PENJO MIPENJO JOGO MA DWARO MONDO OBATISGI
Kare Mokwongo: Puonj ma Jakristo Oyiego
Bedo ni Joneno mag Jehova osebedo ka puonji Muma, mano osemiyo koro ing’eyo adiera. Onge kiawa ni puonj miseyudo osekeloni mor mang’eny kuom ng’eyo Wach Nyasaye, kendo mano osemiyi geno mar dak e ngima mar kinde mabiro kendo yudo gueth e piny ma nobed paradiso e bwo Pinyruodh Nyasaye. Yie mari kuom Wach Nyasaye osemedo bedo motegno, kendo kokalo kuom bedo machiegni gi kanyakla mar Jokristo, iseyudo gueth mang’eny. Iseneno kaka Jehova rito joge e kindewagi.—Zek. 8:23.
Nikech koro idwaro ni obatisi, biro bedo maber ka jodong-kanyakla onono kodi puonj mag Muma ma ng’ato chako ng’eyogo Nyasaye mondo gine ka be ilony kod puonjgo. (Hib. 6:1-3) Jehova mondo omed guedho kinda duto miketo mondo imed ng’eye, kendo omiyi michno ma nosingo.—Joh. 17:3.
1. Ang’o momiyo idwaro ni obatisi?
2. Jehova en ng’a?
• “Jehova e Nyasaye madier e polo malo nyaka e piny mwalo. Onge machielo.”—Rap. 4:39.
• “In ma nyingi Jehova, in kendi e Ng’at Mamalo Chutho e wi piny mangima.”—Zab. 83:18.
3. Ang’o momiyo onego iluong Nyasaye gi nyinge?
• “Un to onego ulem kama: ‘Wuonwa manie polo, nyingi mondo obed maler.’”—Mat. 6:9.
• “Ng’at ma luongo nying Jehova ibiro resi.”—Rumi 10:13.
4. Gin nyinge mage mamoko ma Muma luongogo Jehova?
• “Jehova, Jachuech ma nochueyo piny duto, en Nyasaye ma nyaka chieng’.”—Isa. 40:28.
• “Wuonwa manie polo.”—Mat. 6:9.
• “Nyasaye en hera.”—1 Joh. 4:8.
5. Ang’o minyalo miyo Jehova Nyasaye?
• “Nyaka iher Jehova Nyasachi gi chunyi duto, gi ngimani duto, gi pachi duto, kendo gi tekoni duto.”—Mar. 12:30.
• “Jehova Nyasachu e ma onego ulam kendo en kende e ma onego utine.”—Luka 4:8.
6. Ang’o momiyo idwaro makori matek gi Jehova?
• “Wuoda, bed mariek kendo imi chunya mor, mondo ayud wach ma dadwokgo ng’at ma jara.”—Nge. 27:11.
7. Lamoni onego odhi ne ng’a, to onego okal kuom ng’a?
• “Adier, adier, [an Yesu] awachonu ni, kukwayo Wuoro gimoro amora, obiro miyougo e nyinga.”—Joh. 16:23.
8. Gin gik moko kaka mage ma inyalo kwayo e lamo?
• “Un to onego ulem kama: ‘Wuonwa manie polo, nyingi mondo obed maler. Pinyruodhi mondo obi. Dwaroni mondo otimre e piny kaka timore e polo. Miwa chiembwa mar odiechiengni; kendo iwenwa gopewa kaka wan bende waseweyo ne jogopewa. Kik iterwa e tem, to ireswa kuom ng’at marach.’”—Mat. 6:9-13.
• “Adiera ma wan-go kuom Nyasaye e ma, ni gimoro amora ma wakwaye kaluwore gi dwache, owinjowa.”—1 Joh. 5:14.
9. Gin ang’o ma nyalo mono Jehova winjo lamo mag ng’ato?
• “Gibiro ywak ne Jehova mondo okonygi, to ok obi dwokogi . . . nikech timbegi maricho.”—Mika 3:4.
• “Wenge Jehova ng’iyo jo makare, kendo ite winjo sayogi, to wang’ Jehova mon gi jo ma timo gik maricho.”—1 Pet. 3:12.
10. Yesu Kristo en ng’a?
• “Simon Petro nodwoke kama: ‘In e Kristo, Wuod Nyasaye mangima.’”—Mat. 16:16.
11. Ang’o momiyo Yesu nobiro e pinyka?
• “Wuod dhano nobiro, ok ni mondo ji otine, to mondo oti ne ji kendo mondo ochiw ngimane owar ji mang’eny.”—Mat. 20:28.
• “Nyaka aland wach maber mar Pinyruodh Nyasaye e mier mamoko bende nikech mano e momiyo ne oora.”—Luka 4:43.
12. Ere kaka inyalo goyo erokamano kuom misango ma Yesu nochiwo?
• “Ne otho ne ji duto mondo jo mangima kik dhi nyime bedo mangima ne dwachgi giwegi, to ne dwach jalo ma ne othonegi, kendo ma nochier.”—2 Kor. 5:15.
13. Yesu nigi teko marom nade?
• “Osemiya teko duto e polo gi piny.”—Mat. 28:18.
• “Nyasaye ne omiye migawo ma malo moloyo, kendo nomiye nying moloyo nyinge mamoko duto.”—Fil. 2:9.
14. Be iyie ni Bura Matayo Joneno mag Jehova en “jatich mogen kendo mariek” moyier gi Yesu?
• “Ng’ano ma kuom adier e jatich mogen kendo mariek, ma ruodhe noketo e wi joode mondo omigi chiembgi e kinde mowinjore?”—Mat. 24:45.
15. Be roho maler en ng’ato?
• “Malaikano nodwoke niya: ‘Roho maler nobi kuomi kendo teko mar Ng’at Mamalo Chutho biro umi. Kendo nikech mano, jal mibiro nyuolono noluong ni maler, Wuod Nyasaye.’”—Luka 1:35.
• “Kuom mano, ka un, kata obedo ni un jo maricho ung’eyo chiwo mich mabeyo ne nyithindu, donge Wuonu manie polo to biro chiwo roho maler e okang’ malach moloyo ne jo ma kwaye?”—Luka 11:13.
16. Ere kaka Jehova osebedo ka tiyo gi rohone maler?
• “Kokalo kuom wach moa e dho Jehova, polo nobetie, kendo kokalo kuom much dhoge gik moko duto manie polo nobetie.”—Zab. 33:6.
• “Ubiro yudo teko ka roho maler obiro kuomu, mi unubed jonenona . . . nyaka kuonde maboyo mogik e tung’ piny.”—Tich 1:8.
• “Onge wach moro amora mokor ei Ndiko ma dhano e ma ne osiekogo gi pache owuon. Nikech onge kinde moro amora ma wach mokor ne obiro nikech dwaro mar dhano, to ji ne wacho weche moa kuom Nyasaye kaluwore gi kaka roho maler ne tayogi.”—2 Pet. 1:20, 21.
17. Pinyruodh Nyasaye en ang’o?
• “Nyasaye manie polo nochung pinyruoth ma ok noketh ngang’. Pinyruodhno ok nomi oganda machielo, to obiro ng’injo pinjeruodhi mamokogi duto motiekgi chuth kendo noloch nyaka chieng’.”—Dan. 2:44.
18. Ere kaka Pinyruodh Nyasaye biro konyi?
• “Obiro yweyo pi wengegi duto, mi tho ok nobedie kendo, kata kuyo, kata ywak, kata rem ok nobedie kendo. Gik machon osekadho.”—Fwe. 21:4.
19. Ere kaka ing’eyo ni gueth mag Pinyruoth chiegni chopo?
• “Jopuonjrene nobiro ire ka en kar kende mi ne gipenje niya: ‘Wachnwae, gigi biro timore karang’o, to en ranyisi mane ma biro nyiso ni intie, kendo ni giko mar ndalo okayo machiegni?’ Yesu nodwokogi kama: ‘. . .Oganda noked gi oganda kendo pinyruoth noked gi pinyruoth, bende chiemo nobed manok kendo yiengni mag piny nobedie kamoro bang’ machielo. Kendo wach maber mar Pinyruoth ibiro yal e piny mangima mondo obed ranyisi ne ogendni duto, eka giko nobi.’”—Mat. 24:3, 4, 7, 14.
• “Kinde matek ahinya nobedie e ndalo mag giko. Nimar ji nobed jo moherore giwegi, jo mohero pesa, jo ma pakore, jong’ayi, jo achaya, jo ma ok winj jonyuolgi, jo ma ok go erokamano, jo ma ok makre chuth gi jomamoko, jo ma onge hera, jo ma ok oikore loso winjruok moro amora, joketh nying ji, jo ma onge ritruok, jo mager, jo ma ok ohero gik mabeyo, jo andhoga, jo ma wigi tek, jo sunga, jo mohero mor mag piny kar hero Nyasaye, jo ma nenore gi oko ni gin jo moluoro Nyasaye to gitamore yie mondo tekone ochik ngimagi.”—2 Tim. 3:1-5.
20. Ere kaka inyalo nyiso ni iketo Pinyruodh Nyasaye motelo e ngimani?
• “Kuom mano, sikuru kudwaro mokwongo Pinyruoth kod gik makare mag Nyasaye.”—Mat. 6:33.
• “Yesu nowacho ne jopuonjrene niya: ‘Ka ng’ato dwaro luwa, to mondo okwerre owuon kendo oting’ yadh-sandne, kae to odhi nyime luwa.’”—Mat. 16:24.
21. Satan gi jochiende gin jomage?
• “Un ua kuom wuonu Jachien . . . Ng’atno ne en janek a chakruok.”—Joh. 8:44.
• “Ne owit thuol mang’ongono mwalo, thuol machon, miluongo ni Jachien kendo Satan, ma wuondo piny mangima; ne owite e piny kanyachiel gi malaikene bende.”—Fwe. 12:9.
22. Ere kaka Satan osewacho miriambo e wi Jehova kod jogo ma lamo Jehova?
• “Dhako nodwoko thuol niya: ‘Wanyalo chamo olemb yien duto manie puodho. Kata kamano, kuom olemb yath manie dier puodho, Nyasaye osewacho kama: “Kik uchame, kendo kik umule, nono to ubiro tho.”’ Eka thuol ne owacho ne dhakono niya: ‘Ok unutho ngang’. Nimar Nyasaye ong’eyo ni chieng’ muchamee, wang’u noyepi mi unubed machal gi Nyasaye, kung’eyo ber gi rach.’”—Cha. 3:2-5.
• “Satan nodwoko Jehova niya: ‘Del kar del. Dhano nyalo chiwo gimoro amora ma en-go mondo ores ngimane.’”—Ayub 2:4.
23. Ere kaka inyalo nyiso ni gik ma Satan osewacho gin miriambo?
• ‘Iti ne Nyasaye gi chunyi.’—1 We. 28:9.
• “Nyaka thona, abiro siko ka an ng’at matir!”—Ayub 27:5.
24. Ang’o momiyo ji tho?
• “Richo nodonjo e piny kokalo kuom ng’ato achiel, kendo tho nobiro kokalo kuom richo, tho nolandore kuom ji duto nikech giduto ne gisetimo richo.”—Rumi 5:12.
25. Be jomotho ong’eyo gimoro?
• “Jo mangima ong’eyo ni gibiro tho, to jo motho ok ong’eyo gimoro amora.”—Ekl. 9:5.
26. Wan gi geno mane ne jowa mosetho?
• “Chier nobedie mar jo ma kare gi jo ma ok kare.”—Tich 24:15.
27. Gin ji adi ma dhi e polo mondo giloch gi Yesu?
• “Ne aneno Nyarombo kochung’ e Got Sayun, kendo ne en gi ji 144,000 ma nyinge gi nying Wuon mare ondik e lela wang’gi.”—Fwe. 14:1.