‘Morwa o Rata go Utolla Tatagwe’
“Ga go yo a tsebago yo Tate e lego yena ge e se Morwa, le yo Morwa a ratago go mo utollela yena.”—LUKA 10:22.
O BE O TLA ARABA BJANG?
․․․․․
Ke ka baka la’ng Jesu a be a le boemong bja moswananoši bja go utolla Tatagwe?
․․․․․
Jesu o utolletše bjang batho ba bangwe Tatagwe?
․․․․․
O ka ekiša Jesu bjang go utolleleng ba bangwe Tatago rena?
1, 2. Ke potšišo efe yeo e gakantšhitšego ba bantši, gomme ka baka la’ng?
‘MODIMO ke mang?’ Potšišo ye e gakantšha batho ba bantši. Ka mohlala, gaešita le ge batho bao ba ipitšago gore ke Bakriste ba dumela gore Modimo ke Borarobotee, ba bantši ba bona ba bolela gore go thata go kwešiša thuto ye. Mongwadi yo mongwe yo e lego moruti o dumetše gore: “Ye ke thuto yeo menagano e fokolago ya batho e ka se tsogego e e kwešišitše. Ga se selo seo se ka kwešišwago ke motho gabonolo.” Ka lehlakoreng le lengwe, ba bantši bao ba amogelago thuto ya tlhagelelo ba dumela gore Modimo ga a gona. Ba bolela gore dilo ka moka tše makatšago tša tlholo di bile gona ka kotsi. Lega go le bjalo, go e na le gore Charles Darwin a gane gore Modimo o gona, o itše: “Phetho yeo go ya ka nna ke bonago e le ya bohlale ke gore taba ye ka moka monagano wa motho o ka se tsoge o e kwešišitše.”
2 Batho ba bantši, go sa šetšwe seo ba se dumelago, ba ile ba naganišiša ka dipotšišo tša mabapi le go ba gona ga Modimo. Lega go le bjalo, ge ba bantši ba palelwa ke go hwetša karabo e kgotsofatšago, ba ile ba feleletša ba kgaotša go nyaka Modimo. Ruri Sathane o “[foufaditše] menagano ya ba ba sa dumelego.” (2 Bakor. 4:4) Ga go makatše ge bontši bja batho bo se sa tshwenyega ka selo e bile bo le leswiswing la go se tsebe therešo ka Tatago rena, yena Mmopi wa legohle!—Jes. 45:18.
3. (a) Ke mang yo a re utolletšego Mmopi wa rena? (b) Ke dipotšišo dife tšeo re tlago go di ahlaahla?
3 Lega go le bjalo, ke gabohlokwa gore batho ba ithute therešo ka Modimo. Ka baka la’ng? Ka gobane go tla phološwa feela bao ba bitšago “leina la Jehofa.” (Baroma 10:13) Go bitša leina la Modimo go akaretša go tseba Jehofa e le Motho wa kgonthe. Jesu Kriste o utolletše barutiwa ba gagwe tsebo ye e bohlokwa. O ba utolletše yoo ge e le gabotse Tatagwe e lego yena. (Bala Luka 10:22.) Ke ka baka la’ng Jesu a ile a kgona go utolla Tatagwe ka tsela e kaone kudu yeo go bego go se motho yo a ka mo utollago ka yona? Jesu o dirile seo bjang? Le gona re ka ekiša Jesu bjang go utolleleng ba bangwe Tatago rena? Anke re ahlaahleng dipotšišo tše.
JESU KRISTE—O BE A SWANELEGA KA TSELA YA MOSWANANOŠI
4, 5. Ke ka baka la’ng Jesu a be a le boemong bja moswananoši bja go re utollela Tatagwe?
4 Jesu o be a swanelega ka tsela ya moswananoši go re utollela Tatagwe. Ka baka la’ng? Ka gobane pele ga ge dilo ka moka tše di phelago di ka bopša, sebopiwa sa moya seo ka morago se ilego sa ba motho yo a bitšwago Jesu, se be se šetše se phela legodimong e le “Morwa yo a tswetšwego a nnoši wa Modimo.” (Joh. 1:14; 3:18) Bjo ruri e be e le boemo bja moswananoši! Nakong ya ge go be go se na sebopiwa le setee seo se phelago, Morwa yoo o be a thabelwa kudu ke Tatagwe gomme a ithuta ka Yena le ka dika tša Gagwe. Go molaleng gore Tate le Morwa ba ile ba ba le dipoledišano tše tseneletšego gomme ba ratana kudu ka nywaga e mentšintši. (Joh. 5:20; 14:31) Ruri Morwa o swanetše go ba a ithutile dilo tše dintši ka semelo sa Tatagwe!—Bala Bakolose 1:15-17.
5 Tate o ile a kgetha Morwa wa gagwe gore e be mmoleledi wa Gagwe, yena “Lentšu la Modimo.” (Kut. 19:13) Ka gona, Jesu o be a le boemong bjo bo kgethegilego bja gore a utollele batho ba bangwe Tatagwe. Ke mo go swanetšego ge mongwadi wa Ebangedi e lego Johane a hlalosa Jesu, yena “Lentšu,” e le yo a lego “sehubeng sa Tate.” (Joh. 1:1, 18) Ka go diriša polelwana yeo, Johane o be a bolela ka mokgwa woo mehleng ya gagwe o bego o latelwa nakong ya ge batho ba le dijong. Moeng o be a dula kgauswi le moeng yo mongwe madulong a tee. Ka ge ba dutše kgauswi le kgauswi, go be go le bonolo gore bobedi bja bona ba boledišane. Ka gona, ka ge Morwa a be a le “sehubeng,” o bile le dipoledišano tše tseneletšego le Tatagwe.
6, 7. Tswalano ya Tate le Morwa e ile ya tšwela pele bjang e gola?
6 Tswalano ya magareng ga Tate le Morwa e ile ya tšwela pele e gola. Morwa ‘o be a ratwa kudu ke Modimo letšatši le letšatši.’ (Bala Diema 8:22, 23, 30, 31.) Ka gona, ke ga tlhaologanyo go phetha ka gore tswalano ya bona e ile ya tšwela pele e matlafala ge ba dutše ba šoma gotee le nakong ya ge Morwa a be a ithuta go ekiša dika tša Tatagwe. Nakong ya ge go be go bopša dibopiwa tše dingwe tše bohlale, Morwa o ile a bona kamoo Jehofa a ilego a dirišana le tšona, gomme ga go pelaelo gore kwešišo ya gagwe ka semelo sa Modimo e ile ya gola kudu.
7 Tlhohlo yeo Sathane ka morago a ilego a e tsoša ya go belaela tshwanelo ya Jehofa ya bogoši e neile Morwa sebaka sa gore a ithute kamoo Jehofa a bego a tla bonagatša lerato, toka, bohlale le matla ge A lebeletšane le boemo bjo thata. Ga go pelaelo gore seo se be se tla feleletša ka go lokišeletša Jesu go lebeletšana le maemo a thata ao yena ka noši a ilego a lebeletšana le ona ka morago nakong ya bodiredi bja gagwe mo lefaseng.—Joh. 5:19.
8. Dipego tša Diebangedi di re thuša bjang go ithuta mo gontši ka dika tša Tatago rena?
8 Ka baka la tswalano yeo a bego a na le yona le Jehofa, Morwa o ile a hlalosa Tatagwe ka tsela e kwagalago kudu go feta kamoo motho le ge e le ofe a bego a ka dira ka gona. Na go be go ka ba le tsela e nngwe e kaone kudu go rena ya go tseba Tate go feta ya gore re hlahlobe seo Morwa wa gagwe yo a tswetšego a nnoši a se rutilego le go se dira? Ka mohlala, nagana gore go be go tla ba thata bjang go rena gore re kwešiše ka botlalo seo lentšu “lerato” le se bolelago ka go fo bala tlhaloso ya lona ka pukuntšung. Ka gona, ka go naganišiša ka dipego tše di kwagalago gabotse tša bangwadi ba Diebangedi mabapi le bodiredi bja Jesu le ditsela tša gagwe tša go tshwenyega ka batho ba bangwe, re ka kgona go kwešiša gakaone mantšu a gore “Modimo ke lerato.” (1 Joh. 4:8, 16) Re ka bolela se se swanago ka dika tše dingwe tša Modimo tšeo Jesu a di utolletšego barutiwa ba gagwe ge a be a sa le mo lefaseng.
KAMOO JESU A RE UTOLLETŠEGO TATAGWE
9. (a) Jesu o utolotše Tatagwe ka ditsela dife tše pedi tša motheo? (b) Nea mohlala o bontšhago gore Jesu o utolotše Tatagwe ka seo a bego a se ruta.
9 Jesu o utolotše bjang Tatagwe go barutiwa ba gagwe le go bao ka morago e ilego ya ba barutiwa ba gagwe? O dirile seo ka ditsela tše pedi tša motheo: ka seo a se rutilego le ka boitshwaro bja gagwe. Anke re thome pele ka go hlahloba seo Jesu a se rutilego. Seo Jesu a se rutilego balatedi ba gagwe se ile sa bontšha gabotse gore o be a tseba ka botlalo dikgopolo, maikwelo le ditsela tša Tatagwe. Ka mohlala, Jesu o ile a swantšha Tatagwe le mong wa dinku yo a nago le lerato yo a yago go nyaka nku e tee yeo e timetšego. Jesu o boletše gore ge mong wa nku yeo e timetšego a e hwetša, “o e thabela kudu go feta tše masomesenyane-senyane tše di sego tša timela.” Seswantšho seo se be se e ra go re’ng? Jesu o se hlalositše ka gore: “Ka mo go swanago, Tate yo a lego legodimong ga a rate gore gaešita le yo mongwe wa ba banyenyane ba a lobe.” (Mat. 18:12-14) O ithuta eng ka Jehofa go tšwa seswantšhong se? Gaešita le ge ka dinako tše dingwe o ikwa eka ga o na mohola e bile o lebetšwe, Tatago wa legodimong o tshwenyegile ka wena e bile o a go hlokomela. Mahlong a gagwe, o yo mongwe wa “ba banyenyane ba.”
10. Jesu o utolotše bjang Tatagwe ka boitshwaro bja gagwe?
10 Tsela ya bobedi yeo Jesu a utolletšego barutiwa ba gagwe Tatagwe ke ka boitshwaro bja gagwe. Ka gona ge moapostola Filipi a be a kgopela Jesu gore: “Re bontšhe Tatago,” Jesu o be a ka bolela ka tshwanelo gore: “Yo a bonego nna o bone le Tate.” (Joh. 14:8, 9) Ela hloko e mengwe ya mehlala ya kamoo Jesu a bonagaditšego dika tša Tatagwe. Ge molephera yo mongwe a be a kgopela Jesu gore a mo fodiše, Jesu o ile a kgoma monna yoo yo a bego “a tletše lephera” gomme a mmotša gore: “Ke a rata. Hlweka.” Ka morago ga gore a fodišwe, ga go pelaelo gore molephera yoo o ile a bona gore Jesu o dirile seo ka gobane Jehofa a tsentše letsogo tabeng yeo. (Luka 5:12, 13) Le gona, nakong ya lehu la Latsaro, barutiwa ba gagwe ba swanetše go ba ba ile ba bona lešoko la Tate ge Jesu “a tsetsela moyeng gomme a huduega” ke moka “a ntšha megokgo.” Gaešita le ge Jesu a be a tseba gore o be a tlo tsoša Latsaro, o ile a kwa bohloko bjo bo bego bo le molaleng bjo bo bego bo wetše lapa la boLatsaro le bagwera ba gagwe. (Joh. 11:32-35, 40-43) Ga go pelaelo gore le wena go na le dipego tša Beibele tšeo di dirago gore o bone kgaugelo ya Tate ka tsela yeo ditiro tša Jesu di e bonagaditšego ka yona.
11. (a) Jesu o ile a utolla eng ka Tatagwe ge a be a hlwekiša tempele? (b) Ke ka baka la’ng pego ya Jesu ya go hlwekiša tempele e re kgothatša?
11 Lega go le bjalo, ke phetho efe yeo o e fihlelelago tiragalong ya go hlwekiša ga Jesu tempele? Bona boemo bjo ka leihlo la kgopolo: Jesu o dirile sefepi ka dithapo, gomme o rakile bao ba rekišago dikgomo le dinku. O šwalalantše ditšhelete tša baananyi ba ditšhelete gomme a menola ditafola tša bona. (Joh. 2:13-17) Mogato woo a ilego a o gata o ile wa dira gore barutiwa ba gagwe ba gopole mantšu a boporofeta a Kgoši Dafida a rego: “Ke jelwe ke phišego ya ntlo ya gago.” (Ps. 69:9) Ka go gata mogato o tiilego, Jesu o ile a bonagatša kganyogo ya gagwe e matla ya go lwela borapedi bja therešo. Na o kgona go bona semelo sa Tate pegong ye? E re gopotša gore Modimo ga a fo ba feela le matla a sa lekanyetšwago a gore a fediše bokgopo mo lefaseng eupša gape o kganyoga go dira bjalo. Karabelo yeo e matla ya Jesu ka go dirwa ga bobe e utolla kamoo Tatago rena a swanetšego go ba a ikwa ka gona ge a bona bokgopo bjo bo tletšego mo lefaseng lehono. Ruri seo se a re kgothatša ge re dutše re lebeletšana le go hlokega ga toka!
12, 13. O ka ithuta eng ka Jehofa go tšwa tseleng yeo Jesu a ilego a swara barutiwa ba gagwe ka yona?
12 Anke re hlahlobeng mohlala o mongwe gape—tsela yeo Jesu a ilego a swara barutiwa ba gagwe. Ba ile ba dula ba ngangišana ka gore ke mang go bona yo e bego e le yo mogolo. (Mar. 9:33-35; 10:43; Luka 9:46) Ka baka la phihlelo ya go ba ga gagwe le Tatagwe ka nako e telele, Jesu o be a tseba kamoo Jehofa a ikwago ka gona ka mekgwa e bjalo ya boikgantšho. (2 Sam. 22:28; Ps. 138:6) Go oketša moo, Jesu o bone ge Sathane Diabolo a be a bonagatša mekgwa e bjalo. Moikgantšhi yoo o be a tshwenyegile kudu ka go nyaka maemo le botumo. Ka gona, Jesu o swanetše go ba a ile a kwa bohloko ge a bona mekgwa ya go rata maemo yeo e bego e tšwela pele e bonagala gare ga barutiwa ba gagwe bao a bego a ba tlwaeditše! Mekgwa yeo e be e le gona le gare ga bao a bego a ba kgethile gore e be baapostola! Ba ile ba bonagatša moya wa go rata maemo go ba go fihlela letšatšing la mafelelo la bophelo bja Jesu mo lefaseng. (Luka 22:24-27) Lega go le bjalo, Jesu o ile a dula a ba kgalemela ka botho, le ka mohla a sa lahlegelwe ke kholofelo ya gore mafelelong ba ithute go ekiša boemo bja gagwe bja kgopolo bja go ikokobetša.—Bafil. 2:5-8.
13 Na o kgona go bona letsogo la Tatago rena tseleng yeo Jesu ka go se fele pelo a ilego a phošolla mekgwa e fošagetšego ya barutiwa ba gagwe? Na o kgona go bona go tšwa tseleng yeo Jesu a bego a dira dilo ka yona le ka mantšu a gagwe seo Tatagwe a lego sona, yena yo a sa lahlego batho ba gagwe go sa šetšwe go palelwa ga bona kgafetšakgafetša? Re dutše re naganne ka dika tšeo tša Modimo, na ga re tutueletšege go mmatamela gomme ra mo kgopela gore a re lebalele ge re dira diphošo?
MORWA O UTOLOTŠE TATAGWE KA GO RATA
14. Jesu o bontšhitše bjang gore o be a rata go utollela ba bangwe Tatagwe?
14 Babuši ba bantši ba dinkgwete ba leka go laola batho le go ba dira gore ba se šetše selo ka gore ba se ba utollele tsebišo ka botlalo. Go fapana le seo, Jesu o be a ikemišeditše go abelana tsebišo yeo a bego a na le yona ka Tatagwe, a Mo utollele ba bangwe ka botlalo. (Bala Mateo 11:27.) Go oketša moo, Jesu o neile barutiwa ba gagwe “temogo gore [ba] hwetše tsebo ya yo e lego wa therešo,” e lego Jehofa Modimo. (1 Joh. 5:20) Seo se ra go re’ng? Jesu o ile a bula megopolo ya balatedi ba gagwe gore ba kwešiše dithuto tšeo a bego a di ruta ka Tatagwe. Ga se a ka a dira gore Tatagwe a se kwešišwe gabotse ka go ruta gore E be e le karolo ya thuto e sa kwešišegego ya Borarobotee.
15. Ke ka baka la’ng Jesu a ile a se bolele e nngwe ya tsebišo yeo a bego a na le yona ka Tatagwe?
15 Na Jesu o ile a utolla sohle seo a bego a se tseba ka Tatagwe? Aowa, ka bohlale o ile a se bolele dilo tše dintši tšeo a bego a di tseba. (Bala Johane 16:12.) Ka baka la’ng? Ka gobane ka nako yeo, barutiwa ba gagwe ba be ‘ba ka se kgone go rwala’ tsebo e bjalo. Lega go le bjalo, go etša ge Jesu a boletše, tsebo e oketšegilego e be e tla utollwa ge go etla “mothuši,” e lego moya o mokgethwa, woo o bego o tla ba hlahla “therešong ka moka.” (Joh. 16:7, 13) Go fo swana le ge batswadi ba bohlale ba sa botše bana ba bona tsebišo e itšego go ba go fihlela ge bana bao ba gotše ka mo go lekanego gore ba e kwešiše, Jesu le yena o ile a ema go fihlela ge barutiwa ba gagwe ba gotše ka mo go lekanego moyeng e bile ba ka kgona go kwešiša tše dingwe tša ditherešo tša mabapi le Tatagwe. Ka botho Jesu o ile a naganela mafokodi a bona.
EKIŠA JESU KA GO THUŠA BA BANGWE GO TSEBA JEHOFA
16, 17. Ke ka baka la’ng o le boemong bjo bobotse bja go utollela ba bangwe Tatago rena?
16 Ge o thoma go tseba motho yo a itšego gabotse gomme o kwešiša semelo sa gagwe se se kgahlišago, na ga o tutueletšege go botša ba bangwe ka yena? Ge Jesu a be a le mo lefaseng, o ile a bolela ka Tatagwe. (Joh. 17:25, 26) Na go a kgonega gore le rena re mo ekiše gomme re utollele ba bangwe Jehofa?
17 Go etša ge re šetše re bone, Jesu o be a na le tsebo e tseneletšego kudu ka Tatagwe go feta ba bangwe ka moka. Lega go le bjalo, o be a ikemišeditše go bolela ka seo a bego a se tseba, go ba go fihla bokgoleng bja gore a nee balatedi ba gagwe temogo ya gore ba kwešiše dibopego tše di tseneletšego tša semelo sa Modimo. Ka go thušwa ke Jesu, na ga re kwešiše Tatago rena ka tsela yeo batho ba bantši lehono ba sa mo kwešišego ka yona? Re tloga re leboga gore Jesu ka seo a bego a se ruta le ka boitshwaro bja gagwe o re utolletše Tatagwe ka go rata! Ge e le gabotse, re tla ba re sa dire phošo ka go ikgantšha ka go tseba Tatago rena. (Jer. 9:24; 1 Bakor. 1:31) Ka ge re ile ra katanela go batamela Jehofa, le yena o batametše go rena. (Jak. 4:8) Ka gona, ga bjale re boemong bjo bobotse bja go abelana le ba bangwe tsebo yeo re nago le yona. Re ka dira seo bjang?
18, 19. O ka utollela ba bangwe Tatago rena ka ditsela dife? Hlalosa.
18 Re swanetše go ekiša Jesu ka go utollela ba bangwe Tatago rena ka seo re se bolelago le seo re se dirago. Dula o gopola gore ba bantši bao re kopanago le bona bodireding bja tšhemo ga ba tsebe gore Modimo ke mang. Go ka direga gore pono ya bona ka Modimo e širwa ke dithuto tša maaka. Re ka abelana le bona seo re se tsebago ka leina la Modimo, merero ya gagwe ka batho le semelo sa gagwe go etša ge se utolotšwe ka Beibeleng. Go oketša moo, re ka boledišana le badumedigotee le rena ka dipego tše dingwe tša Beibele tšeo di utollago semelo sa Modimo ka tsela yeo re bego re sa e lemoge peleng. Ka tsela yeo, le bona ba ka holega.
19 Go thwe’ng ka taba ya go utollela ba bangwe Tatago rena ka boitshwaro bja gago ge o dutše o katanela go ekiša Jesu? Ge batho ba lemoga lerato la Kriste ka go bona ditiro tša rena, ba tla gogelwa go Tate gotee le go Jesu. (Baef. 5:1, 2) Moapostola Paulo o re kgothaleditše gore ‘re be baekiši ba gagwe, go etša ge le yena e le moekiši wa Kriste.’ (1 Bakor. 11:1) E tloga e le tokelo e kgahlišago kudu gore ka boitshwaro bja rena bjo bobotse, re thuše batho go bona seo Jehofa a lego sona! Ee, eka ka moka ga rena re ka dula re ekiša Jesu ka go utollela ba bangwe Tatago rena.