Qe tbʼanel noticia kubʼ ttzʼibʼin Mateo
24 Tej tetz Jesús toj templo, e pon laqʼeʼ tdiscípulo tukʼil ex xi kyqʼamaʼn te tuʼn tok tkeʼyin tzeʼn bʼinchaʼn qe ja toj templo. 2 Atzunte Jesús xi ttzaqʼweʼn kye: «¿In che jawpe labʼine tiʼj tkyaqil jlu? Ax tok kxel nqʼamaʼne kyeye, mlay kyaj ten jun abʼj tibʼaj juntl abʼj ex kbʼel xitj tkyaqil».
3 Tej tzmatoq qʼuqli Jesús twi witz Olivos, e pon laqʼeʼ tdiscípulo tukʼil. Ex tej ateʼtoq kyjunalx xi kyqanin te: «¿Toj alkye ambʼil kbʼajel tkyaqil jlu? ¿Ex alkye señal kʼokel qkeʼyine chʼixtoq tpon ambʼil tuʼn tula* ex chʼixtoq tkubʼaj ambʼil jaʼlo?».*
4 Xi ttzaqʼweʼn Jesús kye: «Kyxqʼuqink kyibʼe tuʼn miʼn kykubʼ sbʼuʼne* kyuʼn xjal. 5 Porke che ul nim xjal kʼajbʼel nbʼiye kyuʼn ex kxel kyqʼamaʼn: ‹Aqine Cristo›. Ex che kbʼel kysbʼun nim xjal. 6 Ax ikx kʼokel kybʼiʼne qa che okel guerra ex qe noticia tiʼj guerra. Kyxqʼuqink kyibʼe tuʼn miʼn kytzaj xobʼe porke il tiʼj tuʼn tbʼaj tkyaqil jlu, pero naʼmxtoq tpon ambʼil tuʼn tul fin.
7 Porke qe xjal te jun nasyon che qʼojil* tukʼil juntl nasyon, ex qe xjal te jun tnam che qʼojil tukʼil juntl tnam. Ax ikx tzul weʼyaj ex qe terremoto noq jaxku tumel. 8 Pero tzul tyekʼin tkyaqil jlu qa tzma in xi tzyet sufrimiento.*
9 Entonces kʼokel bʼinchaʼn nya bʼaʼn kyiʼje ex che kbʼel bʼyoʼne. Ex che elel ikʼune kyuʼn kykyaqil nasyon noq tuʼnju in che ok lepeʼye wiʼje. 10 Ax ikx ok knajel qʼuqbʼil kykʼuʼj nim xjal tiʼj Dios. Kxel kykʼayin kyibʼ kyxolx ex ktel ikʼbʼil kyxol. 11 Che ul nim falso profeta ex kbʼel kysbʼun nim xjal. 12 Ex aj tchmet il,* ok kbʼel chewix kykʼujlabʼil nim xjal. 13 Pero alkye ma tzikʼx tuʼn* tzmaxi aj tul fin, atzun kkletel. 14 Ex kbʼajel predicarin tbʼanel noticia tiʼj Tgobierno Dios* twitz tkyaqil txʼotxʼ tuʼn tok kybʼiʼn kykyaqil nasyon, ex maxitzun tzul fin.
15 Tuʼntzunju, ik tzeʼn tzaj tqʼamaʼn Dios te profeta Daniel, kʼokel kykeʼyine cosa tzʼil ex in tzaj tiʼn kʼixkʼoj toj lugar xjan, alkye ma jaw leerinte* jlu tzʼelx tnikʼ tiʼj. 16 Aj tbʼaj jlu, aqeju in che anqʼin toj Judea bʼaʼn tuʼn kyxi oq kywi witz. 17 Atzun xjal tjax twi ja,* miʼn kuʼtz qʼilte tkyaqilju at te. 18 Ex aju xjal in naqʼunan toj ttxʼotxʼ, miʼn meltzʼaj qʼilte t-xbʼalun.* 19 ¡Lasmi kywitz xuʼj otoq tzʼok ten kyal toj ambʼil aju ex qe xuʼj kxel kyqʼoʼn tchʼuʼ kyal! 20 Tuʼntzunju, kukx che naʼne Dios tuʼn miʼn kyel oqe toj jbʼalil* moqa toj sábado. 21 Porke tzul jun ambʼil te nimxix sufrimiento. Bʼajx tzaj jun maj ikju atxix tej tbʼant twitz txʼotxʼ ex mlay tzaj juntl maj. 22 Noqwit nim kyoj qʼij lu, nijun xjal jaku klet. Pero mlay txi tqʼoʼn Dios ambʼil tuʼn tbʼaj tuʼntzun kyklet junjun xjal. Ex kbʼantel jlu tuʼn Dios tuʼntzun tonin kyiʼj qeju skʼoʼn maj.
23 Qa ma txi tqʼamaʼn jun xjal kyeye, ‹¡Kykeʼyintze lu Cristo at tzalu!› moqa ‹¡Lu at chix!›, miʼn txi kyokslaʼne tyol. 24 Porke che ul nya ax tok cristo ex qe falso profeta. Kbʼantel nim clase señal kyuʼn ex qe milagro tuʼn kysbʼuʼn kyiʼj xjal, axpelo ikx tuʼn kysbʼuʼn kyiʼj skʼoʼn maj. 25 Ma txi nqʼamaʼne tkyaqil jlu kyeye naʼmxtoq tbʼaj. 26 Tuʼntzunju qa ma tzaj kyqʼamaʼn xjal jlu kyeye tiʼj Cristo ‹¡Lu at toj desierto!›, miʼn cheʼxe. Ex qa ma tzaj kyqʼamaʼn kyeye ‹¡Lu tokx toj ja!›, miʼn txi kynimane. 27 Porke kʼokel ambʼil chʼixtoq tul* Tkʼwal Xinaq* ik tzeʼn relámpago in qoptzʼaj twitz kyaʼj, tzmax toj tjawitz qʼij tuʼn tpon bʼaj jatumel in kux bʼaj qʼij. 28 Porke toj lugar jatumel taʼ t-xmilal kyimni, atzun kʼokel kychmoʼn kyibʼ águila.
29 Aj tkubʼaj sufrimiento toj tqʼijlalil tzul, jurat kʼokel qlolj twitz qʼij, ya mlay qoptzʼaj xjaw, che tzajel tzʼaq cheʼw twitz kyaʼj ex che yukchel tipumal kyaʼj. 30 Ok kyqʼanchaʼlix twitz kyaʼj aju señal aj tul Tkʼwal Xinaq ex che oqʼel kykyaqil tnam* twitz txʼotxʼ tuʼn bʼis. Nya oʼkxju, ax ikx kʼokel kykeʼyin xjal aj tzaj Tkʼwal Xinaq kyibʼaj muj twitz kyaʼj tukʼil tipumal ex nim in qoptzʼaj. 31 Ex aj tjaw qʼajt trompeta kyuw, tzul tsamaʼn qe t-anjel tuʼn tok kychmoʼn qeju skʼoʼn maj. Che tzajel kychmoʼn kyoj qeju kyaje part te twitz txʼotxʼ,* jatumel in xi tzyet kyaʼj ex jatumel in kux bʼaj.
32 Atzun jaʼlo, che ximane tiʼj xnaqʼtzbʼil tiʼj ejemplo* tiʼj tqan higo. Aj tchʼiy t-xuʼl tqʼabʼ ex aj tel t-xaq, in nel kynikʼe tiʼj qa ya chʼix ttzaj jbʼalil. 33 Atzun kyeye aj tok kykeʼyine tkyaqil jlu, tzʼelx kynikʼe tiʼj qa ya chʼinx tul Tkʼwal Xinaq ik tzeʼn ya otoq tzul ttzi pwert. 34 Ax tok kxel nqʼamaʼne kyeye, mlay che kyim xjal toj ambʼil jaʼlo tzmaxi aj tjapun bʼaj twi tkyaqil jlu. 35 Jaku kubʼ naj kyaʼj ex txʼotxʼ, pero mlayx che kubʼ naj nyole.
36 Mi al jun xjal ojtzqilte alkye qʼij ex alkye or, ni qe anjel toj kyaʼj nix Kʼwalbʼaj, sino oʼkx Mambʼaj. 37 Porke kʼokel ambʼil chʼixtoq tul* Tkʼwal Xinaq ik tzeʼn bʼaj toj tqʼijlalil Noé. 38 Tej naʼmxtoq ttzaj Diluvio, e waʼn xjal, e kʼan ex e kubʼ mojeʼ... ex kukx bʼant jlu kyuʼn tzmaxi tej tokx Noé toj ark. 39 Mintiʼ ok kyqʼoʼn toklen tkyaqilju bʼaj tzmaxi tej ttzaj Diluvio ex e kyim kykyaqil. Axtzun jlu kbʼajel toj ambʼil chʼixtoq tul Tkʼwal Xinaq. 40 Che aqʼunal kabʼe xinaq toj kytxʼotxʼ, jun kxel qʼiʼn, atzun juntl kjel qʼoʼn. 41 Che chel kabʼe xuʼj* tiʼj kyaʼ, jun kxel qʼiʼn, atzun juntl kjel qʼoʼn. 42 Tuʼntzunju kukx che xqʼuqine, porke mintiʼ ojtzqiʼn kyuʼne alkye qʼij tzul kyeye Kyajaw.
43 Pero tzʼelx kynikʼe tiʼj yol lu. Noqwit ojtzqiʼn tuʼn jun xjal toj alkye or te qonikʼen* kʼokex eleqʼ toj tja, jaku kyaj ten xqʼuqil tuʼntzun miʼn tokx eleqʼ toj tja. 44 Tuʼntzunju ax ikx kyeye kybʼincham kytene, porke tzul Tkʼwal Xinaq toj jun or mintiʼ ojtzqiʼn kyuʼne.
45 ¿Alkyetzun majen in bʼant taqʼun ex at tnabʼil o txi qʼoʼn toklen tuʼn tpatrón tuʼn tok tkwentin qe txqantl majen toj ja ex tuʼn t-xi tqʼoʼn kywa aj tpon or? 46 ¡Kbʼel tnaʼn majen jlu nimxix tzalajbʼil qa in naqʼunan aj tul tpatrón! 47 Ax tok kxel nqʼamaʼne kyeye, kxel qʼoʼn toklen majen lu tuʼn tpatrón tuʼn tok tkwentin tkyaqilju at te.
48 Pero qa nya bʼaʼn tmod jun majen ex in kubʼ t-ximen toj tanmi ‹Yaj tzul npatrone›, 49 qa in nok ten golpearil kye txqantl majen, ex qa in nok ten wal ex kʼal kyukʼil xjal in che kʼan nim qʼeʼn, 50 tzul tpatrón majen lu toj jun qʼij mintiʼ ayoʼn tuʼn ex toj jun or nya ojtzqiʼn tuʼn, 51 ex kbʼel qʼoʼn nim tkastiw tuʼn tpatrón ex kʼelex qʼoʼn kyukʼil xjal xmeletzʼ. Ex atzun kjawil oqʼ ex kbʼel ttxʼaʼn twitz teʼ.*