Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • mwbr25 September m. 1-13
  • Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu
  • Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu—2025
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • SEPTEMBER 1-7
Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu—2025
mwbr25 September m. 1-13

Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu

© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

SEPTEMBER 1-7

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | MRƐLƐBULƐ 29

Kpo Diedi Nee Amaamuo Mɔɔ Ɔngyi Baebolo Ne Azo La

wp16.06 6, ɛlɛka

Anwuma Lɔ Menli Mɔɔ Yɛnnwu Bɛ La Anwo Yekile

Diedi mgbane mgbane nee sunsum evinli ne mɔ anwo ɛzulolɛ ɛnyia menli dɔɔnwo anwo zo tumi kɛ asɛɛ pilizama mɔɔ bɛgua bɛ nwɔnzɔnwɔnzɔ la. Bɛfa ayile, banzɛlɛ nee ngonyia ninyɛne bɛbɔ bɛ nwo bane. Nwolɛ ɛngyia kɛ ɛbayɛ zɔ. Baebolo ne kyekye yɛ rɛle kɛ: “[Gyihova] fa ɔ nye bɔ ewiade ye anwo mgbɔlɔka, na ɔfa tumi ɔdie bɛdabɛ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ bɛmaa ye la.” (2 Ek. 16:9) Gyihova, nɔhalɛ Nyamenle ne lɛ tumi kpole kpalɛ tɛla Seetan na saa ɛnyia ye nu anwodozo a, ɔbabɔ ɛ nwo bane.

Saa Gyihova babɔ ɛ nwo bane a, ɔwɔ kɛ ɛsukoa mɔɔ ɔsɔ ɔ nye la na ɛyɛ. Kɛ neazo la, ɛvoya mɔɔ limoa Kilisienema mɔɔ wɔ Ɛfɛsɛse la vale bɛ ngonyia mbuluku ne mɔ rale maanle bɛyelale ɔ muala. (Gyi. 19:19, 20) Zɔhane ala a saa Nyamenle babɔ ɛ nwo bane a, ɔwɔ kɛ ɛgyakyi bozonle zo ɛhɔlɛ, ayile ɛdulɛ, banzɛlɛ, ngonyia mbuluku, kiti mɔɔ ɛfa ɛbɔ ɛ nwo “bane” nee debie biala mɔɔ ɔ nee sunsum evinli nyɛleɛ lɛ abusuabɔlɛ la anzi ɛlilɛ.

w19.04 17 ¶13

Gyinla Nɔhalɛ Ne Mɔɔ Fale Ewule Nwo La Anzi

Saa wɔ adwenle yɛ wɔ kesee wɔ nyɛleɛ anzɛɛ amaamuo bie anwo a, yɛ asɔne na fa diedi sɛlɛ Gyihova ɛkɛ ne nrɛlɛbɛ. (Kenga Gyemise 1:5.) Akee yɛ neɛnleanu wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu. Saa ɔbayɛ boɛ a, kpondɛ moalɛ fi wɔ asafo nu mgbanyima ɛkɛ. Bɛnrɛzi kpɔkɛ bɛnrɛmaa wɔ, emomu bɛbahile wɔ Baebolo ngyinlazo bie mɔ mɔɔ ɛbahola wɔava wɔayɛ gyima la. Bie a yɛzuzu nwo wɔ ɛke la. Mekɛ mɔɔ ɛlɛyɛ ɛhye la, ɛnee ɛlɛtete wɔ “adwenle” ne, na ɔbanwu “ngakyile mɔɔ wɔ kpalɛ nee ɛtane nu la.”​—Hib. 5:14.

w18.11 11 ¶12

‘Mebalua Wɔ Nɔhalɛ Ne Anu’

Amaamuo nee nyɛleɛ mɔɔ ɛngyi Baebolo ne azo. Yɛ mbusuafoɔ, yɛ gɔnwo mɔ gyimayɛvoma nee sukuluma babɔ mɔdenle kɛ bɛmaa yɛaboka bɛ nwo wɔ ɛvoyialilɛ bie mɔ anu. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahola yɛagyinla ngyegyelɛ mɔɔ fale amaamuo nee ɛvoyialilɛ mɔɔ ɛnli Gyihova eni la anloa ɛ? Ɔlua adwenle mɔɔ Gyihova lɛ ye wɔ nyɛleɛ ɛhye mɔ anwo mɔɔ yɛbahakye la azo. Saa yɛkenga na yɛsuzu ɛleka mɔɔ ɛvoyialilɛ bie mɔ abo vi mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu la a, ɔbaboa yɛ. Saa yɛgyinla Ngɛlɛlera ne azo yɛnwu deɛmɔti yɛnli ɛvoyia ɛhye mɔ a, ɔbamaa yɛanwu kɛ yɛlua adenle ne mɔɔ “sɔ Awulae anye la” azo. (Ɛfɛ. 5:10) Gyihova nee ye Edwɛkɛ ne anu anwodozo mɔɔ yɛbanyia la ɛnrɛmaa yɛnrɛyɛ “sulosulo.”​—Mrɛ. 29:25.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

it “Adalɛ Nganvolɛ” ¶1

Adalɛ Nganvolɛ

Saa ɛyeyɛ awie ɛmaa ɔbo zo wɔ adenle mɔɔ ɔnfɛta la azo anzɛɛ ɛka edwɛkɛ mɔɔ ɔnle nɔhalɛ la ɛfa ɛkanvo awie mɔɔ adwenle ne a le kɛ ɛfa wɔazɔ ahenle anye a, ɔle adalɛ nganvolɛ. Fane dɔɔnwo ne ala, bɛyɛ ɛhye amaa ahenle anye alie, noko awieleɛ bɔkɔɔ ne ɔmboa ye. Adwenle mɔɔ menli fa kanvo awie mɔ adalɛ nu la a le kɛ bɛkulo kɛ bɛnyia debie bɛfi ye ɛkɛ na ɔyɛ a ɔmaa ahenle mɔɔ bɛlɛkanvo ye adalɛ nu la noko te nganeɛ kɛ ɔwɔ kɛ ɔyɛ debie ɔmaa bɛ. Fane dɔɔnwo ne ala ɔsua ahenle mɔɔ bɛlɛkanvo ye adalɛ nu la ɛhane. (Mrɛ. 29:5) Adalɛ nganvolɛ ɛnle nrɛlɛbɛ mɔɔ vi anwuma, emomu ɔle ewiade adwenle. Ɛhye maa menli yɛ angomedi, nyeyenu yɛɛ nabalaba. (Gye. 3:17) Mɛlɛbɛla, adalɛbɔlɛ yɛɛ nganvolɛ mɔɔ ɔngyi kpɔkɛ zo la amuala ɛnzɔ Nyamenle anye.​—2 Kɔl. 1:12; Gal. 1:10; Ɛfɛ. 4:25; Kɔl. 3:9; Yek. 21:8.

SEPTEMBER 8-14

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | MRƐLƐBULƐ 30

“Mmamaa Medi Ehyia Anzɛɛ Menyia Me Nwo”

w18.01 24-25 ¶10-12

Ɛlɔlɛ Boni A Maa Bɛnyia Nɔhalɛ Anyelielɛ A?

Nɔhalɛ nu, yɛ muala yɛhyia ezukoa. Ɔboa yɛ wɔ adenle bie azo. (Nol. 7:12) Noko saa awie lɛ mɔɔ ɔbava yeali ye ngyianlɛ nwo gyima ala a, ɔbamaa ɔ nye alie ɔ? Ɛhɛe! (Kenga Nolobɔvo 5:12) Gyeki ara Egɛ hɛlɛle kɛ: “Mmamaa medi ehyia anzɛɛ menyia me nwo. Maa menyia aleɛ mɔɔ menwɔhyia nwolɛ la ala.” Yɛbahola yɛade deɛmɔti ɛnee ɔngulo kɛ ɔdi ehyia kpalɛ la abo. Ɔdoale zo kɛ ɛnee ɔngulo kɛ ɔbawua, ɔluakɛ awuleyɛlɛ ɛnzɔ Nyamenle anye. Noko, duzu ati a ɔzɛlɛle kɛ ɔmmamaa ɔnyia ɔ nwo ɛ? Ɔhɛlɛle kɛ: “Anrɛɛ me ko yi a, menwɔkpo wɔ na menwɔbiza kɛ, ‘[Gyihova] a le nwane?’” (Mrɛ. 30:8, 9) Bie a ɛze menli bie mɔ mɔɔ bɛfa bɛ nwo bɛto bɛ anwonyia zo bɛtɛla Nyamenle la.

Menli mɔɔ le ezukoa nwo anyebolo la ɛnrɛhola ɛnrɛzɔ Nyamenle anye. Gyisɛse hanle kɛ: “Awie biala ɛnrɛhola ɛnrɛzonle menlenlɛ nwiɔ; ɔluakɛ ɔbahulo ko na yeakpɔ ko, anzɛɛ ɔbali ko eni yeagyakyi ko. Bɛnrɛhola bɛnrɛzonle Nyamenle nee Anwonyia.” Eza ɔhanle kɛ: “Bɛgyakyi kɛ bɛkɛkpondɛ bɛ anwonyia bɛkɛzie azɛlɛ ye azo, ɛleka mɔɔ ngɛkɛba nee nrɛlana kola sɛkye ye na nwule kola kɔwua la. Emomu, bɛkpondɛ bɛ anwonyia bɛzie anwuma, ɛleka mɔɔ ngɛkɛba nee nrɛlana ɛngola ɛnzɛkye ye, na nwule ɛngola ɛngɔnwua la.”​—Mat. 6:19, 20, 24.

Menli dɔɔnwo ɛnwu ye kɛ saa bɛtete ninyɛne zo wɔ bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu a, ɔmaa bɛ nye die na eza bɛnyia mekɛ dɔɔnwo bɛsonle Gyihova. Jack mɔɔ de United States la dɔnenle ye sua kpole nee ye gyima ɔluakɛ ɛnee ɔze kɛ yemɔ bamaa ɔ nee ɔ ye ahola ayɛ adekpakyelɛ gyima ne bie. Ɔka kɛ: “Ɛnee ɔnla aze kɛ yɛbadɔne yɛ sua kɛnlɛma ne nee yɛ agyapadeɛ mɔɔ yɛlɛ ye wɔ maanle ne anu la. Noko, wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu ɔlua ngyegyelɛ mɔɔ meyia ye gyima nu la ati, mekara sua nu la ɛnee meva ɛya. Me ye mɔɔ le dahuu adekpakyelɛnli la anye die dahuu. Ɔka kɛ, ‘Me gyimamenle ne le kpalɛ kpole!’ Kɛkala mɔɔ medame noko melɛyɛ adekpakyelɛ gyima ne bie la, yɛ mu nwiɔ yɛyɛ gyima yɛmaa Menlenlɛ ko ne ala, Gyihova.”

w87 5/15 30 ¶8

Sulo Gyihova Na Ɛ Nye Balie

◆ Mrɛ. 30:15, 16​—Ndonwo ɛhye mɔ kile duzu?

Ɔmaa yɛnwu kɛzi menli mɔɔ bɛle anyebolo la akunlu ɛndwo bɛ nwo ɛlɛ la. Mimike no mogya dɔɔnwo noko dahuu ɔno mogya, zɔhane ala a awie mɔɔ ɔle ezukoa nwo anyebolo la dahuu kpondɛ ezukoa anzɛɛ tumi a. Bieko, Nla ako ɛnyi ɛlɛ, dahuu ɔ nloa la nwo wanaanwo kɛ ɔdie avunli yeazie. Ɛkolɛ mɔɔ le mota la ‘su’ dahuu kɛ ɔkpondɛ ngakula. (Gyn. 30:1) Azɛlɛ mɔɔ nzule ɛnle zo la meme nzule mɔɔ kɛdɔ la ndɛndɛ na ɔngyɛ ɛnee azɛlɛ ne ɛyɛ resee bieko. Yɛɛ saa ɛto senle na wɔanva etile kpalɛ a, ɔbazɔ dedee yeazɔ mɔɔ ɔnle ɛkɛ ne la. Zɔhane ala a anyebolo sonla de a. Noko menli mɔɔ maa anwuma nrɛlɛbɛ kile bɛ adenle la ɛnla angomedi subane ɛhye bie ali.

w11 6/1 10 ¶4

Kɛzi Ɛbava Ezukoa Mɔɔ Ɛlɛ Ye La Ala Wɔali Gyima Ɛ?

Saa ɛbadɔ debie a, kpondɛ nwolɛ ezukoa to ɛkɛ. Bie a ɔzɔho kɛ yekpa nwo, noko saa ɛbadɔ debie a, nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ ɛbazie nwolɛ ezukoa amaa ɛ nwo angyele wɔ. Ɛhye ɛmaa menli dɔɔnwo ɛhwe bɛ nwo ɛvi kakɛ nee ngyegyelɛ mɔɔ ɔ nee ye lua la anwo, le kɛ nwolɛ mpaefoa ɛdualɛ. Bɛha ngyigyilira nwo edwɛkɛ wɔ Baebolo ne anu kɛ, ɔze “nrɛlɛbɛ” ɔluakɛ “ɔkuohua ye aleɛ nloa wɔ ma ɛdelɛ mekɛ nu” ɔmaa kenle bie.​—Mrɛ. 6:6-8; 30:24, 25.

w24.06 13 ¶18

Yɛ Gyihova Ɛyɛvolɛ Dahuu!

Ɔle kpalɛ kɛ yɛbazuzu adwenle mɔɔ yɛlɛ wɔ ezukoa nwo la anwo. Biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo dahuu melɛdwenle ezukoa nee ninyɛne mɔɔ melɛ ezukoa a mebadɔ la anwo ɔ? Saa mebiza bosea a asoo ɔkyɛ na meadua ɔluakɛ melɛ adwenle kɛ ahenle mɔɔ vale ezukoa ne maanle me la ɛngyia nwo ɔ? Asoo melɛ ezukoa a ɔmaa mete nganeɛ kɛ me nwo hyia noko ɔmaa ɔyɛ se kɛ mebayɛ nyele ɔ? Saa me mediema mrenyia nee mraalɛ bie mɔ lɛ ezukoa dɔɔnwo a, asoo mebua bɛ ndɛne kɛ bɛkulo anwonyia ɔ? Asoo mefa bɛdabɛ mɔɔ bɛle sukoavolɛma la ala agɔnwolɛ na megyakyi ehyiavolɛma ɔ?’ Yɛnyia nwolɛ adenle kpole kɛ yɛbayɛ Gyihova nyɛvolɛ. Saa yɛanyɛ ezukoa nwo anyebolo a, yɛbahola yɛahɔ zo yɛayɛ Gyihova nyɛvolɛ. Saa yɛyɛ ye zɔ, Gyihova ɛnrɛgyakyi yɛ ɛlɛ!​—Kenga Hibuluma 13:5.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

w09 4/15 17 ¶11-13

Abɔdeɛ Da Gyihova Nrɛlɛbɛ Ne Ali

Awolɛzopema ɛnle nane kpole, noko ɔkilehile yɛ ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ anwo hyia kpalɛ la. (Kenga Mrɛlɛbulɛ 30:26) Ɔzɔho asoasoa mɔɔ ɛyɛ kpole la, noko ɔ nzo nee ɔ gyakɛ le nzinrenzinra. Nane ɛhye tɛnla bodane anzɛɛ awolɛ nu. Ɔ nye nwu debie kpalɛ yɛɛ adokule mɔɔ deda awolɛ nu la bɔ ɔ nwo bane fi ye agbɔvolɛ anwo. Bɛbɔle awolɛzopema mɔɔ ɔ nee ɔ gɔnwo mɔ bɔ nu tɛnla, amaa banyia banebɔlɛ. Ɛhye boa maa bɛ nwo yɛ bɛ wuluwulu wɔ ɛyɛlɛ mekɛ nu.

Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi awolɛzopema ɛkɛ a? Mɔɔ limoa la, kakye kɛ nane ɛhye maa ɔ nye da ɛkɛ ne mekɛ biala maa esiane. Kɛmɔ ɔ nye nwu moa la ati, saa agbɔvolɛ ɛlɛba a ɔnwu bɛ ndɛ na ɔkɔfea ye bɔne ne anu amaa esiane biala ando ye. Zɔhane ala a ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛmaa yɛ nye da ɛkɛ ne kpalɛ wɔ sunsum nu a, amaa yɛahola yɛanwu esiane biala mɔɔ wɔ Seetan ewiade ɛhye anu la. Ɛzoanvolɛ Pita dule Kilisienema folɛ kɛ: “Bɛmaa bɛ nye ɛla ɛkɛ, bɛzinza! Bɛ kpɔvolɛ Abɔnsam luolua nu kɛ awenade mɔɔ ɛlɛkpo akpondɛ awie ahye ye ali la.” (1 Pita 5:8) Mɔɔ ɛnee Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la, ɔmaanle ɔ nye lale ɛkɛ na ɔgyinlanle Seetan sɔnea ne mɔ anloa kpundii. (Mat. 4:1-11) Gyisɛse yɛle neazo kɛnlɛma maanle ye ɛdoavolɛma!

Adenle ko mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛamaa yɛ nye ala ɛkɛ ne la a le kɛ, yɛbava sunsum nu nziezielɛ mɔɔ Gyihova ɛyɛ ɛmaa yɛ la amuala yɛali gyima. Ɔnle kɛ yɛbu yɛ nye yɛgua Baebolo ɛgengalɛ nee debiezukoalɛ ɛhɔlɛ zo ɛlɛ. (Luku 4:4; Hib. 10:24, 25) Bieko, kɛ mɔɔ awolɛzopema nee bɛ gɔnwo mɔ bɔ nu tɛnla la, zɔhane ala a ɔwɔ kɛ yɛbikye yɛ mediema amaa yɛamaa yɛ nwo “anwosesebɛ” a. (Wlo. 1:12) Saa yɛfa nziezielɛ mɔɔ Gyihova ɛyɛ ɛmaa yɛ la yɛdi gyima a, ɛnee yɛlɛkile kɛ yɛ nee edwɛndolɛnli Devidi yɛ adwenle, ɔhɛlɛle kɛ: “Gyihova le me bodane nee me aranemgbole yɛɛ me Dievolɛ. Me Nyamenle ne le me bodane, ye nuhua a menriandi mekɔfea a.”​—Edw. 18:2.

SEPTEMBER 15-21

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | MRƐLƐBULƐ 31

Mɔɔ Yɛsukoa Yɛfi Ninli Bie Folɛdulɛ Nu La

w11 3/1 20 ¶7-8

Fa Ɛbɛla Kpalɛ Nwo Ngyinlazo Kilehile Ɛ Mra

Kilehile bɛ nla nwo nɔhalɛ edwɛkɛ kɔsɔɔti. Kɔkɔbɔlɛ nwo hyia. (1 Kɔl. 6:18; Gye. 1:14, 15) Noko akee, Baebolo ne maa yɛnwu ye kɛ nla le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ vi Nyamenle, ɔnle Seetan ɛhane. (Mrɛ. 5:18, 19; Sɔl. 1:2) Saa ɛka ngyegyelɛ mɔɔ wɔ nu la ala ɛkile ɛ mra a, ɔnrɛmaa bɛnrɛnyia nla nwo adwenle mɔɔ tenrɛ anzɛɛ gyi Baebolo ne azo la. Corrina, bɛlɛra bie mɔɔ wɔ France la ka kɛ: “Ɛnee me awovolɛ ta ka nla nu ɛbɛlatane nwo edwɛkɛ, na ɛhye maanle menyianle nla nwo adwenle mɔɔ ɛndenrɛ.”

Ka nɔhalɛ mɔɔ fane nla nwo la kɔsɔɔti kile ɛ mra. Nadia, ninli bie mɔɔ wɔ Mexico la se: “Mebɔ mɔdenle dahuu memaa me mra nwu ye kɛ nla le debie kɛnlɛma mɔɔ Gyihova Nyamenle ɛva ɛmaa alesama amaa bɛ nye alie. Noko agyalɛ nu yɛɛ ɔfɛta a. Kɛzi yɛbava yɛali gyima la bahola amaa yɛ nye alie anzɛɛ yɛanwu amaneɛ.”

ijwhf edwɛkɛ 4 ¶11-13

Ka Nza Nwo Edwɛkɛ Kile Ɛ Mra

Ɛ nee bɛ ɛzuzu edwɛkɛ ne anwo. Mark, selɛ bie mɔɔ wɔ Britain la ka kɛ, “nza ɛnlonlɛ nwo edwɛkɛ bahola ahye ngakula adwenle kpalɛ. Membizale me ra nrenyia ne mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ mɔtwɛ la kɛ, ɔnea a ɔle kpalɛ anzɛɛ ɛtane kɛ ɔbanlo nza mɔɔ anu yɛ se la ɔ. Membizale ye wɔ agɔnwolɛvalɛ adenle zo na ɛhye boale ye maanle ɔhanle mɔɔ wɔ ye ahonle nu la.”

Saa ɛta ɛka nza mɔɔ anu yɛ se la anwo edwɛkɛ ɛkile ɛ ra a, ɔbaboa ye kpalɛ. Nea ɛ ra ne ɛvolɛ na ɛ nee ye ɛzuzu ɛbɛlabɔlɛ nu edwɛkɛ le kɛ kale ɛhanlɛ nwo mɛla mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛdi zo nee nla nwo edwɛkɛ noko anwo.

Yɛ neazo. Ngakula le kɛ emiane​—bɛsukoa ninyɛne mɔɔ bɛnwu ye la​—na neɛnleanu kile kɛ, awovolɛ kola nyia bɛ mra nwo zo tumi tɛla awie biala. Ɛhye kile kɛ, saa ɛfa nza mɔɔ anu yɛ se la a ɛdi wɔ adwenleadwenle nwo gyima a, ngakula ne mɔ noko bayɛ bie. Yemɔti yɛ neazo kpalɛ. Nea kɛ ɛbava nza wɔali gyima kpalɛ.

g17.6 9 ¶5

Kilehile Ɛ Mra Maa Bɛla Mɛlɛbɛnwoaze Ali

Maa bɛ anwosesebɛ maa bɛhyɛ debie. Maa ɛ ra ne ɛnwu ye kɛ “anyelielɛ dɔɔnwo wɔ ɛmaanlɛ nu tɛla ɛlielɛ.” (Gyi. 20:35) Kɛzi ɛbayɛ ye ɛ? Bɛbahola bɛabɔ nu bɛahɛlɛ menli mɔɔ bɛhyia moalɛ amaa bɛali gua, bɛanyia kale mɔɔ bava bɛ ahɔ ara, anzɛɛ bɛaziezie bɛ sua nu la aluma. Saa ɛlɛboa menli ɛhye mɔ a, ɛ nee ɛ ra ne ɛhɔ. Maa ɛ ra ne ɛnwu anyelielɛ nee ahunlundwolɛ mɔɔ wɔnyia ye wɔ ɛmaanlɛ nu la. Ɛyɛ ɛhye a, ɔkile kɛ ɛlɛdua wɔ neazo zo wɔahile ɛ ra ne mɛlɛbɛnwoaze subane.​—Baebolo ngyinlazo: Luku 6:38

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

w92 11/1 11 ¶7-8

Nwomazukoalɛ Wɔ Baebolo Mekɛ Zo

Wɔ tete Yizilayɛ, ɛnee awovolɛ bɔ nu kilehile bɛ mra wɔ bɛ ngakula nu. (Dit. 11:18, 19; Mrɛ. 1:8; 31:26) Baebolo nwo abɔlɔba E. Mangenot hɛlɛle ye wɔ French Dictionnaire de la Bible ne anu kɛ: “Saa kakula bie bɔ ɔ bo kɛ ɔtendɛ ala a, bɛkile ye Mɛla ne anu edwɛkɛ bie mɔ. Ye mame boa ye maa ɔkye ngyɛnu ko anu edwɛkɛ ɔgua ɔ ti anu; saa ɔbobɔ zo dedee na ɔnwu ye a ɛnee bɛhɔ fofolɛ zo. Nzinlii bɛkɛlɛ edwɛkɛ ne mɔɔ kakula ne ɛhola ɛhye ɛgua ɔ ti anu la bɛgua debie zo bɛmaa ye. Bɛdua adenle ɛhye azo bɛkile ye ɛgengalɛ, akee saa ɔlɛnyi a ɔkola ɔkenga na ɔdwenledwenle Awulae mɛla ne anwo.”

Ɛhye maa ɔda ali kɛ ɛnee adenle titili mɔɔ bɛdua zo bɛsukoa debie la a le kɛ bɛbahye bɛagua bɛ ti anu. Ɛnee ɔwɔ kɛ Gyihova mɛla ne nee kɛzi ɔ nee ye menli ne lile la anwo ninyɛne mɔɔ bɛsukoa la ka bɛ ahonle kpalɛ. (Dit. 6:6, 7) Eza ɔwɔ kɛ bɛdwenledwenle nwolɛ. (Edw. 77:11, 12) Amaa ngakula nee mgbanyinli ahola ahye debie agua bɛ ti anu la, ɛnee ninyɛne dɔɔnwo wɔ ɛkɛ ne mɔɔ ɔboa bɛ a. Bie a le ngɛlɛlerakpɔkɛ mɔɔ ɛnee bɛfa bɛbɔ edwɛne ngyehyɛnu bie mɔ abo la, ɛnee ɛhye le nidizo nidizo (nwolɛ neazo wɔ Mrɛlɛbulɛ 31:10-31); bieko a le edwɛkɛ agbɔkɛ ngakyile mɔɔ bɛfa ngɛlɛlerakpɔkɛ ko bɛbɔ ɔ bo la, anzɛɛ bɛbɔ bɛ ko la; yɛɛ nɔma mɔɔ bɛfa bɛdi gyima la, nwolɛ neazo wɔ Mrɛlɛbulɛ tile 30 awieleɛ ɛkɛ ne. Ɔyɛ anyelielɛ kɛ, mbɔlɔba bie mɔ suzu kɛ, Gezer Kalenda mɔɔ le tete Hibulu edwɛkɛ mɔɔ bɛva bɛ sa bɛhɛlɛ mɔɔ yehyɛ kpalɛ la le sukulu kakula bie mɔɔ ɔlɛsukoa debie mɔɔ yehye yegua ɔ ti anu la asa anloa.

SEPTEMBER 22-28

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | NOLOBƆVO 1-2

Kɔ Zo Tete Awolɛndoazo Mɔɔ Bɛlɛba La

w17.01 27-28 ¶3-4

“Fa Gyimalilɛ Wula Mrenyia Nɔhavoma Asa”

Yɛ nuhua dɔɔnwo anye die gyima mɔɔ yɛyɛ la anwo na yɛngulo kɛ yɛgyakyi ye ɛyɛlɛ. Noko, ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ ɔvi Adam mekɛ zo, awolɛndoazo ko yɛ mgbanyinli na awolɛndoazo fofolɛ badi bɛ gyakɛ anu. (Nol. 1:4) Kenle nsa ye, nzenzaleɛ ɛhye maa nɔhalɛ Kilisienema yia ngyegyelɛ ngakyile. Gyihova menli gyima ne anu ɛdɛlɛ yɛɛ ye ɛyɛlɛ ɛyɛ se. Saa yɛnyia gyima fofolɛ bie a, yɛdua ndenle fofolɛ zo yɛyɛ​—ndenle ɛhye mɔ bie a le adwuleso ninyɛne mɔɔ bɛfa bɛyɛ debie la. Ɔyɛ se ɔmaa mgbanyima bie mɔ kɛ bɛbazukoa ndenle fofolɛ mɔɔ bɛdua zo bɛyɛ debie la. (Luku 5:39) Saa ɔnle zɔ bɔbɔ a, mgbavolɛ lɛ anwosesebɛ tɛla mgbanyima. (Mrɛ. 20:29) Ɛhye ati, nrɛlɛbɛ nee ɛlɔlɛ wɔ nu kɛ mgbanyima batete mgbavolɛ bɛamaa bɛalie ɛzonlelilɛ dɔɔnwo bado nu.​—Kenga Edwɛne 71:18.

Bie a ɔbayɛ se yeamaa mgbanyima kɛ bɛbava gyima bɛamaa mgbavolɛ. Bie mɔ sulo kɛ nwolɛ adenle mɔɔ bɛ nye die nwo la bɛavi bɛ sa. Bie mɔ noko dwenle kɛ mgbavolɛ ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ gyima ne kpalɛ kɛ bɛdabɛ la. Yɛɛ bie mɔ noko dwenle kɛ bɛnlɛ alagye bɛntete awie mɔ. Ɔwɔ kɛ mgbavolɛ noko nyia abotane, saa bɛtɛfale gyimalilɛ dɔɔnwo bɛtɛwulale bɛ sa a.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

it “Nolobɔvo” ¶1

Nolobɔvo

Ɛnee bɛfa Hibulu duma Qo·heʹleth (mɔɔ kile “Nolobɔvo”) la bɛka gyima mɔɔ ɛnee Yizilayɛ arelemgbunli yɛ la anwo edwɛkɛ na ɛnee ɔfɛta bɔkɔɔ. (Nol. 1:1, 12) Ɛnee ɔle belemgbunli ne ɛzonlelilɛ kɛ ɔbaha Yizilayɛma mɔɔ ɛnee bɛyila bɛ nwo zo bɛmaa Gyihova la yeabɔ nu amaa bɛali nɔhalɛ bamaa Nyamenle mɔɔ le bɛ Belemgbunli la. (1 Arl. 8:1-5, 41-43, 66) Ɔlua ɛhye ati, mɔɔ ɛnee bɛgyinla zo bɛfa bɛnwu belemgbunli bie kɛ ɔle kpalɛ anzɛɛ ɔnle kpalɛ la a le kɛzi ɔboale maanle ne ɔmaanle bɛzonlenle Gyihova la. (2 Arl. 16:1-4; 18:1-6) Ɛnee Sɔlɔmɔn mɔɔ ɔle nolobɔvo ne la ɛlimoa ɛboɔboa Yizilayɛma nee menli mɔɔ bɛnle Yizilayɛma la anloa wɔ ɛzonlenlɛsua ne anu. Wɔ buluku ɛhye anu, ɔboale Nyamenle menli ne ɔmaanle bɛhwenle bɛ nwo bɛvile ninyɛne mgbane mɔɔ wɔ ewiade ɛhye anu la anwo na bɛvale bɛ adwenle bɛziele ninyɛne mɔɔ Nyamenle die to nu la azo. Bɛhilele duma Ek·kle·si·a·stesʹ (Nolobɔvo) mɔɔ Baebolo ne fa di gyima la abo bɛvile Qo·heʹleth mɔɔ wɔ Greek Septuagint ne anu la anu, ɔkile “awie mɔɔ ɔboka ekpunli bie anwo la (asafo; nyianu).”

SEPTEMBER 29–OCTOBER 5

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | NOLOBƆVO 3-4

Mia Nyɛma Mɔɔ Bɔ Nwolɛ Nsa La Anu

ijwhf edwɛkɛ 10 ¶2-8

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Bɛammaa Ɛlɛtɔlɔneke Ninyɛne Angyegye Bɛ La

● Saa bɛfa ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne bɛdi gyima kpalɛ a, ɔbahola yeaboa bɛ agyalɛ ne. Kɛ neazo la, agyalɛma bie mɔ dua zo di adwelie wɔ mekɛ mɔɔ bɛ mu nwiɔ bɛnle sua nu la.

“Saa ɛkɛlɛ edwɛkɛ sikalɛ le kɛ, ‘Mekulo wɔ,’ anzɛɛ ‘Melɛdwenle ɛ nwo’ ɛnwa ye a, ɔbahola yeaboa bɛ agyalɛ ne kpalɛ.”​—Jonathan.

● Saa bɛanva ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne bɛanli gyima kpalɛ a, ɔbahola yeazɛkye bɛ agyalɛ ne. Kɛ neazo la, dahuu menli bie mɔ anye gyi bɛ fonu anzɛɛ bɛ tabelɛte ne azo, na yemɔ ɛmmaa bɛnnyia mekɛ bɛmmaa bɛ ye anzɛɛ bɛ hu.

“Medie medi kɛ, fane dɔɔnwo ne ala, anrɛɛ me hu kulo kɛ ɔ nee me tendɛ, noko kɛmɔ me adwenle wɔ me fonu ne azo la ati, ɔmmaa ɔngola ɔ nee me ɛndendɛ.”​—Julissa.

● Menli bie mɔ ka kɛ, saa bɛlɛfa bɛ ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne bɛali gyima a, bɛkola bɛ nee bɛ ye anzɛɛ bɛ hu di adwelie kɛnlɛma wɔ mekɛ ko ne ala. Awulaba Sherry Turkle hanle kɛ, “menli ka edwɛkɛ ɛhye fa bɛlɛbɛla bɛ nwo ala.” Menli suzu kɛ, saa ɛkola ɛyɛ ninyɛne dɔɔnwo wɔ mekɛ ko ne ala a, ɔle subane kpalɛ, noko ɔnle nɔhalɛ. Sherry hanle kɛ, “saa yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛyɛ ninyɛne dɔɔnwo wɔ mekɛ ko ne ala anu a, akee bɔbɔ ɔmmaa yɛnyɛ bɛ kpalɛ.”

“Saa me nee me hu ɛlɛbɔ adawu a, me nye die, noko saa ɔlɛyɛ ninyɛne ngakyile a, ɔnyɛ boɛ. Saa me nee ye ɛlɛtendɛ na ɔlɛyɛ debie gyɛne a, ɔmaa mete nganeɛ kɛ ɔnnwu kɛ mewɔ ɛkɛ ne bɔbɔ.”​—Sarah.

Yɛ ye nzonlɛ kɛ: Kɛzi ɛfa ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne ɛdi gyima la bahola aboa wɔ agyalɛ ne anzɛɛ azɛkye ye.

w23.05 23-24 ¶12-14

Maa “Gyaa Sendɔlɔra” Ne Ɛhɔ Zo Ɛzɔ

Kɛ ɔkɛyɛ na agyalɛma azukoa Akoyela nee Pelesela ɛ? Dwenle ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ ɔhyia kɛ ɛ nee ɛ hu anzɛɛ ɛ ye yɛ la anwo. Kɛ anrɛɛ bɛ nuhua ko biala bayɛ ye gyima ɛdeɛ la, bɛbahola bɛabɔ nu bɛayɛ ɔ? Kɛ neazo la, Akoyela nee Pelesela bɔle nu hanle edwɛkɛ ne. Bɛta bɛyɛ ngyehyɛleɛ bɛyɛ ɛhye bie ɔ? Eza Akoyela nee Pelesela bɔle nu yɛle gyima. Bie a ɛ nee ɛ hu anzɛɛ ɛ ye ɛnyɛ gyima ko, noko asoo bɛbahola bɛabɔ nu bɛayɛ sua nu gyima ɔ? (Nol. 4:9) Saa ko biala boa ɔ gɔnwo wɔ ye gyimayɛlɛ nu a, ɔmaa bɛte nganeɛ kɛ bɛbikye bɛ nwo na bɛnyia nwolɛ adenle bɛbɔ adawu. Robert nee Linda gyale la yebo ɛvolɛ 50. Robert hanle kɛ: “Nɔhalɛ nu, yɛnnyia mekɛ dɔɔnwo yɛmmaa yɛ nwo yɛnva yɛnlie yɛ menle. Noko saa mekpuda ahyɛnze ne na ɔkyikyi nwolɛ anzɛɛ saa melɛbɔ ndile wɔ alienwo na ɔbaboa me a, me nye die kpole. Saa yɛbɔ nu yɛyɛ ninyɛne a, ɔmaa yɛbikye yɛ nwo. Yɛ ɛhulolɛ ne kɔ zo yɛ kpole.”

Noko bɛhakye kɛ saa agyalɛma bɔ nu yɛ ninyɛne a, yemɔ angomekye ɛngile kɛ bɛbayɛ ko. Yelɛ bie mɔɔ wɔ Brazil la hanle kɛ: “Awie biala ɛnlɛ alagye fee ɛnɛ, na menwu ye kɛ kɛmɔ yɛde sua ko anu la ati, wɔannea a yɛbanyia adwenle kɛ yɛnyia mekɛ yɛmaa yɛ nwo. Menwu ye kɛ saa yɛnyia mekɛ yɛmaa yɛ nwo a, ɛnee ɔtɛwiele. Bieko mɔɔ boka nwo la a le kɛ mebadie me hu kpalɛ.” Tie mɔɔ Bruno nee ɔ ye Tays yɛ amaa biala adie ɔ gɔnwo kpalɛ la. Bruno hanle kɛ: “Wɔ mekɛ mɔɔ yɛfa yɛdie yɛ menle la anu, yɛfa yɛ fonu ne mɔ yɛgua ɛleka bie amaa yɛanyia mekɛ kpalɛ yɛamaa yɛ nwo.”

Na saa ɛ nee ɛ hu anzɛɛ ɛ ye ɛngulo kɛ bɛbɔ nu bɛyɛ ninyɛne noko ɛ? Bie a bɛ nye ɛnlie debie ko ne ala anwo anzɛɛ bɛ nuhua biala ka ɔ gɔnwo ɛya. Duzu a bɛbahola bɛayɛ a? Suzu senle ne mɔɔ yɛhanle nwolɛ edwɛkɛ la anwo. Bɛwuda ye ɛkɛ ne ala a, ɔnzɔ kpole. Ɔhyia kɛ ɛkɔ zo ɛfa ɛyɛne mgbole ɛwula nuhua ngyikyingyikyi. Zɔhane ala a bɛdabɛ noko bɛbahola bɛabɔ ɔ bo bɛanyia mekɛ ekyii bɛamaa bɛ nwo kenle ko biala a. Bɛbɔ mɔdenle bɛyɛ ninyɛne mɔɔ bɛ mu nwiɔ bɛ nye die nwolɛ la, tɛ debie mɔɔ ɔbava kpolerazulɛ yeara la. (Gye. 3:18) Saa bɛbɔ ɔ bo ngyikyingyikyi a, bie a bɛ ɛhulolɛ ne bayɛ kpole bieko.

w23.05 21 ¶3

Maa “Gyaa Sendɔlɔra” Ne Ɛhɔ Zo Ɛzɔ

Amaa “Gyaa sendɔlɔra” ne ahɔ zo azɔ la, ɔwɔ kɛ agyalɛma ne anu biala bɔ mɔdenle kɛ ɔ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne anu bamia. Kɛzi ɛhye baboa bɛ agyalɛ ne ɛ? Saa agyalɛma maa bɛ nee bɛ anwuma Selɛ ne agɔnwolɛvalɛ ne kyia bɛ a, ɔbamaa bɛava ye folɛdulɛ bɛali gyima ndɛndɛ na ɛhye bamaa bɛahoati ngyegyelɛ biala mɔɔ bamaa bɛ ɛhulolɛ ne aha aze la, yɛɛ saa bie ba a, ɔbamaa bɛali zo. (Kenga Nolobɔvo 4:12.) Eza menli mɔɔ nee Gyihova lɛ agɔnwolɛvalɛ kpalɛ la bɔ mɔdenle kɛ bɛbazukoa ye na bɛanyia ye subane mɔɔ le kɛ atiakunlukɛnlɛma, abotane yɛɛ ɛtanefakyɛ la bie. (Ɛfɛ. 4:32–5:1) Saa agyalɛma da subane ɛhye mɔ bie ali a, ɔnrɛyɛ se kɛ bɛ ɛhulolɛ ne bayɛ kpole. Adiema raalɛ Lena mɔɔ ɛgya ɛvolɛ mɔɔ bo 25 la hanle kɛ, “Ɔnyɛ se kɛ ɛbahulo awie mɔɔ nee Gyihova lɛ agɔnwolɛvalɛ kpalɛ la na wɔabu ye.”

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

it “Ɛlɔlɛ” ¶39

Ɛlɔlɛ

“Ɛlɔlɛ Lɛ Ye Mekɛ.” Gyihova ɛnla ye ɛlɔlɛ ne ali ɛngile menli mɔɔ ɔbu bɛ kɛ bɛnfɛta anzɛɛ menli mɔɔ bɛva bɛzie bɛ nye zo kɛ bɛbayɛ ɛtane la. Yɛda ɛlɔlɛ ali yɛkile menli kɔsɔɔti, noko saa bɛbayɛ Nyamenle agbɔvolɛ a yɛnla ɛlɔlɛ ali yɛngile bɛ. Gyihova nee Gyisɛse kulo tenleneyɛlɛ na bɛkyi mɛladonlɛ. (Edw. 45:7; Hib. 1:9) Menli mɔɔ kpɔ nɔhalɛ Nyamenle ne la ɛnle menli mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛda ɛlɔlɛ ali yɛkile bɛ a. Nɔhalɛ nu, saa yɛda ɛlɔlɛ ali yɛkile menli ɛhye mɔ bɔbɔ a nvasoɛ biala ɛnrɛra zo, ɔluakɛ bɛnrɛlie Nyamenle ɛlɔlɛ ne bɛnrɛdo nu. (Edw. 139:21, 22; Aye. 26:10) Ɛhye ati, Nyamenle ɛngulo bɛ edwɛkɛ na ɔlɛ mekɛ mɔɔ ɔbava yeazɛkye bɛ bɔkɔɔ a.​—Edw. 21:8, 9; Nol. 3:1, 8.

OCTOBER 6-12

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | NOLOBƆVO 5-6

Kɛzi Yɛda Ɛbulɛ Kpole Ali Yɛkile Yɛ Nyamenle Bedevinli Ne La

mwbr20.09 3 ¶4

Yɛdi Yɛ Nwo Eni Yɛwula Gyihova Anyunlunyia

Ɔwɔ kɛ bɛ nwo enililɛ nwo kyia yɛ kpalɛ wɔ ɛzonlenlɛ mɔɔ yɛfa yɛmaa Gyihova la anu. Nolobɔvo 5:1 ka kɛ; “Saa ɛkɔ nɔhalɛ Nyamenle ne sua nu a, nea ɛ gyakɛ ɛdudulɛ boɛ.” Bɛzele Mosisi nee Dwɔhyua kɛ bɛyeye bɛ mgbɔlaboa ne wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee bɛgyi ɛleka nwuanzanwuanza la. (Ɛzɛ. 3:5; Dwɔh. 5:15) Ɛnee ɔwɔ kɛ bɛyɛ ɛhye bɛfa bɛda ɛbulɛ ali. Bɛzele Yizilayɛ ɛsɔfo ne mɔ kɛ bɛwula “lenen nika bɛheda bɛ nwo.” (Ɛzɛ. 28:42, 43) Ɛhye ɛnrɛmaa bɛ nwo ɛnrɛgua ɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛbɔ afɔle wɔ afɔlemokyea ne azo la. Ɛnee ɔwɔ kɛ bɛ abusua ne anu amra amuala fa Gyihova enililɛ nwo ngyinlazo ɛhye mɔ di gyima.

w08 8/15 15-16 ¶18

Yɛdi Yɛ Nwo Eni Yɛwula Gyihova Anyunlunyia

Ɔti saa yɛda ɛbulɛ ali wɔ yɛ ɛzonlenlɛ nu a, ɔkile kɛ yɛlɛda enililɛ ali. Amaa yɛafɛta enililɛ la, ɔwɔ kɛ yɛda ɛbulɛ ali. Ɔnle kɛ enililɛ mɔɔ yɛbala ye ali la yɛ ɛnyelɛ zo ala. Ɔwɔ kɛ ɔfi yɛ ahonle nu, tɛ mɔɔ menli nwu ye la, emomu mɔɔ Nyamenle nwu ye la. (1 Sa. 16:7; Mrɛ. 21:2) Ɔwɔ kɛ yɛda enililɛ ali wɔ debie biala anu na ɔyɛ yɛ subane, eza ɔwɔ kɛ ɔka kɛzi yɛ nee menli di nee kɛzi yɛte nganeɛ wɔ yɛdayɛ mumua ne yɛ nwo la. Nɔhalɛ nu, ɔwɔ kɛ yɛmaa enililɛ ba debie biala mɔɔ yɛyɛ nee edwɛkɛ mɔɔ yɛka la anu. Saa ɔba ye wɔ yɛ nyɛleɛ, kɛzi yɛyɛ yɛ nwo nee yɛ anwoziezielɛ nu a, ɔwɔ kɛ yɛmaa ɛzoanvolɛ Pɔɔlo edwɛkɛ ɛhye tɛnla yɛ adwenle nu, ɔse: “Yɛndenda awie agyakɛ anu wɔ debie biala anu, amaa bɛanga yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne anwo edwɛkɛ ɛtane; emomu wɔ adenle biala anu yɛda yɛ nwo ali kɛ Nyamenle azonvolɛ.” (2 Kɔl. 6:3, 4) Yɛyɛ ɛhye a, ɔbamaa “bɛahanvo yɛ Ngoanedievolɛ Nyamenle ne ngilehilelɛ ne wɔ adenle biala anu.”​—Tae. 2:10.

w09 11/15 11 ¶21

Sukoa Debie Amaa Wɔ Asɔneyɛlɛ Anyia Anyuhɔlɛ

Gyisɛse vile ɛbulɛ nu yɛle asɔne vale lale diedi kpundii mɔɔ ɔlɛ la ali. Kɛ neazo la, kolaa na yeadwazo Lazalɛse la, “Gyisɛse nleanle anwuma na ɔhanle kɛ: ‘Egya, meda wɔ ase kɛ wɔdie me a. Nɔhalɛ nu, meze kɛ dahuu ɛtie me.’” (Dwɔn 11:41, 42) Asoo wɔ asɔneyɛlɛ kile kɛ ɛbu debie yɛɛ ɛlɛ diedi ɔ? Saa ɛsukoa asɔne mɔɔ ɛbulɛ wɔ nu mɔɔ Gyisɛse hilele la a, ɛbanwu ye kɛ debie titili mɔɔ wɔ nu la fale Gyihova duma ne mɔɔ yɛte nwolɛ, ye Belemgbunlililɛ ne mɔɔ ɔba yɛɛ ye ɛhulolɛdeɛ mɔɔ ɔyɛ ɛkɛ ne la anwo. (Mat. 6:9, 10) Dwenle kɛzi ɛyɛ asɔne la anwo. Asoo ɔda ali kɛ Gyihova Belemgbunlililɛ ne, ye ɛhulolɛdeɛ mɔɔ bɛyɛ yɛɛ ye duma ne mɔɔ bɛte nwolɛ la anwo hyia wɔ ɔ? Ɔwɔ kɛ ɔkyia wɔ.

w17.04 6 ¶12

“Ye Wɔ Ɛwɔkɛ Ne Mɔɔ Ɛkɛbɔ La”

Noko ɛzɔnenlɛ le mɔlebɛbo ala. Yemɔ anzi, yɛkpondɛ kɛ yɛdi yɛ edwɛkɛ zo na yɛfa nɔhalɛlilɛ yɛsonle Nyamenle. Ɔti, yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kɛ: ‘Ɔvi mekɛ mɔɔ bɛzɔnenle me la, kɛzi me diedi ne ɛyɛ ɛ? Asoo melɛfi me ahonle muala anu meazonle Gyihova ɔ? (Kɔl. 3:23) Asoo mebɔ mɔdenle meyɛ asɔne, mekenga Nyamenle Edwɛkɛ ne, mekɔ debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ dahuu? Anzɛɛ menda menyɛ ninyɛne ɛhye mɔ ɔ?’ Ɛzoanvolɛ Pita hilehilele nu kɛ saa yɛfa ndelebɛbo, abotane, nee nyamenlezonlenlɛ kpalɛ yɛboka yɛ diedi ne anwo a, ɔbamaa yɛanyia anyuhɔlɛ wɔ yɛ ɛzonlenlɛ nu.​—Kenga 2 Pita 1:5-8.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

w20.09 31 ¶3-5

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Nolobɔvo 5:8 ka tumivolɛ bie mɔɔ ɛlɛdi tumi mɔɔ ɔsisi ehyiavolɛma na eza ɔmbua ndɛne fɔɔnwo la anwo edwɛkɛ. Ɔwɔ kɛ tumivolɛ zɔhane kakye kɛ kpanyinli bie mɔɔ lɛ tumi tɛla ye la ɛlɛnea ye. Nɔhalɛ nu, bie a tumivolɛ mɔɔ le kpole tɛla ɔdaye noko la wɔ ɛkɛ. Ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ, wɔ alesama mɔɔ ɛlɛdi tumi la amuala afoa nu, bie a bɛnli nɔhalɛ na ɔwɔ kɛ koahweabanema gyinla bɛ nzisi nyɛleɛ ne anloa.

Noko ɔnva nwo kɛzi tɛnlabelɛ ne ɛzɛkye biala la, yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ Gyihova ‘ɛlɛnea kpanyinli zɔhane’ mɔɔ ɛlɛdi tumi la. Yɛbahola yɛazɛlɛ Nyamenle moalɛ na yɛava yɛ adesoa yɛagua ɔ nwo zo. (Edw. 55:22; Fel. 4:6, 7) Yɛze kɛ “Gyihova anye bɔ mgbɔlɔka wɔ azɛlɛ ye azo amuala kɛ ɔda ye anwosesebɛ ne ali yeahile menli mɔɔ bɛ ahonle di munli wɔ ɔ nwo la.”​—2 Ek. 16:9.

Yemɔti Nolobɔvo 5:8 ɛlɛka mɔɔ si wɔ alesama tumililɛ nu la anwo edwɛkɛ​—mekɛ biala awie wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔlɛ tumi ɔtɛla bɛ mɔɔ ɔlɛnea bɛ a. Noko mɔɔ hyia kpalɛ la, ngyɛnu zɔhane maa yɛkakye kɛ, Gyihova a le Tumivolɛ Bedevinli ne a. Ɔlua ɔ Ra Gyisɛse Kelaese mɔɔ le Belemgbunlililɛ ne azo Belemgbunli la anwo zo ɔlɛdi tumi. Tumivolɛ Bedevinli ne mɔɔ ɛlɛnea debie biala la di pɛlepɛle yɛɛ ɔbua ndɛne fɔɔnwo, na zɔhane ala a ɔ Ra ne de a.

OCTOBER 13-19

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | NOLOBƆVO 7-8

“Kɔ ‘Sua Mɔɔ Bɛlɛdi Nyane Wɔ Nu La Anu’”

it “Nyanelilɛ” ¶9

Nyanelilɛ

Mekɛ Mɔɔ Bɛfa Bɛdi Nyane. Nolobɔvo 3:1, 4 ka kɛ, bɛlɛ “mekɛ mɔɔ bɛsu yɛɛ mekɛ mɔɔ bɛsele; mekɛ mɔɔ bɛdi nyane yɛɛ mekɛ mɔɔ bɛsi agole.” Ɛnea tɛnlabelɛ mɔɔ alesama wɔ nu la a, ɔle kpalɛ kɛ menli mɔɔ lɛ nrɛlɛbɛ ahonle la bahɔ “sua mɔɔ bɛlɛdi nyane” wɔ nu la anu tɛla kɛ bɛbahɔ ɛleka mɔɔ bɛlɛto ɛkponle la. (Nol. 7:2, 4; fa toto Mrɛ. 14:13 anwo.) Ɛhye ati, kɛ anrɛɛ sonla mɔɔ anye gyi ɔ ti anwo la bahɔ ɛleka mɔɔ ɔbamaa ɔ nye alie la, ɔle kpalɛ kɛ ɔbava nwolɛ adenle ne yeakyekye menli mɔɔ bɛlɛdi nyane la arɛle. Ɛhye boa ye maa ɔkakye ye dahuu kɛ ɔdaye noko ɔkola ɔwu, ɔti ɔmaa ɔbɔ ɛbɛla mɔɔ ɔsɔ ye Bɔvolɛ ne anye la.

w19.06 24 ¶15

Boa Awie Mɔ Maa Bɛgyinla Ngyegyelɛ Nloa

William mɔɔ ɔ ye wule la ɛvolɛ dɔɔnwo ɛpɛ nu la ka kɛ: “Saa awie mɔ ka me ye anwo edwɛkɛ a, me nye sɔ ye; ɔmaa menwu kɛ ɛnee bɛkulo ye yɛɛ bɛbu ye. Ɛhye boa me kpole. Ɔmaa me nye die ɔluakɛ, ɛnee me ye sonle bolɛ maa me yɛɛ ɔboale me kpole.” Bianca mɔɔ ɔ hu ɛwu la kile nu kɛ: “Saa awie mɔ nee me yɛ asɔne na bɛ nee me kenga Ngɛlɛlera ko anzɛɛ nwiɔ a, ɔkyekye me rɛle. Eza saa bɛka me hu anwo edwɛkɛ anzɛɛ bɛtie me wɔ mekɛ mɔɔ melɛka ɔ nwo edwɛkɛ la a, ɔboa me.”

w17.07 16 ¶16

“Bɛ Nee Menli Mɔɔ Su La Ɛzu”

Mmabu ɛ nye ɛgua nvasoɛ mɔɔ wɔ ɛ diema Kilisienenli mɔɔ ɔlɛdi nyane mɔɔ ɛ nee ye bayɛ asɔne anzɛɛ ɛbayɛ asɔne wɔamaa ye la azo. Bie a ɔbayɛ se kɛ ɛbala kɛzi ɛte nganeɛ la ali wɔ wɔ asɔneyɛlɛ nu ɛdeɛ, noko ahonle nu mɔɔ ɛbavi wɔayɛ asɔne wɔamaa ye bɔbɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛsu na ɛ ne ɛlɛwozo la bahola akyekye ɔ rɛle. Dalene ka kɛ: “Ɔdwu mekɛ ne bie na mediema mraalɛ ba kɛ bɛbakyekye me rɛle a, mebiza bɛ saa bɛkulo kɛ bɛ nee me yɛ asɔne a. Saa bɛbɔ asɔneyɛlɛ ne abo a, bɛnnwu mɔɔ bɛka a, noko ɔngyɛ ɛnee bɛ ne ne anu ɛmia na bɛfi bɛ ahonle nu bɛyɛ asɔne. Diedi kpole mɔɔ bɛlɛ, bɛ ɛlɔlɛ nee me nwo mɔɔ bɛdwenle la maa me diedi nu mia.”

w17.07 16 ¶17-19

“Bɛ Nee Menli Mɔɔ Su La Ɛzu”

Asolo mekɛ tendenle mɔɔ awie biala fa di nyane a. Ɛhye ati, saa agɔnwolɛma nee mbusuafoɔ bakyekye ahenle arɛle wɔ mekɛ ekyi anu na bɛsia bɛkɔ a, wɔmɔ kɔ zo kyekye ɔ rɛle dahuu. “Agɔnwolɛma lɛ ɛhulolɛ mekɛ biala, yɛɛ anwongyelelɛ ti a bɛwo adiema nrenyia a.” (Mrɛ. 17:17) Mediema Kilisienema kola kyekye awie arɛle kɔkpula kɛ ɔbagyakyi nyanelilɛ.​—Kenga 1 Tɛsalonaekama 3:7.

Kakye kɛ ɛvoyia, edwɛne, nvoninli, gyimalilɛ bie, debie evuanlɛ titili bie, ɛnelɛ anzɛɛ ɛvolɛ ne anu ɛlobɔ bie mɔ kola maa menli mɔɔ bɛ awie ɛwu la di nyane. Ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ awie mɔɔ ɔ ye anzɛɛ ɔ hu ɛwu angome bayɛ wɔ mekɛ mɔɔ limoa, le kɛ nyianu anzɛɛ Ngakyelɛlilɛ ɛhɔlɛ la bahola amaa yeali nyane. Adiema ko hanle kɛ: “Menwunle kɛ me atɔfolɛlielɛ ɛvoyialilɛ mɔɔ limoa la bayɛ alɔbɔlɛ, na ɛnee ɔnla aze fee. Noko mediema ekyii dole ɛkponle ekyii maanle me nee me gɔnwo mɔ mɔɔ bikye me kpalɛ la, amaa me nwo anyɛ me koonwu.”

Kakye kɛ, menli mɔɔ ɛlɛdi nyane la hyia anwosesebɛmaanlɛ dahuu, na tɛ mekɛ titili bie anu ala. Junia kilehile nu kɛ: “Ɔyɛ a moalɛ nee agɔnwolɛvalɛ mɔɔ menyia wɔ mekɛ mɔɔ ɔnle ɛvoyia titili bie la boa me kpalɛ. Ninyɛne ɛhye mɔ mɔɔ bɛyɛ ye arɛlevilɛ nu la sonle bolɛ, na ɔkyekye me rɛle kpalɛ.” Nɔhalɛ nu, yɛnrɛhola yɛnrɛye awie mɔɔ ɛlɛdi nyane la nyanelilɛ yɛnrɛvi ɛkɛ ne bɔkɔɔ, noko yɛbahola yɛayɛ ninyɛne bie mɔ yɛaboa ye yɛava yɛakyekye ɔ rɛle. (1 Dwɔn 3:18) Gaby ka kɛ: “Ɔyɛ me fɛ kɛ Gyihova ɛmaa yɛ mgbanyima mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ mɔɔ bɛboa me wɔ mekɛ biala mɔɔ mekɛhɔ ngyegyelɛ nu la. Nɔhalɛ nu, bɛmaa mete nganeɛ kɛ Gyihova kulo me kpalɛ.”

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

w23.03 31 ¶18

“Bɛkulo Bɛ Nwo A​—Menli Kɔsɔɔti Banwu Kɛ Bɛle Me Ɛdoavolɛma”

Ɔdwu mekɛ ne bie a yɛbade nganeɛ kɛ ɔhyia kɛ yɛ nee yɛ diema diedinli bie mɔɔ ɛyɛ yɛ ɛtane la kɔtendɛ. Noko mɔɔ limoa, ɔle kpalɛ kɛ yɛbabiza yɛ nwo kpuya ɛhye mɔ: ‘Asoo meze edwɛkɛ ne anu kpalɛ ɔ?’ (Mrɛ. 18:13) ‘Asoo ahenle anye fuu a ɔyɛle zɔ a?’ (Nol. 7:20) ‘Meyɛ nvonleɛ zɔhane bie ɛlɛ ɔ?’ (Nol. 7:21, 22) ‘Saa mekɔ ahenle ɛkɛ ne a, akee ɔbamaa edwɛkɛ ne ayɛ kpole ɔ?’ (Kenga Mrɛlɛbulɛ 26:20.) Saa yɛnyia mekɛ yɛsuzu kpuya ɛhye mɔ anwo a, bie a yɛbazi kpɔkɛ kɛ ɔlua ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa yɛ diema ne la ati yɛbabu yɛ nye yɛagua nvonleɛ ne azo.

OCTOBER 20-26

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | NOLOBƆVO 9-10

Nyia Wɔ Sɔnea Ne Mɔ Anwo Adwenle Kpalɛ

w13 8/15 14 ¶20-21

Mmafa ‘Gyihova Anwo Ɛya’ Ɛlɛ

Mmabɔ awie somolɛ. Duzu ati ɔ? Nɔhalɛ nu, bie a ɛnee yɛdi ɛzonle wɔ yɛ ngyegyelɛ bie mɔ anwo. Saa ɔle zɔ a, ɔwɔ kɛ yɛdie yɛto nu. (Gal. 6:7) Mmabɔ mɔdenle kɛ ɛbɔ Gyihova somolɛ wɔ wɔ ngyegyelɛ nwo. Kɛmɔti a nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ yɛkɛyɛ zɔ ɛ? Suzu neazo ɛhye anwo: Kale bahola anriandi ndɛndɛ kpalɛ. Fa ye kɛ delava bie ɛva ye kale ɛnriandi ndɛndɛ yemaa yebo zo wɔ amie nu na kale ne ɛhɔzi. Asoo ahenle mɔɔ yɛle kale ne la di esiane ne anwo ɛzonle? Kyɛkyɛ! Zɔhane ala a Gyihova bɔle yɛ mɔɔ yɛkola yɛdi yɛ ti anwo a. Noko yemaa yɛ adehilelɛ mɔɔ yɛgyinla zo yɛsi kpɔkɛ kpalɛ a. Yemɔti duzu ati a yɛbabɔ yɛ Bɔvolɛ ne somolɛ wɔ yɛ nvonleɛ nwo ɛ?

Nɔhalɛ nu, yɛ ngyegyelɛ ne amuala ɛnvi yɛ nvonleɛ nee nyɛleɛ ɛtane. Kɛmɔ “tɛ mekɛ ne amuala a bɛdi ye moavolɛ” la ati, ninyɛne dɔɔnwo sisi. (Nol. 9:11) Noko, ɔnle kɛ yɛ rɛle fi ye ɛlɛ kɛ Seetan Abɔnsam a limoale vale ɛtane rale a. (1 Dwɔn 5:19; Yek. 12:9) Ɔdaye a ɔle kpɔvolɛ ne a​—tɛ Gyihova ɔ!​—1 Pita 5:8.

w19.09 5 ¶10

Gyihova Azonvolɛ Mɔɔ Bɛbɛlɛ Bɛ Nwo Aze La Sonle Bolɛ Maa Ye

Eza mɛlɛbɛnwoaze maa yɛ ɛbɛlabɔlɛ yɛ sikalɛ. Nɔhalɛ nu, yɛbanwu ninyɛne bie mɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu mɔɔ yɛ nye ɛnrɛlie nwo. Belemgbunli Sɔlɔmɔn nrɛlɛbɛvolɛ hanle kɛ: “Menwu kɛ ahanra dede mgbɔnwɔ zo na menli mɔɔ le arelemgbunli la lua aze kɛ ahanra.” (Nol. 10:7) Tɛ mekɛ ne amuala a menli mɔɔ ze deɛ kpalɛ la nyia nwolɛ adenle anzɛɛ nganvolɛ a. Noko ɔdwu mekɛ ne bie a, menli mɔɔ bɛ mɔdenlebɔlɛ wɔ aze la kola nyia nwolɛ adenle anzɛɛ enililɛ kpole. Noko Sɔlɔmɔn hanle kɛ, nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ yɛbalie biala mɔɔ bazi ɛbɛlabɔlɛ nu la yɛado nu tɛla kɛ yɛbava ninyɛne mɔɔ yeangɔ ye boɛ la anwo ɛya. (Nol. 6:9) Saa yɛbɛlɛ yɛ nwo aze a, yɛbalie biala mɔɔ bazi wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la yɛado nu​—yɛ nye ɛnla kɛ ninyɛne bahɔ ye kɛ mɔɔ yɛkpondɛ la.

w11 10/1 10 ¶1-2

Asoo Nvasoɛ Wɔ Ninyɛne Mɔɔ Ɛfa Ɛdielie Ɛ Nye La Azo?

Baebolo ne maa ɔda ali kɛ Gyihova kpondɛ kɛ yɛ nye die wɔ asetɛnla nu. Kɛ neazo la, Edwɛne 104:14, 15 ka kɛ, Gyihova maa “mbaka fifi maa sonla nyia bie so, amaa yeanyia aleɛ wɔ azɛlɛ ne azo; yeanyia nwanye yeamaa sonla nye alie, yeanyia nwole yeamaa ɔ nyunlu ada, na yeanyia aleɛ yeamaa sonla nwo ayɛ se.” Gyihova a maa yɛ aleɛ amaa yɛadɛnla ngoane nu a. Ɔwɔ nuhua kɛ nza nwo ɛngyia na yɛadɛnla ngoane nu ɛdeɛ, noko “nza maa sonla nye die.” (Nol. 9:7; 10:19) Gyihova kpondɛ kɛ anyelielɛ yi yɛ ahonle tɛkɛɛ. Ɛhɛe, ɔkpondɛ kɛ yɛ “nye die.”​—Gyi. 14:16, 17.

Yemɔti, ɔnle nvonleɛ kɛ yɛbava yɛ mekɛ yɛahɔnleɛnlea “nloma mɔɔ luolua anwomanyunlu” nee “ɛhoayelɛ nu aloa.” Ɛhye ɛyɛlɛ maa yɛ anwosesebɛ yɛɛ ɔmaa yɛ nye die wɔ asetɛnla nu kpalɛ. (Mat. 6:26, 28; Edw. 8:3, 4) Asetɛnla nu anyelielɛ nee kpɔkɛdelɛ kpalɛ le “Nyamenle ahyɛlɛdeɛ.” (Nol. 3:12, 13) Anyelielɛ boka ahyɛlɛdeɛ mɔɔ Nyamenle ɛva ɛmaa yɛ la anwo. Ɛhye ati, ɔwɔ kɛ yɛfa yɛdi gyima yɛmaa ɔsɔ Nyamenle anye.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

it “Ndɛneyelɛ, Ɛsokpalɛ” ¶4, 8

Ndɛneyelɛ, Ɛsokpalɛ

Ndɛneyelɛ kola kɔwie ɛsokpalɛ nu na subane ɛhye kola sɛkye ahenle mɔɔ ɔlɛye ndɛne ne la ɛbɛlabɔlɛ bɔkɔɔ. Nrɛlɛbɛ edwɛkɛ mɔɔ wɔ Nolobɔvo 10:12-14 le nɔhalɛ kɛ: “Koasea anloa edwɛkɛ a sɛkye ye a. Edwɛkɛ mɔɔ kɛlimoa kɛvi ɔ nloa anu kɛvinde la le ngoaseasɛm, yɛɛ ye edwɛkɛ mɔɔ li amozi la le ɛzɛlɛsɛm ngome. Noko koasea kɔ zo tendɛ.”

Tɛ mekɛ kɔsɔɔti a ndɛneyelɛ sɛkye awie duma a (ɔdwu mekɛ ne bie bɔbɔ a ɔkola ɔkakyi ɔyɛ ɛsokpalɛ), noko ɛsokpalɛ ɛdeɛ dahuu ɔsɛkye awie duma, ɔmaa awie mɔ di nyane na bɛnyia ɛya. Bie a adwenletane anzɛɛ tɛ adwenletane ti a awie basokpa ɔ gɔnwo a. Noko wɔ ɔ muala anu, ahenle mɔɔ ɔlɛyɛ zɔ la ɛnnyia duma kpalɛ wɔ Nyamenle anyunlu, ɔluakɛ menli mɔɔ “twehwe manzonle to mediema avinli la” boka ninyɛne mɔɔ Nyamenle kyi la anwo. (Mrɛ. 6:16-19) Giliki edwɛkɛkpɔkɛ di·aʹbo·los a bɛhile ɔ bo kɛ “ɛsokpalɛ” a. Eza ɔle edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛfa bɛfɛlɛ Seetan “Abɔnsam” mɔɔ zɛkyele Nyamenle duma la wɔ Baebolo ne anu a. (Dwɔn 8:44; Yek. 12:9, 10; Gyn. 3:2-5) Ɛhye maa yɛnwu ɛleka mɔɔ subane ɛtane ɛhye abo vi la.

OCTOBER 27–NOVEMBER 2

NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | NOLOBƆVO 11-12

Nea Wɔ Kpɔkɛdelɛ Zo Boɛ Na Maa Ɛ Nye Ɛlie

g 3/15 13 ¶6-7

Asoo Anwoma Fɛlɛko Nee Ewia Ne Le Ayile Ɔ?

Ewia ne kola ku ngɛkɛba bie mɔ. Buluku bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Journal of Hospital Infection la hilehilele nuhua kɛ, “ngɛkɛba mɔɔ wɔ anwoma ne anu mɔɔ maa yɛ ewule la anu dɔɔnwo ɛngola ɛngyinla ewia ne anloa ɛngyɛ na bɛawu.”

Kɛzi ɛbanyia ɛhye azo nvasoɛ ɛ? Ɛbahola wɔahɔ alienwo amaa wɔazɔ ewia na wɔalie anwoma fɛlɛko ekyii. Ɛhye baboa wɔ kpalɛ.

w23.02 21 ¶6-7

Bu Nyamenle Ngoane Ahyɛlɛdeɛ Ne

Baebolo ne ɛnle kpɔkɛdelɛ nwo buluku anzɛɛ ɔngile yɛ aleɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛdi la ɛdeɛ, noko ɔmaa yɛnwu adwenle mɔɔ Gyihova lɛ wɔ ninyɛne ɛhye mɔ anwo la. Kɛ neazo la, ɔtu yɛ folɛ kɛ yɛye “ninyɛne mɔɔ boda” mɔɔ kola sɛkye yɛ sonlabaka ne la yɛvi yɛ nwo. (Nol. 11:10) Baebolo ne tendɛ tia adidikpoku nee nza dɔɔnwo ɛnlonlɛ ɔluakɛ bɛfa yɛ ngoane bɛto esiane nu. (Mrɛ. 23:20) Gyihova kulo kɛ yɛkomo yɛ nwo zo wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛsi aleɛ mɔɔ yɛbali nee nza mɔɔ yɛbanlo yɛɛ dodo mɔɔ yɛbali nee dodo mɔɔ yɛbanlo la anwo kpɔkɛ la.​—1 Kɔl. 6:12; 9:25.

Adwenlenubukelɛ bahola aboa yɛ yeamaa yɛasisi kpɔkɛ mɔɔ bahile kɛ yɛ nye sɔ Nyamenle ngoane ahyɛlɛdeɛ ne kpalɛ la. (Edw. 119:99, 100; kenga Mrɛlɛbulɛ 2:11.) Kɛ neazo la, yɛdwenle mɔɔ yɛbali la anwo kpalɛ. Saa yɛ nye die aleɛ bie anwo noko yɛze kɛ yɛdi a ɔmaa yɛ nwo to yɛ a, ɔwɔ kɛ yɛ adwenle ka kile yɛ kɛ yɛmmadi. Eza saa yɛda kpalɛ, yɛta yɛkpundikpundi yɛ agbɔkɛ nu, yɛdi yɛ nwo eni na yɛyɛ yɛ sua nu bɔkɔbɔkɔ a, ɛnee yɛlɛda ye ali kɛ yɛze nrɛlɛbɛ.

w24.09 2 ¶2-3

“Bɛli Edwɛkɛ Ne Azo”

Kɛ Gyihova azonvolɛ la, yɛ nye die. Duzu ati ɔ? Ninyɛne mɔɔ maa yɛ nye die la zonle, noko nuhua mɔɔ hyia kpalɛ la a le kɛ yɛta yɛkenga Nyamenle Edwɛkɛ ne yɛɛ yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbava mɔɔ yɛsukoa la yɛabɔ yɛ ɛbɛla.​—Kenga Gyemise 1:22-25.

Saa ‘yɛdi edwɛkɛ ne azo’ a, ɔboa yɛ wɔ ndenle dɔɔnwo azo. Yɛze kɛ ɛhye a le debie titili mɔɔ yɛyɛ a yɛbazɔ Gyihova anye a. Na saa yɛnwu kɛ yɛlɛyɛ mɔɔ sɔ ɔ nye la a ɔmaa yɛ nye die. (Nol. 12:13) Saa yɛfa mɔɔ yɛkenga wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la yɛdi gyima dahuu a, ɔmaa yɛnyia abusua asetɛnla mɔɔ yɛ anyelielɛ na yɛ nee yɛ mediema diedima nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ. Yɛdie yɛdi kɛ zɔhane a ɔde wɔ wɔ afoa nu a. Eza ɔmmaa yɛnyia ngyegyelɛ mɔɔ to bɛdabɛ mɔɔ bɛnli Gyihova mɛla zo la bie. Zɔhane a Belemgbunli Devidi hanle a. Mɔɔ ɔhanle Gyihova mɛla, ye adehilelɛ yɛɛ ye ndɛnebualɛ ne mɔ anwo edwɛkɛ wɔ edwɛne bie anu ɔwiele la, ɔdwulale ye kɛ: “Zolɛlilɛ maa bɛnyia ahatualɛ kpole.”​—Edw. 19:7-11.

Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo

it “Sunsum Ne Hanle Bɛ” ¶10

Sunsum Ne Hanle Bɛ

Noko akee, daselɛ ɛhye maa yɛnwu kɛ menli mɔɔ Nyamenle vale bɛ lile gyima maanle bɛhɛlɛle Ngɛlɛlera ne la ɛnle robɔt mɔɔ bɛte ala a ɛnee bɛhɛlɛ a. Amaa ɛzoanvolɛ Dwɔn ahola ahɛlɛ Yekile buluku ne la, yɛkenga kɛ Nyamenle zoanle anwumabɔvolɛ na “ɔluale sɛkɛlɛneɛ zo” ɔvale ɔmaanle Dwɔn, na ɔdaye noko ‘ɔlile edwɛkɛ ne mɔɔ Nyamenle vale maanle nee daselɛ ne mɔɔ Gyisɛse Kelaese vale maanle mɔɔ ɔnwunle ye la amuala anwo daselɛ.’ (Yek. 1:1, 2) “Ɔlua sunsum ne azo” a Dwɔn rale “Awulae kenle ne anu” a, na bɛhanle bɛhilele ye kɛ: “Mɔɔ ɛkɛnwu ye la, kɛlɛ ye wɔ nwomamobɔleɛ nu.” (Yek. 1:10, 11) Ɔti, Nyamenle nwunle kɛ ɔle kpalɛ kɛ ɔbamaa Baebolo kɛlɛvolɛma ne ava bɛdabɛ mumua ne bɛ edwɛkɛ agbɔkɛ ahɛlɛ ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ ne mɔɔ bɛnwunle ye la (Hab. 2:2), noko wɔ mekɛ ko ne ala ɔlɛ tumi wɔ bɛ nwo zo, ɔti tɛ kɛ bɛ edwɛkɛ ne bayɛ pɛpɛɛpɛ nee nɔhalɛ ala, emomu eza ɔbayɛ mɔɔ ɔ nee Gyihova bodane le ko a. (Mrɛ. 30:5, 6) Yɛnwu mɔdenle mɔɔ kɛlɛvolɛma ne bɔle yɛle gyima ɛsesebɛ ɛhye la anwo edwɛkɛ wɔ Nolobɔvo 12:9, 10 ne anu. Bɛdwenlenle, bɛkpondɛle na bɛhyehyɛle ‘edwɛkɛ agbɔkɛ mɔɔ yɛ fɛ la na bɛhɛlɛle nɔhalɛ edwɛkɛ mɔɔ le pɛpɛɛpɛ la.’​—Fa toto Luku 1:1-4 anwo.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2025)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie