Ovipuka Viatokala Okupewa Ohamba
“Ovalume vokulilongesa ononthungululu vo kovilongo vio Koutundilo . . . vakutulula ovityuma viavo—avemuavela oolu no olibano no mirra.”—Mateus 2:1, 11.
OTYIPUKA patyi ñgeno wakoya, opo wavele omunthu wakolela unene? Kohale, onombao mbumwe ankho mbakolela ngo olu. Moluotyo, ankho mbatokala okupewa ohamba.a Otyo ovalume vokulilongesa ononthungululu vaavelelele “ohamba yo va Judeu” onombao mbunika nawa.—Mateus 2:1, 2, 11.
Omulela wo Balsamu
Ombimbiliya tupu ipopia okuti etyi onkhai-hamba yo ko Sabaa yatalelele-po Salomau, “yemuavelele onotalendu 120 mbo olu, nomulela omunyingi-nyingi wo balsamu, nomamanya akolela. Kakunekale vali omulela wo balsamu ngoo Ohamba Salomau apelwe nonkhai-hamba yo ko Sabaa.”b (2 Crônicas 9:9) Onohamba tupu mbatumikisile Salomau omulela wo balsamu, okulekesa okuti vemupanda.—2 Crônicas 9:23, 24.
Onombao ombo, ankho mbakolela unene, nokualia okalu. Omokonda yatyi? Omokonda ankho mbukuatesako ovanthu movipuka ovinyingi viakolela: pokulifiwisa, no pokufenda, no pokupaka ovivimbi. (Tala okakasa kati, “Oñgeni Onombao Ankho Mbuundapeswa Kohale.”) Ankho mbulanda okalu mokonda ovanthu ovanyingi ankho vembuhanda unene, iya ankho mbupuilisa okumbuovola.
OKUTAULUKA OLUHANDYA LWO ARABIA
O Kassia
Kohale, ovifo vimwe vio nombao, ankho vimena Mevota lio Jordau. Mahi, onombao ononkhuavo, ankho mbutunda kovilongo ovikuavo. Onombao ononyingi ankho mbulingwa, mbahonekwa mo Mbimbiliya. Onombao ankho mbuiiwe vali unene, o yo asafrau, no yendombo, no balsamu, no kanela, no isesu, no mirra. Tupu ankho kuna ovisimbulo, o endru, no kominyu, noluatalau.
Opi ankho ovipuka ovio vitunda? Endombo, no kassia, no kanela, ankho vivasiwa oku hono vati oko China, no ko Índia, no ko Sri Lanka. Onombao, ngo mirra, nomulela wokulembula, ankho vitunda komiti, no kovifo ankho vimena momaluhandya kokumbili kwo Arabia, avitualwa ko Somalia mo Africa. Iya o nardo ine o olibano, ankho mbutunda mo Himalaia, iya ankho mbulingwa vala mo Índia.
O Asafrau
Opo onombao ononyingi mbuhike mo Isilayeli, ankho mbutyindwa okutauluka oluhandya lwo Arabia. Omukanda Book of Spices, wati: “Moluotyo, mokueenda kuomanima omanyingi Puetyi Kristu Eheneye, o Arabia ankho oyo vala ilinga ovitanda ovio povilongo vikahi pokati Koutundilo no Koutakelo.” Ovimato viapama viomapundaumbo o kohale, na apa ankho patula onongendi, vivasiwa ko Negev kokumbili kwo Isilayeli, vilekesa onondyila mbo valandesi vonombao. Onomphangu ombo, tupu “mbulekesa . . . oungendi omunene ovanthu vo kokumbili kwo Arabia ankho valinga, okuenda no ko Mediterrânio.”
“Onombao ankho kambupuiya okumbutyinda, mahi mbulanda onombongo ononyingi, mbuovolwa unene, nokuakolela unene monondando.”—The Book of Spices
Ovanthu ovanyingi vatyinda onombao ombo mbunika nawa, ankho apeho vaendela kumwe ono kilometu mbuhungi po 1.800, okuyauluka oluhandya lwo Arabia. (Jó 6:19) Ombimbiliya ipopia ova Ismayeli ovakuavitanda vatyindile ombao yo “ladanu, no balsamu, nomakakava ena omaka,” ankho vatunda ko Gileade vaya no ko Egitu. (Gênesis 37:25) Ovana va Jako avalandesa ondenge yavo Jose kovanthu ovo.
“APA PAPOLWA ONDANDO ANKHO PAHOLEKWA”
O Endru
Mokueenda kuomanima omanyingi, ova Arabe vala ankho vei apa patunda onombao. Ankho ovo vala valandesa onombao mbo ko Ásia, ngo kassia no kanela. Opo vasoyese ova Mediterrâneo no vo Koutundilo okulipaka monondando ombo, ova Arabe avayandyanesa omahipululo atilisa owoma konthele yokuvasa onombao ombo. Omukanda Book of Spices wapopia okuti, apa patunda onombao ombo, “ankho paholekwa.”
O Kominyu
Omatutu patyi ova Arabia vayandyanesile? Omuhipululi umwe omu gregu ankho utiwa Heródoto waliko puetyi Kristu eheneye, wahipulula konthele yomatutu amwe apopilwe, oviila vimwe vitilisa owoma ankho vitunga ovityiyu nomakakava omuti utunda otyisimbulo tyitiwa kanela, momakomo muhetavela okuenda. Wati, opo ovanthu vavase omakakava oo, vapaka ovinthuli ovinene viohitu mombuelo yekomo. Iya oviila avityindi-po ohito oyo, okutuala povityiyu viavio, ovityiyu avitokela pohi. Ovanthu avahateka liwa-liwa avakoyo-po omakakava o kanela, avekeelandesa ko vakuavitanda. Omatutu oo eliyandyanene unene. Omukanda Book of Spices wapopia okuti, moluotyo, “o [kanela] ankho ilanda onombongo ononyingi, mokonda vati okuimona ipuilisa unene.”
Oluatalau
Konyima, atyimoneka okuti etyi ova Arabe ankho vapopia omatutu vala, iya ondando yavo aitoko. Konthyimbi yotyita tyo tete puetyi Kristu eheneye, o Alexandria mo Egito, aikala nomalimba omanene okulandesa onombao. Onombapolo mbo va Roma mbuendeswa nomphepo melunga enene litiwa Índico, ankho mbutunda ko Egitu ambuende ko Índia. Moluotyo, onombao mbokuakolela unene, ambukala ononyingi, iya aihalande vali onombongo ononyingi.
Hono, oolu yakolela vali konombao. Ngotyo, onombao ha-vipuka vali viatokala okupewa ohamba. Mahi, ovanthu ovanyingi mouye auho vatualako okupaka onombao momilela, no movihemba, novisimbulo viokupaka mokulia. Ngotyo, mokonda yokunika nawa, onombao, novisimbulo, hono viakaka unene, ngo kohale.
O kanela
a Kohale, ondaka yapitiyua “ombao” ine “onombao,” ankho haunene ohinde itunda komakakava omuti, novifo vinika nawa, ha visimbolo-ko viokupakwa mokulia.
b “Omulela wo balsamu” ombao ankho ipolwa komakakava omiti, no kovifo.