Ohinga mar Jarito LAIBRARI E INTANET
ohinga mar jarito
LAIBRARI E INTANET
Dholuo
  • MUMA
  • BUGE
  • MIKUTANO
  • Pinyruodh Nyasaye En Ang’o?
    Inyalo Dak gi Mor Nyaka Chieng’!—Chenro mar Puonjruok Muma
    • Sula mar 31. Yesu Kristo ma en Ruoth e polo nie nyim kom duong’ Jehova.

      SULA MAR 31

      Pinyruodh Nyasaye En Ang’o?

      Wach maduong’ ma Muma wuoye en Pinyruodh Nyasaye. Jehova biro tiyo gi Pinyruodhno mondo olok piny obed Paradiso, nikech mano ne en dwache chakre chon. Pinyruodhno en ang’o? Wang’eyo nade ni sani olocho? Pinyruodhno osetimo ang’o? To obiro timo ang’o e kinde ma biro? Wabiro yudo dwoko mag penjogo e sulani kod sula ariyo ma luwo.

      1. Pinyruodh Nyasaye en ang’o, to Ruodh Pinyruodhno en ng’a?

      Pinyruodh Nyasaye en sirkal ma Jehova ochungo. Ruodh Pinyruodhno en Yesu Kristo kendo olocho ka en e polo. (Mathayo 4:17; Johana 18:36) Muma wacho ni Yesu biro “locho kaka Ruoth . . . nyaka chieng’.” (Luka 1:32, 33) Nikech Yesu e Ruoth mar Pinyruodh Nyasaye, obiro locho e wi ji duto manie piny.

      2. Gin jomage ma biro locho gi Yesu?

      Yesu ok bi locho ka en kende. Ji ‘moa e dhoudi duto, gi dhok duto, gi pinje duto, kod ogendni duto, biro locho kaka ruodhi e wi piny.’ (Fweny 5:9, 10) Gin ji adi ma biro locho gi Kristo? Chakre ne Yesu bi e piny ka, osemiyo ji milionde obedo jolupne. To be jogo duto biro locho gi Yesu? Ooyo. Ji 144,000 kende e ma biro dhi e polo mondo giloch kode. (Som Fweny 14:1-4.) Jokristo duto modong’ biro bedo raia mag Pinyruodhno.​—Zaburi 37:29.

      3. Ang’o momiyo Pinyruodh Nyasaye ber moloyo sirkande mag dhano?

      Kata obedo ni joma ni e loch temoga mondo gitim gik mabeyo, pod gionge gi teko mar timo gimoro amora ma ginyalo gombo timo. Bang’e, jotelo mamoko ma ok dew ji kawoga kargi. Kata kamano, e Pinyruodh Nyasaye, onge ng’at ma biro kawo kar Yesu. Nyasaye ‘osechungo pinyruoth ma ok noketh ngang’.’ (Daniel 2:44) Yesu biro locho e piny duto kendo ok obi buono ng’ato ang’ata. Ohero ji, ong’won, kendo ohero tim makare. Obiro puonjo ji mondo giher jowetegi, gibed joma ng’won, kendo giher tim makare.​—Som Isaya 11:9.

      TIM NONRO

      Non ane gimomiyo Pinyruodh Nyasaye ber moloyo sirkande mag dhano.

      Yesu Kristo obet e kom-lochne kolocho e wi piny. Joma konye locho obet gie toke. Ler mar Jehova rieny e ng’egi.

      4. Sirkal ma nigi teko biro locho e wi piny duto

      Yesu Kristo e ma nigi teko moloyo dhano moro amora ma osegalocho. Som Mathayo 28:18, kae to uwuo e wi penjo ma luwoni:

      • Pogruok mane ma nitie e kind loch mar Yesu kod loje mag dhano?

      Sirkande mag dhano lokorega kinde ka kinde, kendo moro ka moro kuomgi nigi piny moloche. To nade Pinyruodh Nyasaye? Som Daniel 7:14, kae to uwuo e wi penjo ma luwogi:

      • Ang’o momiyo ng’eyo ni Pinyruodh Nyasaye “ok bi keth ngang’” en wach maber?

      • Ang’o momiyo ber ng’eyo ni Pinyruodhno biro locho e wi piny duto?

      5. Loje mag dhano nyaka gol

      Ang’o momiyo Pinyruodh Nyasaye nyaka kaw kar loje mag dhano? Tug VIDIO, kae to uwuo e wi penjo ma luwo.

      VIDIO: Pinyruodh Nyasaye En Ang’o?​—En Bath Vidio (1:41)

      • Loje mag dhano osekelo ang’o?

      Som Eklesiastes 8:9, kae to uwuo e wi penjo ma luwogi:

      • Be iparo ni Pinyruodh Nyasaye onego okaw kar loje mag dhano? Ang’o momiyo iwacho kamano?

      6. Pinyruodh Nyasaye nigi joloch ma ong’eyowa maber

      Nikech Ruodhwa Yesu nodak kaka dhano, onyalo “kechowa e nyawowa.” (Jo-Hibrania 4:15) Chwo gi mon 144,000 ma biro locho gi Yesu gin joma Jehova oyiero “e dhoudi duto, gi dhok duto, gi pinje duto, kod ogendni duto.”​—Fweny 5:9.

      • Be ng’eyo ni Yesu kod joma obiro lochogo ong’eyo chandruoge mag dhano en wach ma jiwi? Ang’o momiyo iwacho kamano?

      Jokristo mowal modak e kinde mopogore opogore.

      Jehova oseyiero chwo gi mon ma wuok e ogendni mopogore opogore mondo giloch gi Yesu

      7. Pinyruodh Nyasaye nigi chike mabeyo moloyo mag sirkande mag dhano

      Sirkande losoga chike ma konyo kendo rito raia mage. Pinyruodh Nyasaye be nigi chike ma raia mage nyaka luw. Som 1 Jo-Korintho 6:9-​11, kae to uwuo e wi penjo ma luwogi:

      • Iparo ni piny biro chalo nade ka ji duto luwo chikea mag Nyasaye?

      • Be iparo ni Jehova nigi ratiro mar dwaro ni raia mag Pinyruodhe oluw chikene? Ang’o momiyo iwacho kamano?

      • En ang’o ma nyiso ni joma ok luw chikego pod nyalo timo lokruok?​—Ne kwan matindo 11.

      Polis ma chungo mtoka e ndara modich. Ji ma hikgi opogore opogore ng’ado ndarano.

      Sirkande losoga chike ma rito kendo konyo raia maggi. Pinyruodh Nyasaye bende nigi chike mabeyo ma konyo kendo rito raia mage

      PARO MA JOMOKO NIGO: “Pinyruodh Nyasaye nie chunywa.”

      • In ineno nade?

      PUONJ MADUONG’

      Pinyruodh Nyasaye en sirkal manie polo kendo obiro locho e wi piny duto.

      Ang’o ma ipuonjori?

      • Gin jomage ma biro locho e Pinyruodh Nyasaye?

      • Ere kaka Pinyruodh Nyasaye oloyo sirkande mag dhano?

      • Moko kuom gik ma Jehova dwaro ni raia mag Pinyruodhe otim gin mage?

      Gima inyalo timo

      MED TIMO NONRO

      Ne ane gima Yesu nowacho e wi kama Pinyruoth ne dhi betie.

      “Be Pinyruodh Nyasaye Nie Chunyi?” (Sula ma yudore e jw.org)

      Ang’o momiyo Joneno mag Jehova omakore motegno gi Pinyruodh Nyasaye moloyo loje mag dhano?

      Ne Gichiwore Chuth ne Pinyruodh Nyasaye (1:43)

      Non ane gima Muma wacho e wi ji 144,000 ma Jehova yiero mondo oloch gi Yesu.

      “Gin Jomage Madhi e Polo?” (Sula ma yudore e jw.org)

      En ang’o ma nokonyo miyo moro ma ne nie jela mondo obed gadier ni Nyasaye kende e ma nyalo miyo otim ne ji duto gik moko e yo makare?

      “Nafwenyo Gimomiyo Itimo ne Ji Gik Maricho” (Nenuru!, Novemba 2011)

      a Wabiro wuoyo e wi moko kuom chikego e Kare mar 3.

  • Pinyruodh Nyasaye Locho!
    Inyalo Dak gi Mor Nyaka Chieng’!—Chenro mar Puonjruok Muma
    • Sula mar 32. Yesu Kristo ma en Ruoth manie polo oting’o ludh loch kendo olocho e wi piny.

      SULA MAR 32

      Pinyruodh Nyasaye Locho!

      Pinyruodh Nyasaye nochako locho e polo e higa mar 1914. Mano bende e kinde ma giko loch dhano nochakoree. Wang’eyo mano nade? Wanon ane gik ma Muma nokoro, gik ma timore e piny sani, kod kido ma ji nigo chakre higa mar 1914.

      1. Gin ang’o ma Muma nokoro?

      Muma nyisowa e bug Daniel ni Pinyruodh Nyasaye ne dhi chako locho e giko kinde miluongo ni “higni abiriyo.” (Daniel 4:16, 17) Higni mang’eny bang’e, Yesu noluongo higni abiriyogo ni ‘kinde ma ne oket ne ogendni,’ kendo nopuonjo ji ni hignigo pok norumo. (Luka 21:24) Mana kaka wabiro neno, higni abiriyogo ne orumo e higa mar 1914.

      2. Gin gik mage ma osebedo ka timore e piny chakre higa mar 1914, to timbe dhano osebedo ka chalo nade chakre higano?

      Jopuonjre Yesu nopenje niya: “En ranyisi mane ma biro nyiso ni intie, kendo ni giko mar ndalo okayo machiegni?” (Mathayo 24:3) Yesu nodwokogi konyisogi gik ma ne dhi timore kosechako locho e polo kaka Ruoth mar Pinyruodh Nyasaye. Moko kuom gik ma nowuoyoego noriwo lwenje, nok mar chiemo, kod yiengni mag piny. (Som Mathayo 24:7.) Muma bende nokoro ni e “ndalo mag giko,” timbe ji ne dhi miyo ngima obed “matek ahinya.” (2 Timotheo 3:1-5) Gik ma nokorgo duto osenenore ayanga, to ahinya ahinya chakre higa mar 1914.

      3. Ang’o momiyo piny osebedo marach ahinya chakre Pinyruodh Nyasaye ochak locho?

      Kinde matin bang’ ka Yesu osebedo Ruoth mar Pinyruodh Nyasaye, nokedo gi Satan kod jochiendene e lweny moro ma notimore e polo. Ne olo Satan e lwenyno. Muma nyisowa ni ‘ne owit Satan e piny kaachiel kod malaikene bende.’ (Fweny 12:9, 10, 12) Satan nigi mirima mager nikech ong’eyo ni ibiro kethe. Omiyo, okelo ne dhano rem kod chandruoge e piny duto. Mano e momiyo piny rach ahinya! Pinyruodh Nyasaye biro tieko chandruogego duto.

      TIM NONRO

      Non ane gimomiyo wang’eyo ni Pinyruodh Nyasaye nochako locho e higa mar 1914 kod kaka wachno mulowa.

      4. Weche ma nokor e Muma nyiso ni Pinyruodh Nyasaye nochako locho e higa mar 1914

      Tug VIDIO.

      VIDIO: Pinyruodh Nyasaye Nochako Locho e Higa mar 1914 (5:02)

      Nyasaye nomiyo Nebukadnezar Ruodh Babulon lek ma ne nyiso gik ma ne dhi timore e kinde ma biro. Lekno kod kaka Daniel nolero tiende ni e Muma. Nenore maler ni lekno ne wuoyo e wi loch mar Nebukadnezar kod Pinyruodh Nyasaye.​—Som Daniel 4:17.a

      Som Daniel 4:20-​26, kae to iti gi chat e dwoko penjo ma luwogi:

      • (A) Ang’o ma Nebukadnezar noleko?—Ne kwan matindo 20 kod 21.

      • (B) Ang’o ma ne dhi timore ne yadhno?​—Ne kwan matindo 23.

      • (C) En ang’o ma ne dhi timore e giko “higni abiriyo”?​—Ne kwan matindo 26.

      Kaka Lek mar Yadhno Otudore gi Pinyruodh Nyasaye

      WACH MA NOKOR (Daniel 4:20-36)

      Loch

      (A) Yath moro maduong’

      Yath moro maduong’.

      Loch ochung’ matin

      (B) “Tong’ yadhno,” kae to iweye kamano “nyaka higni abiriyo rum”

      Kisiki mar yath motwe gi nyinyo kod mula.

      Loch idwoko kendo

      (C) “Pinyruodhi nobed mari kendo”

      Yath moro maduong’.

      Kaka wechego nokwongo chopo . . .

      • (D) Yath ne ochung’ ne ng’a?—Ne kwan matindo 22.

      • (E) Lochne norumo karang’o?—Som Daniel 4:29-​33.

      • (F) Ang’o ma notimore ne Nebukadnezar e giko “higni abiriyo”?—Som Daniel 4:34-​36.

      KAKA WECHEGO NOKWONGO CHOPO

      Loch

      (D) Nebukadnezar, Ruodh Babulon

      Ruoth Nebukadnezar ochung’ ka sungore.

      Loch ochung’ matin

      (E) Bang’ higa mar 606 K.K.P., pach Nebukadnezar ne olal kendo ne ok onyal locho kuom higni abiriyo

      Nebukadnezar onindo piny ka ochamo lum mana ka le.

      Loch idwoko kendo

      (F) Pach Nebukadnezar duogo kendo ochako locho kendo

      Ruoth Nebukadnezar ng’iyo polo ka oting’o bedene malo.

      Kaka wechego nochopo bang’e . . .

      • (G) Yath ne ochung’ ne jomage?—Som 1 Weche mag Ndalo 29:23.

      • (H) Ne giweyo locho karang’o? Wang’eyo nade ni lojno pod ne onge e kinde ma Yesu ne nie piny ka?—Som Luka 21:24.

      • (I) Lojno ne ochako locho kendo karang’o, to mano notimore kanye?

      KAKA WECHEGO NOCHOPO BANG’E

      Loch

      (G) Ruodhi mag Jo-Israel ma ne locho e lo Nyasaye

      Ruodhi mag Israel mobet e kombe loch, moro bang’ machielo. Ler moa e polo rienynegi.

      Loch ochung’ matin

      (H) Iketho Jerusalem kendo mano chungo loch mar ruodhi mag Jo-Israel kuom higni 2,520

      Mach wang’o Jerusalem e higa 607 K.K.P. Bang’e, higni 2,520 kalo.

      Loch idwoko kendo

      (I) Yesu chako locho e polo kaka Ruoth mar Pinyruodh Nyasaye

      Yesu Kristo locho e wi piny ka en e polo chakre higa mar 1914. Ler rieny koa kuome.

      Higni abiriyo ma bug Daniel wuoye gin kinde ma romo nade?

      E Muma, ndiko moro nyalo konyowaga winjo tiend ndiko machielo. Kuom ranyisi, bug Fweny nyisowa ni ndalo adek gi nus romre gi odiechienge 1,260. (Fweny 12:6, 14) Omiyo, ka igoyo ndalo adek gi nus diriyo to iyudo ndalo abiriyo (kata higni abiriyo kaluwore gi bug Daniel) ma bende romre gi odiechienge 2,520. Seche moko Muma kwanoga odiechieng’ achiel kaka higa achiel. (Ezekiel 4:6) Omiyo, higni abiriyo ma bug Daniel wuoye ochung’ ne higni 2,520.

      5. Kaka piny oselokore chakre higa mar 1914

      Tug VIDIO.

      VIDIO: Kaka Piny Oselokore Chakre Higa mar 1914 (1:10)

      Yesu ne okoro kaka piny ne dhi chalo bang’ ka osekete Ruoth. Som Luka 21:9-​11, kae to uwuo e wi penjo ma luwoni:

      • Gin gik mage manie ndikoni misewinjo kata miseneno ka timore?

      Jaote Paulo ne olero kaka timbe dhano ne dhi chalo e ndalo mag giko mag loch dhano. Som 2 Timotheo 3:1-5, kae to uwuo e wi penjo ma luwoni:

      • Gin timbe mage ma ndikono wuoyoe ma iseneno ka ji timo?

      Pichni: Gik ma timore e piny e ndalo mag giko. 1. Jatend jolweny moro ochung’ e nyim ji koting’o lwete malo kendo ogo koko. 2. Udi mokethore bang’ yiengni mar piny. 3. Ndeke mag jolweny. 4. Joma wuotho korwako mask. 5. Mach bebni e Twin Towers ma ni New York bang’ ka jomahundu osemonjo kanyo. 6. Ng’at moro ma tiyo gi yedhe ma mero ji. 7. Dichwo moro ma iko angum mondo ogogo chiege. 8. Yedhe ma mero ji mopogore opogore gi kong’o. 9. Nyiri ariyo ma orwakore gi lewni mowuok e fason goyo picha. 10. DJ moro tugo ne ji thum. 11. Ng’at moro ma ng’anyo wito chupa moting’o petrol.

      6. Ng’eyo ni Pinyruodh Nyasaye locho sani jiwowa

      Som Mathayo 24:3, 14, kae to uwuo e wi penjo ma luwogi:

      • En tich mane maduong’ ma nyiso ni Pinyruodh Nyasaye locho sani?

      • Ere kaka inyalo riwo lwedo tijno?

      Pinyruodh Nyasaye locho kendo machiegnini, obiro locho e wi piny duto. Som Jo-Hibrania 10:24, 25, kae to uwuo e wi penjo ma luwoni:

      • Ng’ato ka ng’ato kuomwa onego otim ang’o sama oneno ka “chieng’no medo sudo machiegni”?

      Pichni: 1. Japuonjre Muma moro dhi e chokruok mar Joneno mag Jehova. 2. Japuonjre achiel achielno lendo ne osiepne.

      Inyalo timo ang’o ka ing’eyo gima nyalo konyo kata reso jomamoko?

      NG’ATO NYALO PENJI NIYA: “Ang’o momiyo Joneno mag Jehova wachoga ni higa mar 1914 en higa makende ahinya?”

      • Inyalo dwoke nade?

      PUONJ MADUONG’

      Weche mokor e Muma kod gik ma timore e piny nyiso ni Pinyruodh Nyasaye locho. Wanyiso ni wayie gi wachno sama walando wach Pinyruodhno ne jomamoko kendo sama wadhi e chokruoge mag kanyakla.

      Ang’o ma ipuonjori?

      • Ang’o ma notimore e giko higni abiriyo miwuoye e bug Daniel?

      • Ang’o ma konyi bedo gadier ni Pinyruodh Nyasaye ne ochako locho e higa mar 1914?

      • Inyalo nyiso nade ni iyie ni Pinyruodh Nyasaye locho sani?

      Gima inyalo timo

      MED TIMO NONRO

      Non ane gik ma joma ndiko weche mag histori kod jomamoko wacho e wi gik mosetimore chakre higa mar 1914.

      “Kinde ma Timbe Ji Nokethore Apoya Nono” (Nenuru!, April 2007)

      Ne ane kaka weche ma nokor e Mathayo 24:14 nomulo ngima ng’at moro.

      “Ne Ahero Tugo Baseball Moloyo Gimoro Amora!” (Ohinga mar Jarito Na. 3 2017)

      Wang’eyo nade ni weche mokor e Daniel sula mar 4 wuoyo e wi Pinyruodh Nyasaye?

      “Pinyruodh Nyasaye Nochako Locho Karang’o? (Kare Mokwongo)” (Ohinga mar Jarito, Oktoba 1, 2014)

      Ang’o ma nyiso ni “higni abiriyo” miwuoyoe e Daniel sula mar 4 norumo e higa mar 1914?

      “Pinyruodh Nyasaye Nochako Locho Karang’o? (Kare mar 2)” (Ohinga mar Jarito, Novemba 1, 2014)

      a Som sula ariyo mogik manie kare mar “Med Timo Nonro” ma yudore e sulani.

  • Pinyruodh Nyasaye Biro Timo Ang’o?
    Inyalo Dak gi Mor Nyaka Chieng’!—Chenro mar Puonjruok Muma
    • Sula mar 33. Joma odak e paradiso manie piny.

      SULA MAR 33

      Pinyruodh Nyasaye Biro Timo Ang’o?

      Pinyruodh Nyasaye sani locho. Machiegnini, obiro kelo lokruoge madongo e piny. We wanon ane moko kuom gik ma wageno neno ka Pinyruodh Nyasaye timo.

      1. Ere kaka Pinyruodh Nyasaye biro kelo kuwe kod tim makare e piny?

      Yesu ma e Ruodh Pinyruodh Nyasaye biro ketho joma richo kod sirkande mag dhano e lweny mar Har–​Magedon. (Fweny 16:14, 16) E kindeno, singo manie ndiko ma luwoni biro timore: “Odong’ mana kinde matin, to joricho ok nobedie.” (Zaburi 37:10) Yesu biro tiyo gi Pinyruoth mondo okel ne dhano duto kuwe kod tim makare e piny.​—Som Isaya 11:4.

      2. Ngima biro chalo nade kinde ma dwach Nyasaye biro timore e piny?

      E bwo loch mar Pinyruodh Nyasaye, “jo makare nobed weg piny, kendo ginidagie nyaka chieng’.” (Zaburi 37:29) Parie ka idak e piny ma ji duto gin joma kare kendo gihero Jehova kod jowetegi! Onge ng’at ma biro bedo ma tuo kendo ji duto biro dak nyaka chieng’.

      3. Pinyruodh Nyasaye biro timo ang’o bang’ ka oseketh joma richo?

      Ka osetiek joma richo, Yesu biro locho kuom higni 1,000. E kindeno, Yesu gi ji 144,000 ma biro locho kode, biro konyo dhano manie piny ka mondo gibed joma kare chuth. Bang’ higni 1,000 piny duto biro bedo paradiso ma jaber, kendo ji duto biro bedo mamor nikech giluwo chike Jehova. Bang’ mano, Yesu biro dwoko loch ne Jehova wuon-gi. E kindeno, ‘nying Jehova nobed maler’ moloyo kinde moro amora. (Mathayo 6:9, 10) Biro nenore maler ni Jehova en Jaloch maber mohero jotichne. Kae to Jehova biro ketho Satan, jochiende, kod ng’ato ang’ata ma biro ng’anyo ne lochne. (Fweny 20:7-​10) Ber ma Pinyruodh Nyasaye biro kelo nosik nyaka chieng’.

      TIM NONRO

      Non ane gimomiyo wanyalo bedo gadier ni e kinde ma biro, Nyasaye biro tiyo gi Pinyruodhe e timo gik moko duto mosesingo e Muma.

      4. Pinyruodh Nyasaye biro tieko sirkande duto mag dhano

      “Loch dhano . . . en loch ma kelo mana hinyruok.” (Eklesiastes 8:9) Jehova biro tiyo gi Pinyruodhe mondo otiek gik ma ok kare ma timbe maricho mag dhano osekelo e piny.

      Som Daniel 2:44 kod 2 Jo-Thesalonika 1:6-8, kae to uwuo e wi penjo ma luwogi:

      • Ang’o ma Jehova kod Yesu wuode biro timo ne jotend pinyni kod ji duto ma riwogi lwedo?

      • Ere kaka gik ma isepuonjori e wi Jehova gi Yesu miyo ibedo gadier ni gibiro timo gik moko e yo makare?

      Yesu locho e wi piny moselos mobedo paradiso ka en Ruoth manie polo.

      5. Yesu e Ruoth maberie mogik

      Kaka Ruodh Pinyruodh Nyasaye, Yesu biro konyo joma nie piny e yore mang’eny ahinya. Tug VIDIO mondo ine gima nyiso ni Yesu nigi gombo mar konyo ji, kendo ni Nyasaye osemiye teko mar timo kamano.

      VIDIO: Yesu Nonyiso Gik ma Pinyruodh Nyasaye Biro Timo (1:13)

      Gik ma Yesu notimo ka en e piny, nonyiso gik ma Pinyruodh Nyasaye biro timo. Kuom gueth ma luwogi, gin mage ma igombo neno ka timore? Som ndiko moket kanyo motudore gi guethgo.

      KA NE YESU NI E PINY, . . . 

      KA YESU NI E POLO, OBIRO . . . 

      • ne en gi teko mar chiko kor lwasi.​—Mariko 4:36-​41.

      • loso kuonde duto ma dhano oseketho e piny.—Isaya 35:1, 2.

      • nomiyo ji mang’eny chiemo e yor hono.​—Mathayo 14:17-​21.

      • tieko kech e piny mangima.​—Zaburi 72:16.

      • nochango ji mang’eny ma ne tuo.​—Luka 18:35-​43.

      • tieko tuoche duto.​—Isaya 33:24.

      • nochiero jomotho.—Luka 8:49-​55.

      • tieko tho.​—Fweny 21:3, 4.

      6. Pinyruodh Nyasaye biro kelo lokruoge mabeyo e kinde ma biro

      Pinyruodh Nyasaye biro miyo dhano odag e ngima maber mana kaka Jehova ne dwaro a chakruok. Gibiro dak e paradiso e piny nyaka chieng’. Tug VIDIO mondo ine kaka Jehova tiyo gi Yesu wuode e chopo dwache.

      VIDIO: Kaka Ngima Biro Chalo e Kinde Mabiro (4:38)

      Som Zaburi 145:16, kae to uwuo e wi penjo ma luwoni:

      • Ng’eyo ni Jehova biro miyo “gik mangima duto gik ma gidwaro” miyo iwinjo nade?

      PARO MA JOMOKO NIGO: “Ka watiyo kanyachiel, wanyalo tieko chandruoge duto manie piny.”

      • Gin chandruoge mage ma sirkande mag dhano ok nyal tieko to Pinyruodh Nyasaye kende e ma biro tieko?

      PUONJ MADUONG’

      Nyasaye biro tiyo gi Pinyruodhe e chopo dwache. Obiro loso piny obed paradiso kama joma beyo biro lame nyaka chieng’.

      Ang’o ma ipuonjori?

      • Ere kaka Pinyruodh Nyasaye biro miyo nying Jehova obed maler?

      • Ang’o momiyo wanyalo bedo gadier ni Pinyruodh Nyasaye biro chopo singo manie Muma?

      • Gin gik mage ma Pinyruodh Nyasaye biro timo ma igombo neno ka timore?

      Gima inyalo timo

      MED TIMO NONRO

      Som ane sula ma luwoni mondo ing’e gima Har–​Magedon en.

      “Har–Magedon En Ang’o?” (Sula ma yudore e jw.org)

      Non ane gik ma biro timore e kinde ma Yesu noluongo ni “masira maduong’.”​—Mathayo 24:21.

      “Masira Maduong’ En Ang’o?” (Sula ma yudore e jw.org)

      Ne ane kaka joot nyalo temo paro kaka ngimagi biro chalo ka gin e Paradiso.

      Temie Paro ka Idak e Paradiso (1:50)

      Som sula ma wiye wacho ni “Ne An gi Penjo Mang’eny ma ne Chanda,” mondo ine ane kaka ng’at moro ma nowere gi weche siasa noyudo gima nosebedo komanyo.

      “Muma Loko Kit Ngima Ji” (Ohinga mar Jarito, Januar 1, 2012)

Buge mag Dholuo (1993-2025)
Toka
Ingia
  • Dholuo
  • Shiriki
  • Kaka Daher
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Chikewa
  • Rito Weche
  • Mpangilio wa Faragha
  • JW.ORG
  • Ingia
Shiriki