Watchtower OMBIMBILIYOTEKA
Omutala Womulavi
OMBIMBILIYOTEKA ONLNE
Nyaneka
  • OMBIMBILIYA
  • OMIKANDA
  • OMALIONGIYO
  • w11 1/1 pp. 11-15
  • ‘Tilila Menyina Lia Jeova’

Naike ovindiu iyeemba ku otyo

Tala mukwe pena etyi tyahaendele movindiu

  • ‘Tilila Menyina Lia Jeova’
  • Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2011
  • Onthele-kati
  • Tyelifwa
  • Ononthiki Mbepuku-puku Kohale
  • Otyiholamo Tyopamphepo no Tyopalutu
  • Eameno lia Vana Vasukukisa Enyina lia Huku
  • Enyina lia Huku Kalikahi Ngohiva ine omuyela-yela
  • Ovola Otyiholamo Hono
  • Okuti Jeova Otyiholamo Tyove?
    Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova (Wokulilongesua)—2017
  • Siovaa Otyiholamo Tyetu
    ‘Twiimbilei Siovaa Tyahambukwa’
Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2011
w11 1/1 pp. 11-15

‘Tilila Menyina Lia Jeova’

“Ame . . . mandyihupisapo ovanthu vamwe veliola omutima, vonkhalelo yapoleya, iya ovo tyilityili mavakatilila menyina lia Jeova.”—SOFONIAS 3:12.

1, 2. Oityi tyaelekwa nepuku-puku enene apa katutu matyiuhulukila ovanthu aveho?

OKUTI lumwe walingile oungendi, ohulukilwa nepuku-puku enene liombila ine nongandavila, otilila mombuelo yotyilalo? Mahi, otyilalo katyikuyakulila kotyipepe otyinene ine otyinimawe.

2 Tupu, kukahi nokuya otyipepe otyinene tyelikalela—matyikatukila ovanthu aveho. Otyiponga otyo tyaelekwa ‘nonthiki yepuku-puku enene.’ Oyo “onthiki onene ya Jeova,” maikeya kovanthu aveho. Anthi, onthue tupondola okuvasa otyiholamo tuesukisa. (Tanga Sofonias 1:14-18.) Oñgeni matutyivasi mokueenda ‘kuonthiki oyo yonyengo ya Jeova’ maihimbika apa katutu?

Ononthiki Mbepuku-puku Kohale

3. ‘Epuku-puku patyi enene’ liatumbukilile omihoko ekwi vio Isilayeli?

3 Onthiki ya Jeova maihimbika nehanyauno lionongeleya ambuho mbomatutu pano pohi. Konthele yoñgeni matuvasi otyiholamo, tupondola okuovola ekumbululo muetyi tyaendele novanthu va Huku kohale. Isaia, wakaleleko motyita tya tano P.K.E., waeleka ekoyeso Jeova alingile omihoko ekwi vio Isilayeli ankho viayapuka motyili, ngatyina ‘omphepo onene yongandavila,’ ina ovanthu vahapondola okuholama. (Tanga Isaías 28:2.) Eulo olio, liafuisuapo menima 740 P.K.E., etyi o Asiria yaluisa otyilongo tyomihoko ekwi ankho vihongolelwa nomuhoko wa Efraim.

4. Oñgeni “onthiki onene ya Jeova” yavetele o Jelusalei menima 607 P.K.E.?

4 Ekoyeso lio va Isilayeli vehena ekolelo, lialandulilwe ‘nonthiki onene ya Jeova’ menima 607 P.K.E., okuhanyaunapo o Jelusalei nouhamba wo Judaa. Otyiponga otyo tyaendeleko mokonda ovanthu vo Judaa, navo ankho vayapuka motyili. Ova Mbambilonia ankho vahongolelwa na Nambukondonosole, vateyapo o Judaa no Jelusalei. Ova Judaa vaovolele ombatelo ‘motyiholamo tyahapamene,’ epanga liavo o Egitu. Anthi, ngetyi ongandavila ihanyauna, ova Mbambilonia avahanyepo “otyiholamo” otyo.—Isaías 28:14, 17.

5. Oityi matyikapita novanthu va Huku, tyina onongeleya mbomatutu mambuhanyuako ambuho?

5 Otyike onene ya Jeova yahanyunine o Jelusalei ilekesa ekoyeso malikeya Ko Vakristau vomouye hono vayapuka motyili. Tupu, otyihupe tyo ‘Mbambilonia Onene,’ eongano lionongeleya mbomatutu ouye auho, matyikahanyuako. Konyima, aveho vahupapo mouye wa Satanasi, mavakanyimuako. Anthi, ovanthu va Huku mavakahupa, mokonda vekahi nokutilila mu Jeova.—Revelação 7:14; 18:2, 8; 19:19-21.

Otyiholamo Tyopamphepo no Tyopalutu

6. Oñgeni ovanthu va Jeova vapondola okuvasa otyiholamo?

6 Oñgeni ovanthu va Huku mavavasi otyiholamo alo umwe pahe momuvo ou wonthyulilo? Tuvasa otyiholamo tyopamphepo ‘mokusoka kenyina lia [Huku]’ nokulikuambela, nokumuumbila nombili. (Tanga Malaquias 3:16-18.) Tuna okunoñgonoka okuti katusukisa vala okusoka kenyina lia Huku. Tutanga okuti: “Kese munthu wihana enyina lia Jeova, makayovolwa.” (Romanos 10:13) Okuihana enyina lia Jeova, neyovo vielikuata kumwe. Iya ovanthu ovanyingi vomutima omukuatyili, vevila okuimbuka okuti Ovakristau votyotyili, “vasoka kenyina liae”—Onombangi mbae vemuumbila, velikalela—no vouye vana vehemuumbila.

7, 8. Oñgeni Ovakristau votete vayovolelwe mopalutu? Otyo tyielekwa natyi hono?

7 Ngotyo, katuyovokela vala motyiholamo tyopamphepo. Tupu ovanthu va Huku valawa otyiholamo tyopalutu. Otyo tyimonekela kuetyi tyapitile menima 66 P.K., etyi omatolopa o Roma atuminwa na Sestu Galu, akatukila o Jelusalei avelisete nayo. Jesus wapopile okuti ononthiki mbononkhumbi “mambukatetwa.” (Mateus 24:15, 16, 21, 22) Onondaka ombo mbafuisuapo etyi omatolopa o Roma akondokele liwa-liwa, iya otyo tyaavela omuvo ‘wokuyovoka’ ‘ovanthu,’ vamwe, Ovakristau votyotyili. Vetyivilile okutilila mepundaumbo no poulongo auho wopopepi. Vamwe vayaukile ondongi Jordau, avakaholama konomphunda koutundilo wondongi.

8 Onthue tupondola okueleka Ovakristau ovo, novanthu va Huku hono. Kohale, Ovakristau votete vaovolele otyiholamo, novaumbili va Huku hono otyo mavakalinga. Mahi, hono katukaholama vali momphangu imwe, mokonda Ovakristau votyotyili vavasiwa ouye auho. Anthi, ‘ovaholovonwa ovo’ nomapanga avo vekolelo, mavakahupa mokonda vatilila mu Jeova neongano liae likahi ngomphunda, tyina Ovakristau vomouye vayapuka motyili vamahanyuako.

9. Ovalie vekahi nokuvombesisa enyina lia Huku? Ava ongeleka

9 Mahi, Ovakristau vomouye, vatokala ehanyu maliya, mokonda veyele enyina lia Huku, nokuhalongesa ovanthu vavo otyili konthele ya Huku. Menima 500 alo mo 1500 P.K., enyina lia Huku ankho liiwe unene mo Europa. Enyina olio, lihonekwa no nondanda ononkhuana YHWH (ine JHVH), lihole okuihanwa okuti Tetragrama, ankho livasiwa konombongo mbovivela, ponombundi mbonondyuo, nomikanda ominyingi no Mombimbiliya, alo umwe movikapela vimwe vio Katolika no Protestande. Mahi, mononthiki mbuno, ovanthu vahanda okunyima enyina lia Huku mo Nombimbiliya mbavo, nokuhelitumbula. Otyo tyimoneka nawa Momukanda watumwa ono Bisipu upopia konthele ‘Yenyina lia Huku,’ wahonekua neongano Congregação para o Culto Divino e a Disciplina dos Sacramentos, monthiki 29 ya Pepo Linene yo 2008. Momukanda oo, Ongeleya Katolika Romana yalondola okuti o Tetragrama mononkhalelo mbayo ambuho, ina okunyimwa momikanda , apapingiyua “Tatekulu.” O Vatikanu yapopia okuti enyina lia Huku kalipondola okupopiwa moviimbo no momalikuambelo mefendelo liova Katolika. Iya ononkhalamutwe mbonongeleya ononkhuavo, mbo Vakristau vomouye tupu vekahi nokuholeka Huku yotyotyili kovafendi ovanyingi.

Eameno lia Vana Vasukukisa Enyina lia Huku

10. Oñgeni enyina lia Huku likahi nokuhumbwa hono?

10 Tyelikalela unene no nongeleya ononkhuavo, Onombangi mba Jeova vahumba nokunkhimaneka enyina lia Huku. Velisukukisa mokonda velitumbula nehumbilo. Jeova uhambukwa unene na vana vena onthumbi yokuti oe malingi atyiho tyesukisa pala okuveamena nokuveetela ouwa. “Oe wii nawa vana vaovola okuholama mwe.”—Naum 1:7; Atos 15:14.

11, 12. Ovalie waamenene enyina lia Jeova mo Judaa kohale? Iya ovalie vekahi nokutyilinga hono?

11 Namphila ovanyingi mo Judaa kohale vayapukile motyili, mahi vamwe ankho ‘vaholamene menyina lia Jeova.’ (Tanga Sofonias 3:12, 13.) Etyi Huku ahitisa o Judaa ankho ihena ekolelo, mokuayeka ova Mbambilonia vateyepo otyilongo otyo, nokutuala koukonde, vamwe nga Jeremia, na Baruke, na Ebede-meleke, vayovolelwe. Ovanthu ovo ankho vakala “pokati” kelongo lihaumbila Huku. Ovakuavo vatuaileko nekolelo alo umwe koukonde. Menima 539 P.K.E., ova Medo Persa ankho vatuminwa na Siru vateyepo Ombambilonia. Konyima yotyo, Siru ahoneka otyitumino opo ova Judeu vahupapo vakondoke kotyilongo tyavo.

12 Sofonia wahoneka konthele yovanthu ovo ankho mavakapindulapo efendelo liotyotyili, okuti Jeova meveyola nokuvehambukilwa. (Tanga Sofonias 3:14-17.) Tupu tyaenda ngotyo mononthiki mbetu. Etyi Ouhamba wa Huku wavialekua keulu, Jeova wayovola otyihupe tyovalembulwa vekolelo, moupika wopamphepo mo Mbambilonia Onene. Iya monthiki oyo wevehambukilwa unene.

13. Eyovo patyi ovanthu vovilongo aviho vekahi nokuvasa?

13 Vokuna ekevelelo liokukala nomuenyo uhapu pano pohi, navo vatunda mo Mbambilonia Onene, nokuayovoka momalongeso onongeleya mbomatutu. (Revelação 18:4) Ngotyo, Sofonias 2:3 ikahi okufuisuapo unene mononthiki mbetu. Yati: “Ovolei Jeova amuho ovatendi kombanda yoohi.” Ovatendi movilongo aviho, tyilinge vena ekevelelo lio keulu ine olia pano pohi, vekahi nokutilila menyina lia Jeova.

Enyina lia Huku Kalikahi Ngohiva ine omuyela-yela

14, 15. (a) Oityi vamwe vaundapesa ngatyina otyilolo tyokuliamena? (b) Oityi tyahapondola okuundapeswa ngatyina otyilolo tyokuliamena?

14 Ova Isilayeli vamwe ankho vatala ondyuo ya Huku ngatyina ohiva ine omuyela-yela pala okuveamena konondyale. (Jeremias 7:1-4) Potete, ova Isilayeli ankho vatala otyikasa tyomphango ngatyina otyilolo tyipondola okuveamena movita. (1 Samuel 4:3, 10, 11) Constantino Grande wahonekele onondanda khi no rho, onombali mbotete mbenyina “Kristu” mo Gregu, koviyakulilo viomatolopa ae nekevelelo liokuti matyiveamena movita. Iya vasoka okuti Ohamba Gustavo Adolfo II wo ko Suécia, waluile Movita Viomanima Omakwi Etatu, wafindile ovita vilekeswa pefo 7. Tala okuti enyina Iehova liahonekwa nawa kokalienge.

15 Vamwe povanthu va Huku, vehole okukuatwa nonondele, vavasa otyiholamo mu Jeova, mokuihana peulu enyina liae. No ngotyo, ovipuka viahonekwa enyina lia Huku kavipondola okutalwa ngatyina otyilolo tyokuliamena, ine otyipuka tyakolela momuenyo wa kese nthiki, ngatyina tyina epondolo liokuamena. Otyo, hatyoko tyihangununa okuholama menyina lia Jeova.

Ovola Otyiholamo Hono

16. Oñgeni matuvasi otyiholamo mopamphepo?

16 Hono tuvasa otyiholamo mepameko liopamphepo ovanthu va Huku vena. (Salmo 91:1) Menyina ‘liomupika wekolelo nokualunguka,’ novakulu vewaneno, tulondolwa konthele yokuyembela mouye uno upondola okunyona epameko olio. (Mateus 24:45-47; Isaías 32:1, 2) Soka komalondolo tupewa apeho konthele yomalumono, otale oñgeni omalondolo oo ekahi nokutuamena kovitateka vinyona ekolelo. Iya inkha umwe ukala notyituwa tyokuhasukalala tyipondola okukusoyesa movilinga via Jeova? Ondaka ya Huku yati: “Okuhasuku kuomaova oko makuvehanyeko. Anthi, una unthehelela, makakala netuliyo, iya kamakasukalala nowoma wotyiponga.” (Provérbios 1:32, 33) Okulinga ononkhono mbokutualako novituwa viasukuka, tupu matyituvatela okutualako tyapama mopaspilitu.

17, 18. Oityi tyikahi nokukuatesako ovanyingi okuvasa otyiholamo menyina lia Jeova hono?

17 Tupu, soka ondundo itunda komupika wekolelo, yokutavela otyilinga Jesus atuma tyokuivisa onondaka onongwa Mbouhamba wa Huku kombanda yoohi aiho. (Mateus 24:14; 28:19, 20) Sofonia wapopia epiluluko malikuatesako ovanthu okuholama menyina lia Huku. Oe wati: “Ame mandyiavela ovanthu epiluluko pala elaka liasukuka, opo aveho vapopie enyina lia Jeova, nokumuumbila aveho kumwe.”—Sofonias 3:9.

18 Elaka olio liasukuka oityi? Elaka liasukuka, otyili konthele ya Jeova Huku nehando liae livasiwa Mondaka yae ahonekesa. Ove upondola okupopia elaka olio, tyina upopila vakuenyi enoñgonoko liaviuka Liouhamba wa Huku, no ñgeni maukasukukisa enyina liae, na tyina upopia konthele yokuamena ouhamba wavilapo wa Huku, na tyina upopia nehambu konthele youwa uhapu ovanthu vekolelo mavakapewa. Mokonda yovanyingi vapopia elaka olio, ombalulo yovanthu ‘vaihana enyina lia Jeova nokumuumbila aveho kumwe,’ utualako okuliyawisa. Enga, ovanthu ovanyingi ouye auho vekahi pahe nokuholama mu Jeova.—Salmo 1:1, 3.

19, 20. Oñgeni okuyumba onthumbi “motyiholamo tyahapamene,” katyavatelele kohale?

19 Ovanthu mouye vekahi nokulwa novitateka ngoti vihevilwa okutetululwa. Tyihena ekevelelo, ovanyingi vatala movanthu ovakuankhali pala okutetulula ovitateka viavo. Ine vakevelela omaongano opulitika evitetulule, ngetyi ova Isilayeli kohale ankho vatala ovilongo velityiya navio, avalingi navio oupanga opo vivekuateseko. Mahi, ove utyii okuti okulinga ngotyo, katyavatelele ova Isilayeli. Iya kutupu eongano liopulitika hono, ine eongano Liomalongo Aongana, malivatela okumanako ovitateka. Moluotyo, oñgeni omunthu apondola okuovola otyiholamo momaongano oo opulitika? Ombimbiliya iihana omaongano oo okuti, “otyiholamo tyahapamene.” No ove otyo upondola okuetala ngotyo, mokonda kese umwe uyumba onthumbi momaongano oo, tyotyili, mekelivela.—Tanga Isaías 28:15, 17.

20 Apa katutu ongandavila yonthiki ya Jeova, maikaveta oohi. Evi ovanthu vekahi nokulinga, kamavikeveamena, tyilinge omatenda omanene ine omalumono. Isaías 28:17 ilekesa, “Ongandavila maikahanya otyiholamo tyahapamene, iya omeva maakatuala otyiholamo nefindya.”

21. Ouwa patyi matukamona, inkha tulandula otestu yenima 2011?

21 Pahe no mokueenda kuovipuka ovio komutwe, ovanthu va Huku mavakavasa epameno mu Huku yavo, Jeova. Enyina lia Sofonia, lihangununa okuti “Jeova una Otyiholamo,” okulekesa kondyivi-ndyivi yotyiholamo tyotyili. Moluotyo, otestu yetu yenima 2011 ina elondolo lionondunge liati: ‘Holama menyina lia Jeova.’ (Sofonias 3:12) Alo umwe pahe, upondola okuholama menyina lia Jeova, okuyumba onthumbi yove aiho mwe. (Salmo 9:10) Tutualeiko kese nthiki okusoka onondaka ombu: “Enyina lia Jeova etililo liapama. Omuviuki omo ahatekela iya aamenwa.”—Provérbios 18:10.

[Okuti Ove Utyihinangela?

• Oñgeni matuvasi otyiholamo menyina lia Jeova pahe?

• Oityi tuesukisila okulityilika okuyumba onthumbi ‘motyiholamo tyahapamene’?

• Otyiholamo patyi matyiketuamena komutwe?

[Onondaka Mbavilapo pefo 14]

Otestu yenima lio 2011 yati: ‘Holama menyina lia Jeova.’—Sofonias 3:12.

[Olutalatu Lualandwa pefo 15]

Thüringer Landesmuseum Heidecksburg Rudolstadt, Waffensammlung “Schwarzburger Zeughaus”

    Nyaneka Publications (1998-2026)
    Lupukamo
    Nyingila
    • Nyaneka
    • Tuma
    • Likoyela
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Etyi Tyilingwa Pokunyingilamo
    • Etyi Munyingilwa
    • Etyi Tyilingwa Pokunyingilamo
    • JW.ORG
    • Nyingila
    Okutuma