LAEPRARI YA INTHANETENG
Watchtower
LAEPRARI YA INTHANETENG
Sepedi
  • BEIBELE
  • DIKGATIŠO
  • DIBOKA
  • w25 July pp. 8-13
  • Re ka Eletša ba Bangwe Bjang?

Karolo ye ga e na bidio.

Tshwarelo, go bile le bothatanyana ka bidio ye.

  • Re ka Eletša ba Bangwe Bjang?
  • Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa (Kgatišo e Ithutwago)—2025
  • Dihlogwana
  • Tšeo di Swanago
  • GE YO MONGWE A RE KGOPELA KELETŠO
  • GO ELETŠA MOTHO LE GE A SE A GO KGOPELA
  • GO NEA KELETŠO KA TSELA E BOTSE LE KA NAKO YA MALEBA
  • TŠWELA PELE O NEA KELETŠO LE GO E AMOGELA
  • Ke ka Baka la Eng re Nyaka Keletšo?
    Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa (Kgatišo e Ithutwago)—2025
  • Kgopela Bagolo Gore ba go Thuše
    Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa (Kgatišo e Ithutwago)—2025
  • Na Keletšo ya Gago e a Kgothatša?
    Morokami o Tsebatša Mmušo wa Modimo (Kgatišo e Ithutwago)—2022
  • “E kwa Mantšu a ba Bohlale”
    Morokami o Tsebatša Mmušo wa Modimo (Kgatišo e Ithutwago)—2022
Bona tše dingwe
Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa (Kgatišo e Ithutwago)—2025
w25 July pp. 8-13

SEHLOGO SE ITHUTWAGO 29

KOPELO 87 Etlang le Lapološwe!

Re ka Eletša ba Bangwe Bjang?

“Ke tla go eletša ka ba ka go thuša.”—PS. 32:8.

SEO RE ITHUTAGO SONA

Re tlo ithuta gore re ka nea ba bangwe bjang keletšo yeo e ka ba thušago.

1. Ke mang a swanetšego go nea keletšo, gona ka baka la’ng?

O IKWA bjang ka go nea ba bangwe keletšo? Ba bangwe ba thabela go nea keletšo. Ba bangwe ba tšhaba go nea keletšo ebile ga ba lokologe. Le ge go le bjalo, ka moka ga rena re swanetše go fela re nea ba bangwe keletšo. Ka baka la’ng? Ka gobane Jesu o itše balatedi ba gagwe ba nnete ba tlo tsebja ka go bontšhana lerato. (Joh. 13:35) Tsela e nngwe ya go bontšha lerato ke ka go nea bana babo rena le dikgaetšedi ge go hlokega. Beibele e re ‘ge re nea keletšo ka pelo ka moka,’ segwera sa rena se tlo tia.—Die. 27:9.

2. Bagolo ba swanetše go dira’ng gona ka baka la’ng? (Bona lepokisi leo le rego “Keletšo Yeo re e Hwetšago Dibokeng tša Gare ga Beke.”)

2 Bagolo ba swanetše go nea ba bangwe keletšo yeo e ka ba holago. Jehofa le Jesu ba neile banna ba boikarabelo bja go hlokomela phuthego. (1 Pet. 5:​2, 3) Tsela e nngwe yeo e bontšhago gore ba a re hlokomela ke ka go re nea dikeletšo tšeo di tšwago ka Beibeleng ge ba re nea dipolelo. Ba re nea le keletšo ge re e hloka le go thuša bao ba tlogetšego go hlankela Jehofa gore ba boe ka phuthegong. Bagolo le rena ka moka re ka nea ba bangwe keletšo e botse bjang?

Modulasetulo wa diboka tša gare ga beke o eletša morutwana le go mo reta a diriša poroutšha ya “Ikgafele go Baleng le go Ruteng.”

Keletšo Yeo re e Hwetšago Dibokeng tša Gare ga Beke

Modulasetulo wa diboka tša gare ga beke o eletša barutwana bao ba nago le dikabelo. Ge morutwana a fana ka kabelo ya gagwe, modulasetulo o lebelela ge e ba morutwana yoo a diriša ntlha yeo a swanetšego go šomela go yona.

Ka morago ga kabelo, modulasetulo o reta morutwana ka kabelo ya gagwe. Ge e ba go hlokega, o botša morutwana yoo ka dintlha tšeo a swanetšego go kaonefatša go tšona eupša o dira seo ka botho. Keletšo yeo e tlo hola le phuthego ka moka.—Die. 27:17.

3. (a) Re ka dira eng gore re kgone go eletša ba bangwe? (Jesaya 9:6; bona le lepokisi leo le rego “Ekiša Jesu ge o Nea Keletšo.”) (b) Re tlo ithuta ka’ng sehlogong se?

3 Re ka ithuta dilo tše dintši tšeo di ka re thušago gore re kgone go eletša batho ba bangwe gabotse. Re ka ithuta ka mehlala ya batho ba ka Beibeleng ba go swana le Jesu, yo sereto se sengwe sa gagwe e lego “Moeletši yo Bohlale.” (Bala Jesaya 9:6.) Sehlogong se, re tlo ithuta gore re ka dira’ng ge yo mongwe a re kgopela keletšo, le gore re tlo dira’ng ge re bona gore motho yo mongwe o hloka keletšo le ge a se a re kgopela. Re tlo ithuta le gore ke ka baka la’ng go le bohlokwa go nea keletšo ka nako le tsela ya maleba.

Ekiša Jesu ge o Nea ba Bangwe Keletšo

Nagana ka dilo tše dingwe tšeo di dirilego gore Jesu e be “Moeletši yo Bohlale,” le gore re ka ekiša bjang mohlala wa gagwe.

  • Jesu o be a Tseba Seo a Swanetšego go se Bolela. O be a dula a tseba seo a swanetšego go se bolela ka gobane o be a nea keletšo a sa diriše bohlale bja gagwe eupša a diriša bohlale bjo bo tšwago go Modimo. O boditše barutiwa ba gagwe gore: “Dilo tšeo ke le botšago tšona ga ke di bolele ka la ka.”—Joh. 14:10.

    Seo re ithutago sona: Le ge re na le phihlelo goba bohlale, ga se ra swanela go eletša ba bangwe re diriša dikgopolo tša rena eupša re swanetše go diriša Lentšu la Modimo.

  • Jesu o be a tseba gore ke neng moo a swanetšego go nea keletšo. Ga se a botša barutiwa ba gagwe dilo ka moka tšeo ba bego ba swanetše go di tseba ka nako e tee. O ile a emela nako ya maleba gore a eletše balatedi ba gagwe, le go ba botša dilo tšeo ba bego ba tlo kgona go di kwešiša ka nako yeo.—Joh. 16:12.

    Seo re ithutago sona: Ge re eletša motho, re swanetše go emela nako ya maleba ya go bolela. (Mmo. 3:7) Ge re ka botša motho dilo tše dintši a ka gakanega le go fela matla. Ge e ba re nyaka go thuša motho, go kaone gore re mmotše feela dilo tšeo a nyakago go di tseba.

  • Jesu o be a kgona go nea keletšo ka tlhompho. Jesu o be a swanetše go eletša baapostola ba gagwe gantšinyana gore ba be le boikokobetšo. Nako e nngwe le e nngwe ge a ba eletša o be a dula a išitše maswafo fase ebile a bontšha tlhompho.—Mat. 18:​1-5.

    Seo re ithutago sona: Le ge re swanetše go fa motho keletšo e tee gantši le gantši, a ka e amogela ge re bolela le yena re theošitše maswafo le go mmontšha tlhompho.

GE YO MONGWE A RE KGOPELA KELETŠO

4-5. O swanetše go ipotšiša’ng ge e ba motho yo mongwe a go kgopela keletšo? Nea mohlala.

4 Ke swanetše go arabela bjang ge yo mongwe a nkgopela keletšo? O ka thaba gomme wa nyaka go mo thuša kapelapela. O ka ipotšiša gore, ‘Na ke a swanelega go mo eletša ka taba ye?’ Ka nako e nngwe, go e na le go fa motho yoo keletšo, o ka mo thuša go nyaka motho yo a tsebago taba yeo gabotse.

5 A re kweng ka mohlala wo o latelago. A re re mogwera wa gago wa kgauswi o thoma go babja kudu. O go botša gore o thomile go dira nyakišišo ka dikalafo tšeo di lego gona, ke moka o go botšiša gore wena o bona kalafo e kaone e le efe. Le ge o ka ba o rata mohuta wo o itšego wa kalafo, gopola gore ga se wena ngaka ebile ga se wa tlwaetšwa go alafa bolwetši bjoo. Tsela e kaone ya go thuša motho yoo ke go mo thuša go nyaka motho yo a swanelegago.

6. Ke ka baka la’ng re ka kgetha go emanyana pele re nea keletšo?

6 Le ge re bona okare re a swanelega go eletša motho ka taba e itšego, re ka kgetha go emanyana pele re ka araba motho yo a re kgopetšego keletšo. Ka baka la’ng? Diema 15:28 e re: “Moloki o naganišiša pele a ka araba.” Re ka dira eng le ge e ba re nagana gore re tseba karabo? Re ka ipha nako ya go dira nyakišišo, ra rapela le go naganišiša ka taba yeo. Ke moka re ka kgodišega gore karabo ya rena e dumelelana le tsela yeo Jehofa a ikwago ka yona ka taba yeo. A re kweng ka mohlala wa Moporofeta Nathane.

7. O ithuta’ng mohlaleng wa moporofeta Nathane?

7 Ge Kgoši Dafida a be a bolela le moporofeta Nathane o ile a mmotša gore o nyaka go agela Jehofa tempele. Nathane o ile a mmotša di sa tloga fase gore a e age. Eupša Nathane nkabe a ile a botšiša Jehofa pele. Ka baka la’ng? Ka gobane Jehofa o be a sa nyake gore Dafida a age tempele. (1 Dikor. 17:​1-4) Mohlala wo, o re bontšha gore ge motho a re kgopetše keletšo ke gabohlale gore re “diege go bolela.”—Jak. 1:19.

8. Lebaka le lengwe la gore re be šedi ge re nea keletšo ke lefe?

8 Lebaka le lengwe leo re ka naganišišago pele re nea motho keletšo ke gore: Ge re nea motho keletšo e fošagetšego, le rena re tlo ba le molato ge dilo di ka se sepele gabotse. Ka gona, go bohlokwa gore o naganišiše pele o eletša motho.

GO ELETŠA MOTHO LE GE A SE A GO KGOPELA

9. Bagolo ba swanetše go kgonthišetša eng pele ba nea keletšo? (Bagalatia 6:1)

9 Ka dinako tše dingwe bagolo ba swanetše go eletša ngwanabo rena goba kgaetšedi yo a gatilego “kgato e fošagetšego.” (Bala Bagalatia 6:1.) Motho a ka dira diphetho tšeo di fošagetšego tšeo di ka dirago gore a feleletše a dirile sebe se segolo. Bagolo ba nyaka go thuša motho yoo gore a tšwele pele a hlankela Jehofa le gore a tle a hwetše bophelo bjo bo sa felego. (Jak. 5:​19, 20) Ba swanetše go kgonthišetša gore ka nnete motho yoo o tšere kgato e fošagetšego gore ba kgone go mo thuša. Jehofa o re dumeletše gore re e itirele diphetho re diriša matswalo a rena. (Baroma 14:​1-4) Bagolo ba ka eletša bjang motho yo ba lemogago gore o dirile selo seo se ka senyago segwera sa gagwe le Jehofa?

10-12. Bagolo ba swanetše go dira’ng ge ba nea motho keletšo yeo a sa e kgopelago? Nea mohlala. (Bona le diswantšho.)

10 Ga go bonolo gore bagolo ba eletše motho yo a sa ba kgopelago keletšo. Ka baka la’ng? Paulo o boletše gore motho a ka no se lemoge gore o dirile phetho e fošagetšego. Ka gona, pele bagolo ba ka mo eletša go na le dilo tšeo ba swanetšego go di dira go thuša motho yoo gore a kgone go ba theetša.

11 Go nea motho keletšo a se a go kgopela go swana le go bjala semela mmung o tiilego. Molemi o lokiša mmu pele a ka bjala. Seo se dira gore mmu o be boleta gomme a kgone go bjala peu. Mafelelong o nošetša peu yeo gore e kgone go gola. Ka mo go swanago, go na le dilo tšeo mogolo a swanetšego go di dira e le gore go be bonolo gore motho yo a mo eletšago a kgone go mo theetša. Ka mohlala, o nyaka nako ya maleba ya go kgonthišetša ngwanabo rena yoo gore o na le taba le yena. Ge e ba motho yo a go eletšago a tsebega ka gore o na le lerato le botho, go tlo ba bonolo gore o amogele keletšo ya gagwe.

12 Ge mogolo a dutše a boledišana le motho yoo, a ka mo gopotša gore ka moka ga rena re fela re dira diphošo le gore re hloka go eletšwa ka dinako tše dingwe. Seo se tla thuša motho yoo gore a amogele keletšo ya gagwe. (Baroma 3:23) Ge mogolo a bontšha motho gore o tšere kgato e fošagetšego o swanetše go diriša mangwalo. Le gona, o swanetše go boledišana le yena a išitše maswafo fase le go mmontšha gore o a mo hlompha. Ge motho yoo a amogela gore o dirile phošo, re ka re mogolo o “bjala peu” ka go mo thuša go bona moo a ka kaonefatšago gona. Mafelelong mogolo o “nošetša peu” ka go reta motho yoo le go rapela le yena.—Jak. 5:15.

Diswantšho tšeo di swantšhago mogolo yo a eletša ngwanabo rena le molemi yo a bjalago peu mmung wo o tiilego. 1. Go lokiša mmu: Molemi o dira mmu gore o be boleta; mogolo o boledišana le ngwanabo rena ka lerato. 2. Go bjala: Molemi o bjala peu mmung woo a o dirilego gore o be boleta; mogolo o diriša Beibele go eletša ngwanabo rena. 3. Go nošetša: Molemi o nošetša peu yeo a e bjetšego; mogolo o rapela le ngwanabo rena.

Bagolo ba bontšha lerato gomme ba dira gore go be bonolo go amogela keletšo le ge motho a se a e kgopela (Bona dirapa 10-12)


13. Bagolo ba ka dira’ng go kgonthišetša gore motho yo ba mo neago keletšo o a e kwešiša?

13 Ka dinako tše dingwe, seo motho a se bolelago ge a eletša motho yo mongwe ga se seo motho yo a eletšwago a se kwago. Bagolo ba ka dira’ng gore seo se se ke sa direga? Ba ka botšiša dipotšišo ka botho go bona ge e ba motho yoo o kwešišitše keletšo le go bona gore o swanetše go kaonefatša kae.—Mmo. 12:11.

GO NEA KELETŠO KA TSELA E BOTSE LE KA NAKO YA MALEBA

14. Ke ka baka la’ng re sa swanela go nea keletšo re galefile? Hlalosa.

14 Ka moka ga rena ga se ra phethagala, ka gona re tlo dira goba go bolela dilo tšeo di kgopišago ba bangwe. (Bakol. 3:13) Beibele e bolela gore ka dinako tše dingwe motho a ka bolela goba go dira dilo tšeo di ka re galefišago. (Baef. 4:26) Eupša ga se ra swanela go eletša ba bangwe re kwatile. Ka baka la’ng? Ka gobane “kgalefo ya motho ga e tšweletše toko ya Modimo.” (Jak. 1:20) Ge re ka eletša batho ba bangwe re galefile, re ka dira gore dilo di senyege le go feta. Eupša seo ga se re gore ga se ra swanela go bolela ka tsela yeo re ikwago ka yona ge yo mongwe a re kgopišitše. Eupša ge re ka emanyana ra iša maswafo fase re tlo kgona go boledišana le motho yoo gabotse. A re kweng mohlala wa Elihu yoo a ilego a eletša Jobo gabotse.

15. Re ithuta’ng mohlaleng wa Elihu? (Bona le seswantšho.)

15 Elihu o feditše matšatši a mantši a theeditše Jobo a phošolla maaka ao bagwera ba gagwe ba bego ba a bolela ka yena. Elihu o be a kwela Jobo bohloko. Ge Jobo a be a leka go bontšha bagwera ba gagwe gore ga a na molato, o ile a bolela dilo tšeo e sego nnete ka Jehofa gomme seo sa dira gore Elihu a kwate kudu. Le ge go le bjalo, Elihu o ile a emela nako ya maleba gore a eletše Jobo a išitše maswafo fase ebile a mmontšha gore o a mo hlompha. (Jobo 32:2; 33:​1-7) Mohlala wa Elihu o re ruta gore: Ge re eletša ba bangwe re swanetše go kgetha nako ya maleba re be re ba eletše gabotse. Go dira bjalo go tla be go bontšha gore re a ba rata ebile re a ba hlompha.—Mmo. 3:​1, 7.

Elihu o theeditše Jobo yo a tletšego ka dišo mmeleng go bontšha gore o mo kwela bohloko.

Le ge Elihu a be a galefile, o ile a emela nako ya maleba gore a eletše Jobo a išitše maswafo fase le go mmontšha tlhompho (Bona serapa 15)


TŠWELA PELE O NEA KELETŠO LE GO E AMOGELA

16. Re ithuta’ng go Psalme 32:8?

16 Lengwalo la sehlogo le re ‘Jehofa o tla re thuša a ba a re eletša.’ (Bala Psalme 32:8.) Se se bontšha gore o tla dula a re thekga. O a re eletša ebile o re thuša gore re diriše keletšo yeo. Ruri wo ke mohlala o mobotse go rena! Ge e ba re swanetše go nea ba bangwe keletšo, re ka tšwela pele ka go ba kgothatša le go ba thuša gore ba dire diphetho tše dibotse.

17. Bagolo ba dira gore re ikwe bjang ge ba re nea keletšo yeo e tšwago ka Beibeleng? (Jesaya 32:​1, 2)

17 Mehleng ye re phelago go yona, re hloka go nea le go amogela keletšo e botse. (2 Tim. 3:1) Bagolo bao ba neago keletšo e tšwago ka Beibeleng ba “swana le dinokana nageng yeo e se nago meetse.” (Bala Jesaya 32:​1, 2.) Bagwera bao ba tsebago seo re nyakago go se kwa eupša ba re botša seo re hlokago go se kwa ba re nea mpho e bohlokwa ya go swana le “diapola tša gauta tšeo di lego ka sebjaneng sa silifera.” (Die. 25:11) Eka ka moka ga rena re ka tšwela pele re ithuta kamoo re ka neago keletšo e botse le go e amogela.

KE ENG SEO RE SWANETŠEGO GO SE GOPOLA GE . . .

  • re kgopelwa keletšo?

  • re swanetše go eletša yo mongwe le ge a sa re kgopela?

  • re galefile?

KOPELO 109 “Ratanang go tšwa Pelong”

    Dikgatišo tša Sepedi (1975-2026)
    Etšwa
    Tsena
    • Sepedi
    • Romela
    • Beakanya
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Melao ya Tirišo
    • Tumelelano ya go Boloka Sephiri
    • Beakanya Tumelelano ya go Boloka Sephiri
    • JW.ORG
    • Tsena
    Romela