Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • fy tile 3 m. 27-38
  • Ninyɛne Nwiɔ Mɔɔ Maa Agyalɛ Kyɛ La

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Ninyɛne Nwiɔ Mɔɔ Maa Agyalɛ Kyɛ La
  • Mɔɔ Fa Abusua Anyelielɛ Ba La
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • DEBIE MƆƆ LUMUA LA
  • DEBIE MƆƆ TƆ ZO NWIƆ LA
  • KELAESE TILEYƐLƐ NE BIE
  • YELƐ MƐLƐBƐNWOAZE
  • ADWELIELILƐ KPALƐ
  • Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔ Abusua Ne Anye Alie Ɛ?​—Foa 1
    Nyia Anyelielɛ Dahuu!—Sukoa Baebolo Ne
  • Wɔ Abusua Ne Bahola Anyia Anyelielɛ
    Duzu A Baebolo Ne Kola Kilehile Yɛ A?
  • Kɛ Ɔkɛyɛ Na Kilisienema Agyalɛ Ayɛ Kpalɛ La
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2016
Mɔɔ Fa Abusua Anyelielɛ Ba La
fy tile 3 m. 27-38

TILE NSA

Ninyɛne Nwiɔ Mɔɔ Maa Agyalɛ Kyɛ La

1, 2. (a) Bɛhyehyɛle agyalɛ kɛ ɔli mekɛ tendenle nyɛ? (b) Kɛzi ɛhye bayɛ boɛ ɛ?

MEKƐ mɔɔ Nyamenle hanle nrenya nee raalɛ mɔɔ lumua bɔle nu wɔ agyalɛ nu la, ɛnee debie biala ɛngile kɛ agyalɛ ne badɛnla ɛkɛ mekɛ ekyi bie ala. Ɛnee Adam nee Yive babɔ nu adɛnla wɔ bɛ ngoane mekɛ kɔsɔɔti anu. (Mɔlebɛbo 2:24) Nyamenle ngyinlazo maa agyalɛ mɔɔ enililɛ wɔ nu la a le kɛ nrenya ko nee raalɛ ko babɔ nu adɛnla. Nla nwo ɛbɛlatane kpole mɔɔ bɛ nuhua ko anzɛɛ bɛ mu nwiɔ bɛkɛbɔ la a maa bɛgyinla Ngɛlɛlera ne azo bɛbɔ ewole na bɛkola bɛgya awie fofolɛ a.​—Mateyu 5:32.

2 Asoo menli ngakyile nwiɔ bahola abɔ nu adɛnla anyelielɛ nu dahuu? Ɛhɛe, eza Baebolo ne maa yɛnwu ninyɛne nwiɔ mɔɔ kola maa ɛhye yɛ boɛ la. Saa kunli nee yelɛ fa ninyɛne ɛhye mɔ di gyima a, bɛnyia anyelielɛ nee nyilalɛ dɔɔnwo. Duzu a le ninyɛne nwiɔ ɛhye?

DEBIE MƆƆ LUMUA LA

Nvoninli  wɔ mukelɛ 28

Ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ wɔ agyalɛ nu a ɔmaa ɔgyinla

3. Ɛlɔlɛ nsa boni a ɔwɔ kɛ agyalɛma nyia a?

3 Debie mɔɔ lumua la a le ɛlɔlɛ. Mɔɔ yɛ anyelielɛ la, Baebolo ne ka ɛlɔlɛ ngakyile nwo edwɛkɛ. Ko a le awie anwo ɛlɔlɛ mɔɔ yɛnyia la, ɛlɔlɛ ɛhye a wɔ agɔnwolɛma avinli a. (Dwɔn 11:3) Bieko a le ɛlɔlɛ mɔɔ wɔ abusua ne anu amra avinli la. (Wulomuma 12:10) Mɔɔ tɔ zo nsa la a le nla nwo ɛlɔlɛ mɔɔ nrenya nee raalɛ nyia maa bɛ nwo la. (Mrɛlɛbulɛ 5:15-20) Nɔhalɛ nu, ɔwɔ kɛ kunli nee yelɛ nyia ɛlɔlɛ ɛhye mɔ bie. Noko ɛlɔlɛ mɔɔ tɔ zo nna la wɔ ɛkɛ na ɔhyia kpalɛ ɔtɛla mɔɔ ɛha la.

4. Ɛlɔlɛ mɔɔ tɔ zo nna la a le boni?

4 Wɔ aneɛ mɔɔ bɛlumuale bɛvale bɛhɛlɛle Keleseɛne Giliki Ngɛlɛlera ne la anu, edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛvale bɛziele ɛkɛ bɛmanle ɛlɔlɛ ɛhye mɔɔ tɔ zo nna la a le a·gaʹpe. Bɛvale edwɛkɛkpɔkɛ zɔhane bɛlile gyima wɔ 1 Dwɔn 4:8, ɛleka mɔɔ ɔka kɛ: “Nyamenle le ɛhulolɛ” la. Nɔhalɛ nu, “yɛkulo Nyamenle, ɔboalekɛ ɔlumuale ɔhulole yɛ.” (1 Dwɔn 4:19) Keleseɛnenli dumua nyia ɛlɔlɛ ɛhye maa Gyihova Nyamenle na eza ɔnyia bie ɔmaa ɔ gɔnwo sonla. (Maake 12:29-31) Eza bɛvale a·gaʹpe bɛlile gyima wɔ Ɛfɛsɛsema 5:2, mɔɔ se: “Bɛmaa ɛhulolɛ ɛvinde bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu, kɛmɔ Kelaese hulole yɛ na ɔdole ye ngoane aze ɔmanle yɛ” la. Gyisɛse hanle kɛ, ɛhulolɛ ɛhye bamaa bɛanwu ye nɔhalɛ ɛdoavolɛma: “Saa bɛkulo [a·gaʹpe] bɛ nwo ngoko ngoko a yɛɛ awie biala kɛnwu kɛ bɛle me ɛdoavolɛma a.” (Dwɔn 13:35) Eza nea kɛzi bɛvale a·gaʹpe bɛlile gyima wɔ 1 Kɔlentema 13:13 la: “Ninyɛne nsa ɛhye mɔ a wɔ ɛkɛ ne mɔɔ ɛmpɛ nu ɛnze yɛɛ ɛmkpa ɛlɛ a, bɛmɛ a le: diedi, anyelazo, yɛɛ ɛhulolɛ, na bɛ nuhua kpole kpalɛ mɔɔ sonle bolɛ la a le ɛhulolɛ [a·gaʹpe].”

5, 6. (a) Duzu ati a ɛlɔlɛ le kpole tɛla diedi nee anyelazo ɛ? (b) Ninyɛne mɔɔ ɔti ɛlɔlɛ kola maa agyalɛ kyɛ la bie mɔ a le boni?

5 Duzu a maa a·gaʹpe ɛlɔlɛ ɛhye yɛ kpole tɛla diedi nee anyelazo a? Ngyinlazo a kile ye adenle a​—ngyinlazo kpalɛ mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la. (Edwɛndolɛ 119:105) Ɔle atiakunlukɛnlɛma mɔɔ yɛfa yɛyɛ mɔɔ le kpalɛ wɔ Nyamenle anyunlu yɛmaa awie mɔ, ɔnva nwo kɛ ahenle mɔɔ yɛlɛyɛ deɛ ne yɛamaa ye la fɛta anzɛɛ ɔnfɛta la. Ɛlɔlɛ ɛhye boa agyalɛma maa bɛdi Baebolo nu folɛdulɛ ne mɔɔ se: “Bɛsosɔ bɛ nwo ngoko ngoko, na saa bie lɛ ɔ gɔnwo anwo ɛya a ɔva ɔhyɛ ye. Bɛva ɛtane bɛhyɛ, kɛmɔ Awulae ɛva bɛ nwo edwɛkɛ ɛhyɛ bɛ la” azo. (Kɔlɔsaema 3:13) Agyalɛma mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la ‘fa bɛ ahonle muala kulo [a·gaʹpe] bɛ nwo, ɔboalekɛ ɛhulolɛ maa bɛfa ɛtane dɔɔnwo bɛkyɛ.’ (1 Pita 4:8) Yɛ ye nzonlɛ kɛ ɛlɔlɛ maa bɛfa ɛtane bɛkyɛ. Ɔnye ɔnvi ɛkɛ, ɔluakɛ yɛ nuhua biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ ɛtane ɛnle ɔ nwo a.​—Edwɛndolɛ 130:3, 4; Gyemise 3:2.

6 Saa agyalɛma nyia ɛlɔlɛ ɛhye maa Nyamenle nee bɛ nwo a, bɛ agyalɛ ne bahyɛ na bɛ nye alie ɔluakɛ “ɛhulolɛ ɛmbɔ aze ɛlɛ.” (1 Kɔlentema 13:8) Ɛhulolɛ a ‘kɛmaa bɛ koyɛlɛ ne kɛli munli a.’ (Kɔlɔsaema 3:14) Saa wɔgya a, kɛ ɔkɛyɛ na ɛ nee wɔ bokavolɛ anyia ɛlɔlɛ ɛhye ɛ? Bɛbɔ nu bɛgenga Nyamenle Edwɛkɛ ne na bɛzuzu nwolɛ. Bɛzukoa Gyisɛse ɛlɔlɛ nwo neazo ne, bɛbɔ mɔdenle bɛdwenle nwolɛ na bɛyɛ bɛ nyɛleɛ kɛ ye ɛdeɛ ne la. Bieko, bɛhɔ Keleseɛne nyianu ngakyile mɔɔ bɛkilehile Nyamenle Edwɛkɛ ne wɔ ɔ bo la bie. Eza bɛzɛlɛ Nyamenle moalɛ amaa bɛanyia ɛlɔlɛ kpole ɛhye mɔɔ le Nyamenle sunsum ne ma la bie.​—Mrɛlɛbulɛ 3:5, 6; Dwɔn 17:3; Galeehyeama 5:22; Hibuluma 10:24, 25.

DEBIE MƆƆ TƆ ZO NWIƆ LA

7. Ɛbulɛ kile duzu, na nwane a ɔwɔ kɛ ɔda ɛbulɛ ali wɔ agyalɛ nu a?

7 Saa agyalɛma nwiɔ ne kulo bɛ nwo amgba a, bɛbabu bɛ nwo, na ɛbulɛ noko a le debie mɔɔ tɔ zo nwiɔ mɔɔ maa agyalɛ yɛ anyelielɛ a. Bɛhile ɛbulɛ bo kɛ, “awie mɔ mɔɔ bɛsuzu bɛ nwo na bɛdi bɛ eni la.” Nyamenle Edwɛkɛ ne tu Keleseɛnema kɔsɔɔti mɔɔ kunlima nee yelɛma boka nwolɛ la folɛ kɛ: “Bɛbɔ mɔdenle bɛpele bɛbu bɛ gɔnwo mɔ kpalɛ kpalɛ.” (Wulomuma 12:10) Ɛzoanvolɛ Pita hɛlɛle kɛ: “Zɔhane ala yɛɛ bɛmɛ mrenya noko, saa bɛ nee bɛ ye mɔ de a ɔwɔ kɛ bɛnwu ye kɛ bɛle mraalɛ na bɛnlɛ anwosesebɛ a. Yemɔti bɛli bɛ eni.” (1 Pita 3:7) Bɛdu yelɛ folɛ kɛ, ‘ɔli ɔ hu eni.’ (Ɛfɛsɛsema 5:33) Saa ɛkulo kɛ ɛdi awie eni a ɛyɛ debie kpalɛ ɛmaa ye, ɛbu ahenle zɔhane gyinlabelɛ nee edwɛkɛ mɔɔ ɔkɛha la na ɛsiezie ɛ nwo kɛ ɛkɛyɛ debie kpalɛ biala mɔɔ ɔkɛha kɛ ɛyɛ la.

8-10. Ndenle boni mɔ azo a ɛbulɛ baboa amaa agyalɛ agyinla na yeayɛ anyelielɛ a?

8 Menli mɔɔ kulo kɛ nyia anyelielɛ wɔ agyalɛ nu la bu bɛ bokavolɛma, ‘bɛndwenle bɛ ngomekye bɛ boɛyɛlɛ nwo, na bɛdwenle bɛ bokavolɛma noko ɛdeɛ nwo.’ (Felepaema 2:4) Bɛndwenle mɔɔ le kpalɛ la bɛmmaa bɛ ngomekye bɛ nwo​—debie mɔɔ bahile kɛ bɛle angomedi la. Emomu, bɛdwenle mɔɔ le kpalɛ maa bɛ bokavolɛ ne la noko anwo. Nɔhalɛ nu, yemɔ a hyia bɛ kpalɛ a.

9 Ɛbulɛ baboa agyalɛma yeamaa balie adwenle ngakyile mɔɔ bɛlɛ la bɛado nu. Ndelebɛbo ɛnle nu kɛ bɛkɛmaa bɛ nye kɛla kɛ menli nwiɔ adwenle kɛyɛ ko wɔ debie biala anu. Bie a debie mɔɔ hyia kunli la ɛngyia yelɛ kpalɛ, yɛɛ mɔɔ yelɛ kulo la bie a kunli ɛngulo. Noko ɔwɔ kɛ bɛ nuhua ko biala bu ɔ gɔnwo edwɛkɛ mɔɔ ɔkɛha la wɔ mekɛ ala mɔɔ ɛhye ɛntia Gyihova mɛla nee ye ngyinlazo ne mɔ la. (1 Pita 2:16; fa to Faelimɔn 14 anwo.) Bieko, ɔwɔ kɛ bɛ nuhua ko biala bu ɔ gɔnwo na ɔnle kɛ ɔdua edwɛkɛ anzɛɛ ngoayɛ zo ɔgua ɔ nyunlu aze wɔ menli nu anzɛɛ fealera nu.

10 Amgba, Nyamenle nwo ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ mɔɔ bɛnyia bɛmaa bɛ nwo la a le ninyɛne nwiɔ mɔɔ hyia na agyalɛ ayɛ kpalɛ a. Kɛ ɔkɛyɛ na bɛava ɛhye bɛali gyima wɔ agyalɛ nu ɛleka mɔɔ hyia kpalɛ la ɛ?

KELAESE TILEYƐLƐ NE BIE

11. Nwane a Ngɛlɛlera ne kile kɛ ɔle agyalɛ ne ati a?

11 Baebolo ne ka kile yɛ kɛ bɛvale subane mɔɔ bamaa nrenya ne ayɛ abusua tile kpalɛ la bɛbɔle ye. Ɛhye ati, nrenya ne lɛ ɛzonlelilɛ wɔ Gyihova anyunlu wɔ ɔ ye nee ɔ mra sunsum nee nwonane nu boɛyɛlɛ nwo. Ɔwɔ kɛ ɔbɔ kpɔkɛ kpalɛ mɔɔ nee Gyihova ɛhulolɛdeɛ yia la na ɔyɛ ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ nwo neazo kɛnlɛma. “Yelɛma, bɛha bɛ nwo aze bɛmaa bɛ hu mɔ, kɛmɔ bɛyɛ bɛmaa Awulae la. Ɔluakɛ kunli ne a lɛ tumi wɔ ɔ ye anwo zo a, kɛmɔ Kelaese lɛ [asafo] ne azo tumi la; [asafo] ne a le Kelaese sonlabaka ne yɛɛ Kelaese a le [asafo] ne Ngoanedievolɛ a.” (Ɛfɛsɛsema 5:22, 23) Noko akee, Baebolo ne ka kɛ nrenya ne noko lɛ ɔ ti, awie mɔɔ lɛ tumi wɔ ɔ nwo zo la. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Mekpondɛ kɛ bɛte ɔ bo kɛ nrenya biala amenle a le Kelaese, raalɛ biala amenle a le ɔ hu, yɛɛ Kelaese amenle a le Nyamenle.” (1 Kɔlentema 11:3) Kunli mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la sukoa Gyisɛse Kelaese mɔɔ le ɔ ti la, wɔ kɛzi ɔbali ye tileyɛlɛ ne anwo gyima la.

12. Duzu neazo kɛnlɛma a Gyisɛse yɛle ye wɔ mɛlɛbɛnwoaze nee tileyɛlɛ nwo a?

12 Gyisɛse noko lɛ ɔ ti, yemɔ a le Gyihova na ɔbɛlɛ ɔ nwo aze kpalɛ ɔmaa Ye. Gyisɛse hanle kɛ: “Mempele menyɛ mɔɔ medame mekulo la, na meyɛ mɔɔ ahenle mɔɔ zoanle me la kpondɛ la.” (Dwɔn 5:30) Neazo kpalɛ boni a le ɛhye! Gyisɛse a le “abɔdeɛ muala anu belamunli Ralɛ a.” (Kɔlɔsaema 1:15) Yemɔ a ɛnee le Mɛzaya ne a. Ɛnee ɔdaye a ɔbayɛ Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la asafo ne ati yɛɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne azo Belemgbunli wɔ anwumabɔvolɛ ne mɔ kɔsɔɔti anwo zo a. (Felepaema 2:9-11; Hibuluma 1:4) Ɔnva nwo dibilɛ nee anyelazo ɛhye mɔɔ kpogya la, ɛnee Gyisɛse ɛnle kyengye mɔɔ ɔnde awie mɔ edwɛkɛ bo anzɛɛ ɔmaa bɛyɛ ninyɛne mɔɔ bo bɛ nwo zo a. Ɛnee ɔnle ɔkabɛnga, mɔɔ dahuu ɔkakye ye ɛdoavolɛma kɛ ɔwɔ kɛ bɛtie ye a. Ɛnee Gyisɛse lɛ ɛlɔlɛ na ɔse bɛdabɛ mɔɔ menli ɛmbu bɛ la anwunvɔne titile. Ɔhanle kɛ: “Bɛdabɛ mɔɔ bɛzo ɛnlomboɛ na bɛvɛ la, bɛ muala bɛrɛla me nwo ɛke, na menwɔmaa bɛ ɛnwomenlelielɛ. Bɛva me gyɛnvayile ne bɛdo bɛ kɔme zo na bɛzukoa mɔɔ meyɛ la, ɔluakɛ mele bɛtɛɛ, yɛɛ memmemaa me nwo zo, na bɛ ɛkɛla ne mɔ anwo kɛdɔ bɛ. Ɔluakɛ me gyɛnvayile ne le felafela, yɛɛ bɔlɛ mɔɔ mebava meazoa bɛ la ɛnyɛ ɛnlomboɛ.” (Mateyu 11:28-30) Ɛnee menli nye die kɛ bɛkɛhɔ ɔ nwo ɛkɛ.

13, 14. Kɛzi kunli mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la bayɛ ye tileyɛlɛ ne yeava yeazukoa Gyisɛse ɛ?

13 Kunli mɔɔ kulo kɛ ye abusua asetɛnla yɛ anyelielɛ la bɔ mɔdenle suzu Gyisɛse subane ngɛnlɛma ne mɔ anwo. Kunli kpalɛ ɛnle kyengye mɔɔ ɔka a bɛnga a yɛɛ ɔnva ye tileyɛlɛ ne ɔngakyi kokolobaka ɔnnwunlonwunla ɔ ye. Emomu, ɔkulo ye na ɔdi ye eni. Saa ɛnee Gyisɛse ‘ɛmmemaa ɔ nwo zo’ a, ɔkile kɛ nrenya ne bɔbɔ a ɔwɔ kɛ yɛ ɛhye kpalɛ a, ɔluakɛ ɔfo yɛɛ ɔnle kɛ Gyisɛse la. Saa ɔfo a ɔkpondɛ kɛ ɔ ye te ɔ bo. Ɛhye ati, kunli mɔɔ bɛlɛ ɔ nwo aze la die ye nvonleɛ to nu, ɔnva nwo kɛ bie a edwɛkɛ le kɛ, “Mmafa ɛya; mɔɔ ɛhanle la le nɔhalɛ,” ɛhanlɛ bayɛ se amaa ye la. Ɔnrɛyɛ se ɔnrɛmaa yelɛ fee kɛ ɔkɛbu kunli mɔɔ bɛlɛ ɔ nwo aze la tileyɛlɛ ɔkɛdɛla kunli mɔɔ memaa ɔ nwo zo na ɔnde edwɛkɛ bo la. Zɔhane ala a raalɛ mɔɔ bu ɔ hu la fo a, ɔkpa kyɛlɛ a.

14 Nyamenle vale subane ngɛnlɛma mɔɔ raalɛ fa di gyima a ɔbamaa agyalɛ ayɛ anyelielɛ la bɔle ye. Kunli nrɛlɛbɛvolɛ balie ɛhye ado nu na ɔnrɛzi ye adenle. Mraalɛ dɔɔnwo se anwunvɔne, subane mɔɔ hyia wɔ abusua ɛnleanlɛ nee menli agɔnwolɛvalɛ nu la. Raalɛ a ta nwu kɛzi bɛsiezie bɛ sua nu bɛmaa ɔyɛ ɛleka kɛnlɛma a. Ɛnee “yelɛ kpalɛ” ne mɔɔ bɛha ɔ nwo edwɛkɛ wɔ Mrɛlɛbulɛ tile 31 la lɛ subane kpalɛ nee ɛlolɛ ahyɛlɛdeɛ dɔɔnwo na ye abusua ne nyianle zolɛ nvasoɛ kpalɛ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ɔ hu “fa ɔ rɛle” wula ye nu.​—Mrɛlɛbulɛ 31:10, 11.

15. Kɛ ɔkɛyɛ na kunli anyia Kelaese ɛlɔlɛ nee ye ɛbulɛ ne bie amaa ɔ ye ɛ?

15 Wɔ amaamuo bie mɔ anu, bɛkpogya kunli tumi zo somaa mɔɔ saa ɛbiza ye edwɛkɛ a ɔkile kɛ ɛmbu debie. Ɔbahola yeayɛ ɔ ye kɛ asɛɛ ɔle akɛlɛ la. Tɛ ɔ ye angome a tileyɛlɛ mɔɔ ɔfa ɔdi gyima wɔ adenle ɛtane ɛhye azo la maa ɔ nee ye avinli sɛkye a, emomu ɔ nee Nyamenle avinli noko sɛkye. (Fa to 1 Dwɔn 4:20, 21 anwo.) Noko kunli bie mɔ kpo kɛ bɛkɛli bɛ sua nu amra anyunlu na bɛmaa yelɛ ne komo bɛ nwo zo. Kunli mɔɔ bɛlɛ ɔ nwo aze kpalɛ maa Kelaese la ɛmmaa ɔ ye ɛnyɛ gyima mɔɔ bo ɔ nwo zo la anzɛɛ ɔngua ɔ nyunlu aze. Emomu, ɔsukoa Gyisɛse ɛlɔlɛ kpole ne na ɔyɛ mɔɔ Pɔɔlo dule nwolɛ folɛ la kɛ: “Kunlima, bɛhulo bɛ ye mɔ kɛmɔ Kelaese hulole [asafo] ne na ɔdole ye ngoane aze wɔ ɔ ti la.” (Ɛfɛsɛsema 5:25) Ɛnee Kelaese Gyisɛse kulo ye ɛdoavolɛ ne mɔ kpalɛ yemɔti ɔwule ɔmanle bɛ. Kunli kpalɛ bɔ mɔdenle sukoa zɔhane subane kpalɛ ne, na ɔkpondɛ mɔɔ le kpalɛ maa ɔ ye la tɛla kɛ ɔkɛmaa ɔkɛyɛ ninyɛne mɔɔ bo ɔ nwo zo la. Saa kunli bɛlɛ ɔ nwo aze maa Kelaese na ɔda ye ɛlɔlɛ nee ye ɛbulɛ ne bie ali a, ɔbaha ɔ ye yeamaa yeabɛlɛ ɔ nwo aze yeamaa ye.​—Ɛfɛsɛsema 5:28, 29, 33.

YELƐ MƐLƐBƐNWOAZE

16. Subane boni mɔ a ɔwɔ kɛ yelɛ da ye ali wɔ ɔ nee ɔ hu avinli a?

16 Bɛbɔle Adam la, ɔ nzi mekɛ bie anu, “Gyihova Nyamenle zele kɛ: ‘Ɔnle kpalɛ kɛ menwɔmaa sonla angomekye kɛdɛnla; mebabɔ ye ɛsaso boavolɛ meamaa ye.’” (Mɔlebɛbo 2:18) Nyamenle bɔle Yive kɛ “boavolɛ” na tɛ kɛ ɔ nee ɔ hu ɛzu. Ɛnee ɔnle kɛ agyalɛ yɛ kɛ meli mɔɔ menli nwiɔ a ka la. Ɛnee ɔwɔ kɛ kunli fa ɛlɔlɛ di ye tileyɛlɛ ne anwo gyima na yelɛ da ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ ali, na ɔfi ɛhulolɛ nu ɔbɛlɛ ɔ nwo aze.

17, 18. Ndenle boni mɔ azo a yelɛ bahola ayɛ boavolɛ kpalɛ amaa ɔ hu a?

17 Noko akee, yelɛ kpalɛ ɛmbɛlɛ ɔ nwo aze ala. Ɔbɔ mɔdenle ɔyɛ boavolɛ kpalɛ na ɔboa ɔ hu wɔ kpɔkɛ mɔɔ ɔkɛbɔ la anwo. Nɔhalɛ nu, saa ɔdie kpɔkɛ mɔɔ ɔ hu kɛbɔ la ɔtu nu a ɛhye ɛnrɛyɛ se ɛnrɛmaa ye. Noko saa ɔnlie ɔndu nu bɔbɔ a, ko mɔɔ ɔ nee ye bayɛ la baboa yeamaa debie kpalɛ avi nuhua ara.

18 Yelɛ kola boa ɔ hu maa ɔyɛ ye tileyɛlɛ ne kpalɛ wɔ ndenle ngakyile zo. Ɔbahola yeahile mɔdenle mɔɔ ɔbɔ ɔdi bɛ nyunlu la anwo anyezɔlɛ tɛla kɛ ɔkɛdendɛ ɔkɛtia ye anzɛɛ ɔkɛmaa ɔkɛde nganeɛ kɛ ɔngola ye nea la. Mekɛ mɔɔ ɔ nee ɔ hu de kɛnlɛma la, ɔwɔ kɛ ɔkakye kɛ ye “bɛtɛɛyɛlɛ nee [ye] koonwuyɛlɛ subane ne . . . a le kɛnlɛma na ɔsɔ Nyamenle anye a,” na tɛ ɔ hu angomekye ɔ. (1 Pita 3:3, 4; Kɔlɔsaema 3:12) Na saa kunli ne ɛnle adiema ɛ? Saa ɔle adiema anzɛɛ ɔnle adiema a, Ngɛlɛlera ne ka kile yelɛma kɛ “[bɛhulo] bɛ hu mɔ nee bɛ mra, amaa bɛanwu nrɛlɛbɛ, bɛazie bɛ nwo diinyi, bɛayɛ atiakunlukɛnlɛma, bɛ nwo ade saanwu, na bɛayɛ yelɛma kpalɛ mɔɔ tie bɛ hu mɔ ane a, amaa awie anga Nyamenle edwɛkɛ ne anwo edwɛkɛ ɛtane.” (Taetɛse 2:4, 5) Saa edwɛkɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ awie biala si nwolɛ kpɔkɛ la ba a, ɔda ali kɛ kunli mɔɔ ɛnle adiema la babu ɔ ye gyinlabelɛ ne saa ɔfa “bɛtɛɛyɛlɛ nee ɛbulɛ kpole” ɔka ɔkile ye a. Yelɛma bie mɔ asa ɛha bɛ hu mɔ mɔɔ ‘bɛnlie Nyamenle Edwɛkɛ ne bɛnli la, na bɛlua bɛ nyɛleɛ zo bɛhwe bɛ bɛrɛlɛ Nyamenle, mɔɔ yeangyia kɛ bɛkɛha edwɛkɛkpɔkɛ ko bɔbɔ a, ɔboalekɛ bɛnwu bɛ nwo enililɛ nee bɛ anwodelɛ wɔ bɛ nyɛleɛ nu.’​—1 Pita 3:1, 2, 15; 1 Kɔlentema 7:13-16.

19. Saa kunli ka kile ɔ ye kɛ ɔbu Nyamenle mɛla zo a duzu a ɔwɔ kɛ ɔyɛ a?

19 Na saa kunli ka kile ɔ ye kɛ ɔyɛ debie mɔɔ Nyamenle ɛdua la ɛ? Saa ɔba ye zɔ a ɔwɔ kɛ ɔkakye kɛ Nyamenle a le ye Tumivolɛ kpole ne a. Ɔbava mɔɔ ɛdoavolɛ ne mɔ yɛle wɔ mekɛ mɔɔ mgbanyima ne mɔ hanle kɛ bɛbu Nyamenle mɛla zo la kɛ neazo. Gyima ne 5:29 ka kɛ: “Pita nee ɛzoanvolɛma ne buale kɛ, ‘Ɔwɔ kɛ yɛtie Nyamenle yɛtɛla sonla.’”

ADWELIELILƐ KPALƐ

20. Nienwu titile a ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ hyia kpalɛ a?

20 Ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ hyia wɔ agyalɛ ne ɛleka gyɛne noko anu—adwelielilɛ. Kunli mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la nee ɔ ye baha ye gyima, ye ngyegyelɛ nee adwenle mɔɔ ɔlɛ wɔ ninyɛne nwo la anwo edwɛkɛ. Ɛhye anwo hyia ye. Kunli mɔɔ nyia mekɛ nee ɔ ye tendɛ na ɔtie ye kpalɛ la da ye ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ ali kile ye. (Gyemise 1:19) Yelɛma bie mɔ tendɛ bɛ nzo abo kɛ bɛ hu mɔ fa mekɛ ekyi bie ala a nee bɛ bɔ adawu a. Ɛhye yɛ alɔbɔlɛ. Nɔhalɛ nu, wɔ mekɛ ɛhye mɔɔ alagye ɛnle nu la anu, kunlima bahola ava mekɛ dɔɔnwo ayɛ gyima yɛɛ ezukoa nwo anwongyelelɛ bahola amaa yelɛ bie mɔ noko ayɛ gyima. Noko, ɔwɔ kɛ agyalɛma nyia mekɛ maa bɛ nwo. Yeamba ye zɔ a, bɛ nuhua ko biala ɛnrɛdwenle ɔ gɔnwo anwo. Saa bɛ nuhua biala te nganeɛ kɛ ɔwɔ kɛ ɔgyakyi ye bokavolɛ na ɔfa awie gyɛne mɔɔ bakyekye ɔ rɛle la agɔnwolɛ a, ɔbahola yeava ngyegyelɛ kpole yeara.

21. Kɛzi ɛdendɛlɛ kpalɛ maa anyelielɛ ba agyalɛ nu ɛ?

21 Adenle mɔɔ yelɛma nee kunlima fa zo di adwelie la anwo hyia. “Ɛdendɛlɛ kɛnlɛma le kɛ wolɛ ndɛlamoa, ɔyɛ ɛkɛla ne fɛ yɛɛ ɔmaa sonla te kpɔkɛ.” (Mrɛlɛbulɛ 16:24) Saa bokavolɛ ne le adiema anzɛɛ ɔnle adiema a, Baebolo nu folɛdulɛ ɛhye baboa: “Bɛmaa bɛ nloa edwɛkɛ ɛyɛ fɛ na ɔyɛ anyelielɛ,” mɔɔ kile kɛ, ɔwɔ kɛ ɔfɛta la. (Kɔlɔsaema 4:6) Kenle mɔɔ awie kɛvɛ la, edwɛkɛ kɛnlɛma mɔɔ vi ahonle nu mɔɔ ye bokavolɛ kɛha la kola boa ye dɔɔnwo. “Edwɛkɛ mɔɔ bɛkɛha ye wɔ ye adenle zo la le kɛ ezukoa nvutuke ampolo mɔɔ la dwɛtɛ fufule pɛlɛte nu la.” (Mrɛlɛbulɛ 25:11) Ɛnelɛ nee edwɛkɛ agbɔkɛ mɔɔ yɛfa yɛdi gyima la hyia kpalɛ. Kɛ neazo la, awie bahola ava ɛya na yeaha yeahile ɔ gɔnwo kɛ: “To anlenkɛ ne anu!” Noko nea kɛzi ɔbahola yeaha edwɛkɛ ne bɛtɛɛ yeamaa yeayɛ “anyelielɛ,” mɔɔ ndelebɛbo wɔ nu la, “Mekpa wɔ kyɛlɛ, to anlenkɛ ne anu wɔ ɔ?”

22. Duzu subane a hyia na agyalɛma ahola ali adwelie kpalɛ a?

22 Ahunlunyele, ndelebɛbo, edwɛkɛ mɔɔ bɛka ye bɛtɛɛ nee kɛzi bɛyɛ bɛ nwo la maa adwelielilɛ kpalɛ kɔ zo. Saa kunli nee yelɛ bɔ mɔdenle kpalɛ di adwelie a, bɛbahola bɛavi bɛ ɛhulolɛ nu bɛaha bɛ ngyianlɛ bɛahile bɛ nwo na ko biala akyekye ɔ gɔnwo arɛle wɔ mekɛ mɔɔ bie arɛle kɛbɔ, ɔ sa nu kɛdo anzɛɛ adwenledwenle kɛdɔ ɔ nwo la. Nyamenle Edwɛkɛ ne si yɛ adua kɛ, “bɛzi mɔɔ [ɛlɛdi nyane] la ahonle.” (1 Tɛsalonaekama 5:14) Ɔdwu mekɛ bie a kunli anzɛɛ yelɛ kola di nyane. Bɛbahola ‘bɛazi’ anzɛɛ bɛakyekye ko biala arɛle, amaa bɛ diedi anyi.​—Wulomuma 15:2.

23, 24. Saa bɛ adwenle ɛnyia wɔ edwɛkɛ bie anwo a, kɛzi ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ baboa ɛ? Maa neazo.

23 Agyalɛma mɔɔ da ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ ali la ɛnrɛbu bɛ adwenle mɔɔ ɛnyia wɔ edwɛkɛ bie anwo la kɛ ɔle ngyegyelɛ kpole. Bɛbabɔ mɔdenle kpalɛ kɛ ko biala ɛnrɛyɛ ɔ gɔnwo anwo zo “kengɛndɛɛnye” anzɛɛ ɔnrɛva ɔ nwo ɛya kpole. (Kɔlɔsaema 3:19) Ɔwɔ kɛ bɛkakye kɛ, “nyelebɛnloa bɛtɛɛ maa ɛya dwo.” (Mrɛlɛbulɛ 15:1) Nea boɛ kɛ ɛnrɛbu ɛ nye ɛnrɛgua bokavolɛ mɔɔ ɔlɛka ye ahonle nu edwɛkɛ la anwo zo anzɛɛ ɛnrɛbɔ ɛnrɛgua ye lɔ. Emomu, bu edwɛkɛ ɛhye mɔ kɛ ɔle adenle mɔɔ bamaa wɔanwu adwenle mɔɔ ɔlɛ la. Bɛbɔ nu bɛli ngyegyelɛ nwo gyima na bɛmaa bɛ adwenle ɛyɛ ko wɔ mɔɔ bɛkɛha la anwo.

24 Kakye mekɛ bie mɔɔ Sɛla zuzule ngyegyelɛ bie anwo sɔbelɛ hilele ɔ hu Ebileham mɔɔ ɔ nye anlie nwolɛ la. Noko, Nyamenle hanle hilele Ebileham kɛ: “Di edwɛkɛ biala mɔɔ Sɛla ɛha ɛhile wɔ la azo.” (Mɔlebɛbo 21:9-12) Ebileham yɛle ye zɔ na ɔnyianle nyilalɛ. Zɔhane ala a, saa yelɛ suzu debie mɔɔ nee ɔ hu ɛdeɛ ne ɛnle ko la a, ɔwɔ kɛ ɔtie ye a. Mekɛ ko ne ala anu, ɔnle kɛ yelɛ ne die adwelielilɛ ne fa, na ɔwɔ kɛ ɔtie mɔɔ ɔ hu kɛha la. (Mrɛlɛbulɛ 25:24) Saa kunli anzɛɛ yelɛ gyinla zo dahuu kɛ ye edwɛkɛ ɛdeɛ ala a ɔwɔ kɛ bɛtie a ɔngile ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ.

25. Kɛzi adwelielilɛ kpalɛ baboa yeamaa anyelielɛ ara agyalɛ nu ninyɛne mɔɔ hyia la anu ɛ?

25 Adwelielilɛ kpalɛ noko hyia wɔ agyalɛma nla nwo edwɛkɛ nu. Sonla mɔɔ le angomedi na ɔngola ɔnzɔ ɔ nwo la bahola azɛkye agyalɛ nu koyɛlɛ ɛhye mɔɔ anwo hyia la. Abotane mɔɔ bɛfa bɛdi adwelie kpalɛ la anwo hyia. Saa bɛ nuhua biala anyɛ angomedi na ɔnea mɔɔ baboa ɔ gɔnwo la a, nla ɛnrɛyɛ ngyegyelɛ dɔɔnwo. Wɔ edwɛkɛ ɛhye nee gyɛne nu, “awie biala mmadwenle ɔ ngome ye boɛyɛlɛ nwo. Bɛdwenle bɛ gɔnwo mɔ ɛdeɛ nwo.”​—1 Kɔlentema 7:3-5; 10:24.

26. Ɔwɔ nuhua kɛ anyelielɛ nee ngyegyelɛ bara agyalɛ biala anu ɛdeɛ, noko kɛzi Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ agyalɛma badie la bɛamaa bɛanyia anyelielɛ ɛ?

26 Nea folɛdulɛ kpalɛ mɔɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne fa maa a! Ɔle nɔhalɛ kɛ, anyelielɛ nee ngyegyelɛ bara agyalɛ biala anu. Noko saa agyalɛma nyia Gyihova adwenle kɛmɔ bɛla ye ali wɔ Baebolo ne anu la, na bɛmaa bɛ agyalɛ ne gyinla ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ nwo ngyinlazo ne azo a, bɛbahola bɛanyia anwodozo kɛ bɛ agyalɛ ne bayɛ anyelielɛ na yeahyɛ. Ɛhye bamaa bɛabu bɛ nwo na eza bɛali Gyihova Nyamenle, agyalɛ Hyehyɛvolɛ ne noko eni.

KƐZI BAEBOLO NGYINLAZO ƐHYE MƆ KOLA BOA . . . AGYALƐMA MAA BƐ AGYALƐ NE KYƐ NA ANYELIELƐ BA NU Ɛ?

Nɔhalɛ Keleseɛnema kulo bɛ nwo ngoko ngoko.​—Dwɔn 13:35.

Keleseɛnema ɛziezie bɛ nwo kɛ bɛbava ɛtane bɛahyɛ.​—Kɔlɔsaema 3:13.

Tileyɛlɛ nwo ngyehyɛleɛ kpalɛ wɔ ɛkɛ.​—1 Kɔlentema 11:3.

Ɔwɔ kɛ ɛka edwɛkɛ kpalɛ wɔ ye adenle zo.​—Mrɛlɛbulɛ 25:11.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2025)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie