Lo Luk Bee Ɛm
5 A ɛrɛ sɔ̄ gbɛnɛkpo nɛɛ bee bii Jizɔs kaāna sɔ̄ a bee le eyira kpaɛ̄ eba maā Gɛnasarɛt* sa ba aa bee gbaɛ̄tɔ̄ muɛ̄ ue Bari. 2 A muɛ baɛ fah alu esim bee pɛnɛ a, lo pya fɛ bari e’aara bu sa aa log wa gbɔ̄. 3 A yii bu ziī lo fah lo a bee le lo Saimɔn sa kɔ a taā kina lɛɛ loo uwe. Lɛɛ a ɛŋɛtɛ̄ bu sa yira bu lo fah tɔgɛnu gbɛnɛkpo nɛɛ a. 4 Sɔ̄ ekɔa ue sah, a bee kɔ nɛ Saimɔn kɔ: “Ɔp kina kuma kɛ̄ a toga lɛɛ o top o gbɔ̄ lokwa o aa bari.” 5 Mɛ Saimɔn bee ye ture nɛ kɔ: “Nɛɛ Tɔgɛnu, i epiaga aa a uunɛ e ii aa lɔgɔ nu, mɛ dookɛ̄ o ekɔa doo, m top gbɔ̄.” 6 Kɛādoo, sɔ̄ ba bee top lo gbɔ̄, ba bee aa gbɛnɛkpo bari mmɛ kɛ̄ wa gbɔ̄ bɔātɛ̄ ebaara. 7 Nyɔɔwo, ba su bah kuema pya le aba wee gbaa aa bari ba bee le bu dɔɔ̄na fah kɔ ba alu wee yerebah wa enɛ, e ba bee yere bari mmɛ bu baɛ ka lo fah mmɛ kɛ̄ a bɔātɛ̄ ezii. 8 Sɔ̄ Saimɔn Pita emɔna doo wo, a bee dɔ kunɛ zū loo tɔ Jizɔs sa kɔ: “Aakɛ̄ m le a Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, nyɔnɛbee m lu nɛɛ pɔrɔ.” 9 Nyɔɔbee buā bari ba bee aa bee lu nyɛŋia loo alɛ le pya a bee ye le loo, 10 e kɛ̄ a bee tɔɔ̄nage loo Jems le Jɔn, baɛ miɔŋɔ Zebidii lo ba bee le loo Saimɔn doo lo. Mɛ Jizɔs bee kɔ nɛ Saimɔn kɔ: “Bɔɔ aa a aa. Aā anyaawo kiisī, o bɔātɛ̄ e’aa pya nɛɛ.” 11 Nyɔɔwo, ba bee yere fah kɛ̄ sa lɛɛbahloo dɛ̄dɛɛ̄ nu ye nyɔɔnɛ.
12 E dɔɔ̄na sɔ̄ sɔ̄ a bee le bu ziī buɛ̄, ɛp! ziī nɛɛ ebiakpaŋ mma loo bee le lo kɛ̄, e sɔ̄ a bee muɛ Jizɔs a dɔ uusī kɛ̄ ye bara kɔ: “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, lo o gbī, o dap doo kɔ m ɛɛ.” 13 Nyɔɔwo, a bee niina bah daaloo lo nɛɛ sa kɔ: “M gbī! Loo a a ɛɛ.” E aba sɔ̄ a, ebiakpaŋ a bee ye ɔŋia aaloo. 14 Lo sɔ̄ a bee nɛ lok lo gbara kɔ aa kɔ nɛ lɔgɔ nɛɛ lɛɛ a kɔ ye nɛ kɔ: “Kii, su oloo tɔgɛ nɛɛ ewɔp sa ye nɛ dɔɔ̄nu nɛɛ ebiakpaŋ wee nɛ sɔ̄ alu ebo ye lɛɛ bu ye ebiakpaŋ dookɛ̄ a le bu lok Mozis doo lokwa alu nu ekeebee wa nɛ.” 15 Mɛ kpɛa a ye kiiloo bee kiisī lo eyaara, e gbɛnɛkpo nɛɛ wee bɔŋia lo egbaɛ̄ ye tɔ̄ le kɔ alu ebo wa dumɛloo. 16 Kerewo, gbɛnɛ-edo sɔ̄ a wee kii kɛ̄ etɔɔ̄ aba ɛɛ wee yere kara.
17 Ziī dee sɔ̄ a bee le aa tɔgɛnu, pya Farisii le pya a wee tɔgɛ Lok ba aa dɛ̄dɛɛ̄ buɛ̄ Galilii le Judia le Jerusɛlɛm bee le e’ɛŋɛtɛ̄ lo kɛ̄; e Jɛhova* bee ye nɛ ekpo eboā dumɛloo. 18 E ɛp! pya nɛɛ bee dana ziī nɛɛ ua baraloo nyɔɔ daɛ nua, e ba bee gbī esu ye nyima bu sa ye sere kɛ̄sī Jizɔs. 19 E kuma sɔ̄ ba naa bee muɛ dee lo esu ye nyima bu nyɔɔbee gbɛnɛkpo nɛɛ a, ba bee dɛɛ̄ yii nyɔɔ tɔ sa uura pio nu a bee lu esu dɛrɛ nyɔɔ tɔ a, sa dana ye daɛ le ɛɛ tɛ̄ma lo kɛ̄ sere kɛ̄sī Jizɔs le pya nɛɛ le ɛɛ bee gbaa le bu tɔ a. 20 Sɔ̄ Jizɔs emɔna kɛ̄ ba ɛrɛ yira doo, a bee kɔ “Nɛɛdam, elua e’aaloo o pɔrɔ a nɛ.” 21 Lo sɔ̄ pya ɛm kpa le pya Farisii bee bɔātɛ̄ ekɛɛrɛ bu nyiɛ wa kɔ: “Mɛɛ na aa kɔ Bari gbee doo wo ama a? Mɛɛ na a dap aaloo pɔrɔ lo a naale aba Bari a?” 22 Mɛ sɔ̄ Jizɔs esuā nu ba gaa kɛɛrɛ, a bee wa ture nɛ kɔ: “Ena bui gaa kɛɛrɛ bu bui beenyiɛ a? 23 Amunu na a waɛ ekɔ a, lo ekɔ, ‘O pɔrɔ elua e’aaloo a nɛ,’ sɛh lo ekɔ, ‘Aakɛ̄ sa kiā’? 24 Mɛ lokwa bui suā kɔ Nwiīnɛɛ ɛrɛ ekpo lo e’aāloo pɔrɔ a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄, a bee kɔ nɛ nɛɛ ua baraloo a kɔ: “M kɔ a nɛ, aakɛ̄, dana o daɛ sa kii o be.” 25 Lo sɔ̄, a yira yah wa kɛ̄sī, e a dana nu a bee le ema nyɔɔ a sa leera Bari kii ye tɔ. 26 A bee lu nyɛŋia loo dɛ̄dɛɛ̄ aba sa ba bɔātɛ̄ enɛ ka Bari, e nyɔɔ kɛ̄ a bee wa lu nyɛŋia loo doo, ba kɔ: “I emɔna nu alu keebee anii’ee!”
27 Sɔ̄ pya lo ba ama etɛ̄na, a bee kii ee sa muɛ ziī nɛɛ tup etup a kura Livai a le e’ɛŋɛtɛ̄ tɔ etup, e a kɔ ye nɛ kɔ: “Nyɔɔnɛ mɛ dumɛ.” 28 E a bee lɛɛbahloo dɛ̄dɛɛ̄ nu sa aakɛ̄ ye nyɔɔnɛ dumɛ. 29 Lo sɔ̄ Livai bee doo gbɛnɛ doonu bie ye tɔ lo e’aara saanɛɛ Jizɔs, e gbɛnɛ-edo pya tup etup le pya dɔɔ̄na bee le lo kɛ̄ aa wa nyɔɔnɛ denu.* 30 Lo sɔ̄ pya Farisii le pya ɛm kpa bee bɔātɛ̄ enuumi num sa kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Ena anua bui nyɔɔnɛ pya tup etup le pya pɔrɔ gbaa denu sa ɔ̄ nu a?” 31 E Jizɔs bee wa ture nɛ kɔ: “Pya loo nwaɛ̄ naa wee gbī nɛɛ dambie, mɛ pya loo dumɛ. 32 Mm bee lu wee kue pya kaāna dogo, mɛ kɔ pya pɔrɔ dogo a kiiya.
33 Ba bee ye kɔ nɛ kɔ: “Pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jɔn wee kaɛ nuede gbɛnɛ-edo sɔ̄ sa yere kara kaāna, e kɛ̄ pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ pya Farisii wee doonage lo, mɛ pya olo le aa de nu sa ɔ̄ nu.” 34 Jizɔs bee wa kɔ nɛ kɔ: “Buii le edap doo kɔ pya gbo nɛɛ aa ii wa a kaɛ nuede sɔ̄ nɛɛ aa ii wa wa lege loo, waɛge doo wo ni? 35 Mɛ gbo dee gaa lu sɔ̄ elu esu nɛɛ a ii wa aā wa lɛɛloo, lo sɔ̄ ba ekaɛ nuede bu lo gbo dee.”
36 A bee sunage ziī edobah nu wa kɔā ue nɛ kɔ: “Lɔgɔ nɛɛ naa wee baa eba aā bɛ gba nyɔɔ lo nama. Lo a doo wo, lo aā a e baara aaloo sa ba naale esunia dɛɛ̄ ziī. 37 Gbaāloo wo, lɔgɔ nɛɛ naa wee su aā mii vine yere bu nama bɛrɛ kpanam. Lo a doo wo, lo aā mii a epɔmɛ lo bɛrɛ kpanam e lo mii e egia kɛ̄, sa lo bɛrɛ kpanam egbe. 38 Mɛ a ɛrɛ elu esu aā mii vine yere bu aā bɛrɛ kpanam. 39 Lɔgɔ nɛɛ a ɔ̄ nama mii vine naa wee gbīna lo aā, nyɔnɛbee e kɔ, ‘Lo nama lee.’”