Qe tbʼanel noticia kubʼ ttzʼibʼin Mateo
20 Porke in nok Gobierno in tzaj toj kyaʼj ik tzeʼn jun patrón awaʼn uva tuʼn ex in nex te prim jyol kyiʼj tmajen. 2 Tej tbʼaj yolin kyukʼil majen tuʼn t-xi tchjoʼn jun denario* twi kykʼuʼj toj jun qʼij, e xi tsamaʼn aqʼunal toj tqan uva. 3 Ax ikx etz patrón juntl maj tej chʼixtoq ttzaj a las 9 te prim* ex ok tqʼoʼn twitz tiʼj qa ateʼ junjuntl majen waʼl qeʼ toj plas ex naʼmxtoq tkanet kyaqʼun. 4 Tuʼntzunju, xi tqʼamaʼn patrón kye: ‹Ax ikx kyeye kyxiʼye aqʼunal toj tqan uva ex cabal twi kykʼuʼje kxel nchjoʼne›. 5 E ikʼtzun bʼet majen ex e xiʼ aqʼunal. Ax ikx etz patrón juntl maj tej chʼixtoq tpon a las 12* del mediodía. Ex etz juntl maj tej chʼixtoq tpon a las 3* de la tarde ex axju bʼant tuʼn ik tzeʼn tnejel. 6 De último etz juntl maj tej chʼixtoq tpon a las 5* te qale ex ok tqʼoʼn twitz kyiʼj junjuntl xjal waʼl qeʼ, tuʼntzunju xi tqanin kye: ‹¿Tiquʼn ma tzʼex qʼij kyuʼne tzalu ex mintiʼ in che aqʼunane?›. 7 Xi kytzaqʼweʼn xjal te: ‹Porke mintiʼ ma tzaj qʼoʼn qaqʼune tuʼn ni jun xjal›. Atzunte patrón xi tqʼamaʼn kye: ‹Ax ikx kyeye kyxiʼye aqʼunal toj tqan uva›.
8 Tej chʼixtoq ttzaj qlolj, xi tqʼamaʼn patrón te encargado tiʼj aqʼuntl: ‹Txkontza qe aqʼunal ex chjonxa twi kykʼuʼj. Tnejel chjonxa twi kykʼuʼj qeju ma che ul yaj ex de último kye qeju ma che ul tnejel›. 9 Tej kypon majen xi tzyet tuʼn kyaqʼunan chʼixtoq ttzaj a las 5 te qale, xi chjoʼn jun denario* twi kykʼuʼj teyele junjun kye. 10 Tuʼntzunju, kubʼ kyximen majen xi tzyet tuʼn kyaqʼunan tnejel qa ktzajeltoq chjoʼn mas twi kykʼuʼj, pero ax ikx noq jun denario* xi qʼoʼn kye. 11 Tej t-xi chjoʼn twi kykʼuʼj, e ok ten kejaril tiʼj patrón tajaw tqan uva. 12 Ex xi kyqʼamaʼn te: ‹Oʼkx jun or ma che aqʼunan majen ma che ul de último, atzun qeye ma qo sikte porke ma qo aqʼunane enter qʼij ex ma tzikʼx nim kyaq quʼne. ¿Tiquʼn junx twiʼ qkʼuʼje ma tzaj tqʼoʼna ik tzeʼn kye?›. 13 Atzunte patrón xi ttzaqʼweʼn te jun kyxol majen: ‹Wamiw, mintiʼ ma kubʼ nyekʼine nya bʼaʼn nmode tukʼila. ¿Mintiʼpe o qo yolin tnejel qa jun denario* twi tkʼuʼja tuʼn t-xi nchjoʼne? 14 Tuʼntzunju, qʼinxa twi tkʼuʼja ex txiʼya. Ma kubʼ nximane tuʼn t-xi nchjoʼne junx twi kykʼuʼj majen ma che ul de último ik tzeʼn teya. 15 ¿Mintiʼpe woklene tuʼn t-xi nbʼinchaʼne alkyexku tiʼ tukʼilju at weye? ¿Moqa nya bʼaʼn ma tzʼela toj twitza tuʼnju ma kubʼ nyekʼine tbʼanel nmode kyukʼil txqantl?›. 16 Tuʼntzunju, aqeju in che ok de último che okel te tnejel ex atzun qeju in che ok te tnejel che okel de último».
17 Tej in che bʼet tuʼn kyjapun toj Jerusalén, xi tiʼn Jesús qeju 12 tdiscípulo part ex xi tqʼamaʼn jlu kye toj bʼe: 18 «Kybʼintze, ma qoʼx toj Jerusalén jatumel kxel qʼoʼn Tkʼwal Xinaq* toj kyqʼabʼ pal nim kyoklen ex qe escriba. Kbʼel qʼoʼn tsentens tuʼn tkubʼ bʼyoʼn 19 ex kxel qʼoʼn toj kyqʼabʼ xinaq kye txqantl nasyon. Ok che xmayil xjal lu tiʼj, kʼokel kʼixbʼisaʼn kyuʼn tukʼil asyal ex kjawil qʼoʼn twitz jun tzeʼ. Pero toj toxin qʼij kjawil anqʼin* kyxol kyimni».
20 Pontzun laqʼeʼ t-xuʼjil Zebedeo tukʼil Jesús kyukʼil kabʼe tal ex kubʼ ẍmejeʼ* twitz tuʼn t-xi tqanin jun xtalbʼil te. 21 Atzunte Jesús xi tqanin te: «¿Tiʼtzun tajbʼila?». Xitzun tqʼamaʼn xuʼj* te: «Qʼonxa kyoklen wale tuʼn kykubʼ qeʼ junx tukʼila toj teya Tgobierno, jun toj derecha atzun juntl toj izquierda». 22 Atzunte Jesús xi ttzaqʼweʼn: «Mintiʼ ojtzqiʼn kyuʼne tiʼ in tzaj kyqanine weye. ¿Jakupe bʼant tuʼn tel kykʼaʼne tiʼj copa* chʼix tel nkʼaʼne tiʼj?». Xi kytzaqʼweʼn te Jesús: «Jaku bʼant quʼne». 23 Pero xi tqʼamaʼn Jesús kye: «Ikju, kʼelel kykʼaʼne tiʼj copa ok chin kʼale tiʼj, pero nya aqine chin qʼamalte alkye kbʼel qeʼ ntxlaje toj derecha ex toj izquierda. Sino a Nmane kxel qʼonte qe lugar lu kye qeju o che jaw tskʼoʼn».
24 Tej tok kybʼiʼn juntl diez tdiscípulo Jesús jlu, tzaj kyqʼoj kyiʼj qeju kabʼe kyerman kyibʼ. 25 Pero ok tchmoʼn Jesús kykyaqil tdiscípulo ex xi tqʼamaʼn jlu kye: «Ojtzqiʼn kyuʼne qa in che kawin gobernador kye nasyon kyibʼaj xjal. Ex qa ateʼ xjal tjaqʼ kykawbʼil xjal nim kyoklen. 26 Pero mintiʼ tuʼn tbʼaj jlu kyxole. Tuʼntzunju, alkye tajbʼil tuʼn tten nim toklen kyxole, il tiʼj tuʼn tajbʼen kye txqantl. 27 Ex alkye tajbʼil tuʼn tok te tnejel kyxole, il tiʼj tuʼn tok te kymajen txqantl. 28 Atzun jlu bʼant tuʼn Tkʼwal Xinaq. Mintiʼ ma tzul tuʼn kyajbʼen txqantl te, sino ma tzul tuʼn tajbʼen kye txqantl ex tuʼn t-xi tqʼoʼn tchwinqlal ik tzeʼn jun chojbʼil tuʼn kyklet nim xjal».
29 Tej kyetz toj tnam Jericó, e ok lepeʼ nim xjal tiʼj Jesús. 30 Ex ttxlaj bʼe, ateʼtoq kabʼe xjal moẍ qʼuqli qeʼ. Tej tok kybʼiʼn qa tzmatoq in nikʼ Jesús jatumel ateʼ, e jaw schʼin ex kyqʼama: «¡Aya Tat Tkʼwal David, qʼaqʼantz tkʼuʼja qiʼje!». 31 Pero e ok ten xjal ilil kyiʼj ex xi kyqʼamaʼn kye tuʼn miʼn kyyolin. Atzun kye xjal moẍ mas kyuw e jaw schʼin ex kyqʼama: «¡Aya Tat Tkʼwal David! ¡Qʼaqʼantz tkʼuʼja qiʼje!». 32 Kubʼtzun weʼ Jesús, xi ttxkoʼn qe xjal moẍ ex xi tqanin kye: «¿Tiʼ kyajbʼile tuʼn tbʼant wuʼne kyiʼje?». 33 Xi kytzaqʼweʼn te: «Tat, qajbʼile tuʼn tjaqet qwitze». 34 Kubʼ tnaʼn Jesús nimxix qʼaqʼbʼil tkʼuʼj kyiʼj ex ok tmakoʼn kywitz. Ex jurat jaqet kywitz ex e ok lepeʼ tiʼj.