Ohinga mar Jarito LAIBRARI E INTANET
ohinga mar jarito
LAIBRARI E INTANET
Dholuo
  • MUMA
  • BUGE
  • MIKUTANO
  • Musa Noyiero Tiyo ne Jehova
    Weche Minyalo Puonjori e Muma
    • Nyar Farao okwanyo Musa ka Musa pod en nyathi, ka koni to Miriam opondo gi chien kong’iyo gima dhi nyime

      SULA MAR 17

      Musa Noyiero Tiyo ne Jehova

      E piny Misri, jood Jakobo ne iluongo ni Jo-Israel. Bang’ ka Jakobo gi Josef ne osetho, Farao machielo nochako locho. Ne oluoro Jo-Israel nikech ne gisechako bedo gi huma moloyo Jo-Misri. Mano nomiyo olokogi wasumbni. Ne osandogi kochunogi mondo gilos matafari kendo giti matek e puodho. To kaka Jo-Misri ne medo sando Jo-Israel, e kaka Jo-Israel ne medo bedo mang’eny. Nikech wachno ne ok mor Farao, ne ogolo chik mondo oneg nyithind Jo-Israel duto ma yawuoyi ma e ka ne inyuolo. Nyaka bed ni luoro ne omako Jo-Israel ndi, donge?

      Dhako moro ma Nya-Israel miluongo ni Jokebed ne onyuolo nyathi ma wuoyi ma jaber ahinya. Mondo kik neg nyathino, nokete e okapu kae to opande e togo ma ne ni e dho Aora Nael. Nyamin wuoyino ma ne iluongo ni Miriam ne opondo machiegni gi kanyo mondo ong’i gima ne nyalo timore.

      Ka ne nyar Farao obiro lwokore e aorano, noneno okapuno. Ka ne oele, ne oyudo nyathi matin ka ywak, kendo nyathino ne litne ahinya. Miriam nosudo machiegni mopenje niya: ‘Be inyalo yiena adhi amanyni miyo moro ma nyalo ritoni nyathini maber?’ Ka ne nyar Farao oyiene, Miriam nodhi oomo mana Jokebed min-gi. Nyar Farao nonyiso Jokebed niya: ‘Kaw nyathini iritna, abiro chuliga osara.’

      Musa ringo

      Ka ne nyathino osedongo, Jokebed ne otere ir nyar Farao, kendo nyar Farao ne ochake ni Musa; norito Musa mana kaka nyathine monyuolo. Musa nopon mana ka wuod ruoth, kendo nonyalo yudo gimoro amora ma nodwaro. Kata kamano, wiye ne ok owil gi Jehova. Nong’eyo ni ne en Ja-Israel, to ok Ja-Misri. Noyiero tiyo ne Jehova.

      Ka Musa ne jahigni 40, ne ong’ado ni ne odwaro konyo ogandane. Ka ne oneno Ja-Misri moro ka goyo Ja-Israel, Musa ne ogoyo Ja-Misrino monege kae to opande e kuoyo. Ka ne Farao ofwenyo gima Musa ne otimono, ne otemo nego Musa. Kata kamano, Musa ne oringo nyaka Midian. Jehova ne odhi nyime rite ka en kuno.

      “Kuom yie [Musa] . . . ne otamore ni kik luonge ni wuod nyar Farao, koyiero mondo ji otimne marach kanyachiel gi oganda Nyasaye.”​—Jo-Hibrania 11:24, 25

      Penjo: Jo-Misri ne timoga Jo-Israel nade? Ang’o momiyo Musa ne oringo oa Misri?

      Chakruok 49:33; Wuok 1:1-14, 22; 2:1-15; Tich Joote 7:17-29; Jo-Hibrania 11:23-27

  • Bungu ma ne Oliel Mach
    Weche Minyalo Puonjori e Muma
    • Musa ni machiegni gi bungu ma liel mach

      SULA MAR 18

      Bungu ma ne Oliel Mach

      Musa ne odak Midian kuom higni 40. Ne okendo, mi obedo gi nyithindo. Chieng’ moro ka ne okwayo rombe machiegni gi Got Sinai, ne oneno gimoro ma nomako dhoge. Bungu moro ne liel mach, to bunguno ne ok wang’ kata matin! Ka ne Musa osudo machiegni mondo one gima ne timore, ne owinjo dwol moro ma wuok e bunguno ka wacho niya: ‘Musa! Kik isud machiegni mokalo kanyo. Lony wuoche, nikech kama ichung’ieni en kama ler.’ Jehova e ma ne wuoyo kokalo kuom malaika moro.

      Luoro nomako Musa, omiyo, noumo wang’e. Dwolno nowachone kama: ‘Aseneno kaka Jo-Israel sandore malit. Abiro resogi e lwet Jo-Misri kendo terogi e piny moro maber. In e mibiro tayo joga kigologi e piny Misri.’ Donge nyalo bedo ni Musa nowuoro wachno?

      Musa nopenjo Nyasaye kama: ‘Ka po ni jogo openja ni en ng’a moora, anyisgi nang’o?’ Nyasaye nodwoke niya: ‘Nyisgi ni Jehova Nyasach Ibrahim, Nyasach Isaka, kendo Nyasach Jakobo e moori.’ Musa nopenjo kama: ‘To nade ka gidagi winja?’ Jehova notimo ne Musa hono moro ma ne okonye bedo gadier ni ne odhi konye. Nonyiso Musa mondo obol luth ma ne en-go piny. Ludhno nolokore thuol! To ka Musa nomako thuondno gi iwe, thuondno nolokore luth. Kae to Jehova nonyise kama: ‘Ka idhi mitimo hononi, ji biro ng’eyo ni an e ma aori.’

      Musa nowacho kama: ‘Ok aber e wuoyo.’ To Jehova nosingone niya: ‘An e ma abiro nyisi gik ma ibiro wacho, kendo abiro oro owadu ma Harun mondo okonyi.’ Ka Musa nosebedo gadier ni Jehova ne ni kode, nokawo joode duto mi gimako wuoth ma dhi Misri.

      “Kik uparru kaka ubiro wuoyo kata kuom gima ubiro wacho, nimar gima onego uwach ibiro miu gie sechego.”​—Mathayo 10:19

      Penjo: Ang’o ma Musa noneno sama ne okwayo rombe? Jehova ne dwaro ni Musa otim ang’o?

      Wuok 3:1–4:20; Tich Joote 7:30-36

  • Masiche Adek Mokwongo
    Weche Minyalo Puonjori e Muma
    • Musa gi Harun ni e nyim Farao

      SULA MAR 19

      Masiche Adek Mokwongo

      Jo-Israel ne oket gi tich matek ahinya nikech ne gin wasumbni. Jehova nooro Musa gi Harun ir Farao mondo ginyis Farao kama: ‘Yie mondo iwe joga, mondo gidhi gilama e thim.’ Farao nosungore kowacho niya: ‘Gik ma Jehova wachogo ok obadha, kendo ok abi yie ne Jo-Israel owuog kae.’ Farao nomedo sando Jo-Israel komiyogi tich matek moloyo. Jehova ne ong’ado ni ne odhi miyo Farao ong’e ni en ng’a. Be ing’eyo kaka ne odhi timo mano? Ne odhi kelo ne Jo-Misri Masiche Apar. Jehova nonyiso Musa niya: ‘Farao ok dwar winjo gima anyise. Kiny gokinyi obiro dhi e Aora Nael. Dhi irom kode kuno mondo inyise ni pige duto mag Aora Nael biro lokore remo nikech otamore gonyo joga.’ Musa nodhi ir Farao kaka Jehova nochike. Farao noneno gi wang’e ka Harun ochwado pi Aora Nael gi luth, mi pi aorano duto olokore remo. Pi nochako dung’ marach, rech ne otho, kendo pi aorano koro ne ok nyal modhi. To Farao pod notamore gonyo Jo-Israel.

      Bang’ ndalo abiriyo, Jehova ne ooro Musa kendo ir Farao gi ote ma wacho niya: ‘Ka ok iyie ne joga mondo owuogi, to Misri duto biro pong’ gi ogwende.’ Farao pod ne otamore winjo, omiyo Harun norieyo ludhe, kendo ogwende ne ochako pong’o piny Misri. Ogwendego ne yudore e udi, e wi otendni, kod e bakunde mag chiemo. Kamoro amora nopong’ gi ogwende! Farao nokwayo Musa mondo osa Jehova ogol ogwendego, kosingo ni ne odhi weyo Jo-Israel owuogi. Omiyo, Jehova notieko masirano, kendo Jo-Misri nochoko ogwende mang’eny motho. Piny ne ng’ue marach. Kata kamano, Farao pod ne ok oyie ne Jo-Israel mondo owuogi.

      Jehova nonyiso Musa niya: ‘Harun onego ochwad piny gi ludhe, mondo buch lowo olokre gik ma chalo suna ma kecho malit.’ Harun notimo kamano, kendo gik ma chalo suna nopong’o pinyno duto. Nitie joma nonyiso Farao kama: ‘Mae en masira mowuok kuom Nyasaye.’ To Farao pod nodagi yie ne Jo-Israel owuogi.

      Masiche adek mokwongo e piny Misri: pi Aora Nael olokore remo, ogwende, gi gik ma chalo suna

      “Abiro miyo ging’e tekona kod nyalona, kendo gibiro ng’eyo ni nyinga en Jehova.”​—Jeremia 16:21

      Penjo: Masiche adek mokwongo ne gin mage? Ang’o momiyo Jehova nokelo masichego?

      Wuok 5:1-18; 7:8–8:19; Nehemia 9:9, 10

  • Masiche Mamoko Auchiel
    Weche Minyalo Puonjori e Muma
    • Dede madongo mang’eny

      SULA MAR 20

      Masiche Mamoko Auchiel

      Musa gi Harun nonyiso Farao kaka Nyasaye nosewacho niya: ‘Ka ok iyie ne joga mondo owuogi, abiro oro lwang’ni modhuro e pinyu.’ Lwang’ni moko ma kecho malit nomonjo ute Jo-Misri te, gibed joma omewo kata joma odhier. Pinyno te nopong’ gi lwang’nigo. Goshen kama Jo-Israel nodakie to ne okuwe malich. Onge lwang’ni ma ne chandogi. Chakre masirani ka dhi nyime, onge masira ma ne timore kama Jo-Israel nodakie. Jo-Misri kende e ma ne yudo masichego. Farao nosecho kama: ‘Kwa Jehova mondo ogolnwa lwang’nigi. Kae to jou nyalo wuok.’ To ka ne Jehova ogolo agola lwang’nigo ni i, Farao noloko pache. Be gik ma ne otimorego ne dhi miyo Farao owinj Jehova?

      Jehova nowacho kama: ‘Ka Farao otamore gonyo joga, to jamni mag Jo-Misri biro bedo ma tuo ma githo.’ Kinyne, jamni nochako tho. Jamni mag Jo-Israel to ne ok otho. Kata kamano, Farao pod ne wiye tek ta.

      Koro, Jehova nonyiso Musa ni odog ir Farao, kendo okir buch kendo e kor yamo. Ka ne Musa otimo kamano, buru nopong’o kor lwasi duto, mi Jo-Misri duto notimo buru. Buruno nomiyo buche ma lokore adhonde omako Jo-Misri te kaachiel gi jambgi. To e ma pod Farao nodagi gonyo Jo-Israel.

      Masira mar 4 nyaka mar 6: lwang’ni madongo ma kecho malit, tho jamni, buche ma lokore adhonde

      Jehova nochako ooro Musa ir Farao, kendo Musa nonyiso Farao e lo Jehova kama: ‘Pod itamori gonyo joga? Kiny pe nochue e pinyni duto.’ Kinyne, Jehova ne omiyo kodh pe ochue mang’eny. Polo ne omor matek, kendo mach nomil e kor yamo. Koth ma chalo kamano ne pok ochue e piny Misri nyaka nene. Yiende duto kod cham ma ne ni e puothe Jo-Misri nokethore, to mag Jo-Israel ne ok okethore. Farao nosecho niya: ‘Kwa Jehova mondo ogolnwa masirani! Kae to unyalo dhi uduto.’ To ka ne koth malichno ochok achoka ni i, Farao noloko pache kendo.

      Kae to Musa nowacho kama: ‘Koro, dede madongo dhi tieko cham duto ma pe noweyo.’ Dede tara gi tara nowuok mochamo gimoro amora ma nodong’ e puothe kod yiende. Farao noywagore kama: ‘Sa Jehova mondo oriemb dedegi.’ Ka ne Jehova ogolo dedego, Farao wiye nomedo mana bedo matek.

      Jehova nonyiso Musa kama: “Rie lweti kochomo polo.” Gikanyono, mudho mandiwa nokwako kor polo. Kuom odiechienge adek moluwore, Jo-Misri ne ok nyal neno gimoro amora kata ng’ato ang’ata. Jo-Israel kende e ma ne nigi ler e utegi.

      Masira mar 7 nyaka mar 9: kodh pe, dede madongo, mudho mandiwa

      Farao nowacho ne Musa niya: ‘Koro to unyalo dhi. Jamni kende e ma kik udhigo.’ To Musa nodwoke niya: ‘Nyaka wadhi gi jamni bende, nikech gin e ma wabiro chiwogi ne Nyasachwa kaka misango.’ Farao iye nowang’ marach. Nokok ne Musa gi dwol maduong’ kowacho niya: ‘Wuog kae! Kichako inyono kae, to abiro negi.’

      “Unuchak une pogruok ma nitie e kind ng’at makare gi jaricho, kendo e kind ng’at ma tiyo ne Nyasaye kod ma ok tine.”​—Malaki 3:18

      Penjo: Gin masiche mage auchiel ma Jehova nomedo ne Jo-Misri? Pogruok mane ma ne nitie e kind masiche auchielgi kod masiche adek mokwongo?

      Wuok 8:20–10:29

  • Masira mar Apar
    Weche Minyalo Puonjori e Muma
    • Dichwo ma Ja-Israel mieno remo e frem mar dhoode

      SULA MAR 21

      Masira mar Apar

      Musa nosingo ne Farao ni ok nochak odog ire kendo. To ka pok nowuok, nonyiso Farao niya: ‘Kawuononi, e chuny otieno, nyithindo makayo duto mag Jo-Misri dhi tho te, chakre yawuot wasumbni nyaka wuod Farao.’

      Jehova nonyiso Jo-Israel mondo gilos nyasi moro makende. Nowachonegi kama: ‘Yang’uru nyarombo kata nyadiel ma osedak higa achiel, kendo umien rembe e wi frem mar dhoot. Buluru ringe, kendo uchame gi makate ma ok oketie yeast. Rwakuru lepu kod wuoche, mondo uikru wuok. Otieno ma kawuononi adhi golou e pinyni.’ Nyaka bed ni Jo-Israel ne mor ndi, donge?

      Ka nochopo chuny otieno, malaika mar Jehova nodhi ot ka ot e piny Misri. Malaikano ne onego nyithindo duto makayo e udi duto ma ne onge gi remo e wi dhoot. To malaikano ne ok omulo udi ma ne dhoutegi omienie remo. E udi mag Jo-Misri duto, gibed joma odhier kata momewo, nyithindo makayo ne otho te. To onge nyithind Israel ma ne otho, kata mana achiel.

      Wuod Farao bende ne otho. Weche koro ne omwomo Farao, mi ojok. Mapiyo, ne onyiso Musa gi Harun niya: ‘Wuoguru. Auru e pinyni. Dhiuru ulam Nyasachuno. Kawuru nyaka jambu te udhigo!’

      Jo-Israel ne owuok e piny Misri ka gichanore ka luwore gi dhoot kata anyuola ma ng’ato ne wuokie. Ne nitie chwo 600,000 gi mon mang’eny, gi nyithindo be. Ne giwuok e tuech e kinde ma dwe ne nenore te. Bende, ne nitie Jo-Misri moko ma ne owuok kodgi mondo gin be gidhi giti ne Jehova. Jo-Israel koro ne ni thuolo!

      Mondo wigi kik wil gi odiechieng’ ma Jehova noresogieno, ne dwarore ni gitim nyasi makende e odiechieng’no higa ka higa. Ne giluongo nyasino ni Pasaka.

      Jo-Israel wuok Misri

      “Ng’e ni gimomiyo aseweyi nyaka sani en ni mondo anyis tekona kokalo kuomi, kendo mondo nyinga olandre e piny duto.”​—Jo-Rumi 9:17

      Penjo: Masira mogik ne en mane? Ang’o ma Jo-Israel ne nyaka tim mondo masira mogikno kik yudgi?

      Wuok 11:1–12:42;13:3-10

  • Hono ma Notimore e Nam Makwar
    Weche Minyalo Puonjori e Muma
    • Farao gi jolwenyge

      SULA MAR 22

      Hono ma Notimore e Nam Makwar

      Mapiyo nono ka ne Farao owinjo ni Jo-Israel ne osewuok Misri, ne oloko pache kowacho ni ne ok onego owe Jo-Israel wuogi. Nochiko jolwenyge kama: ‘Ikuru farese gi geche mondo walawgiuru! Ne ok owinjore wayienegi wuok.’ Ne gichako lawo Jo-Israel.

      Jehova ne otayo Jo-Israel kotiyo gi bor polo godiechieng’, to gotieno notiyo gi mach. Notayogi nyaka e Nam Makwar, kae to nonyisogi ni gibwor e dho nam kanyo.

      Jo-Israel ne oting’o wang’gi mi gineno Farao gi jolwenyge ka biro bang’gi. Ne gichalo joma odiwo. Ne ok ginyal ringo ka gichomo mbele nikech nam ne ni e nyimgi, to be ne ok ginyal dok chien nikech kono e ma Farao gi lange ne ae. Ne giywak ne Musa niya: ‘Wadhi tho! Ne ok onego igolwa Misri.’ To Musa nodwokogi niya: ‘Kik uluor. Rit une kaka Jehova biro resowa.’ Wechego nyiso ni Musa nogeno ahinya kuom Jehova, donge?

      Jehova ne onyiso Jo-Israel mondo giwuog gidhi nyime gi wuoth. E otienono, Jehova noketo bor polocha e kind Jo-Israel gi Jo-Misri. Kama Jo-Misri ne nitie notimo mudho. To kama Jo-Israel ne nitie to ne nigi ler.

      Jehova ne onyiso Musa mondo orie lwete e wi nam. Kae to Jehova ne omiyo yamo mager ahinya okudho otieno duto. Nam ne obarore nyadiriyo ma oloso yo e dier nam. Jo-Israel tara gi tara ne owuotho e lowo motwo ma ne ni e dier nam ka gichomo loka machielo.

      Jo-Israel wuotho e lowo motwo ma ni e dier nam

      Farao gi joge noluwo Jo-Israel nyaka e dier nam iye-iye. Kae to Jehova ne omiyo Farao gi joge ochako chochni e kindgi. Ne ogolo tiend gechegi. Jolweny mag Farao nokok kama: ‘Wawuoguru kae piyo-piyo, nikech Jehova kedo ne Jo-Israel.’

      Jehova nonyiso Musa niya: “Rie lweti e wi nam.” Gikanyono, pi ma nochung’no nodok e wang’e mi oumo jolweny mag Jo-Misri. Onge kata ng’ato achiel kuomgi ma ne otony.

      Oganda maduong’ ma koro ne oseng’ado nam ne opako Nyasaye ka giwer kama: ‘Wer ne Jehova, nikech oseyudo duong’ ahinya. Osediro farese kod joriemb-farese e nam.’ Sama ne ji wer, mon ne miel ka gigoyo gige thum. Ji duto ne mor ahinya nikech koro ne oseresgi.

      “Eka mondo wabed gi chir maduong’ kendo wacho niya: ‘Jehova e jakonyna; ok abi luor. Dhano adhana ditimna ang’o?’”​—Jo-Hibrania 13:6

      Penjo: Ang’o ma ne otimore ne Jo-Israel bang’ wuok Misri ma nomiyo gineno ni gidiwo? Jehova ne oresogi e yo mane?

      Wuok 13:21–15:21; Nehemia 9:9-11; Zaburi 106:9-12; 136:11-15; Jo-Hibrania 11:29

  • Jo-Israel Osingore ne Jehova
    Weche Minyalo Puonjori e Muma
    • Jo-Israel ni e tie Got Sinai

      SULA MAR 23

      Jo-Israel Osingore ne Jehova

      Bang’ dweche ariyo kama ka Jo-Israel ne osewuok Misri, ne gichopo e Got Sinai mi gijot kanyo. Jehova ne oluongo Musa e wi got, monyise kama: ‘Ne areso Jo-Israel. Ka gidhi nyime winja kendo rito chikena, gibiro bedona oganda makende.’ Musa ne oridore modok ir Jo-Israel, monyisogi gima Jehova nowachono. Ne gikawo wechego nade? Ne gidwoko niya: ‘Wabiro timo weche duto ma Jehova owacho.’

      Musa ne odok e wi got. Kae to Jehova ne onyise niya: ‘Abiro wuoyo kodi bang’ ndalo adek. Nyis ji ni kik gitem biro e wi Got Sinai.’ Musa ne olor, kendo nonyiso ji mondo giikre winjo gik ma Jehova ne dhi wacho.

      Jo-Israel neno mil polo kod boche mapek motuere e wi Got Sinai

      Ndalo adek bang’e, Jo-Israel ne oneno mil polo kod boche mapek motuere e wi got. Ne giwinjo bende ka polo mor matek, kendo dwol ma chalo gi mar tung’ kata oporo be ne owinjore. Kae to Jehova ne obiro e godno e ranyisi mar mach. Luoro ne omako Jo-Israel, kendo ne gichako tetni. Iro noimo got duto kendo got ne oyiengni matek ahinya. Dwol ma chalo gi mar tung’cha ne omedo ywak matek. Kae to Nyasaye ne owacho niya: ‘An e Jehova. Kik ulam nyiseche moko mopogore koda.’

      Musa nodok e wi got, kendo Jehova nomiye chike ma ne dhi tayo ji e wi kaka ne onego gilame kod yo ma ne onego gitimgo gik moko. Musa ne ondiko chikego, kendo nosomogi ne Jo-Israel. Ne gisingore niya: ‘Wabiro timo weche duto ma Jehova owacho.’ Ne gisingore ne Jehova Nyasaye owuon. To be ne gidhi rito singono?

      “Nyaka iher Jehova Nyasachi gi chunyi duto, gi ngimani duto, kendo gi pachi duto.”​—Mathayo 22:37

      Penjo: Ang’o ma notimore e Got Sinai? Jo-Israel ne osingore ni ne gidhi timo ang’o?

      Wuok 19:1–20:21; 24:1-8; Rapar mar Chik 7:6-9; Nehemia 9:13, 14

  • Ne Giketho Singo
    Weche Minyalo Puonjori e Muma
    • Jo-Israel wer kendo miel ka gilworo nyaroya mar dhahabu

      SULA MAR 24

      Ne Giketho Singo

      Jehova nonyiso Musa niya: ‘Idh malo e wi got koni. Abiro ndiko chikega e kite mopa, kae to abiro miyigi.’ Musa ne odhi, kendo notieko ndalo 40 e wi got. Ka ne en kuno, Jehova ne ondiko Chike Apar e kite ariyo mopa, kae to nomiyo Musa kitego.

      Musa bolo kite mopa

      Ka ne ndalo moko okalo ka Musa pok oduogo, Jo-Israel noparo ni Musa nojwang’ogi. Ne giwacho ne Harun niya: ‘Wadwaro ng’at ma nyalo tayowa. Losnwa nyasaye moro!’ Harun nowachonegi niya: ‘Miyauru dhahabu ma un-go.’ Nolenyo dhahabugo mi olosogo sanamu mar nyaroya. Kae to ji ne owacho niya: ‘Nyaroyani e Nyasachwa ma nogolowa e piny Misri!’ Ne gichako lamo nyaroyano, kendo ne gitimo nyasi. Be gima Jo-Israel ne otimono ne en gima rach? En kamano, nikech ne gisesingore ni ne gidhi lamo Jehova kende. To koro ne giketho singono.

      Jehova ne oneno gima ne timore kendo nonyiso Musa niya: ‘Ridri mwalo ir Jo-Israel. Giseweyo lama, kendo koro gilamo nyasaye manono.’ Musa ne olor koting’o kite ariyo mopa e lwete.

      Ka Musa ne chiegni chopo kama ji ne nitie, ne owinjo ka ji wer. Kae to nonenogi ka gimiel kendo gikulore ne nyaroya. Musa iye ne owang’ matek. Ne obolo kite ariyo ma ne en-go piny, mi kitego otore matindo tindo. Ne oketho sanamu mar nyaroyano. Kae to ne openjo Harun niya: ‘Ere kaka jogi ne owuoyo kodi ma iyie timo gima rachni?’ Harun ne odwoke niya: ‘Iyi owe wang’ matek kamano. Ing’eyo maber kaka jogi chalo. Ne gidwaro nyasaye, omiyo, ne abolo dhahabu maggi e mach, kae to nyaroya e ma nolosore!’ Harun ne ok onego otim kamano. Musa ne odok e wi got, mosayo Jehova mondo ong’won ne ji.

      Jehova ne ong’wono ne ji duto ma ne oikore winjo chikene. Be ineno gima omiyo ne dwarore ahinya ni Jo-Israel oluw kaka Jehova ne tayogi kotiyo gi Musa?

      “Ka isingori timo gimoro ne Nyasaye, onego ichop singonino piyo, nikech ok omor gi jo mofuwo. Tim mana kaka isesingori.”​—Eklesiastes 5:4

      Penjo: Jo-Israel notimo ang’o ka ne Musa odeko e wi got? Musa notimo ang’o ka noduogo?

      Wuok 24:12-18; 32:1-30

  • Hema ma ne Jo-Israel Lamoe Jehova
    Weche Minyalo Puonjori e Muma
    • Hema mar lamo kod larune

      SULA MAR 25

      Hema ma ne Jo-Israel Lamoe Jehova

      Ka ne Musa ni e wi Got Sinai, Jehova nonyise ni oger hema moro makende ma ne Jo-Israel nyalo lamee. Hemano bende ne iluongoga ni tabenakel. Ne en hema ma ne ginyalo dargo sa asaya.

      Jehova nowacho ne Musa kama: ‘Nyis ji mondo gichiw gimoro amora ma nyalo konyo e gero hema mar lamo.’ Jo-Israel ne ochiwo dhahabu, fedha, mula, kod kite mamoko mabeyo. Ne gikelo bende yie jamni, pamba, piend jamni, kod gik mamoko mang’eny. Ne gichiwo gik mang’eny ahinya mochopo kama Musa nonyisogi niya: ‘Koro oromo! Kik umedi.’

      Jo-Israel golo chiwo mondo gergo hema mar lamo

      Chwo kod mon mang’eny ma ne olony e tije mopogore opogore ne okonyo e gero hemano. Jehova ne omiyogi rieko mar timo tijno. Moko kuomgi ne tweng’o, moko ne chueyo otembni, to moko ne mino usi. Moko to ne pango kite, jomoko ne loso gige dhahabu, ka moko to ne payo bepe.

      Ne gigero hema mar lamo mana kaka Jehova ne ochikogi. Ne giloso pasia maber ma ne opoggo kind Kama Ler kod Kama Ler Moloyo. E i Kama Ler Moloyo ne oketie sandug singruok. Sandugno ne olos gi bao kod dhahabu. E i Kama Ler ne oketie gir chungo taya molos gi dhahabu, mesa, kod kendo miwang’oe ubani kata gik ma nigi suya mamit. E laru mar hemano ne nitie besen molos gi mula kod kendo maduong’ mar misango. Sandug singruok ne paro ne Jo-Israel kaka ne gisingore ne Jehova ni ne gidhi luwo chikene.

      Jehova ne oyiero Harun kod yawuote mondo giti e hema mar lamo kaka jodolo. Ne onego girit hemano kendo gichiw ne Jehova misengni. Harun jadolo maduong’ kende e ma ne oyiene donjo Kama Ler Moloyo. Ne odonjoga kanyo dichiel higa ka higa mondo ochiw misango nikech richone owuon, richo joode, kod richo mag Jo-Israel duto.

      Higa achiel bang’ wuok Misri, Jo-Israel ne otieko gero hema mar lamono. Koro ne gin gi kama ber ma ne ginyalo lamoe Jehova.

      Jehova ne onyiso ni ne omor gi hemano, kendo ne omiyo bor polo onenore e wiye. Sa asaya ma ne bor polono onenore e wi hemano, Jo-Israel ne chungo wuodhgi kendo ne gidak kanyo kuom kinde. To ka ne bor polono owuok, gin be ne gidhi nyime gi wuodhgi. Ne gigonyoga hemano kendo ting’e ka giluwo bor polono.

      “Eka gikanyono ne awinjo dwol moro maduong’ moa e kom-lojno ka wacho niya: ‘Neuru! Hema mar Nyasaye koro nigi dhano, kendo obiro dak kodgi, mi ginibed joge. To Nyasaye owuon nobed kodgi.’”​—Fweny 21:3

      Penjo: Jehova ne onyiso Musa mondo oger ang’o? En migawo mane ma Jehova ne omiyo Harun gi yawuote?

      Wuok 25:1-9; 31:1-11; 40:33-38; Jo-Hibrania 9:1-7

  • Chwo 12 ma ne Odhi Nono Kanaan
    Weche Minyalo Puonjori e Muma
    • Chwo mag Jo-Israel nono piny Kanaan

      SULA MAR 26

      Chwo 12 ma ne Odhi Nono Kanaan

      Jo-Israel ne owuok Got Sinai, kendo ne gikalo Paran mi gichopo kama iluongo ni Kadesh. Ka ne gin kanyo, Jehova ne onyiso Musa kama: ‘Or chwo 12 mondo gidhi ginon piny Kanaan, ma abiro miyo Jo-Israel. Dhoudi 12 mag Israel onego ogol dichwo achiel achiel.’ Musa ne oyiero chwo 12 mowachonegi kama: ‘Dhiuru Kanaan unon ka be lowo ma kuno nyalo nyago chiemo maber. Nonuru joma odak kuno bende, ka be gitegno koso ginyap, kod ka be gidak e hembe koso e taonde.’ Chwo apar gariyogo ne odhi Kanaan. Ne gin Kaleb, Joshua, kod chwo apar mamoko.

      Jo-Israel ng’ur kendo chunygi onyosore

      Bang’ ndalo 40, ne giduogo ka giting’o mzabibu kod olembe mamoko mopogore opogore. Ne gichiwo ripot ma chalo kama: ‘Pinyno ber, en mana ni joma odak kuno gin roteke, kendo ohinga mag taondegi boyo ahinya.’ Kaleb to ne owacho kama: ‘Wanyalo loyogi ma wakaw pinyno. Wadhiuru ma ok wadeko!’ Be ing’eyo gimomiyo Kaleb ne owacho kamano? En nikech Kaleb gi Joshua nogeno kuom Jehova. Chwo apar mamoko to ne owacho kama: ‘Ooyo! Joma odak kuno gin roteke, kendo gin robede! Wachalo mana dede e nyimgi.’

      Chuny Jo-Israel ne onyosore. Ne gichako ng’ur ka giwacho niya: ‘Wayieruru ng’at machielo mondo otelnwa wadog Misri. Ere tiende dhi Kanaan mondo onegwa kayiem?’ To Joshua gi Kaleb nowacho ne ji niya: ‘Winjuru Jehova, kik uluor. Jehova biro ritowa.’ Kata kamano, Jo-Israel ne ok owinjo wachno. Ne gidwaro kata mana nego Joshua gi Kaleb.

      Jehova ne otimo nang’o? Ne onyiso Musa kama: ‘Bang’ timo ne Jo-Israel gik mabeyo mang’eny kama, e ma pod gitamore winja! Kuom mano, gibiro dak e thim kuom higni 40 nyaka githo. Mana nyithindgi kaachiel gi Joshua kod Kaleb e ma biro dak e piny ma ne asingora ni abiro miyogi.’

      “Ang’o momiyo uluor kamano un jo ma yiegi tin-gi?”​—Mathayo 8:26

      Penjo: Ang’o ma ne otimore ka ne chwo 12 ma ne odhi nono Kanaan oduogo? Ere kaka Joshua gi Kaleb ne onyiso ni gin to ne gigeno kuom Jehova?

      Kwan 13:1–14:38; Rapar mar Chik 1:22-33; Zaburi 78:22; Jo-Hibrania 3:17-19

  • Ne Ging’anyo ne Jehova
    Weche Minyalo Puonjori e Muma
    • Kora gi joge ni e nyim Musa gi Harun

      SULA MAR 27

      Ne Ging’anyo ne Jehova

      Bang’ kinde moko ka ne Jo-Israel ni e thim, Kora, Dathan, Abiram, kod jomamoko 250 ne ong’anyo ne Musa. Ne ginyise kama: ‘Waol kodi! Be ochuno adier ni in e ma ibed jatendwa, to Harun obed jadolo maduong’? Jehova ni kodwa waduto, ok mana in kendi gi Harun.’ Jehova ne ok mor kata matin. Ne oneno ni en e ma jogo ne ng’anyone, to ok Musa!

      Musa nonyiso Kora gi joge kama: ‘Kiny biuru e dho hema mar lamo kuting’o gige ting’o mach moketie ubani. Jehova biro nyisowa e lela ng’at moyiego.’

      Kinyne, Kora gi joge 250 ne odhi ir Musa e nyim hema mar lamo. Ne gichako wang’o ubani, to mano ne en tij jodolo kende. Jehova nonyiso Musa gi Harun niya: ‘Auru kuom Kora gi joge.’

      Kata obedo ni Kora ne odhi ir Musa e nyim hema mar lamo, Dathan gi Abiram gi joodgi to ne otamore dhi kuno. Jehova ne onyiso Jo-Israel mondo gibed mabor gi hembe mag Kora, Dathan, gi Abiram. Mapiyo piyo, Jo-Israel ne osudo gi chien. Dathan, Abiram, gi joodgi to ne ochung’ oko mar hembegi. Apoya nono, lowo nobarore momwonyogi giduto! Kae to e dho hema mar lamo, mach noa malo mi owang’o Kora gi chwo 250 ma ne ni kode.

      Lowo obarore momwonyo Dathan, Abiram, kod joodgi

      Bang’ mano, Jehova nonyiso Musa kama: ‘Kaw luth kuom ng’ato ka ng’ato motelo ne dhoudi 12 mag Israel, kendo indik nying ng’ato ka ng’ato e ludhe mokelo. Luth mowuok e dhood Lawi to indikie nying Harun. Ket ludhego duto te e hema mar lamo, kae to maua dhi dongo e luth ma ondikie nying ng’at ma ayiero.’

      Kinyne, Musa nokelo ludhego duto e nyim jotend dhoudigo. Luth ma nondikie nying Harun ne nigi maua kuome kod olemb lozi mochiek. Mano e yo ma Jehova nonyisogo ni noyiero Harun mondo obed jadolo maduong’.

      “Luwuru kaka jo ma tayou chikou kendo ubolrunegi.”​—Jo-Hibrania 13:17

      Penjo: Ang’o momiyo Kora gi joge nong’anyo ne Musa? Wang’eyo nade ni Jehova noyiero Harun mondo e ma obed jadolo maduong’?

      Kwan 16:1–17:13; 26:9-11; Zaburi 106:16-18

Buge mag Dholuo (1993-2025)
Toka
Ingia
  • Dholuo
  • Shiriki
  • Kaka Daher
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Chikewa
  • Rito Weche
  • Mpangilio wa Faragha
  • JW.ORG
  • Ingia
Shiriki