Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu
© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
MAY 5-11
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 12
Nvasoɛ Wɔ Gyima Ɛsesebɛyɛlɛ Zo
Subane Mɔɔ Sonle Bolɛ Tɛla Daemɔn
Ɔyɛ a Gyihova azonvolɛ bie mɔ kɔ tɛnlabelɛ mɔɔ ɔyɛ se kɛ bɛbanyia ezukoa bɛanlea bɛ nwo la anu. Kɛ anrɛɛ bɛbalua adalɛ adenle sikalɛ bie azo bɛanyia ezukoa la, bɛbɔ mɔdenle bɛyɛ gyima ɛsesebɛ. Bɛda ye ali kɛ Nyamenle subane ngɛnlɛma ne mɔ mɔɔ nɔhalɛlilɛ boka nwo la hyia bɛ tɛla anwonyia biala.—Mrɛ. 12:24; Ɛfɛ. 4:28.
Kɛzi Ɛ Nye Balie Gyimayɛlɛ Nwo La
Ɔle kpalɛ kɛ yɛbadwenle kpuya ne mɔɔ li awieleɛ la anwo, ɔluakɛ saa yɛnwu kɛ yɛ gyima boa awie mɔ a, yɛnyia ahunlundwolɛ. Gyisɛse mumua ne hanle kɛ: “Anyelielɛ dɔɔnwo wɔ ɛmaanlɛ nu tɛla ɛlielɛ.” (Gyi. 20:35) Saa ɛye menli mɔɔ tɔ ninyɛne nee gyimamenlema mɔɔ yɛ gyima ne boa bɛ la ɛsie ahane a, awie mɔ noko nyia yɛ gyimayɛlɛ ne azo nvasoɛ. Bɛmɛ a le yɛ sua nu amra nee menli mɔɔ bɛhyia la.
Yɛ sua nu amra. Saa abusua tile bie yɛ gyima ɛsesebɛ fa nea ye sua nu amra a, ɔboa bɛ wɔ ndenle nwiɔ azo. Mɔɔ limoa la, ɔnea kɛ bɛ sa baha bɛ nwonane afoa nu ninyɛne—aleɛ, tɛladeɛ nee dabelɛ. Ɔyɛ ɛhye ɔfa ɔdi ye ɛzonlelilɛ mɔɔ Nyamenle ɛva ɛmaa ye kɛ ɔnlea “ye sua nu amra” la anwo gyima. (1 Tim. 5:8) Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, awie mɔɔ bɔ mɔdenle ye ezukoa la dua ye neazo zo kile kɛ gyimayɛlɛ nwo hyia kpalɛ. Shane mɔɔ yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la hanle kɛ, “Me papa bɔ mɔdenle yɛ neazo kpalɛ wɔ gyimayɛlɛ nwo. Ɔle nrenyia mɔɔ di nɔhalɛ mɔɔ yeva ye ngoane mekɛ muala yeyɛ gyima kɛ kapentanli. Ye neazo ne ɛmaa mezukoa kɛ mebava me sa meayɛ gyima na meayɛ debie mɔɔ baboa awie mɔ la.”
Menli mɔɔ bɛhyia la. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo dule Kilisienema folɛ kɛ bɛyɛ ‘gyima ɛsesebɛ amaa bɛanyia debie mɔɔ bɛbava bie bɛamaa awie mɔɔ kɛhyia la.’ (Ɛfɛ. 4:28) Nɔhalɛ nu, saa yɛyɛ gyima yɛnea yɛ nwo nee yɛ abusua a, eza ɔbamaa yɛahola yɛaboa menli mɔɔ ɛnlɛ bie la. (Mrɛ. 3:27) Yemɔti gyimayɛlɛ kola boa yɛ maa yɛnyia ɛmaanlɛ nu anyelielɛ.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
ijwyp edwɛkɛ 95 ¶10-11
Asoo Mekola Megyinla Ngyegyelɛ Nloa?
● Nyia wɔ ngyegyelɛ ne mɔ anwo adwenle mɔɔ ɔfɛta la. Nwu ngakyile mɔɔ wɔ ngyegyelɛ mɔɔ ɔle kpole nee mɔɔ ɛbahola wɔabu ɛ nye wɔagua zo la anu. Baebolo ne ka kɛ: “Koasea da ye ɛyavalɛ ali ndɛndɛ, noko mɔɔ anye gyi ɔ ti anwo la bu ɔ nye gua aholoba ɛbɔlɛ zo.” (Mrɛ. 12:16) Tɛ debie biala a ɔwɔ kɛ ɛfa nwolɛ ɛya a.
“Ngakula dɔɔnwo mɔɔ kɔ sukulu la ta ka edwɛkɛ ekyi bie mɔɔ bado bɛ la anwo edwɛkɛ bɛmaa ɔ bo zolɛ. Ɛhye kola maa bɛ gɔnwo mɔ keha nwolɛ edwɛkɛ mɔɔ ɛnfɛta la bɛfa bɛsɛkye edwɛkɛ ne bɔkɔɔ wɔ sohyia media ne azo. Saa ɔba ye zɔhane a ɔmaa ɔyɛ se kɛ bɛbanyia bɛ ngyegyelɛ ne mɔ anwo adwenle mɔɔ ɔfɛta la.”—Joanne.
MAY 12-18
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 13
Mmamaa “Amumuyɛma Kɛnlaneɛ” Bɛlɛbɛla Wɔ
it-2 196 ¶2-3
Kɛnlaneɛ
Kɛzi Bɛfa Bɛdi Gyima Wɔ Adenle Gyɛne Zo La. Bɛfa kɛnlaneɛ bɛgyinla ɛkɛ ne bɛmaa kɛzi awie bɔ ye ɛbɛla la. Ɔlua ɛhye ati a Mrɛlɛbulɛ kɛlɛvo ne hanle ngakyile mɔɔ wɔ tenlenema nee amumuyɛma avinli la anwo edwɛkɛ kɛ: “Tenlenema wienyi ta kpole kpalɛ, noko amumuyɛma kɛnlaneɛ banlu.” (Mrɛ. 13:9) Tenlenema wienyi kɔ zo ta kpole kpalɛ, noko ɔnva nwo kɛzi amumuyɛma kɛnlaneɛ bada anzɛɛ kɛzi bɛ ɛbɛlabɔlɛ bawie bɛ boɛ la, awieleɛ bɔkɔɔ ne Nyamenle bamaa bɛ kɛnlaneɛ ne anlu, bɛbaha awozinli nu na bɛ gyakɛ akpula. Kɛ awie biala mɔɔ wa ye papa nee ye mame amonle la awieleɛ bayɛ la ɛne.—Mrɛ. 20:20.
Bieko, awie ‘kɛnlaneɛ mɔɔ ɔnu’ la, bahola ahile kɛ ahenle ɛnlɛ kenle bie anyelazo biala. Mrɛlɛbulɛ gyɛne ka kɛ: “Ɔluakɛ amumuyɛnli ɛnlɛ anyelazo; Amumuyɛma kɛnlaneɛ banlu.”—Mrɛ. 24:20.
Sonle Nyamenle Ne Mɔɔ Maa Fanwodi La
Saa Seetan holale bɛlɛbɛlale menli nwiɔ ne mɔɔ ɛnee di munli la nee sunsum nu abɔdeɛ dɔɔnwo ɔmaanle bɛkpole Nyamenle tumililɛ ne a, ɛnee ɔbahola yeabɛlɛbɛla yɛdayɛ noko. Mɛlɛbɛla ndenle ko ne ala a ɔfa ɔdi gyima a. Ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔmaa yɛanyia adwenle kɛ Nyamenle ngyinlazo ne mɔ le adesoa na bɛmmaa yɛ nye ɛnlie. (1 Dwɔn 5:3) Saa yɛta yɛdwenledwenle nwolɛ zɔhane a ɔkola ɔnyia yɛ nwo zo tumi kpole. Adiema raalɛ bie mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 24 na ɔvale ɔ nwo ɔwulale nla nu ɛbɛlatane nu la hanle kɛ, “Agɔnwolɛ ɛtane ɛdulɛ nyianle me nwo zo tumi kpole ɔluakɛ ɛnee mesulo kɛ me nee me gɔnwo mɔ adwenle ɛnrɛyɛ ko la ati.” Bie a wɔyia atipɛnema ngyegyelɛ ɛhye bie ɛlɛ.
w04 7/15 31 ¶6
“Sonla Mɔɔ Anye Gyi Ɔ Ti Anwo La Fa Nrɛlɛbɛ Di Gyima”
Tenlenenli mɔɔ anye gyi ɔ ti anwo na ɔfa nrɛlɛbɛ ɔbɔ ye ɛbɛla la banyia nyilalɛ. Sɔlɔmɔn hɛlɛle kɛ: “Tenlenenli di debie ɔ ko yi, noko amumuyɛma ako ɛdɔ mgbane.” (Mrɛ. 13:25) Saa ɔba ye wɔ kɛzi yɛ nee yɛ mbusuafoɔ nee awie mɔ di, yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne yɛɛ ɛdenrɛdenrɛlɛ mɔɔ yɛ sa ka ye la anu a, ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ Gyihova ze mɔɔ le kpalɛ maa yɛ la. Ɛhye ati saa yɛfa folɛdulɛ mɔɔ wɔ ye Edwɛkɛ ne anu la yɛyɛ gyima a, kpolerazulɛ biala ɛnle nwolɛ kɛ yɛ ɛbɛlabɔlɛ bayɛ kpalɛ na yɛ nye alie.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
it-2 276 ¶2
Ɛlɔlɛ
Ɛlɔlɛ bahola abɛlɛbɛla yɛ. Nyamenle sunsum nwuanzanwuanza ne adehilelɛ nzi mɔɔ yɛbali yɛɛ nrɛlɛbɛ mɔɔ wɔ Ye Edwɛkɛ ne anu la ala a bahola aboa yɛ yeamaa yɛanyia ɛlɔlɛ kpalɛ a. Kɛ neazo la, awovolɛ bahola anyia ɛlɔlɛ amaa ɔ ra bie. Noko ɛlɔlɛ zɔhane bahola abo zo anzɛɛ bahola abɛlɛbɛla ye yeamaa yeava debie biala mɔɔ kakula ne anye babɔ zolɛ mɔɔ ɔkulo la yeamaa ye. Noko akee kɛ anrɛɛ kakula ne fo a ɔbadenrɛdenrɛ ye la, ɔnyɛ ye zɔ. (Mrɛ. 22:15) Ɛhye ɛnle ɛlɔlɛ, emomu ɔkile kɛ ɔngulo kakula ne boɛ yɛɛ ɔle angomedi. Baebolo ne ka kɛ, awie biala mɔɔ ɛnva baka ɛnga ɔ ra la kpɔ ye ɔluakɛ ɔnrɛmaa kakula ne ɛbɛlabɔlɛ ɛnrɛwie ye boɛ.—Mrɛ. 13:24; 23:13, 14.
MAY 19-25
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 14
Saa Esiane Si A Dwenle Kpɔkɛ Biala Mɔɔ Ɛbazi La Anwo
Bu Nyamenle Ngoane Ahyɛlɛdeɛ Ne
Ɔdwu mekɛ ne bie a yɛnrɛhola yɛnrɛzi ninyɛne mɔɔ bahola ahu yɛ la adenle. Ɛhye mɔ bie a le esiane, ewulenzane nee basabasayɛlɛ. Noko saa edwɛkɛ ɛhye mɔ sisi na bɛmaa yɛ mɛla ngakyile, bɛka bɛkile yɛ kɛ yɛdu yɛvi ɛleka mɔɔ yɛde la anzɛɛ yɛmmayɛ ninyɛne bie mɔ na yɛdi zo a, yɛbahola yɛabɔ yɛ nwo bane na yɛanyia yɛ ti. (Wlo. 13:1, 5-7) Bɛkola bɛnwu kɛ esiane bie bazi ɔti yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbali adehilelɛ mɔɔ arane mgbanyima bava amaa yɛ la azo amaa yɛaziezie yɛ nwo yɛamaa esiane ne. Kɛ neazo la, bie a ɔbayɛ kpalɛ kɛ yɛbava nzule nee aleɛ mɔɔ ɔkyɛ na yeazɛkye nee nyile yɛazie yɛ nwo.
Saa ewulenzane bie ba ɛleka mɔɔ yɛde la a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a? Ɔwɔ kɛ yɛdi adehilelɛ mɔɔ bie a le kɛ yɛbakpuda yɛ sa anwo, yɛnrɛbikye menli somaa, yɛbawula mask anzɛɛ yɛbavea sua nu la azo. Saa yɛmaa yɛ nye bolo yɛdi adehilelɛ ɛhye mɔ azo a, ɔbahile kɛ yɛ nye sɔ ngoane ahyɛlɛdeɛ ne mɔɔ Nyamenle ɛva ɛmaa yɛ la kpalɛ.
Saa edwɛkɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla la sisi a, bie a yɛbade edwɛkɛ mɔɔ ɛnle nɔhalɛ la yɛavi yɛ gɔnwo mɔ, yɛ kpalɛzoamra ɛkɛ yɛɛ riledio nee TV zo. Ɔnle kɛ yɛdie “edwɛkɛ biala” mɔɔ yɛte la yɛdi, emomu, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛtie nɔhalɛ edwɛkɛ mɔɔ arane ne nee ayileyɛlɛma baha la. (Kenga Mrɛlɛbulɛ 14:15.) Neazo Eku ne nee Bɛtɛle ngakyile ne mɔ bɔ mɔdenle kɛ bɛbanyia edwɛkɛ mɔɔ le nɔhalɛ kolaa na bɛava adehilelɛ mɔɔ fale debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ ɛhɔlɛ nwo la bɛamaa yɛ. (Hib. 13:17) Saa yɛyɛ tieyɛ a, yɛbabɔ yɛ nee awie mɔ anwo bane. Eza bie a ɔbamaa awie mɔ anyia asafo ne anwo adwenle kpalɛ.—1 Pita 2:12.
Nyia Akɛnrasesebɛ Kɛ Zeedɔko La
Saa bɛka kɛ yɛboa yɛ mediema wɔ mekɛ mɔɔ anu yɛ se la anu a, kɛ ɔkɛyɛ na yɛala Zeedɔko akɛnrasesebɛ ne bie ali ɛ? (1) Di adehilelɛ zo. Ɔhyia kɛ yɛbayɛ ko wɔ tɛnlabelɛ zɛhae mɔ anu. Di adehilelɛ mɔɔ bɛ maanle ne anu Bɛtɛle ne bava amaa bɛ la azo. (Hib. 13:17) Ɔwɔ kɛ asafo nu mgbanyima ta neɛnlea ngyehyɛleɛ mɔɔ bɛ asafo ne ɛyɛ ɛziezie bɛ nwo ɛmaa esiane mekɛ nee adehilelɛ mɔɔ ahyehyɛdeɛ ne bava amaa wɔ mekɛ mɔɔ esiane ɛlɛba arazi la anu. (1 Kɔl. 14:33, 40) (2) Nyia akɛnrasesebɛ, noko maa ɛ nye ɛla ɛkɛ. (Mrɛ. 22:3) Fa wɔ adwenle di gyima. Mmafa ɛ nwo ɛto esiane mɔɔ nwolɛ ɛngyia la anu. (3) Fa ɛ nwo to Gyihova anwo zo. Kakye kɛ ɔhyia Gyihova kpole kpalɛ kɛ ɛ nee ɛ mediema banyia anwobanebɔlɛ. Ɔbahola yeaboa wɔ yeamaa wɔaboa ɛ mediema wɔamaa bɛabɔ bɛ nwo bane.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
it-2 1094
Adwenlenubukelɛ
Noko akee menli kola kpɔ sonla mɔɔ dwenle ninyɛne nwo kpalɛ la. Bie a, ɛhye a Mrɛlɛbulɛ 14:17 hanle nwolɛ edwɛkɛ kɛ: “Bɛkpɔ sonla mɔɔ dwenle ninyɛne nwo la.” Fane dɔɔnwo ne ala menli mɔɔ bɛndwenle ninyɛne nwo bɛngɔ moa la nyia menli mɔɔ fa bɛ adwenle di gyima la anwo adwenle ɛtane. Eza bɛkpɔ menli mɔɔ fa Baebolo ngyinlazo yɛ gyima na bɛyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ la. Gyisɛse Kelaese hanle kɛ: “Kɛmɔ bɛnle ewiade ne afoa na meye bɛ mevi ewiade ne anu la ati a ewiade ne kpɔ bɛ a.” (Dwɔn 15:19) Hibulu edwɛkɛ mɔɔ bɛvale bɛlile gyima wɔ Mrɛlɛbulɛ 14:17 mɔɔ bɛhile ɔ bo kɛ, “dwenle ninyɛne nwo la” eza kola kile adwenle ɛtane nwo ɛdwenlenlɛ. Ɛhye ati, tɛkese ɛhye kola kile kɛ “bɛkpɔ sonla mɔɔ dwenle adwenle ɛtane la.” Na kɛ Baebolo ngilebɛbo bie mɔ kile ɔ bo la ɛne.—JP, Ro.
MAY 26–JUNE 1
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 15
Maa Awie Mɔ Anye Ɛlie
w10 11/15 31 ¶16
Yɛbahɔ Zo Yɛali Nɔhalɛ!
Ɛnee Dwobu kulo nyɛvolɛlielɛ. (Dwobu 31:31, 32) Bie a yɛnle sukoavolɛma noko yɛbahola ‘yɛalie nyɛvolɛ dahuu.’ (Wlo. 12:13) Ɔngyia kɛ ɔyɛ debie kpole biala, kakye kɛ, “nya nya aleɛ mɔɔ ɛlɔlɛ wɔ nu la le kpalɛ tɛla ɛnlankɛ nyinli mɔɔ ɛlɔ na ɛkpɔlɛ wɔ nu la.” (Mrɛ. 15:17) Saa yɛ nee yɛ mediema mɔɔ bɛdi nɔhalɛ la ɛlɛbɔ nu ali aleɛ ekyi bie ala na ɛlɔlɛ wɔ yɛ avinli a, ɔmaa yɛ nye die kpalɛ na yɛnva yɛ adwenle yɛnzie aleɛ ne azo emomu sunsum nu adawubɔlɛ ne azo.
Bɛmaa Yɛmaa Yɛ Nwo Anwosesebɛ “Titili”
Saa yɛnyia adwenle kɛ kɛmɔ yɛnze adawu bɔ la ati, yɛnrɛhola yɛnrɛmaa awie mɔ anwosesebɛ a, ɛnee yɛvo kpole. Ɔngyia debie kpole na yɛahola yɛamaa awie anwosesebɛ—ɛbahola wɔava ɛzelekɛ wɔabiza awie ahye. Saa ahenle noko anzele a, ɔbahola yeara ye kɛ ɔlɛyia ngyegyelɛ bie, na saa ɛtie ye edwɛkɛ a ɔbahola yeakyekye ɔ rɛle.—Gye. 1:19.
Henri, adiema nrenyia bie arɛle bɔle kpole wɔ mekɛ mɔɔ ye mbusuafoɔ, mɔɔ ye papa mɔɔ ɛnee le asafo nu kpanyinli mɔɔ bɛbu ye boka nwo la vile nɔhalɛ ne anu la. Maangyebakyi zo neavolɛ bie nee Henri hɔle ɛleka bie mɔɔ bɛtɔne kafe la, ɔdɔle bie ɔmaanle ye na ɔmaanle ɔhanle mɔɔ gyegye ye la amuala ɔhilele ye. Henri nwunle kɛ adenle mɔɔ ɔbahola yealua zo yeaboa ye abusua ne yeamaa bɛazia bɛara nɔhalɛ ne anu la ala a le kɛ ɔbali nɔhalɛ. Ɔ rɛle kyekyele kpole wɔ mekɛ mɔɔ ɔgengale Edwɛne 46; Zɛfanaya 3:17; nee Maake 10:29, 30 la.
Marthe nee Henri neazo ne maa yɛnwu kɛ yɛbahola yɛamaa adiema raalɛ anzɛɛ adiema nrenyia bie mɔɔ hyia arɛlekyekyelɛ la anwosesebɛ. Belemgbunli Sɔlɔmɔn hɛlɛle kɛ: “Edwɛkɛ mɔɔ bɛkɛha ye mekɛ mɔɔ fɛta la—nea kɛzi ɔle kpalɛ a! Ɛfa anyelielɛ ɛnea awie a ɔmaa ye ahonle di fɛlɛko, amaneɛbɔlɛ kpalɛ maa mbowule ne mɔ anwo kpundi bɛ.” (Mrɛ. 15:23, 30, ɔbdw.) Bieko, debie mɔɔ yɛbagenga ye wɔ Ɛzinzalɛ Arane ne anu anzɛɛ yɛ wɛbsaete ne azo la bahola amaa awie mɔɔ asa nu ɛdo la anyia anwosesebɛ. Pɔɔlo hilele kɛ Belemgbunlililɛ edwɛne mɔɔ yɛbabɔ nu yɛado la kola maa yɛ anwosesebɛ. Ɔhɛlɛle kɛ: “Bɛhɔ zo bɛva edwɛne, ayɛlɛyelɛ nee sunsum nu moyɛlɛ edwɛne bɛhilehile bɛ nwo na bɛmaa bɛ nwo anwosesebɛ, na bɛdo edwɛne wɔ bɛ ahonle nu bɛmaa Gyihova.”—Kɔl. 3:16; Gyi. 16:25.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
Kilisienenli Bahola Alie Ayileyɛlɛ Bie Yeado Nu Ɔ?
Membiza dɔketa fofolɛ menea ɔ? Saa wɔ ewule ne le kpole na “folɛdulɛma dɔɔnwo wɔ nwo a” ɔbawie wɔ boɛ.—Mrɛ. 15:22.
JUNE 2-8
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 16
Kpuya Nsa Mɔɔ Bamaa Wɔazi Kpɔkɛ Kpalɛ La
Si Kpɔkɛ Kpalɛ Wɔ Wɔ Mgbavolɛ Nu
Gyihova mɔɔ yɛsonle ye la a maa yɛ nye die kpalɛ a. (Mrɛ. 16:20) Ɔbayɛ kɛ Gyɛlɛmaya kɛlɛhɛlɛvolɛ, Bɛlɛke, arɛle vile ɛhye. Mekɛ bie, ɛnee ɔ nye ɛnlie Gyihova ɛzonlenlɛ nwo bieko. Gyihova zele ye kɛ: “Wɔmɔ, ɛlɛkpondɛ ninyɛne mgbole wɔamaa ɛ nwo. Gyakyi ninyɛne zɛhae mɔ ɛkpondɛlɛ. Ɔluakɛ melɛfa munzule meara nwonane kɔsɔɔti anwo zo, . . . noko ɛleka biala mɔɔ ɛbahɔ la, mebalie wɔ ngoane.” (Gyɛ. 45:3, 5) Kɛzi ɛdwenle nwo ɛ? Duzu a anrɛɛ bamaa Bɛlɛke anye alie a—ninyɛne mgbole ɛkpondɛlɛ anzɛɛ ngoane mɔɔ ɔbanyia ye wɔ Gyɛlusalɛm ɛzɛkyelɛ ne anu kɛ Nyamenle sonvolɛ nɔhavo la ɔ?—Gye. 1:12.
Adiema Ramiro anye liele kɛ ɔzonlenle awie mɔ la. Ɔka kɛ: “Mevi abusua bie mɔɔ bɛle ehyiavolɛma mɔɔ bɛwɔ namule bie mɔɔ wɔ Andes Awoka ne mɔ azo la anu. Yemɔti, mekɛ mɔɔ me diema kpanyinli ne hanle kɛ ɔbanlea me wɔ yunivɛsiti la, ɛnee ɔle nwolɛ adenle kpole. Noko bɛzɔnenle me kɛ Gyihova Alasevolɛ ne mɔ anu ko la, ɔtɛkyɛle, yɛɛ ɛnee adekpakyelɛnli bie ɛvɛlɛ me kɛ memaa yɛhɔha edwɛkɛ ne wɔ sua ekyi bie azo. Mengɔle, menzukoale kɛzi bɛpepɛ enrinli la na memkpondɛle ɛleka mɔɔ mebapepɛ enrinli meanlea me nwo la. Menli dɔɔnwo vale anyezɔlɛ diele Baebolo ne anu edwɛkɛ ne. Nzinlii, mengɔle asafo bie mɔɔ bɛde ye fofolɛ mɔɔ bɛka sua ne azo amra aneɛ la anu. Kɛkala meyɛ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne ɛvolɛ bulu. Gyima biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ kola maa me nye die tɛla edwɛkpa ne mɔɔ meboa menli memaa bɛsukoa ye wɔ bɛ sua zo aneɛ nu la.”
Asoo Wɔhakyi?
Ɛleka mɔɔ bɛtetele yɛ nee ndetelɛ mɔɔ yɛnyianle la kola nyia yɛ nwo zo tumi. Awie biala lɛ kɛzi ɔsiezie ɔ nwo; aleɛ mɔɔ ɔkulo; yɛɛ kɛzi ɔyɛ ye debie la. Kɛmɔti ɛ? Bie vi menli mɔɔ yɛ nee bɛ de nee tɛnlabelɛ mɔɔ yɛ wɔ nu la.
Noko akee, ninyɛne bie mɔ anwo hyia tɛla aleɛ mɔɔ yɛkulo nee kɛzi yɛsiezie yɛ nwo la. Kɛ neazo la, bɛtete yɛ mɔɔ saa yɛnwu ninyɛne bie mɔ a yɛdie yɛto nu noko yɛnwu bie mɔ a yɛnlie yɛndo nu. Asolo awie biala kpɔkɛzilɛ wɔ ninyɛne ɛhye mɔ anwo. Yɛ kpɔkɛzilɛ kola maa kɛzi yɛtete yɛ adwenle ne bɔbɔ la da ali. Baebolo ne ka kɛ, mekɛ dɔɔnwo ne ala “maanle maanle ne anu amra mɔɔ bɛnlɛ mɛla ne la fi bɛ ɛhulolɛ nu di mɛla ne azo.” (Wlo. 2:14) Noko asoo ɛhye kile kɛ saa Nyamenle ɛtɛdile mɛla fɔɔnwo wɔ debie bie anwo a, yɛbahola yɛali ngyinlazo mɔɔ menli mɔɔ wɔ ɛleka mɔɔ yɛwɔ la fa di gyima la azo ɔ?
Yeanyɛ boɛ fee la, ninyɛne nwiɔ mɔɔ nwolɛ hyia la ati a Kilisienema ɛnyɛ zɔ a. Mɔɔ limoa, Baebolo ne bɔ yɛ kɔkɔ kɛ: “Adenle ne bie wɔ ɛkɛ ne a ɔle kpalɛ wɔ sonla nye zo, noko ye awieleɛ wie ewule nu.” (Mrɛ. 16:25) Kɛmɔ yɛnli munli la ati, tɛ mekɛ ne amuala a yɛbanwu ninyɛne mɔɔ le kpalɛ la na yɛayɛ a. (Mrɛ. 28:26; Gyɛ. 10:23) Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, Baebolo ne ka kɛ subane nee ngyinlazo mɔɔ ewiade ne fa di gyima la vi Seetan, “ewiade ɛhye nyamenle ne.” (2 Kɔl. 4:4; 1 Dwɔn 5:19) Zɔhane ati, saa yɛkpondɛ kɛ Gyihova die yɛ to nu na ɔyila yɛ a, ɔwɔ kɛ yɛfa folɛdulɛ ne mɔɔ ɔwɔ Wulomuma 12:2 la yɛdi gyima.—Kenga.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
it-1 629
Ɛdenrɛdenrɛlɛ
Saa Yɛdie Ɛdenrɛdenrɛlɛ Anzɛɛ Yɛanlie Yɛando Nu A Mɔɔ Fi Nu Ba La. Amumuyɛma, ahoasea anzɛɛ menli mɔɔ bɛ ɛbɛlabɔlɛ ɛkpɔlɔ la kpo Gyihova ɛdenrɛdenrɛlɛ bɔkɔɔ. (Edw. 50:16, 17; Mrɛ. 1:7) Anzohwenlɛ mɔɔ vi ngoaseade nyɛleɛ ɛhye anu ba la le ɛdenrɛdenrɛlɛ bieko maa bɛ na ɔmaa bɛ nwo menlemenle bɛ. Kɛ mɔɔ Mrɛlɛbulɛ ne hanle la: “Ahoasea ngoaseade tenrɛdenrɛ bɛ.” (Mrɛ. 16:22) Ɛdenrɛdenrɛlɛ ɛhye kola maa bɛdi ehyia, bɛbɔ anyiemgba, bɛnyia anwodolɛ bie na ɔdwu mekɛ ne bie bɔbɔ a ɔmaa bɛkola bɛwu arɛlevilɛ nu. Mɔɔ ɔdole tete Yizilayɛma ne la maa yɛnwu esiane kpole mɔɔ wɔ nu kɛ awie bakpo ɛdenrɛdenrɛlɛ la. Bɛbule bɛ nye bɛguale ɛdenrɛdenrɛlɛ mɔɔ Gyihova luale ngapezoma ne anwo zo vale maanle bɛ la azo. Ɔdwule mekɛ bie la, Gyihova yele ye anwobanebɔlɛ nee ye nyilalɛ vile bɛ nwo zo, noko yeamkputi bɛ ahonle. Awieleɛ bɔkɔɔ ne, anzohwenlɛ mɔɔ anloa yɛ se mɔɔ ɛnee Gyihova ɛlimoa ɛha nwolɛ edwɛkɛ la rale bɛ nwo zo—bɛlile bɛ nwo zo konim na bɛvale bɛ bɛhɔle akɛlɛzonlenlɛ nu.—Gyɛ. 2:30; 5:3; 7:28; 17:23; 32:33; Hozia 7:12-16; 10:10; Zɛf. 3:2.
JUNE 9-15
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 17
Maa Anzodwolɛ Ɛdɛnla Wɔ Agyalɛ Ne Anu
g 9/14 11 ¶2
Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔagyakyi Edwɛkɛ Nu La
Fa nɔhalɛlilɛ neɛnlea wɔ nu. Baebolo ne ka kɛ menli bie mɔ ‘ɛngyɛ na ava ɛya’ yɛɛ bɛfa “ɛya mgbane mgbane.” (Mrɛ. 29:22) Asoo zɔhane a ɛde ɔ? Biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo mefa ɛya mgbane mgbane ɔ? Asoo mengyɛ na meava ɛya ɔ? Asoo mesosɔ edwɛkɛ ngyikyi zo memaa ɔyɛ kpole ɔ?’ Baebolo ne ka kɛ “sonla mɔɔ sɔ edwɛkɛ nu a ɔngyakyi la tete agɔnwolɛma kpalɛ avinli.” (Mrɛ. 17:9; Nol. 7:9) Ɛhye bahola azi wɔ agyalɛ nu bɔbɔ. Ɔti saa ɛlɛ ɛyavalɛ nwo ngyegyelɛ a, biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo mebahola meanyia me hu anzɛɛ me ye anwo abotane dɔɔnwo ɔ?’—Baebolo ngyinlazo: 1 Pita 4:8.
w08 5/1 10 ¶6–11 ¶1
Kɛzi Bɛdi Ngyegyelɛ Nwo Gyima La
Bɛkpondɛ mekɛ bɛzuzu edwɛkɛ ne anwo. “Debie biala lɛ ye mekɛ, . . . mekɛ mɔɔ bɛyɛ koonwu yɛɛ mekɛ mɔɔ bɛtendɛ.” (Nol. 3:1, 7) Kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛha la, ngyegyelɛ bie mɔ bahola aha wɔ ɛya kpalɛ. Saa ɔba ye zɔhane a, bɔ mɔdenle komo ɛ nwo zo kolaa na ninyɛne azɛkye. Saa ɔbayɛ boɛ a, yɛ koonwu. Saa ɛfa folɛdulɛ mɔɔ Baebolo ne fa maa la ɛdi gyima a, ɛbahola wɔabɔ wɔ agyalɛ ne anwo bane. Ɔka kɛ: “Konle bo ɛbɔlɛ le kɛ ɛlɛbuke azule anlenkɛ la; Fi ɛkɛ ne kolaa na butule ne abɔ ɔ bo.”—Mrɛ. 17:14.
Noko akee, eza yɛlɛ “mekɛ mɔɔ bɛtendɛ” a. Ngyegyelɛ ngyikyingyikyi le kɛ ndile la, saa yɛbu yɛ nye yɛgua zolɛ a, ɔbanyi yeayɛ kɛ ɛhoayelɛ. Ɔti anrɛɛ mmamaa wɔ adwenle yɛ wɔ kɛ saa wɔanli nwolɛ gyima bɔbɔ a ɔbavi ɛkɛ. Saa bɛlɛsuzu ngyegyelɛ bie anwo na ɛka kɛ ɛkulo kɛ bɛpɛ zo na bɛadoa zo nzinlii a, da ɛbulɛ ali kile ɛ ye anzɛɛ ɛ hu na kpondɛ mekɛ kpalɛ maa bɛzuzu nwolɛ. Noko anrɛɛ mmamaa ɔkyɛ. Ɛhye bamaa bɛava Baebolo nu folɛdulɛ mɔɔ se: “Bɛmmamaa sɛnzɛne ne tɔ bɛ ɛyavalɛ zo” la bɛali gyima. (Ɛfɛ. 4:26) Ɔwɔ kɛ ɛbɔ mɔdenle ɛdi ɛwɔkɛ mɔɔ ɛbɔle la azo.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
it-1 790 ¶2
Ɛnyelɛ
Kɛzi yɛfa yɛ nye yɛdi gyima la kola da yɛ nganeɛdelɛ ali. Yɛkola yɛfa yɛkile kɛ awie mɔ edwɛkɛ yɛ yɛ alɔbɔlɛ. (Dit. 19:13) Awie kola ‘bɔ ɔ nye’ anzɛɛ bu awie anyehoanlɛ fa kile kɛ ɔnlɛ ɔ nwo adwenle kpalɛ. (Edw. 35:19; Mrɛ. 6:13; 16:30) Bɛkola bɛka awie mɔɔ ɔngulo kɛ ɔnea debie anzɛɛ ɔyɛ debie ɔboa ɔ gɔnwo la anwo edwɛkɛ kɛ ɔlɛfa ɔ nye yeavea anzɛɛ yemuomua ɔ nye. (Mat. 13:15; Mrɛ. 28:27) Bɛha koasea nwo edwɛkɛ kɛ ɔ nye “bɔ mgbɔlɔka too ɔkɔdwu azɛlɛ ne ɛleka biala,” kile kɛ, ɔnva ɔ nye ɔnzie debie fɔɔnwo bie azo. Ye adwenle kɔ akpɔsa, ɔti ɔngola ɔnva ɔnzie debie mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔfa ye adwenle ne ɔsie zo la azo. (Mrɛ. 17:24) Awie anye bahola amaa wɔanwu ye kɛ ɔlɛ kpɔkɛdelɛ kpalɛ, ɔlɛ anwosesebɛ anzɛɛ ɔwɔ anyelielɛ nu. (1 Sa. 14:27-29; Dit. 34:7; Dwobu 17:7; Edw. 6:7; 88:9) Belemgbunli Gyɛhɔhyafate hanle hilele Gyihova kɛ: “Yɛ nye la ɛ nwo zo.”—2 Ek. 20:12.
JUNE 16-22
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 18
Kyekye Menli Mɔɔ Bɛnde Kpɔkɛ La Arɛle
Nɔhalɛ Nrɛlɛbɛ Ɛlɛtea Nu Kpole
Dwenle kolaa na wɔadendɛ. Saa yɛannea boɛ a, yɛ ɛdendɛlɛ bahola aboda awie mɔ kpalɛ. Baebolo ne ka kɛ: “Ɛdendɛlɛ mgbane mgbane le kɛ konle dadeɛ mɔɔ wowɔ la, noko nrɛlɛbɛvolɛ atafinlima yɛ ayile.” (Mrɛ. 12:18) Saa yɛanye awie mɔ nvonleɛ nwo ndɛne a, ɔbaboa yɛ yeamaa yɛ nee bɛ ahɔ zo adɛnla anzodwolɛ nu. (Mrɛ. 20:19) Amaa yɛ ɛdendɛlɛ amboda awie mɔ emomu yeayɛ bɛ ayile la, ɔwɔ kɛ yɛkenga Nyamenle Edwɛkɛ ne dahuu na yɛdwenledwenle nwolɛ. (Luku 6:45) Saa yɛdwenledwenle mɔɔ Baebolo ne ka la anwo a, ɔbamaa yɛ edwɛkɛ ayɛ kɛ “nrɛlɛbɛ nzubula” mɔɔ maa awie mɔ anwo tɔ bɛ la.—Mrɛ. 18:4.
mrt edwɛkɛ 19 ɛlɛka
Saa Kpɔkɛdelɛ Nwo Ngyegyelɛ Bie Ba Arɛlevilɛ Nu A Kɛzi Ɛbali Nwolɛ Gyima La
Yɛ tievolɛ kpalɛ. Adenle ko mɔɔ ɛbahola wɔalua zo wɔaboa ɛ gɔnwo la a le kɛ ɛbadie ye kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛtendɛ la. Ɔngyia kɛ ɛdie edwɛkɛ biala mɔɔ ɔbaha la azo. Fane dɔɔnwo ne ala saa ɛyɛ ɛzonlɛ ɛtie ye a ɔle kpalɛ. Mmabua ye ndɛne, emomu nyia adwenle kpalɛ. Mmanyia adwenle kɛ ɛze kɛzi ɔte nganeɛ la, titili saa ye anwodolɛ ne ɛnla ali wɔ ɔ nwo a.—Mrɛ. 11:2.
Ka edwɛkɛ mɔɔ maa anwosesebɛ la. Bie a ɛnrɛnwu mɔɔ ɛka a, noko saa ɛbɔ mɔdenle ɛka edwɛkɛ ekyi mɔɔ ɔkile kɛ ɛte ɛ gɔnwo ne edwɛkɛ bo bɔbɔ a, ɔbakyekye ɔ rɛle yeadɛla kɛ ɛnrɛha edwɛkɛ biala la. Ɛnnwu mɔɔ ɛka a, ka edwɛkɛ sikalɛ mɔɔ ka ahonle la, le kɛ “Mennwu mɔɔ menga a, noko mekulo kɛ ɛnwu ye kɛ medwenle ɛ nwo.” Mmaka edwɛkɛ le kɛ “Ninyɛne bahola azɛkye kpalɛ” anzɛɛ “Ɔle kpalɛ kɛ wɔ ɛdeɛ ne ɛtɛdwule zɛhae . . . “
Ɛbahola wɔazukoa ye anwodolɛ ne anwo debie wɔava wɔahile kɛ ɛdwenle ɔ nwo. Saa ɔnwu kɛ ɛkulo kɛ ɛte mɔɔ ɔlɛfa nu la abo a, ɔ nye balie kpalɛ. Ɛhye bamaa wɔ edwɛkɛ biala aha ye ahonle. (Mrɛ. 18:13) Noko akee nea na wɔandu ye folɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔtɛbizale wɔ la.
Boa ye. Kɛ anrɛɛ ɛbava wɔ adwenle wɔabu kɛ ɛze mɔɔ ɔhyia nwo la, duzu ati a ɛmbiza ye a? Kakye noko kɛ ɔluakɛ ɛ gɔnwo ne ɛnrɛhulo kɛ ɔbagyegye wɔ la ati, ɔnrɛlie ɔnrɛdo nu kɛ ɔhyia moalɛ. Saa ɛhye si a, bie a ɛbahola wɔahile wɔ adwenle wɔ debie mɔɔ ɛkulo kɛ ɛyɛ ɛmaa ye la anwo, le kɛ gua ɛlilɛ, sua nu ɛziezielɛ anzɛɛ gyima gyɛne.—Gal. 6:2.
Mmamaa ɛ sa nu to. Kɛmɔ ɛ gɔnwo ne gyi anwodolɛ nloa la ati, bie a ɔbapɛ ngyehyɛleɛ mɔɔ ɔ nee wɔ ɛyɛ la anu anzɛɛ ɔdwu mekɛ ne bie a, ɔ nee wɔ ɛnrɛdendɛ. Anrɛɛ nyia abotane na te ye edwɛkɛ bo. Kɔ zo boa ye.—Mrɛ. 18:24.
wp23.1 14 ¶3–15 ¶1
Kɛzi Ɛbahola Wɔaboa Menli Mɔɔ Bɛlɛ Adwenle Nu Ngyegyelɛ La
‘Kyekye bɛ rɛle.’—1 Tɛs. 5:14.
Adwenleadwenle bahola adɔ ɛ gɔnwo ne anwo anzɛɛ bie a ɔbade nganeɛ kɛ nvasoɛ biala ɛnle ɔ nwo zo. Saa ɛmaa ɔnwu ye kɛ ɛdwenle ɔ nwo ɔnva nwo kɛ ɛnze edwɛkɛ kpɔtee mɔɔ ɛbaha la a, yemɔ bamaa ye anwosesebɛ na ɔ rɛle akyekye.
“Agɔnwolɛ kpalɛ da ɛlɔlɛ ali mekɛ biala.”—Mrɛ. 17:17.
Boa ye. Kɛ anrɛɛ ɛbava wɔ adwenle wɔabu kɛ ɛze mɔɔ ɔhyia nwo la, anrɛɛ biza ye. Saa ɔnnwu mɔɔ ɔhyia nwolɛ a, ɛbahola wɔaha ninyɛne bie mɔ mɔɔ bɛbahola bɛayɛ bɛabɔ nu la wɔahile ye, bie a bɛbahola bɛadiedia. Anzɛɛ ɛbahola wɔali gua wɔamaa ye, wɔaziezie ye sua nu anzɛɛ wɔayɛ gyima gyɛne wɔava wɔaboa ye.—Gal. 6:2.
‘Nyia abotane.’—1 Tɛs. 5:14.
Tɛ dahuu a ɛ gɔnwo ne bahulo kɛ ɔbadendɛ a. Maa ɔnwu ye kɛ mekɛ biala mɔɔ ɔkulo kɛ ɔtendɛ la, ɛbadie ye. Ɔlua ɛ gɔnwo ne anwodolɛ ne ati, ɔbahola yeaha edwɛkɛ anzɛɛ yeayɛ debie yeamaa yeagyegye wɔ. Bie a ɔbapɛ ngyehyɛleɛ mɔɔ ɔ nee wɔ ɛyɛ la anu anzɛɛ ɔbava ɛya mɔɔ ɔngyi kpɔkɛ zo la. Nyia abotane na te ye edwɛkɛ bo wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛboa ye la.—Mrɛ. 18:24.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
it-2 271-272
Ma, I
Tete ne ɛnee ma ɛgualɛ le adenle mɔɔ bɛdua zo bɛkpondɛ nɔhalɛ mɔɔ wɔ edwɛkɛ bie anu la. Ɛnee bɛfa awolɛ anzɛɛ taboa ngyikyi bagua ɛdanlɛ mɔɔ bɛbu bɛgua zo la anu anzɛɛ awie “ɛzɔlɛ zo” anzɛɛ buakɛ bie anu na bɛawoso ye. Awie mɔɔ ye ma ɛdeɛ ne bɛadɔ aze anzɛɛ mɔɔ bɛbaye ye ma ɛdeɛ ne la, yemɔ a bɛbakpa ye a. Ma ɛgualɛ le kɛ ndanehanlɛ la, ɛnee bɛta bɛfa asɔneyɛlɛ a bɛyɛ ɛhye a. Ɛnee asɔneyɛlɛ ne kola finde bɛ nloa anzɛɛ bɛyɛ ye bɛ ti anu. Ɛnee bɛdua zo bɛkpondɛ Gyihova ɛkɛ ne moalɛ. Ɛnee bɛkola bɛfa Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ goh·ralʹ mɔɔ bɛhile ɔ bo kɛ ma ɛgualɛ la bɛdi gyima wɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo bɛfa bɛkile “kyɛfoa” mɔɔ awie lɛ la.—Dwɔh. 15:1; Edw. 16:5; 125:3; Aye. 57:6; Gyɛ. 13:25.
Kɛzi bɛfa bɛdi gyima la. Mrɛlɛbulɛ 16:33 ka kɛ: “Sonla ɛzɔlɛ zo a bɛgua ma a, noko nwolɛ kpɔkɛzilɛ biala vi Gyihova.” Wɔ tete Yizilayɛ, ɛnee bɛgua ma bɛfa bɛsiezie edwɛkɛ bie mɔɔ bahola ava butule ara la: “Ma ɛgualɛ pɛ butule zo na ɔsi kpɔkɛ ɔmaa menli mɔɔ kpɔ bɛ nwo ɛsesebɛ la.” (Mrɛ. 18:18) Ɛnee bɛnva ma ɛgualɛ bɛnli gyima wɔ nwɔhoa nu anzɛɛ kyakyadolɛ nu. Bɛnva bɛndo bet yɛɛ ɛnee bɛnlɛ awie mɔɔ yeli anzɛɛ yeanli la wɔ nu. Ɔnle ngyehyɛleɛ mɔɔ bɛfa bɛkpondɛ ezukoa bɛmaa ɛzonlenlɛsua ne anzɛɛ ɛsɔfo ne mɔ a. Zɔhane ala a ɔnle debie mɔɔ bɛdua zo bɛkpondɛ ezukoa bɛfa bɛboa awie mɔ a. Mɔɔ nee ɛhye le ngakyile la, ɛnee Wulomu sogyama lɛ angomedi adwenle, ɔti bɛguale Gyisɛse tɛladeɛ ne anwo ma kɛ mɔɔ ɛnee bɛha bɛdo ɛkɛ wɔ Edwɛne 22:18 la.—Mt 27:35.
JUNE 23-29
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 19
Yɛ Agɔnwolɛ Kpalɛ
Kɛzi Yɛbamaa Ɛlɔlɛ Mɔɔ Yɛlɛ Yɛmaa Yɛ Nwo La Ayɛ Kpole La
Fa wɔ adwenle sie subane mgbalɛ mɔɔ ɛ mediema lɛ la azo na tɛ bɛ subane ɛtane ne mɔ ɔ. Suzu ndotonwo ɛhye anwo. Fa ye kɛ ɛ nee mediema ɛhɔ ayia bie abo. Bɛ nye liele, na mɔɔ bɛkpɔnenle la, bɛbɔle nu bɛpɛle nvoninli. Eza ɛpepɛle kɛyɛ nwiɔ bie ɛbokale nwo amaa saa mɔɔ ɛlimoale ɛpɛle la anyɛ kpalɛ a wɔava yemɔ. Kɛkala wɔnyia nvoninli nsa. Noko ɛnwunle ye wɔ nvoninli ne ko anu kɛ adiema ko ɛmunla ɔ nyunlu. Kɛzi ɛbayɛ zɔhane nvoninli ne ɛ? Ɛbakyikyi, ɔluakɛ ɛlɛ nvoninli gyɛne nwiɔ mɔɔ ɛnee awie biala mɔɔ wɔ nu la ɛlɛsele a.
Maa yɛva nvoninli ne mɔ mɔɔ yɛva yɛzie la yɛtoto edwɛkɛ mɔɔ yɛfa yɛsie yɛ adwenle nu la anwo. Yɛta yɛkakye kɛzi yɛ nee yɛ mediema bɔle nu lieliele yɛ nye la. Noko fa ye kɛ wɔ mekɛ ɛhye mɔ ko anu, adiema bie hanle edwɛkɛ anzɛɛ yɛle debie mɔɔ gyegyele wɔ la. Kɛzi ɔwɔ kɛ yɛyɛ zɔhane edwɛkɛ ne mɔɔ wɔ yɛ ti anu la ɛ? Duzu ati a ɛmbɔ mɔdenle kɛ ɛbakyikyi kɛ mɔɔ ɛbakyikyi zɔhane nvoninli ne la ɛ? (Mrɛ. 19:11; Ɛfɛ. 4:32) Yɛbahola yɛakyikyi yɛ diema ne nvonleɛ ngyikyi nwo edwɛkɛ mɔɔ wɔ yɛ adwenle nu la ɔluakɛ ninyɛne mgbalɛ dɔɔnwo mɔɔ yɛ nee ye bɔle nu yɛle la wɔ yɛ adwenle nu. Edwɛkɛ ɛhye mɔ a yɛkulo kɛ yɛfa yɛsie yɛ adwenle nu a.
Kɔ Zo Nyia Ɛlɔlɛ Kpole
Yɛdayɛ noko yɛkpondɛ ndenle yɛdua zo yɛboa yɛ mediema Kilisienema. (Hib. 13:16) Suzu Anna mɔɔ yɛhanle ɔ nwo edwɛkɛ wɔ edwɛkɛ mɔɔ li ɛhye anyunlu anu la anwubielɛ ne anwo. Mɔɔ ahumu kpole bie dule la, ɔ nee ɔ hu hɔle abusua bie sua nu na bɛnwunle kɛ abusua ne sua ne azo ɛfolo ɛgua nu. Ɛhye ati ɛnee abusua ne adɛladeɛ kɔsɔɔti ɛyɛ evinli. Anna hanle kɛ: “Yɛsesale bɛ adɛladeɛ ne mɔ yɛhɔkpole, yɛdole zo na yɛbubule yɛrɛlɛle bɛ. Yɛmɛ ɛnee ɛhye ɛnle debie kpole biala, noko yemaa yɛva yɛ nwo agɔnwolɛ kyengye too badwu ɛnɛ.” Ɛlɔlɛ mɔɔ Anna nee ɔ hu lɛ maa mediema ne mɔ la hanle bɛ maanle bɛvale moalɛ mɔɔ bɛhyia la bɛmaanle bɛ.—1 Dwɔn 3:17, 18.
Saa yɛda ɛlɔlɛ nee atiakunlukɛnlɛma ali yɛkile awie mɔ a, bɛnwu ye kɛ yɛlɛbɔ mɔdenle yɛazukoa Gyihova. Na bie a bɛ nye balie yɛ atiakunlukɛnlɛma ne anwo adɛla kɛ mɔɔ yɛsuzu la. Khanh mɔɔ yɛhanle ɔ nwo edwɛkɛ la tɛkakye bɛdabɛ mɔɔ bɛboale ye la kpalɛ. Ɔhanle kɛ: “Me nye sɔ mɔɔ mediema mraalɛ kɔsɔɔti mɔɔ bɛ nee me hɔle daselɛlilɛ la yɛle maanle me la. Bɛfa kale bɛbafa me, bɛmaa yɛkɔdi ewiazo aleɛ na saa yɛwie a, bɛfa me bɛkɔ sua nu anzodwolɛ nu. Kɛkala menwu kɛ amuanrɛɛ bɛbɔle mɔdenle kpalɛ. Na ɛlɔlɛ a maanle bɛyɛle zɔ a.” Nɔhalɛ nu, tɛ awie biala a bayɛ yɛ mo wɔ mɔɔ yɛyɛ yɛmaa bɛ la anwo a. Khanh hanle kɛ: “Me kunlu anu a anrɛɛ mebayɛ bie meazie ɔ bo zo, noko kɛkala menze ɛleka mɔɔ bɛ muala bɛde la. Noko Gyihova ze, na me asɔneyɛlɛ a le kɛ ɔbayɛ bie yeazie ɔ bo zo yeamaa me.” Khanh edwɛkɛ ne le nɔhalɛ. Saa yɛda atiakunlukɛnlɛma ekyi bɔbɔ ali yɛkile awie mɔ a, Gyihova nwu ye. Ɔbu ye kɛ ɔle afɔlebɔlɛ mɔɔ sonle bolɛ yɛɛ kakɛ mɔɔ ɔbadua.—Kenga Mrɛlɛbulɛ 19:17.
Bɛhɔ Zo Bɛla Ɛlɔlɛ Kpundii Ali Bɛhile Bɛ Nwo
Ɛlɔlɛ mɔɔ yɛda ye ali yɛkile menli kɔsɔɔti la anwo neazo ko a le mɔɔ dole menli ekpunli bie mɔɔ bɛ nee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo butule nyevile nu la. Bɛweɛle bɛhɔle bɔra bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Mɔleta la azo. Ɛnee Mɔletama ɛnze adendulɛma ne mɔɔ bɛ nye zo ɛda bɛ la anzɛɛ bɛ nee bɛ ɛnlɛ agɔnwolɛvalɛ dɛba ɛdeɛ, noko bɛliele bɛ kɛnlɛma na bɛlale ɛlɔlɛ kpole ali bɛhilele bɛ. (Gyi. 28:2, 7) Bɛlale atiakunlukɛnlɛma ali noko tɛnlabelɛ ne mɔɔ menli ne hɔle nu la a maanle bɛyɛle ye zɔ a yɛɛ ɛnee bɛle nyɛvolɛ. Ɔti ɔle ɛlɔlɛ mɔɔ bɛda ye ali bɛkile menli kɔsɔɔti la. Ɔnle ɛlɔlɛ kpundii.
Debie mɔɔ maa ɛlɔlɛ mɔɔ yɛda ye ali yɛkile menli kɔsɔɔti yɛ ngakyile fi ɛlɔlɛ kpundii anwo la a le adwenle mɔɔ ahenle lɛ la. Duzu a maanle Nyamenle azonvolɛ lale ɛlɔlɛ kpundii ali wɔ tete ne a? Tɛ kɛ ɛnee ɔwɔ kɛ bɛda ɛlɔlɛ kpundii ali la ati a bɛyɛle zɔ a, emomu ɛnee bɛkulo kɛ bɛyɛ zɔ la ati ɔ. Suzu Devidi neazo ne anwo nea. Ɔnyianle ɛhulolɛ kɛ ɔbala ɛlɔlɛ kpundii ali yeahile ɔ gɔnwo kpalɛ Dwɔnatan ɔnva nwo kɛ ɛnee Dwɔnatan papa kulo kɛ ɔku ye la. Dwɔnatan wule la ɔ nzi ɛvolɛ dɔɔnwo, Devidi hɔle zo lale ɛlɔlɛ kpundii ali hilele Dwɔnatan ara Mɛfebɔhyɛte.—1 Sa. 20:9, 14, 15; 2 Sa. 4:4; 8:15; 9:1, 6, 7.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
it-1 515
Folɛdulɛ, Folɛtuvolɛ
Gyihova a le nrɛlɛbɛ kɔsɔɔti ɛvileka a. Ɔ ngomekye ala a ɔngyia awie mɔɔ ɔbadu ye folɛ a. (Aye. 40:13; Wlo. 11:34) Ɔ Ra ne le “Nwanwane Folɛtuvolɛ,” mɔɔ ɔfa adehilelɛ ɔmaa ɔluakɛ ɛnee ɔdi ye Papa adehilelɛ zo yɛɛ ɛnee Nyamenle sunsum ne wɔ ɔ nwo zo. (Aye. 9:6; 11:2; Dwɔn 5:19, 30) Ɛhye maa ɔda ali kɛ saa yɛbanyia folɛdulɛ bie azo nvasoɛ a, ɔwɔ kɛ folɛdulɛ ne fi Gyihova ɛkɛ. Nvasoɛ biala ɛnle folɛdulɛ mɔɔ ko tia Anwuma Anwumanli ne la azo. Na ɔnle folɛdulɛ bɔbɔ fee.—Mrɛ. 19:21; 21:30.
JUNE 30–JULY 6
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ MRƐLƐBULƐ 20
Mɔɔ Bamaa Bɛ Ɛdulɛ Ne Ahɔ Boɛ La
Kɛ Ɔkɛyɛ Na Bɛ Ɛdulɛ Ne Ahɔ Boɛ La
Saa bɛlɛtu a, ɔkola ɔyɛ anyelielɛ kpalɛ, noko ɔwɔ kɛ bɛsuzu nwolɛ kpalɛ ɔluakɛ ɔkola ɔkɔwie agyalɛ nu. Wɔ atɔfolɛlielɛ kenle ne, agyalɛma ne ka ndane wɔ Gyihova anyunlu kɛ bɛbala ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ ali bɛahile bɛ nwo wɔ mekɛ ala mɔɔ bɛ mu nwiɔ bɛde aze la. Kolaa na yɛaha ndane bie la, ɔwɔ kɛ yɛsuzu edwɛkɛ ne anwo kpalɛ. (Kenga Mrɛlɛbulɛ 20:25.) Zɔhane ala a agyalɛ ndanehanlɛ ne noko de a. Saa bɛdimoa bɛtu a, ɔmaa bɛnwu bɛ nwo kpalɛ na bɛsi kpɔkɛ kpalɛ. Bie a bɛbazi kpɔkɛ kɛ bɛbagya anzɛɛ bɛbapɛ zo. Saa bɛpɛ zolɛ a, yemɔ ɛngile kɛ ninyɛne angɔ boɛ ammaa bɛ. Emomu, bɛ ɛdulɛ ne boale—ɔboale bɛ ɔmaanle bɛzile kpɔkɛ kpalɛ.
Ɔhyia kɛ menli mɔɔ bɛtɛgyale la kakye kɛ, menli nwiɔ bie tu amaa bɛanwu ye saa bɛkulo kɛ bɛgya bɛ nwo a. Saa menli mɔɔ bɛtɛgyale la nyia adwenle kpalɛ zɛhae a, ɔnrɛmaa bɛ nee awie mɔɔ ɔnle bɛ adwenle nu kɛ bɛbagya ye la ɛnrɛdu. Noko tɛ menli mɔɔ bɛtɛgyale la angomekye a ɔwɔ kɛ bɛnyia adwenle kpalɛ ɛhye a. Ɔwɔ kɛ yɛ muala yɛnyia bie. Kɛ neazo la, menli bie mɔ lɛ adwenle kɛ saa awie mɔ ɛlɛtu a, ye biala anu ɔwɔ kɛ bɛgya. Kɛzi nyɛleɛ ɛhye ka Kilisienema mɔɔ bɛtɛgyale la ɛ? Melissa, adiema raalɛ bie mɔɔ ɔtɛgyale mɔɔ wɔ United States la hanle kɛ: “Saa mediema bie mɔ ɛlɛtu a, ɔyɛ a awie mɔ anye la kɛ bɛbagya. Ɛhye ati, menli mɔɔ bɛlɛtu la bie mɔ nyia ye a anrɛɛ bɛpɛ zolɛ noko bɛngola. Bie mɔ noko nee awie ɛndu bɔbɔ fee. Kɛzi awie mɔ tinlitinli menli mɔɔ bɛlɛtu la anwo zo kɛ bɛgya la kola maa adwenleadwenle tɔ bɛ nwo.”
Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔanyia Awie Mɔɔ Ɛbahola Wɔagya Ye La
Saa ɛkulo kɛ ɛgua ɛ nye aze ɛnea awie a, kɛzi ɛbahola wɔayɛ ye ɛ? Wɔ debiezukoalɛ bo anzɛɛ saa bɛyia kɛ bɛdielie bɛ nye a, bie a ɛbanwu ahenle ne sunsum nu gyinlabelɛ, ye subane nee kɛzi ɔyɛ ye nyɛleɛ la. Nwane mɔ a le ɔ gɔnwo mɔ a, na duzu a ɔka nwolɛ edwɛkɛ a? (Luku 6:45) Bodane mɔɔ ɛlɛ la bie a ɔdaye noko ɔlɛ ɔ? Ɛbahola wɔabiza ye asafo nu mgbanyima anzɛɛ Kilisienema mɔɔ bɛnyi sunsum nu mɔɔ bɛze ye kpalɛ la ɔ nwo edwɛkɛ. (Mrɛ. 20:18) Ɛbahola wɔabiza bɛ subane mɔɔ ɔlɛ la. (Wut. 2:11) Mekɛ mɔɔ ɛlɛgua ɛ nye aze wɔanlea ahenle ne la, anrɛɛ mmamaa ɔ nwo kyele ye. Te ye nganeɛdelɛ bo, mmayɛ ye mɔɔ ɔlɛkɔ ɛleka biala a ɛdoa ye yɛɛ ɛkulo kɛ ɛnwu debie biala mɔɔ ɔlɛyɛ la anu.
Kɛ Ɔkɛyɛ Na Bɛ Ɛdulɛ Ne Ahɔ Boɛ La
Kɛ ɔkɛyɛ na wɔahola wɔanwu kɛzi ahenle de kpalɛ kpalɛ la ɛ? Adenle kpalɛ ko a le kɛ bɛbavi bɛ ahonle nu bɛadendɛ na bɛaha nɔhalɛ bɛahile bɛ nwo, bɛbiza kpuya na bɛdie mɔɔ bɛ gɔnwo baha la kpalɛ. (Mrɛ. 20:5; Gye. 1:19) Amaa bɛayɛ ye zɔ la, bɛbahola bɛayɛ ninyɛne mɔɔ bamaa bɛanyia adenle bɛabɔ adawu, bie a le kɛ bɛbabɔ nu bɛali aleɛ, bɛakpɔsakpɔsa ɛleka mɔɔ menli dɔɔnwo wɔ la na bɛabɔ nu bɛahɔ daselɛlilɛ. Eza saa bɛ nee bɛ gɔnwo mɔ nee bɛ mbusuafoɔ bɔ nu yɛ ninyɛne a, bɛbahola bɛanwu bɛ nwo kpalɛ. Bieko, bɛyɛ ninyɛne mɔɔ bamaa bɛanwu kɛzi ahenle wɔ tɛnlabelɛ ngakyile nu anzɛɛ ɔ nee menli ngakyile wɔ a ɔbayɛ ye nyɛleɛ la. Nea mɔɔ Aschwin mɔɔ vi Netherlands la bɔle mɔdenle yɛle la. Ɔhanle ɔ nee Alicia ɛdulɛ ne anwo edwɛkɛ kɛ: “Yɛkpondɛle ninyɛne mɔɔ yɛyɛ a ɔbamaa yɛanwu yɛ nwo kpalɛ la. Fane dɔɔnwo ne ala, ɔle ninyɛne ngyikyi ngyikyi bie le kɛ yɛbɔ nu yɛado aleɛ anzɛɛ yɛayɛ sua nu gyima gyɛne. Ninyɛne ɛhye mɔ maanle yɛnwunle yɛ nuhua ko biala mɔdenlebɔlɛ nee ye sinlidɔlɛ.”
Eza saa bɛbɔ nu bɛsukoa Baebolo ne a, ɔbamaa bɛanwu bɛ nwo kpalɛ. Saa bɛgya a, ɔwɔ kɛ bɛnyia mekɛ bɛyɛ abusua ɛzonlenlɛ, amaa Nyamenle aboka bɛ agyalɛ ne anwo dahuu. (Nol. 4:12) Ɔti duzu ati a bɛnye mekɛ bɛnzie ahane bɛmbɔ nu bɛnzukoa debie kɛkala a? Noko kɛmɔ bɛtɛgyale la ati, bɛtɛnyianle bɛtɛyɛle abusua, ɔti tɛ raalɛ ne ati a le nrenyia ne. Noko saa bɛbɔ nu bɛsukoa debie dahuu a, ɔbamaa bɛanwu bɛ sunsum nu gyinlabelɛ. Max nee Laysa, agyalɛma bie mɔɔ bɛwɔ United States la nyianle nvasoɛ gyɛne bie. Max hanle kɛ: “Mɔɔ yɛbɔle ɔ bo la, yɛzukoale mbuluku mɔɔ ka nrenyia nee raalɛ ɛdulɛ, agyalɛ nee abusua asetɛnla nwo edwɛkɛ la. Kɛmɔ yɛzukoale zɔhane mbuluku ne mɔ la ati, ɔmaanle yɛnyianle adenle yɛbɔle ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ anwo hyia mɔɔ bie a anrɛɛ yɛnrɛha nwolɛ edwɛkɛ la anwo adawu.”
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
it-2 196 ¶7
Kɛnlaneɛ
Mrɛlɛbulɛ 20:27 ka kɛ, “Sonla ɛnwomenle le Gyihova kɛnlaneɛ, ɔfa ɔneɛnlea mɔɔ vea sonla nu la anu.” “Ɛnwomenle” mɔɔ vi awie nu finde anzɛɛ wɔ adenle fofolɛ zo, edwɛkɛ mɔɔ ɔvi awie anloa anu kɛvinde la, maa bɛnwu ye subane anzɛɛ mɔɔ wɔ ye ahonle nu la.—Fa toto Gyi. 9:1 anwo.