Lo Luk Bee Ɛm
14 A ɛrɛ sɔ̄ a bee si wee denu tɔ ziī nɛɛ alu nɛɛbee yɛɛ pya Farisii nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo, e ba gaa bee ye ɛp kaāna. 2 E ɛp! ziī nɛɛ bee ye le deesī lo dumɛnu fuu* bee ye le loo. 3 Nyɔɔwo, Jizɔs bee bip pya a suā Lok kaāna le pya Farisii kɔ: “A bɔgeloo bu lok lo ebo nɛɛ nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo sɛh a naa bɔloo ni?” 4 Mɛ ba bee ɔbɛpiī. Nyɔɔwo, a bee aabahloo lo nɛɛ sa ye bo, e a kɔ ye nɛ kɔ a kii. 5 Lo sɔ̄ a kɔ wa nɛ kɔ: “Amunu bui na lo bui nwiī ale bui nam dɔ bu bana maā lo a naale enwaabah ye dana lɛɛ bu nyɔɔbee alu Dee Fɛɛrɛloo a?” 6 E ba naa bee dap agara lo ebip.
7 Lo sɔ̄ a su ziī edobah kɔā ue nɛ pya nɛɛ a bee lu ekue sɔ̄ a muɛ kɔ ba gaa sagɛ lo e’ɛŋɛtɛ̄ gbɛnɛ dɔ. A bee wa kɔ nɛ kɔ: 8 “Sɔ̄ ziī nɛɛ a kue loo doonu ii’ii wa, o aa ɛŋɛtɛ̄ gbɛnɛ dɔ. Naadabah, a bee lunage ekue nɛɛ a a ee. 9 Lo sɔ̄ nɛɛ a bee kue baɛ bui a elu sa kɔ, ‘Aaloo kɔ nɛɛ ama a ɛŋɛtɛ̄ o dɔ.’ Lo sɔ̄ o su kɛɛ ɛŋɛtɛ̄ lo dɔ a kiikɛ̄. 10 Mɛ sɔ̄ alu ekue a, ɛŋɛtɛ̄ kɛ̄ a kiikɛ̄, lokwa sɔ̄ nɛɛ a bee a kue elu, ekɔ a nɛ kɔ, ‘Na gbo, kii wee ɛŋɛtɛ̄ kɛ̄ a kii nyɔɔ.’ Lo sɔ̄ o ɛrɛ ka kɛ̄sī dɛ̄dɛɛ̄ pya a bee lunage ekue a. 11 Nyɔnɛbee ɛrɛgebah nɛɛ a danaloo nɛ nyɔɔ elu esu ye kuma kɛ̄, mɛ ɛrɛgebah nɛɛ a kumalookɛ̄ elu edana ye nɛ nyɔɔ.”
12 A bee sinagekɛ̄ kɔ nɛ lo nɛɛ a bee ye kue a kɔ: “Sɔ̄ o kue pya nɛɛ loo nuede ale nuede loo uunɛ, o aa kue pya o gbo ale pya o wuga ale pya o manamana ale pya nɛɛ le ɔɔ le ba lu mɛnɛ. Taā a doo ba sinagekɛ̄ a kue, e ekura kɔ ba obara a kpɛ nɛ. 13 Mɛ sɔ̄ o doo nuede, kue pya kporo, pya nɛɛ bah le tɔ wa u, pya kɔgah le pya zimadɛɛ̄; 14 e o ɛrɛ ɛɛbu nyɔnɛbee ba naa ɛrɛ lɔgɔ nu ba e’obara a kpɛ. Mɛ elu e’obara a kpɛ sɔ̄ elu elɛɛ pya kaāna dogo kɛ̄ bu luh.”
15 Sɔ̄ ziī nɛɛ a bee lu ekue a edaā pya nu ama, a bee ye kɔ nɛ kɔ: “Ɛɛbu a le nɛ nɛɛ a denu* bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari.”
16 Jizɔs bee ye kɔ nɛ kɔ: “Ziī gbara bee doo gbɛnɛ nuede loo uunɛ, sa a kue gbɛnɛ-edo nɛɛ. 17 Sɔ̄ e’ina sɔ̄ elu ede lo nuede loo uunɛ, a bee yere ye zooro kɔ a si wee kɔ enɛ pya a bee kue a kɔ, ‘Luaa, nyɔnɛbee dɛ̄dɛɛ̄ nu eleera.’ 18 Mɛ dɛ̄dɛɛ̄ aba bee bɔātɛ̄ enɛŋana kpɛa. Lo tuatua nɛɛ bee ye kɔ nɛ kɔ, ‘M bee yaɛ kere uwe sa m gbī ekii wee ɛp; soosoo bu a aa biira, mm le edap si.’ 19 E lo dɔɔ̄na kɔ, ‘M bee yaɛ lop ka nam, e m kii wee ɛp wa; soosoo bu a aa biira, mm le edap si.’ 20 E lo dɔɔ̄na bee kɔ, ‘M ii wa aā, nyɔɔwo mm le edap lu.’ 21 Nyɔɔwo, zooro a bee lu sa kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu ama nɛ ye tɛtɔ. Lo sɔ̄ lo tɛtɔ bee ɛrɛ saŋ sa kɔ nɛ ye zooro kɔ, ‘Nwaabah kii nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ gbɛnɛ eba dee buɛ̄ le esɔgɔ dee buɛ̄ sa su pya kporo, pya bah le tɔ wa u, pya zimadɛɛ̄ le pya kɔgah nua.’ 22 Sɔ̄ esaa, lo zooro bee kɔ, ‘Tɛtɔ, elua edoo nu o bee kɔ, e dee lege bu tɔ a.’ 23 Lo sɔ̄ tɛtɔ a kɔ nɛ lo zooro kɔ, ‘Kii nyɔɔ dee le nyɔɔ esɔgɔ dee buɛ̄ sa zū pya nɛɛ kɔ ba alu lokwa na tɔ mma. 24 Nyɔnɛbee m kɔ i nɛ, lɔgɔ pya nɛɛ a bee lu ekue a naale edaara edɛm loo na nuede uunɛ.’”
25 Lo sɔ̄ gbɛnɛ-edo nɛɛ aa bee ye nyɔɔnɛ kiā, e a kiiya sa wa kɔ nɛ kɔ: 26 “Lo a le ɛrɛgebah nɛɛ lu mɛ loo sa a naa baaloo* ye tɛ le ye ka le ye wa le pya ye miɔŋɔ le pya ye wuga nɛɛdam le nɛɛwa, aiī, kere alɛɛ dum,* naale edap mɛ nyɔɔnɛ dumɛ. 27 Ɛrɛgebah nɛɛ a naa su ye te tɔga sa mɛ nyɔɔnɛ naale edap lu nɛɛ a mɛ nyɔɔnɛ dumɛ. 28 Bu edobah, mɛɛ a i le yɛɛ na lo a gbī ewu tɔ,* a naale edasī ɛŋɛtɛ̄ kɛ̄ kɛɛrɛ nu esu ye bah sa muɛ lo a le a ɛrɛge nu egbɔɛ̄loo naa e? 29 Lo a naa doo wo, a dap bɔātɛ̄ wu ye ekatɛ̄, e a naa dap sah, e pya nɛɛ a muɛ ebɔātɛ̄ ekɛgɛ ye, 30 sa kɔ: ‘Gbara ama bee bɔātɛ̄ ewu tɔ mɛ a naa dap sah.’ 31 Ale amunu mɛnɛ lo aa gbī ekii wee bebe loo dɔɔ̄na nɛɛ mɛnɛ lo a naale edasī ɛŋɛtɛ̄ kɛ̄ sa nyɔɔnɛ pya nɛɛ a wee ye nɛ zuurabahtɔ̄ biraloo lo emuɛ lo a le edapge su 10,000 pya nɔ̄ beā eebah nɛɛ a ɛrɛ 20,000 pya nɔ̄ a? 32 Bu kaka, lo a le a naale edap doo wo sɔ̄ elua nɛɛ mɛnɛ a lege kɛ̄ a binia, eyere pya ye nɛɛ kɔ ba a kii wee sere efɛɛloo. 33 Bu aba lo sīdee, bui suaā leere kɔ ɛrɛgebah nɛɛ a i le yɛɛ lo a naa lɛɛbahloo dɛ̄dɛɛ̄ pya nu a ɛrɛ naale edap lu nɛɛ a mɛ nyɔɔnɛ dumɛ.
34 “Bu kaka, loh lee. Mɛ lo a le loh pee ye etoba, ena elu esikɛ̄ ye su daā kɔ a top a? 35 A naale elee loo kɛnɛkɛ̄ ale su ye nua pie foā nu. Pya nɛɛ etop ye bie. Doolo nɛɛ a ɛrɛ tɔ̄ edaā nu, a dā.”