Naa Bandu Mɛŋgɛlaa KƐSI YAULAŊ O INTANƐITIIYO WA
Bandu Mɛŋgɛlaa
NAA KƐSIAA LAYAUWA O INTANƐTIIYO CHOO
Kisiei
Ɔ, ɔ, Ɛ, ɛ, Ŋ, ŋ
  • Ɔ
  • ɔ
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ŋ
  • ŋ
  • BAABUIYO
  • YAULAŊ A NYƆƆŊ
  • BƆŊAŊNDAŊ
  • bt suɛi lebolii 3 p. 22-30
  • “Mi Nda Kpou Sɔla Nyina Diandaa”

Viduei cho le fondaa hoo le.

Mal Haki, bahawɛi pɔmbɔ yɔŋnuŋ le num vidueiyo hoo solullo.

  • “Mi Nda Kpou Sɔla Nyina Diandaa”
  • Dimul Waŋnda a Masale Mɛlɛkaleŋ Okɔɔ
  • Suɛi Lebolii Pɔmbuɛi
  • Fonda Soo a Nyɛ Pilɔɔ Wo
  • “Mi Buɛiyaa Chiisu Wa Kpou Chuuŋgiaŋ o Fondaŋ Pilɔɔ Kpe” (Walta Kiilaa 2:​1-4)
  • “Wana o Wana Wa . . . Tueiyɔɔ . . . o Suɛi Nduɛi Maŋgalɛi Niŋ” (Walta Kiilaa 2:​5-13)
  • “Mi Pitɛ Chaŋ nya” le Suɛi (Walta Kiilaa 2:​14-37)
  • “Wana o Wana Sɔla Yiŋɔɔ” (Walta Kiilaa 2:​38-47)
  • ‘Wanaa Mɛlɛkaa Nya Cho Niŋ Pɛŋgoo Hoo Ni’
    Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2014
  • Buɛiyaa Chiisu Wa Sɔla Nyina Diandaa
    Pɛɛku a Bundɔŋ Cho o Baabuiyo Niŋndoŋ Okɔɔ
Dimul Waŋnda a Masale Mɛlɛkaleŋ Okɔɔ
bt suɛi lebolii 3 p. 22-30

SUƐI LEBOLII 3

“Mi Nda Kpou Sɔla Nyina Diandaa”

Fulamakɔɔlila nda sɔla laŋ mɛɛ nyina diandaa tol nda choo o Paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo

O tɔlnuŋ o Walta Kiilaa 2:​1-47 choo

1. Tɛɛsiaawɔ nyɛ ndoo yɔŋnuŋ o paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo wo?

WAŊNDA wa a piaa cha o nɛila bɛndulaŋ choo Chulusalɛm a nyaaloo.a Kumnde wa fulaa o fondaŋ ndaa soli salaa o chiɛi Mɛlɛkaa niŋndo, mɛɛ Livaiya wa chondii cho o Sam 113 haaa 118 niŋndo solioo. Mialla wa a tiuwaa silɔ o nɛila bɛndulaŋ choo. Ndaa fula o fondaŋnda leviltaŋ, mɛɛ Ɛlam, Mɛsopoteemiaa, Kapadoosiaa, Pɔŋtɔɔ, Ichipi, a Luom cho nuaa yɛ.b Chuuŋgiaŋ yɛɛ wa yɛ koŋ? Pɛŋtikɔɔsi wa ‘paale ndaa yɔŋgu tɔlɔɔla taselaŋ o Chɛhowa lo leŋ ni.’ (Nɔm. 28:​26) Bɔŋaŋ iwɔsioo hoo ndoo chɔm ni maa baliiyoŋ chuu kowɔɔ, nduyɛ ma kandu witiiyoŋ kowɔɔ. Paale kɔl kɛndɛleŋ pila le wa ni.

Mapiiye cho chɔmndo fondaŋnda wanaa tuei yooŋgu kɛndɔɔ o paale Pɛŋtikɔɔsileŋ wɔsii 33 o Faŋaŋ Chiisu Wo Kɔɔli. 1. Fondaŋndaŋ: Libiaa, Ichipi, Itoopiaa, Bitiniaa, Pɔŋtɔɔ, Kapadoosiaa, Chudiaa, Mɛsopoteemiaa, Babilɔŋ, Ɛlam, Midiaa, a Paatiaa. 2. Chieeŋ Bɛndoŋ: Luom, Alɛkisandiliaa, Mɛmfis, Aŋtiɔɔ (o Siiliaa niŋ), Chulusalɛm, a Babilɔŋ. 3. Peelaŋ: Pee Mɛditalueeniaŋ ndo, Pee Tiŋi Mɛŋma Ihɛllo, Pee Siaŋa Mɛŋma Ihɛllo, Pee Mɛŋma Ihɛllo Kasipi, a Mɛŋma bɛnduaŋ Paasiaa.

CHULUSALƐM—FONDA KPEEKPEIYO LE PIƐILE CHUUWA

Sɔɔŋ bɔɔbɔɔ cho o yau Walta Kiilaa kandɔŋndo woŋ, Chulusalɛm ŋ yɔŋnuŋ ni. Chiee bɛndoo hoo cho o pembuŋ Chudiaa woŋ tɛɛŋ. Nduyɛ chɔŋ loŋ kɔ o Pee Mɛŋma Ihɛllo Mɛditalueeniaa ba paaleŋ le chaŋndo, o wa le mɛɛliilaŋ 34. A wɔsi 1070 tuupa mi Chiisu vialuŋ, mi Masaa Deeve bii fondɛi Saayɔŋ, Chulusalɛm batouwo, nduyɛ mi chiee wa ndu ikɛiyo simnuŋ chiee bɛndoo le kaaleŋ Isɔluɛi.

Saayɔŋ ikɛi Pembii Moliaave i wa ni. A mɛɛ naamula Chuuwa o sindɔɔ niŋ dimi yɛ, o pembei hei choo Ebilaham ndoo kindiŋ ni le Aase salaa solioo. Nduyɛ wɔsilaŋ 1,900 la hiou ni tuupa mi yau Walta Kiilaa poonyiaŋ. Mɛɛ Sɔlɔmɔŋ taŋgul chiɛi Chɛhowa wo o pembei hei choo, mi i simnuŋ fondɛi ipilɛ o chiee bɛndoo Chulusalɛm niŋ. Mi chiɛiyo hoo simnuŋ fonda kpeekpei Chuuwa ndaa piɛi Mɛlɛka wo, a naa a bɔɔbɔɔ ndaa niilu wa.

O chiɛi Chɛhowa wo hoo Chuuwa ba o ba fee ndaa huŋ teleŋ o teleŋ ni le Chɛhowa piɛiyo, salalaŋ solioo, a le bɔŋaŋndaŋ biyɔɔ. Mi ndaa tosa hei le sawa Mɛlɛka ndoo ke nda wo diikɔŋndo. Mbo dimul nda aa: “Wana pɔnɔ o wana pɔnɔ cho Isɔluɛi, o wɔsioo niŋ o nɔ mbo kɔ sooluu Mɛlɛka Yaawɛɛ, Mɛlɛka nyaa le yaa o fondaŋ Mɛlɛka o cho hɛli le ndu waa sooluuwo loŋ ndo.” (Ditɔnɔ. 16:​16) Nduyɛ vɛlɛ, o Chulusalɛm niŋ chiɛi Chuuwa ndaa kialu yamaŋndo, a fondaŋ ndaa chuuŋgiaŋ ndo wa ni.

2. Suɛi kɔndɔfilii kuɛɛ yɔŋnuŋ yɛ a Pɛŋtikɔɔsi wɔsi 33 o Faŋaŋ Chiisu Wo Kɔɔli?

2 Idii pilɛ a lɔɔ le ŋɔmahiɔɔloo, o paŋgii Fuoo niŋ, wɔsi 33 o Faŋaŋ Chiisu Wo Kɔɔli, mi suɛi pum yɔŋnuŋ, i ndii wa niŋ suɛi kɔndɔfili le wɔsila bɔɔbɔɔ ve. O lepilɛ niŋ kpe, “ma tuɛi bɔɔluuwo fulaa o choo choo niŋ, mɛɛ hueiyii bɛnduei i hɔŋ nuaa yɛ.” (Walta. 2:​2) Mi bɔɔluu koŋ tiu silɔ o chiɛi buɛiyaa Chiisuaa ŋwaŋ 120 ndaa chuuŋgiaŋndo niŋ. Okoŋ kɔɔli, mi suɛi kɔndɔfilii cheleŋ i yɔŋnuŋ. Mi nyɔɔ chal nda a pilɛŋ pilɛŋnda o lebol maa diɔɔmuii leyiŋ. Okoŋ “ma kandu sɔɔŋ maŋgalaŋ yɛ yiɔɔŋ dimioo mɛɛ nyina diandaa tol nda choo.” Mɛɛ buɛiyaa Chiisuaa fula o bɛɛ, mi kɔndɔfillo bii wanaa ndaa chɛŋ levil ma huŋ Chulusalɛm nda, le mɛɛ nda wa sɔɔŋ ndaŋ maŋgalaŋ dimioo yɛ. A tonya, “wana o wana wa buɛiyaa Chiisu wa tueiyɔɔ suɛi o suɛi nduɛi maŋgalɛi niŋ.”—Walta. 2:​1-6.

3. (a) Le yɛɛ Pɛŋtikɔɔsi wɔsi 33 ve cho yɛ wɔsi sɔvɛ o piɛile tonyaleŋ niŋ? (b) Vɛɛ suɛi Pitɛ yɔŋgu ve chɛlaŋ yɛ a ‘kiiyuŋ wa le Masale Mɛlɛkaleŋ’ ndoŋ soliŋndo kpeku?

3 Mi suɛi kɔndɔfilii yɔŋnuŋ hei ve tɛɛsiaa suɛi sɔvɛ sɔvɛi ipum a piɛile tonyaleŋ okɔɔ. Ndi cho yɛ mɛɛ Isɔluɛi Mɛlɛkaa looku kilaŋ yɛ ni. (Kalee. 6:​16) Kɛ suɛi cheleŋ wa vɛlɛ. Mɛɛ Pitɛ sim le suɛi o faŋgaa lo paale leŋ, mbo soliŋ ‘kiiyuŋ ŋgaa wa le Masale Mɛlɛkaleŋ’ ndoŋ ipilɛ kpeku. Kiiyoŋ muŋ wa tosa a sabu ni mi kundala yɛ yɛlaŋ laa sɔla dilakeŋnaŋnda teŋgeŋndaŋ. (Maa. 16:​18, 19) Mi kiyii tasei mala le mi Chuuwa a wanaa chua piɛile Chuuwa wa chɛl yooŋgu kɛndɔɔ, nduyɛ ma sɔla pɔyaŋndo a nyina diandaa Mɛlɛkaa.c Okoŋ mi nda bɛɛ simnuŋ Isɔluɛi Mɛlɛkaa, nduyɛ ma nɔ tiindaŋndo le waa masaa a wanaa soliaa lasalaa o Masale Mɛlɛkaleŋ niŋ. (Sɔɔŋ. 5:​9, 10) Mɛɛ teleŋ tiŋ hiou, mi Sameeliaŋnda a wanaa ve ŋChuu le wa bɛɛ sɔla dikeŋnaŋndo hoo. Yɛɛ Kilisiɔŋnda hau pɛɛku yɛ o suɛi yɔŋnuŋ a Pɛŋtikɔɔsi wɔsi 33 o Faŋaŋ Chiisu Wo Kɔɔli wo niŋ?

“Mi Buɛiyaa Chiisu Wa Kpou Chuuŋgiaŋ o Fondaŋ Pilɔɔ Kpe” (Walta Kiilaa 2:​1-4)

4. Vɛɛ kunda leKilisiɔŋ kanduŋ a wɔsi 33 o Faŋaŋ Chiisu Wo kɔɔli wo cho yɛ hau hiouwɔɔ lachi a kuiyo?

4 Kunda leKilisiɔŋndo kanduŋ a buɛiyaa Chiisuaa ŋwaŋ 120, a ndaa “chuuŋgiaŋ o fondaŋ pilɔɔ kpe” o chiɛi choo choo wo niŋ, nduyɛ ma sɔla pɔyaa a nyina diandaa wa. (Walta. 2:​1) O paaleleŋ choo, wanaa sɔla yiŋɔɔ wa wa o waalaŋ niŋ. Kandɔŋndo wa koŋ ni le wanaa Chɛhowaa cho hau hiouwɔɔ lachi a kuiyo chieeŋndo balɔɔ silɔ wa. A tonya, puaa a waŋlaanduaa nɔ siooŋii Mɛlɛkɛiya Chɛhowa cho hau soliŋndo kpeku ni, le “yooŋgu kɛndɔɔ hoo a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ” dimioo ba o “ba fee o chieeŋndo choo, le mi waŋnda kpou tuei,” tuupa mi mɛɛlula chieeŋndo la fuuluu.—Maa. 24:​14.

5. Tɔnɔ yɛɛ kilisiɔŋnda o sindɔɔ niŋ ndaa sɔla yɛ le waa o kunda leKilisiɔŋndo niŋ, nduyɛ tɔnɔ yɛɛ naa bɛɛ sɔla yɛ hau?

5 Kunda leKilisiɔŋndo luei buɛiyaa Chiisuaa yoomuaŋ o Mɛlɛka piɛiyo niŋ ni, o wa wana pɔyaŋ ɔɔ “saa cheleŋ.” (Chɔŋ 10:​16) Mi Pɔɔl chɔm balika melaa le maaliaŋ wanaa wa o kunda leKilisiɔŋndo niŋnda ndaa maaliaŋ vellaa velle wo. Lelaŋ mbo poonyial Kilisiɔŋnda o Luom niŋ aa: “Yeemɛi cho ya bɔɔ le nya chɔɔ, le mi mala nya o Mɛlɛka piɛiyo niŋ, mi laalaŋ nyaa kendu poŋ. Te o cho yɛ koŋ te, mi naa kpou dɛɛniaŋ kɔltaŋ vellaa velle a laalaŋ naŋ nɔ wo.”—Luomaŋ. 1:​11, 12.

LUOM—CHIEE BƐNDOO LE TANDA MALUOMAŊNDO

Chɔŋ a teleŋ nda kandu yau Walta Kiilaa poonyiaa wo, mbo kɔ bii a teleŋ nda chii ndu poonyiaa wo, Luom wa chiee bɛndu ndoo hiou kpou wo ni. Nduyɛ mbo fula tɔɔ o sindɔɔ niŋ le waa chiee lemasa. Ndu wa chiee bɛndoo le tanda maLuomaŋndo ni. Tanda maLuomaŋndo hoo wa chɔŋ Bilitiŋ kɔ haaa Afilika baluaŋndo, a chɔŋ o Mɛŋma Ihɛl nda veelu aa Alaŋtik waŋ kɔ haaa o Pee Mɛŋma Ihɛllo Mɛditalueeniaa.

Wanaa kɔɔle yɛyiaa, sɔɔŋ maŋgalaŋ bɔɔbɔɔ, naamula yɛ yɛlaŋ, a laalaŋnda lachoowa bɔɔbɔɔ wa o Luom niŋ. Ndaa nɔ nɛila kɛndɛla wanaa leyulaa, a wanaa bɔɔbɔɔ o tanda maLuomaŋndo niŋ ndaa kei choo laŋ le hunɔɔ Luom. Mi dɛndɛla mamɛŋndaŋ laa hiŋ Ositiaa ikɛi, o fondaŋ dɛndɛla mamɛŋndaŋ laa sim ndo le wanaa leyulaa chuaa, nyɛdiaa, vɛlɛ a nyɛm kɛndɛŋ cheleŋ tusioo loŋ le kɔlaŋ a muŋ Luom.

O wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ o faŋa Chiisu wo kɔɔli, wanaa wa o Luom niŋnda ndaa hiou le miiliɔŋndo opilɛ. Wanaa bɔɔbɔɔ o waŋnda haa tɛɛŋ, naapum viiya, chiaa, chuaambuaa ndaa pisi wa, a wanaa puaa chɔuwaa maLuomaŋnda dɔu o chiɛi manyumndo niŋnda nda wa ni. O chiaa wa o Luom niŋnda tɛɛŋ, Chuuwaa ndaa fula Chulusalɛm nda atiŋ wa ni. Chuuwa haa Pɔmpe, wana wa puaa chɔuwaa maLuomaŋnda bolleŋndo bii ni, mɛɛ nda del Chulusalɛm choo a wɔsi 63 tuupa mi Chiisu vialuŋ.

Wanaa bɔɔbɔɔ o Luom niŋ, wanaa bala fonduaa nda wa ni. Nduyɛ masaleŋ ndaa tiindaŋ ni le nda malaa. Mi masaa bɛnduaa nɛŋi chiee nda bɛndoo hoo a chiɛila kɛndɛ kɛndɛla wana seeluŋ naa cheleŋ te laŋ. Chiɛilaŋ ndaŋ latiŋ la wa le pisulta yɔŋaalaŋ, pisulta lasɔŋgɔ laŋ, nyaanɔŋndo a suaa, vɛlɛ a le yelelaŋnda cheleŋ.

6, 7. Vɛɛ kunda leKilisiɔŋndo cho yɛ hau wali Chiisu ke nda le waŋnda yooŋgu kɛndɔɔ dimullo chieeŋndo balɔɔ silɔ wo tosaa?

6 Wali kunda leKilisiɔŋndo o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ tosa wo, ndu koni kunda leKilisiɔŋndo hau bɛɛ cho tosaa ni. Mi Chiisu ke buɛiyaa nduaa wali ke nda nyaaloo wo le tosaa, mi che bɛɛ simultaŋ la wa leniŋ tau. Mbo dimul nda aa: “La siiŋguu nda buɛiyaa ni, mi la yiŋ nda o diola Finyaa niŋ, a Poo, a nyina diandaa. Mi la pɛɛku nda le ma tosa nyɛ o nyɛ ya dimul nya le tosaa.”—Maa. 28:​19, 20.

7 Wanaa cho o kunda leKilisiɔŋndo niŋnda Chɛhowa cho hau soliŋndo kpeku ni le wallo hoo tosaa. O kpeekpei niŋ, simullo pila i wa ni le waŋnda yooŋgu kɛndɔɔ dimullo o sɔɔŋ maŋgalaŋ yɛ yiɔɔŋ niŋ. Kɛ, Seiyaa Chɛhowaa toosiaa niŋ nyɛm tɔlnuŋ o Baabuiyo choo woŋ o sɔɔŋ maŋgalaŋ hiouwɔɔ 1,000 niŋ. Te a wa pɛ bɔŋaŋndaŋ biyɔɔ a kunda leKilisiɔŋndo latulu, nduyɛ ma wa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a waŋnda siiŋguuwo buɛiya, mɛɛ a nɔ saboo le ma dɔunuŋ nyaale. Num bɛɛ cho o kunda pɔmbɔ nɔ hau dikeŋnaŋndo le waŋnda dimullo a diola Chɛhowalaŋ ndo tɛɛŋ!

8. Tɔnɔ yɛɛ naŋ sɔla yɛ le waa o Kunda leKilisiɔŋndo niŋ?

8 Le naa malaa miŋ wa a nyaale o teleŋ kala kalaa hoo niŋ, mi Chɛhowa ke naa puaapiliaa a ndepiliaa chieeŋndo balɔɔ silɔ. Mi Pɔɔl poonyial Kilisiɔŋaa Hibuluiya aa: “Ŋ waŋnuŋ yiyaŋndo a chaaŋaa naa vellaa velle, okoŋ miŋ kpeeŋiaŋ le kaalaa a walta kɛndɛlaŋ tosaa. La ŋ malnuŋ kɔlaŋ o bɔŋaŋndaŋ, mɛɛ waŋnda apum a nɔ kaa yɛ le. Kɛ la ŋ dɛɛniaŋ vellaa velle, kanifuule nya pila cho chɔɔ maa paale Masanɔɔ le cho niŋ kpɛɛluŋ.” (Hibu. 10:​24, 25) Ke fula Chɛhowa o ba wo kunda leKilisiɔŋndo cho ni le num dɛɛniaa, nduyɛ mi num bɛɛ dɛɛniaa acheleŋnda. Lo puaapiliaa a ndepiliaa numnda ikɛi kpɛɛluŋ. Fɛɛŋ bɛɛ mal kɔlaŋ o bɔŋaŋnda lekilisiɔŋndaŋ te!

“Wana o Wana Wa . . . Tueiyɔɔ . . . o Suɛi Nduɛi Maŋgalɛi Niŋ” (Walta Kiilaa 2:​5-13)

Buɛiyaa Chiisuaa cho yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o Chuuwa lo a wanaa chua piɛile Chuuwa wa o nɛi waŋnda hiau tau wo.

Naa kpou ŋ cho nda tueiyɔɔ suɛi o sɔɔŋ naŋ maŋgalaŋ niŋ a sɔɔŋ kɔndɔfiliŋ Mɛlɛka woŋ okɔɔ.”—Walta. 2:​11

9, 10. Vɛɛ waŋnda apum yɔŋguŋ yɛ niŋ hau ndapila le acheleŋnda yooŋgu kɛndɔɔ dimullo o sɔɔŋ maŋgalaŋ yɛ yiɔɔŋ niŋ?

9 Yiyaŋndɔ a kɔl kɛndɛ wa Chuuwa tɛɛŋ a wanaa chua piɛile Chuuwa wa a Pɛŋtikɔɔsi wɔsi 33 o faŋaŋ Chiisu kɔɔli wo. Naapum wanaa bɔɔbɔɔ ndaa hiŋ o chuuŋgiaŋndo hoo wa, mi ndaa dimi Kilikiiye ɔɔ Hibuluiye. Kɛ wana o wana wa niŋ “buɛiyaa Chiisu wa tueiyɔɔ suɛi o suɛi nduɛi maŋgalɛi niŋ.” (Walta. 2:​6) Mi yooŋgu kɛndɔɔ pilaŋ wanaa wa buɛiyaa Chiisu wa nilaŋ yaŋɔɔ wa kɔllo tau, mɛɛ nda wa nda tueiyɔɔ suɛi o sɔɔŋ ndaŋ maŋgalaŋ niŋ. Hau, kaama yɔŋnuŋ kposoŋ le mi Kilisiɔŋaa tonyaa tiuba le suɛi maŋgalɛi cheleŋnde dimioo le. Kɛ, wanaa bɔɔbɔɔ yɔŋguŋ niŋ hau ndapila le waŋnda yooŋgu kɛndɛ leMasaa hoo dimullo o lelɛŋ o lelɛŋ niŋ. Vɛɛ nda cho yɛ hei tosaa? Wanaa bɔɔbɔɔ pɛɛku niŋ hau sɔɔŋ maŋgalaŋ yɛ yiɔɔŋ le kɔlaŋ o kundala dimi sɔɔŋ maŋgalaŋ muŋ niŋndaŋ, ɔɔ o lɛŋii cheleŋ niŋ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo. Nduyɛ a saaluŋ niŋ teleŋnda bɔɔbɔɔ maa, mi wanaa yaŋ nda nilaŋ nda wa a kɔl kɛndɛ le sɛmbɛ nda cho dɔwɔɔ wo.

10 Tofawɔ suɛi yɔŋnaŋii Kilistiŋ nde. Mbo pɛɛku suɛi maŋgalɛi Kuchalatiiye latulu a Seiyaa Chɛhowaa cheleŋ a ŋɔmmɛu. Mɛɛ o komal chua nda tosa wallo latulu wo, mbo yil ndu o Kuchalatiiye niŋ. Mi kɔndɔfillo bii chuaa hoo, nduyɛ mbo yeema le sinaa sabu Kilistiŋ dɔu sɛmbɔɔ le suɛi maŋgalɛi kala kalɛi hei pɛɛkoo wo. Okoŋ mbo sɔla batiuwaa le ndu yooŋgu kɛndɔɔ dimullo. Mi chuaa hoo dimul Kilistiŋ aa: “I chi wɔ lepiɛi o lepiɛi dɛɛniaa wanaa nduaa le suɛi maŋgalɛi kala kalɛi hei pɛɛkoo wo le. A kɛɛ nɔ suɛi sɔvɛ sɔvɛi le ya dimullo le.”

11. Vɛɛ naŋ bɛɛndiaŋ yɛ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o wanaa dimi sɔɔŋ maŋgalaŋ cheleŋ nda lo?

11 A tonya, o cho naa kpou le sɔla batiuwaa le suɛi maŋgalɛi cheleŋnde pɛɛkoo le. Kɛ, ŋ tiuba miŋ bɛɛndiaŋ le miŋ dimul acheleŋnda yooŋgu kɛndɔɔ o sɔɔŋ maŋgalaŋ cheleŋ niŋ. Vɛɛ naŋ tosa yɛ hei? Nɛiyo opilɛ cho “JW Language app” soliŋndo kpeku le yilɔɔ pɛɛkoo o suɛi maŋgalɛi waŋnda dimi o tanda numndo niŋnde ni. A tiuba vɛlɛ ma pɛɛku pulama biŋgiaŋ o suɛi maŋgalɛi keŋ niŋ le wanaa dimi ndi wa yeemɛi chuaa. Dimul nda a jw.org okɔɔ. Naapum a chɔm nda vidueilaŋ a yaula cho o suɛi maŋgalɛi keŋ niŋndaŋ. Te a soliŋ pɛ nyɛm waliŋ waa nuaa kpeku o wali pollo niŋ, num bɛɛ cho sɔla kɔl kɛndɛ puaapiliaa o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ sɔla wo mɛɛ wana o wana tuei yooŋgu kɛndɔɔ “o suɛi nduɛi maŋgalɛi niŋ.”

CHUUWA O MƐSOPOTEEMIAA NIŊ A ICHIPI

Mi yau kona Chuuwa o palɛi Chiisu Kiliti ve niŋ (chɔŋ a wɔsi 175 haaa 135) dimi aa: “Wanaa wa o masale kayii tɔ ve o Isɔluɛi niŋ, a masale kayii ŋiiŋnde o Chuda niŋnda, atiŋ wa paandu Mɛsopoteemiaa, Midiaa, a o Babilɔŋ niŋ. Asiiliaŋnda a Babiloniaŋnda ndaa kuɛ a nda loŋ ni.” A mɛɛ Ɛsilua 2:​64 dimi yɛ, Isɔluɛiya 42,360 kinɛi miiŋgu Chulusalɛm ni mɛɛ nda fula o chɛleŋ niŋ Babilɔŋ. Hei yɔŋnuŋ a wɔsi 537 tuupa mi Chiisu vialuŋ. Kɛ mi Fileviɔs Chosifɔs dimi maa, Chuuwa “lo o Babilɔŋ niŋnda” wa o waalaŋ niŋ. Chɔŋ a wɔsiŋ kɛmɛ leyaa woŋ, mbo kɔ bii a wɔsiŋ kɛmɛ le ŋuɛɛnoŋ o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli, mi Chuuwa haa soli yaulaŋ a sawala maChuulaŋ okɔɔ o Babilɔŋ niŋ.

A mɛɛ konala masindɛlaŋ la dimi yɛ, Chuuwa wa vɛlɛ o Ichipi niŋ o wɔsiŋ kɛmɛ le ŋɔmpum ndoŋ niŋ tuupa mi Chiisu vialuŋ. A teleŋ koŋ, mi Chɛluimaya yɔŋ yooŋgoo o Chuuwaa wa Ichipi, a o Mɛmfisi niŋnda lo. (Chɛlui. 44:​1) Wana che pɛ maa, a teleŋ lɛŋii cheleŋ kandu naamula maKilikiilaŋ biyɔɔ wo, Chuuwa bɔɔbɔɔ kuɛ o Ichipi niŋ ni. Mi Chosifɔs dimi maa, Chuuwa wa o wanaa tasiaa kuɛ le challe o chioo Alɛkisandiliaa niŋnda tɛɛŋ. Mɛɛ teleŋ tiŋ hiou, ma ke Chuuwa haa tandaa kpulukuu o chiee koŋ niŋ. O wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli, mi wana ndoo poonyiaa le Chuuwa wo diolaŋ aa Filo dimi maa, Chuuwa o miiliɔŋndaŋ niŋ wa Ichipi ni, chɔŋ “kumbuii ba Libiaa ve mbo kɔ bii haaa o pɛŋgulaŋ a Itoopiaa.”

“Mi Pitɛ Chaŋ nya” le Suɛi (Walta Kiilaa 2:​14-37)

12. (a) Yɛɛ Chowɛɛ, wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo dimi yɛ a suɛi kɔndɔfilii yɔŋnuŋ a Pɛŋtikɔɔsi wɔsii 33 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli wo okɔɔ? (b) Le yɛɛ waŋnda o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ wa yɛ kɔl le mi huului Chowɛɛ ndoo dimi hei ve peeluŋ?

12 “Mi Pitɛ chaŋ nya” le suɛi o faŋga bɛndu fula o lɛŋii yɛ yɛi niŋnda lo. (Walta. 2:​14) Mbo tɛɛsial wanaa wa ndu nilaŋ yaŋɔɔ wa kpou maa, le mi huului Chowɛɛ dimi ve peeluŋ Mɛlɛka tosa a sabu ni, mi kaamaa yɔŋnuŋ mi waŋnda dimi sɔɔŋ maŋgalaŋ yɛ yiɔɔŋ. Mi Baabuiyo dimi aa: “Te teleŋ koŋ o fuuluu pɛ, I cho Nyina nuu yɔŋ waŋnda kpede kɔɔli.” (Chowɛɛ 2:​28) Tuupa mi Chiisu hel choo choo, mbo dimul buɛiyaa nduaa aa: “I cho Finya nuu nyuna mbo ke nya wana malaa cheleŋ.” Nduyɛ ndu Chiisu veelu ni aa, “nyina diandaa.”—Chɔŋ 14:​16, 17.

13, 14. Vɛɛ Pitɛ ndoo kindiŋ yɛ le wanaa wa ndu nilaŋ yaŋɔɔ wa kɔltaŋ pilaŋndo, nduyɛ vɛɛ naŋ tuallɛ tamasi ndɔɔ kɔɔli?

13 Mi Pitɛ dimul faŋga bɛndu koŋ kpendekele o diomnda ndɔla mɛɛlaa laŋ niŋ aa: “Waŋnda Isɔluɛi, la sina pɛŋgu walaŋ maa Chiisu nya dii koŋ o yɔmndo choo wo Mɛlɛka siiŋguu ndu Masanɔɔ a Kiliti.” (Walta. 2:​36) O kpeekpei niŋ, o cho wanaa wa Pitɛ nilaŋ yaŋɔɔ wa kpou le wa o hɔlndɔ a teleŋ Chiisu sɔla piɔmndo o yɔmndo choo wo le. Kɛ, mi tɔɔyaŋ piɔm Chiisu wo hel nda o lebol le mɛɛ ndaa fula o fondaŋ pilɔɔ a wanaa dii ndu wa yɛ. Kɛsiŋ o kɔl maa mi Pitɛ suaa o chaaŋaa nduaa Chuuwa lo o nɛi lebɛɛ niŋ, nduyɛ mbo pilaŋ nda kɔltaŋ. Kpeleŋ Pitɛ wo wa ni, le mi wanaa wa ndu nilaŋ yaŋɔɔ wa wookuŋ. Kɛ o cho le mbo pɛɛsa nda le. Baa mi wanaa wa nilaŋ yaŋɔɔ wa tambu pa kɔl le diomnda Pitɛ dimilaŋ? Sako. Kɛ mi diomnda o dimilaŋ la “pilaŋ nda kɔltaŋ” tau. Okoŋ ma nyuna aa: “Yɛɛnɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa?” Mi muli Pitɛ yɔŋgu o nɛi lebɛɛ niŋndo pilaŋ wanaa bɔɔbɔɔ kɔltaŋ, nduyɛ mi i nyindu nda le ma wookuŋ.—Walta. 2:​37.

14 Ŋ tiuba miŋ tol tamasi Pitɛ wo kɔɔli le waŋnda kɔltaŋ pilaŋndo. Te ŋ wa pɛ acheleŋnda yooŋgu kɛndɔɔ dimullo, lepum ma dimi sɔɔŋ tau ŋ tolnuŋ o Baabuiyo choo le woŋ. O cho a muŋ okɔɔ kpou le naŋ nɔ miŋ soo le. Kɛ ŋ nɔ miŋ soo o sɔɔŋ naŋ chɛlaŋ ladiomndo choo. Te ŋ tosa ndi pɛ tɛtɛlɛ le baltaŋ dɔwɔɔ a wanaa cho naa nilaŋ yaŋɔɔ wa, ŋ tiuba miŋ soliŋ Diom Mɛlɛkaa kpeku nyɛkɛndɛi le nda malaa. Teleŋnda bɔɔbɔɔ, te ŋ dimul pɛ waŋnda a tonyala Baabuiyo okɔɔ o sɔɔŋ naŋ chɛlaŋ choo woŋ, mi wanaa nɔ yeemɛi ya yaŋ naa nilaŋ nyɛkɛndɛi.

KILISIƆŊNDEŊ O PƆŊTƆƆ NIŊ

O Paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo a wɔsi 33 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli, mi wanaa bɔɔbɔɔ yaŋ nilaŋ o suɛi Pitɛ ndoo yɔŋgu ve. Nduyɛ Chuuwaa ndaa fula Pɔŋtɔɔ, chiee bɛndoo o Eesiaa Mainɔ niŋnda wa o waŋnda haa tɛɛŋ. (Walta. 2:​9) I cho kpendekele maa mɛɛ Chuuwa haa miiŋgu Pɔŋtɔɔ, ma kua a yooŋgu kɛndɔɔ loŋ. Kanifuule mɛɛ teleŋ tiŋ hiou, mi Pitɛ poonyiaa yau ndɔ tasoo o wanaa laalaŋaa ndaa “saŋnuŋ” o lɛŋii cheleŋ niŋnda lo, mɛɛ Pɔŋtɔɔ cho nuaa yɛ.f (1 Pitɛ 1:​1) Mɛɛ ndoo poonyiaa yau koŋ yɛ chɔm maa, mi “tɔɔndaŋnda yɛ yɛlaŋ la” komal Kilisiɔŋnda haa le laalaŋ ndaa. (1 Pitɛ 1:​6) Kɛlɛŋgaa mi nyɛkindilaa, a simulta bɔɔbɔɔ komal nda vɛlɛ.

Nyɛpalaa ndoo komal vɛlɛ Chuuwa o Pɔŋtɔɔ niŋndo chɔm maa chɛlaŋndo wa Pilini masa ibuŋga le buŋgɛi Bitiniaa Pɔŋtɔɔ ve tɛɛŋ nda masaa Tilachaŋ. Mi Pilini dimi o wɔsi 112 niŋ o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli maa, Kilisiɔŋndeŋ le cho ko maa naa wɔɔŋ taŋ wana wo, o wa wana lanɔ, wana pɔnɔ, chuaambɔɔ, kaasoŋnɔ, wana sulaa, ɔɔ wana tambɛi. Lelaŋ, mbo dimul Kilisiɔŋnda le ma mal laalaŋ ndaa. Nduyɛ mbo diu wanaa ndaa kɛɛ le keŋ tosaa wa kpou. Kɛ mbo mal wanaa ndaa kɛɛ Kiliti wa, ɔɔ wanaa ndaa sooluu mɛlɛkaa ndaa, a nyɛ ndaa simi maa velaŋ masaa Tilachaŋ ndo wo. Pilini ndoo sina maa ndaa “nɔla kposoŋ ma tosa mi Kilisiɔŋaa tonyaa tosa sɔɔŋ waa nuaa le.”

f Diom maKilikii nda soliŋ kpeku le a “wa a saŋnaŋ” ndo chɔm maa, o tanda Chuuwa niŋ wanaa tasiaa simnuŋ Kilisiɔŋnda wa fula ni.

“Wana o Wana Sɔla Yiŋɔɔ” (Walta Kiilaa 2:​38-47)

15. (a) Yɛɛ Pitɛ ndoo dimi yɛ, nduyɛ yɛɛ wa yɛ fulamakɔɔlioo? (b) Le yɛɛ wanaa tuei yooŋgu kɛndɔɔ o waalaŋ niŋ a paale Pɛŋtikɔɔsileŋ nda ndaa suliŋ yɛ le yiŋɔɔ sɔlaa o paaleleŋ choo?

15 O paale sɔvɛ le leŋ choo a Pɛŋtikɔɔsi wɔsi 33 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli, mi Pitɛ dimul Chuuwa a wanaa chua piɛile Chuuwa wa aa: “La mal yɔŋnda nyala wɔɔŋndaŋ, mi wana o wana sɔla yiŋɔɔ.” (Walta. 2:​38) Fulamakɔɔlioo wa ni, mi waŋnda le 3,000 sɔla yiŋɔɔ. Naapum o mɛŋma ŋbuŋgaŋ Chulusalɛm, ɔɔ Chulusalɛm ikɛi nda sɔla yiŋɔɔ ni.d Baa ndaa keleŋa bɔɔ yiŋɔɔ sɔla? Baa dimioo konaa hoo cho ni maa wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa, a chuauwaa Kilisiɔŋnda nɔ ma lau le yiŋɔɔ sɔlaa ma bɛɛndiaŋ bɛɛ le? Sako. Loonuŋ maa Chuuwa, a wanaa chua piɛile Chuuwa wa sɔla yiŋɔɔ a Pɛŋtikɔɔsi wɔsi 33 wa pɛɛku fɛŋ Diom Mɛlɛkaa nyɛkɛndɛi. Nduyɛ wanaa wa niŋ a yɔŋgaŋ o Chɛhowa lo wa nda wa ni. Le tamaseliiyo, mi ndaa buli tiŋ vilɛiyo le kɔlaŋ bɔŋaŋ iwɔsioo biyɔɔ. Mɛɛ nda sɔla pɛɛkoo a wali Mɛlɛka ke Chiisu wo okɔɔ, ma chɛl pɛɛku koŋ. Ma kɛɛsiaŋ o kɔl le hiouwɔɔ lachi a Mɛlɛka piɛiyo. Okoŋ, ma sɔla yiŋɔɔ maa buɛiyaa Kiliti wa.

NƐƐ WAA WA YƐ WANAA CHUA PIƐILE CHUUWA WA?

“Chuuwa a wanaa cho ŋChuu le wa” kpou yaŋ nilaŋ o nyɛ Pitɛ dimi o Paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo wo ni a wɔsi 33 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli.—Walta 2:​10.

Ma hɛli puaa atiŋ o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ le wali sɔviɔɔ opum tosaa. Ndu wa yɛ nyɛdiaa piɔuwo waŋnda tɛɛŋ ni. Nduyɛ Nikoleyɔɔsi fulaa Aŋtiɔɔ, o ndoo “chua piɛile Chuuwa wo” wa o puaa nda hɛli wa tɛɛŋ. (Walta 6:​3-5) Mi waŋnda haa chua Piɛile Chuuwa. O nɛi o nɛi niŋ, mi ndaa che waŋnda haa maa Chuuwa nda bɛɛ cho ni. Kanifuule le mɛɛ ndaa ke Mɛlɛka bɛɛleŋ, ma chɛl sawala ndoo ke Isɔluɛiya laŋ, ma mal mɛlɛkaa lachoowaa sooluuwo, ma sɔla hivi chiɛi kɔɔlioo, nduyɛ ma del kaaleŋ Isɔluɛi choo yɛ.

Mɛɛ Chuuwa fula o chɛleŋ niŋ Babilɔŋ a wɔsi 537 tuupa mi Chiisu vialuŋ, mi a bɔɔbɔɔ kɔ chal o fondaŋnda cheleŋ wa landaŋ a lɛŋnde Isɔluɛileŋ ndo. Kɛ a koŋ kpou, ma hiau lachi a Piɛile Chuuwa tolɔɔ kɔɔli. Le saboo hoo, mi wanaa bɔɔbɔɔ Ba Paaleŋ le Chaŋndo o Pee Mɛŋma Ihɛllo Mɛditalueeniaa ikɛi, vɛlɛ a o fondaŋnda cheleŋ niŋ pɛɛku a Piɛile Chuuwa okɔɔ. A mɛɛ wanaa poonyiaa apum diolaŋ aa Holasi nda Sɛnɛka dimi yɛ, mi wanaa bɔɔbɔɔ o lɛŋii cheleŋ niŋ hɛnaŋ a Chuuwa, vɛlɛ a laalaŋnda ndalaŋ. Mi hei tosa ma kua o chieeŋ Chuuwa wa woŋ niŋ le challe loŋ, okoŋ ma chua Piɛile Chuuwa.

16. Vɛɛ Kilisiɔŋnda o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ ndaa chɔm yɛ kaa sala soliaŋndo?

16 Sala Chɛhowaa kɛsɛ wa kunda koŋ choo ni. Mi konaa dimi aa: “Wanaa laalaŋnda kpou wa diompilɛ, nduyɛ a wa nyɛm ndaa nɔ woŋ chuuŋgiaa diompilɛ. A wa nyɛm ndaŋ piisuuwo, ma wa kaniŋ muŋ piɔuwo a mɛɛ bahawɛi wana o wana wa yɛ.”e (Walta. 2:​44, 45) A tonya, Kilisiɔŋaa tonyaa kpou nɔ le tamasi waa nuaa tolɔɔ kɔɔli, le kaa sala soliaŋndo chɔmndo.

17. Sɔɔŋ yɛɛ waŋndo nɔ yɛ mbo tosa le mbo suliŋ le yiŋɔɔ?

17 Le mi waŋndo yɔŋguŋ nduyɛ mbo sɔla yiŋɔɔ maa Kilisiɔŋnɔ, mɛɛ mbo tosa fɛŋ sɔɔŋ ŋpum ŋ tɔlnuŋ o Diom Mɛlɛkaa choo woŋ. Mɛɛ mbo sɔla fɛŋ kɔl kalu cho o Baabuiyo niŋ a Mɛlɛka okɔɔ wo. (Chɔŋ 17:​3) O nɔ mbo nɔ laalaŋ kala kalaa, mbo wookuŋ, nduyɛ mbo bii mɔnɛi le sɔɔŋ paanduŋ o tosa woŋ. (Walta. 3:​19) Okoŋ kɔɔli, o nɔ mbo mulul sɔɔŋ wɔɔŋ muŋ kɔɔ, nduyɛ mbo kandu sɔɔŋ kɛndɔŋ tosaa ŋ chɛlaŋ a hɛnaŋ Mɛlɛkaa woŋ. (Luomaŋ. 12:​2; Ɛfi. 4:​23, 24) Te o chii sɔɔŋ muŋ tosa pɛ, o yɔŋguŋ ndupila o Mɛlɛka lo o piɛileŋ niŋ, okoŋ o sɔla yiŋɔɔ.—Maa. 16:​24; 1 Pitɛ 3:​21.

18. Dikeŋnaŋ kuɛɛ cho yɛ le buɛiyaa Chiisuaa sɔla yiŋɔɔ wa?

18 Baa buɛi Chiisu cho o yɔŋgaŋ nduyɛ ma sɔla yiŋɔɔ wo ŋ cho ni? Te lende i cho ni, mɛɛ wa a nyaale le dikeŋnaŋ bɛndu ŋ sɔla hoo wo. Maa buɛiyaa Chiisuaa o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ a ndaa sɔla nyina diandaa wa, num bɛɛ Chɛhowa tiuba mbo soliŋ num kpeku o nɛi kɔndɔfili niŋ le waŋnda yooŋgu kɛndɔɔ dimullo, nduyɛ a hɛnaŋ ndɔɔ tosaa.

a Tofa kɔfoo hoo, “Chulusalɛm—Fonda Kpeekpeiyo le Piɛile Chuuwa.”

b Tofa kɔfulaŋ ndaŋ, “Luom—Chiee Bɛndoo le Tanda maLuomaŋndo,” “Chuuwa o Mɛsopoteemiaa Niŋ a Ichipi,” a “Kilisiɔŋndeŋ o Pɔŋtɔɔ Niŋ.”

c Tofa kɔfoo hoo, “Nɛɛ Waa Wa yɛ Wanaa Chua Piɛile Chuuwa Wa?.”

d Hau bɛɛ mi suɛi waa nuaa yɔŋnuŋ. Le tamaseliiyo, a Naandɔɔ 7, 1993, mi Seiyaa Chɛhowaa bii bɔŋaŋ bɛndoo Kiyɛv, o Yukileŋ niŋ. Waŋnda 7,402 sɔla yiŋɔɔ ni. Hawɛila latiɔɔŋ a chemchemndaŋ tɔ a ma ŋuɛɛnu nda chua ni le waŋnda haa yiŋɔɔ.

e Kɛɛsiaa hoo tosa ni le mi mialaa wa Chulusalɛm nda chɔɔlu pɛɛku a Mɛlɛka okɔɔ. Kɛɛsiaa hoo wa le mi waŋnda yɔŋgu a kɔllo kpou, kɛ o cho le ma baŋ wana le nyɛ yɔŋgu le.—Walta. 5:​1-4.

    WOL le Sɔɔŋ Yaasiaa—Kisi (2010-2025)
    Chukku Ma Kinda
    Chuku Ma Kumbi
    • Kisiei
    • Share
    • Mɛɛ ŋ Yeema Yɛ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Sawalaŋ Le Tɛɛŋgei Soliŋndo Kpeku
    • Mɛɛ Naŋ Bii Yooŋgula Numndaŋ Yɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Chuku Ma Kumbi
    Share