Watchtower OMBIMBILIYOTEKA
Omutala Womulavi
OMBIMBILIYOTEKA ONLNE
Nyaneka
  • OMBIMBILIYA
  • OMIKANDA
  • OMALIONGIYO
  • od okap. 16 pp. 162-168
  • Ovanthu va Huku Velikwatapo

Naike ovindiu iyeemba ku otyo

Tala mukwe pena etyi tyahaendele movindiu

  • Ovanthu va Huku Velikwatapo
  • Vaonganekwa Valinge Ovilinga Vya Siovaa
  • Onthele-kati
  • Tyelifwa
  • OVANTHU VA HUKU KAVALINGI OKAPUNGULULA
  • ETYI TUNA OKULINGA TULIKWATEPO NA VAKWETU OUYE AUHO
  • EVI TULINGA TULEKESE OKUTI TWESUKA NA VAKWETU
  • VAONGANEKWA VALINGE OVILINGA VYA SIOVAA
  • Okuti Ove Utala Vakuenyi Ngetyi Jeova Evetala?
    Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2008
  • “Kalei Nohole Novakuatate Ouye Auho”
    Ovilinga Vietu Viouhamba—2013
  • “Huku Utupu Okapungulula”
    ‘Ava Oumbangi Waoya’ Wayemba Kouhamba wa Huku
  • Ewaneko Enyingilikilo Lio Vakristau Votyotyili
    Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2010
Tala vali
Vaonganekwa Valinge Ovilinga Vya Siovaa
od okap. 16 pp. 162-168

OKAPITULU 16

Ovanthu va Huku Velikwatapo

MOKWEENDA kwomanima ena 1.500, ova Isilayeli ankho ovo Siovaa akoya valinge ovanthu vae. Etyi pakala, Siovaa “ahinangela tete kovanthu vovilongo, etyi asoka okupola-mo ovanthu vatyinde enyina liae.” (Ovil. 15:14) Ovanthu ankho mavatyindi enyina lya Huku avatiwa Onombangi mbae, ankho vena okulikwatapo movipuka aviho valinga, namphila tyati ava ovotyilongo etyi, ava ovotyilongo etyi. Ankho mavetyivili vala okulikwatapo ngootyo, tyina vaivisa oviwa ovipe, evi Sesusi atumine ovalanduli vae, etyi eveti: “Endei kalongesei ovanthu vomihoko aviho valinge ovalongwa vange, amuvembatisala menyina lya Tate, no Liomona no liomphepo ikola. Velongesei vetavele ovipuka aviho nemutuma.” — Mat. 28:19, 20.

Pahe uli mombunga imwe onene yelikwatapo, namphila tyati ava vakala oku, ava vakala oku, tupu tyati ava vekahi ñgana, ava vekahi ñgana

2 Mokonda pahe ove welipakula-le ku Siovaa wambatisalwa-le, pahe umulongwa wa Kilisitu. Pahe uli mombunga imwe onene yelikwatapo, namphila tyati ava vakala oku ava vakala oku, tupu tyati ava vekahi ñgana, ava vekahi ñgana. (Ovii. 133:1) Pahe amuho mewaneno tyati onwe mwelikwatapo, onwe mulihole nokulilinga onthilo. Tyipondola mewaneno lienyi pahe welityiliya novanthu ovanyingi, ovindele, novanthikovei, novokwalongeswa unene, no vokuna-tyo, ovanthu ankho wahasoko-ale okuti nthiki imwe mamukakala navo. Pahe onwe mwelikwatapo, tupu muna olwembia olunene. Olwembia olo kaluvasiwa mouye omu, luvasiwa vala pokati kovanthu va Huku. — Malu. 10:29, 30; Kolo. 3:14; 1 Pet. 1:22.

OVANTHU VA HUKU KAVALINGI OKAPUNGULULA

3 Vamwe nkhele okapungulula kakenevepwe-ale, okukala novanthu vovilongo ovikwavo nii kavakala nawa. Ine nkhele ngoti una katutu okapungulula, lilongesila kovalanduli va Sesusi ova Sundaa vokohale. Ovo ankho valinga okapungulula ovanthu vonongeleya ononkhwavo novanthu vovilongo ovikwavo. Mahi otyipuka otyo etyi pakala avetyiyeke-po. Na Petulu ankho otyo ekahi, otyo Siovaa emutuminine keumbo lya Koloneliu emulongese okuti kapondola okulinga ovanthu okapungulula. — Ovilinga okapitulu 10.

4 Memonekelo limwe Petulu akalele nalio, weivile ondaka yati ipaa ovinyama oli, mahi ankho ovinyama ova Sundaa vahapondola okulia. Etyi Petulu aanya okulia, eivi ondaka yati: “Wahatie-atie vali viasila ovipuka Huku asukula.” (Ovil. 10:15) Otyipuka otyo atyikwatesako Petulu okulipola okapungulula ahasoko vala ngeetyi ankho asoka. Etyi atumwa ende kovanthu vovilongo ovikwavo etavela umwe. Apopila ovanthu ankho veli meumbo lya Koloneliu okuti: “Onwe mutyii nawa okuti tyailikwa omu Sundaa okukala peke, okufwena pomunthu womuhoko omukwavo, mahi etyi Huku andekesa wati hipondola okupopia omunthu andyiti utoyesa hamwe andyiti wasila. Otyo ame neila, natiwa vala enda andyiya anahaanye-ale vali.” (Ovil. 10:28, 29) Petulu etyimono umwe okuti Siovaa ankho wakoya umwe Koloneliu no vomeumbo liae vemufende.

5 Saulu wo ko Talusu, namphila ankho alongesiwa unene, mahi ankho ulipaka koututu, elipolo okapungulula ahasoko vali ngeetyi ankho asoka. Paulu pahe ankho ukala umwe novanthu vana ankho ahasoko-ale okuti makala navo, ankho utavela umwe etyi vemutuma. (Ovil. 4:13; Ngal. 1:13-20; Fili. 3:4-11) Nkhele soka kweetyi tyalingile ovo Selesiu Paulu na Ndiyonisu na Ndamalisi na Filemo na Onesimu no vakwavo vali. Etyi valinga ovalanduli va Sesusi, avayekepo okulinga okapungulula. — Ovil. 13:6-12; 17:22, 33, 34; File. 8-20.

ETYI TUNA OKULINGA TULIKWATEPO NA VAKWETU OUYE AUHO

6 Otyipuka ovanthu va Huku velihole otyo tyekukwatesako okukala epanga lya Huku, oya meongano liae. Wamona umwe okuti olwembia olo vena-lo olo luveimbukisa okuti ovalanduli va Sesusi. Ngwe Sesusi yatyo watile: “Ame ndyimupa otyitumino otyipe, lilingei olwembia na vakwenyi, ngeetyi ame nemulinga olwembia, noonwe lilingei olwembia na vakwenyi. Ovanthu aveho mavetyimono vala okuti muvalongwa vange — tyina mulilinga olwembia na vakwenyi.” (Swau 13:34, 35) Etyi wamona okuti olwembia olo havanthu vewaneno lienyi vala vena-lo, ovanthu aveho vafenda Siovaa vena-lo, otyo atyikukwatesako okuhumba vali unene Siovaa oya meongano liae. Ove pahe utyeete umwe tyapopia Ombimbiliya, etyi yati ovanthu va Siovaa mavekemufenda tyelikwatapo. — Mik. 4:1-5.

7 Mokonda ouye hono weliyapauka vala, ankho petupu omunthu usoka okuti ovanthu “vatunda movilongo aviho, momihoko aviho, movanthu aveho, momalaka aeho,” mavakafenda Huku tyelikwatapo. (Ehol. 7:9) Soka oñgeni ovanthu vakala momapunda-umbo velikalela novanthu vakala komaumbo. Ovanthu pamwe o vomotyilongo tyike umwe, ovomuhoko wike, mahi kavelivili mokonda tyati ou o wongeleya ei ou o wongeleya ei. Tupu vamwe kavelihande mokonda tyati ou una-tyo ou utupu-tyo. Mahi pahe okutala ovanthu tyati umwe ou ukala kotyilongo etyi, ou ukala kotyilongo etyi, ou upopia elaka eli, ou upopia eli, ou una-tyo ou utupu-tyo, mahi aveho velihole velivila, o Huku umwe vala utyivila okutyilinga. — Sak. 4:6.

8 Ovanthu va Siovaa aveho velikwatapo, ya omunthu tyina ambatisalwa akala Ombangi ya Siovaa nae ukala pokati kovanthu ovo velikwata-po. Mokonda noove uli pokati kovanthu ovo velikwata-po, una okulinga ovipuka oviwa opo mutwaleko umwe tyelikwata-po. Tyimwe tyipondola okukukwatesako, okulinga etyi tyapopia Paulu momukanda Ova Ngalasiya 6:10 omu ati: “Pahe tyina nkhele tuna omphitilo, tulingilei otyiwa ovanthu aveho, mahi haunene ava tulii navo meyumba-nthumbi.” Tupu tuna okulinga ngeetyi tyapopia omukanda Ova Filipu 2:3, 4 wati: “Mwahalingei ovipuka tyitutumba, hamwe amulihape, mahi lipakei koututu, tyina muna vakwenyi valinge ovanene vali kwoonwe, amwahatale vala kweetyi onwe mwene musuka natyo, amutale no kweetyi vakwenyi vesuka-vo natyo.” Matutyivili vala okulihumba na vakwetu atukala nombembwa, tyina tuvetala ngeetyi Huku evetala. — Efe. 4:23, 24.

EVI TULINGA TULEKESE OKUTI TWESUKA NA VAKWETU

9 Omutumwa Paulu waeleka ewaneno nolutu lwomunthu. Ovanthu mewaneno kaveliyapaukile. (1 Kol. 12:14-26) Vamwe tufenda navo twelikalela kokule, mahi otyo katyituyapula atwehesuku vali navo. Tyina twiiva okuti vakwetu tufenda navo veli nokumoneswa ononkhumbi, noonthwe tyitwiihama unene. Tupu tyina twameivi okuti vakwetu tufenda navo oku veli kuna ondyala novilwa, tuveovolela okulia novipuka ovikwavo vesukisa. Tupu tuvekwatesako okupameka oupanga wavo na Siovaa. — 2 Kol. 1:8-11.

10 Ononthiki mbatyo ambuho tuna okwiitila-ko vakwetu tufenda navo. Vamwe vahongilinywa okulinga etyi tyapenga. Ovakwavo vena ovitateka noonthwe twii-ale. Nkhele ovakwavo veyelwe naava vaundapa navo, naava valongeswa navo, naava vakala navo, ya pamwe onthwe otyo katutyii. (Mat. 10:35, 36; 1 Tes. 2:14) Ovipuka ovio noonthwe vitwihama umwe mokonda tumbunga. (1 Pet. 5:9) Nkhele kuna vamwe vaundapa unene movilinga vya Siovaa, vakalela komutwe ovilinga viokwivisa nomawaneno. Ya nkhele kuna vali vana vakalela komutwe ovilinga vya Huku ouye auho. Aveho tuna okuveitilako momalikwambelo. Tyina tulinga ngootyo, tulekesa okuti tuvehole, twesuka umwe navo. — Efe. 1:16; 1 Tes. 1:2, 3; 5:25.

11 Mokonda tuli kononthiki mbahulililako, ovipuka vipwiya unene, mahi no ngootyo ovanthu va Siovaa vakwatesako vakwavo. Pamwe tyina kovilongo oku kuna vakwetu tufenda navo kumoneka ovinimawe, nonohika mbukwata otupia, nonombila mbuloka ambuhanye ovipuka viavo, tyiti umwe ou waeta etyi ou waeta etyi opo tuvekwateseko. Ovalanduli va Sesusi vokohale navo ankho otyo umwe valinga ngootyo. Vasokele umwe kweetyi Sesusi evepopilile, avelipolo etyi ankho vena-tyo vakwateseko vakwavo. (Ovil. 11:27-30; 20:35) Mokonda ankho kwaonganekwa ovilinga viokukwatesako ovanthu, omutumwa Paulu apopila vewaneno lyo ko Kolindu vakwateseko vakwavo. (2 Kol. 9:1-15) Na hono ovanthu va Siovaa otyo valinga ngootyo. Pamwe velipola umwe onombongo mbavo avelihonyaikila na vakwavo, ya pamwe mwene ou una vala katutu waavela mukwavo.

VAONGANEKWA VALINGE OVILINGA VYA SIOVAA

12 Ovafendi va Siovaa mouye auho vaonganekwa valinge ovilinga vya Siovaa. Vaivisa oviwa ovipe Viouhamba kombanda yohi aiho, kovanthu vomihoko aviho. (Mat. 24:14) Tyina tulinga ovilinga ovio, Siovaa wahanda twendele movitumino viae. (1 Pet. 1:14-16) Tuna okulikwatapo na vakwetu tyina twivisa oviwa ovipe. (Efe. 5:21) Ou hamuvo-ko vali wokusuka vala neetyi mwene twahanda, mahi omuvo wokuundapa unene movilinga vya Huku, atwovola tete Ouhamba wae. (Mat. 6:33) Tyina tuundapa movilinga viokwivisa tyelikwatapo, tukala nawa, tukala nehambu, ya komutwe wandyila matukakala noviwa ovinyingi vali.

13 Mokonda onthwe tufenda Huku twelikalela unene novanthu ovanyingi, tuna ombili movilinga tumulingila. (Titu 2:14) Tuundapela kumwe na vakwetu ouye auho, tupopia elaka like liasukuka, tupopia otyili, ya tulinga umwe ngeetyi tulongesa. Otyo umwe Siovaa apopile omuuli Sofoniya okuti: “Pononthiki opo, mandyikapilulula elaka liovanthu, avapopi elaka liasukuka, opo aveho vetyivile okwivisa enyina lya Siovaa, avemufende epepe-nepepe.” — Sof. 3:9.

14 Siovaa wapopilile Sofoniya ahoneke oñgeni matyikakala ovanthu vae kononthiki mbo komutwe, watile: “Vana mavahupu pova Isilayeli kamavakalinga etyi tyapenga, kamavakakemba nii kamavakapopia omatutu. Mavakalia avalangala-po, petupu ou mekevehonga.” (Sof. 3:13) Tutyivila umwe okuundapa na vakwetu tyelikwatapo mokonda twanoñgonoka umwe nawa etyi Ondaka ya Huku ipopia. Etyi twelilongesa Mondaka ya Siovaa tyetupilulula, katusoko vali ngeetyi ankho tusoka kohale, ya ovipuka tulinga tuvilinga umwe ngeetyi tyipopia Ondaka ya Huku. Ovipuka tulinga, ovipuka vimwe ovanthu vatala ngoti ovipuka viehevilwa-le okulingwa. Mokonda onthwe tuvanthu va Huku, twelikalela novanthu vana vehemufende ya ovipuka aviho tulinga vimunkhimaneka. — Mik. 2:12.

    Nyaneka Publications (1998-2025)
    Lupukamo
    Nyingila
    • Nyaneka
    • Tuma
    • Likoyela
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Etyi Tyilingwa Pokunyingilamo
    • Etyi Munyingilwa
    • Etyi Tyilingwa Pokunyingilamo
    • JW.ORG
    • Nyingila
    Okutuma