Watchtower OMBIMBILIYOTEKA
Omutala Womulavi
OMBIMBILIYOTEKA ONLNE
Nyaneka
  • OMBIMBILIYA
  • OMIKANDA
  • OMALIONGIYO
  • w15 11/1 p. 9
  • Okuti Ankho Utyi-Ale?

Naike ovindiu iyeemba ku otyo

Tala mukwe pena etyi tyahaendele movindiu

  • Okuti Ankho Utyi-Ale?
  • Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2015
  • Tyelifwa
  • “Ha Huku ko Utyivila Okuhangununa Ovipuka?”
    Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2015
  • Siovaa Kalimbilwe Susee
    Lilongesila Komahipululo Ombimbiliya
  • “Okuti Ame Ndyikahi Polukalo lwa Huku?”
    Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2015
  • Siovaa Mekukuatesako Opo Evi Ulinga Vieende Nawa
    Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova (Wokulilongesua)—2023
Tala vali
Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2015
w15 11/1 p. 9

Okuti Ankho Utyi-Ale?

Oityi Jose elikululilile onondyeli etyi eheneende ku Farao?

[Olutalatu pefo 9]

Ovimato vio egitu kohale vialombwa vilekesa omukululi uli povilinga viae

Ngetyi tyipopia omukanda wa Genesis, Farao watumine okukapola liwa-liwa Jose omu Hebreu mokaleya, opo ahangunune onondyoi mbae, mokonda ankho wasukalala unene. Pomuvo opo, Jose ankho una-le omanima omanyingi mokaleya. Namphila ankho Farao atumine vemuete liwa, mahi Jose nkhele welikululile onondyeli. (Gênesis 39:20-23; 41:1, 14) Otyo, omuhoneki wetyipopia vala ngatyina tyihasilivila, mahi tyilekesa okuti ankho wii nawa oviso vio va Egitu.

Okuyeka onondyeli mbukule, ankho otyituwa tyovanthu vovilongo ovinyingi vio kohale, kumwe no va Hebreu. Ngetyi tyapopia omikanda vimwe, Koutundilo ankho “ova Egitu vala kohale vehetavela ovalume vakulise onondyeli.” McClintock and Strong’s Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature.

Okuti ankho onondyeli vala velikulula? Omukanda umwe, ulekesa okuti poviso vimwe vio va Egitu, tyina ankho vaya ku Farao ovalume vena okulipongiya monkhalelo valinga tyina vanyingila mondyuo yokufenda. Biblical Archaeology Review. Mononthiki mbatyo ngombo, Jose ankho wesukisa okulikulula onohuki ambuho komutwe no molutu.

Omukanda wa Ato upopia okuti he ya Timoteo ankho omu Gregu. Okuti otyo tyilekesa okuti watundile ko Gresia?

Au hatyo-ko. Momikanda apostolu Paulu ahoneka kononkhono mba Huku, pamwe ankho upopia okuti ova Gregu ovanthu vana vehe va Judeu, ngatyina ovanthu aveho vehe va Judeu, ova Gregu. (Romanos 1:16; 10:12) Ehunga limwe, omokonda elaka lio va Gregu noviso viavo, ankho vieliyandyana unene movilongo Paulu aivisa.

Olie kohale ankho vaihana okuti omu Gregu? Motyita tya kuana Puetyi Kristu Eheneye, omulume umwe omu Atena utiwa Isocrates, wapopile nehambu onkhalelo oviso vio va Gregu ankho vikahi nokuliyandyana mouye. Ankho waimbuka okuti moluotyo, “vana vaihanwa okuti ova Gregu, vahumba vali oviso vietu, tyipona vokuatyitilwa mo Gresia.” Ngotyo, tyafuile tate ya Timoteo ankho uhe mu Judeu, novanthu ovakuavo Paulu apopia okuti ova Gregu, ankho ova Gregu mokonda yoviso, ha kuatyitilwa-ko mo Gresia.​—⁠Atos 16:⁠1.

    Nyaneka Publications (1998-2025)
    Lupukamo
    Nyingila
    • Nyaneka
    • Tuma
    • Likoyela
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Etyi Tyilingwa Pokunyingilamo
    • Etyi Munyingilwa
    • Etyi Tyilingwa Pokunyingilamo
    • JW.ORG
    • Nyingila
    Okutuma