Lo Luk Bee Ɛm
13 Lo sɔ̄, pio pya a le kɛ̄ bee kɔ nu akiiloo pya nɛɛ Galilii nɛ Jizɔs lo Pailet bee su wa miī gwa yɛɛ wa zɔɔ. 2 A bee wa ture nɛ kɔ: “Bui kɛɛrɛ kɔ pya nɛɛ Galilii ama bee piya ee pya dɔɔ̄na nɛɛ Galilii nyɔɔ pɔrɔ nu a bee wa siraloo ama ni? 3 Eeye, m kɔ i nɛ, lo buii kiiya, elunage egbeesī dɛ̄dɛɛ̄ bui bu aba lo sīdee. 4 Ale kiiloo 18 pya nɛɛ benyɔɔ li Sailoam bee dɔ nyɔɔ sa wa fɛ a, bui kɛɛrɛ kɔ wa pɔrɔ bee eenyɔɔ lo pya dɔɔ̄na nɛɛ a bee tɔɔ̄ Jerusɛlɛm ni? 5 Eeye, m kɔ i nɛ, lo buii kiiya, elunage egbeesī dɛ̄dɛɛ̄ bui dookɛ̄ a bee lu egbee wa sī doo.”
6 Lo sɔ̄, a su ziī edobah wa kɔā ue nɛ kɔ: “Ziī nɛɛ bee foh te fig bu ye uwe vine, e a bee lu wee kaāna bee e’aā nyɔɔ, mɛ a naa bee muɛ lɔgɔ bee nyɔɔ. 7 Lo sɔ̄ a kɔ nɛ nɛɛ a wee sitam bu uwe vine a kɔ: ‘Elua taa zua lo m bee lu wee gbī bee e’aā nyɔɔ te fig ama mɛ mm muɛ lɔgɔ aba. Ku ye tɛrɛ kɛ̄! Ena anua te ama ele nyɔɔ kɛnɛkɛ̄ ama sɔ̄ a naa mum lɔgɔ bee a?’ 8 Lo sɔ̄ a bee ye kɔ nɛ kɔ, ‘Tɛtɔ, lɛɛbahloo a tɔɔ̄ dɔɔ̄na ziī zua lokwa m dɔɔra bana tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ sa yere pie loo. 9 Lo a le a mum bee sɔ̄ esaa, a lee, mɛ lo a le a naa mum, ku ye tɛrɛ kɛ̄.’”
10 Mɛ aa bee tɔgɛ nu bie ziī tɔ bɔŋanaloo nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo. 11 E ɛp! ziī wa lo pɔrɔ-edɔɔ̄* bee le loo bu nu alu 18 zua bee le lo kɛ̄; e a bee bɛɛa sa naa dap yira yah lera. 12 Sɔ̄ Jizɔs emɔna ye, a bee ye kɔ nɛ kɔ: “Nɛɛwa, elua e’agara a lɛɛ bu o dumɛloo.” 13 E a bee ye dɛrɛ bah nyɔɔ, e aba lo sɔ̄ a bee yira yah lera sa bɔātɛ̄ enɛ ka Bari. 14 Mɛ bu nɛɛ tɛsī bɔŋanaloo a bee biira nyɔɔbee Jizɔs bee bo nɛɛ nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo, e a kɔ nɛ gbɛnɛkpo nɛɛ a kɔ: “Ini’ī biradee na a wee lu esu siātam a; nyɔɔwo luaa nyɔɔ pya lo dee mɛ elu ebo i, e a naale nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo.” 15 Kerewo, Nɛɛ-a-i-ɛrɛ bee ye agara nɛ kɔ: “Pya baɛsī, ekɔ buii wee yaari bui nam le enyanya-toora-toh lɛɛ tɔ sa ye aara kuma kɛ̄ e’ɔ̄ maā nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo ni? 16 Ekɔ a naa bɔloo kɔ wa alu nwiī Ebreham lo Setan ebɔba bu 18 zua ama alu e’ie lɛɛ bu bɔp nyɔɔ Dee Fɛɛrɛloo ni?” 17 Kɛādoo, sɔ̄ a bee kɔ pya nu ama, kɛɛ bee bɔp dɛ̄dɛɛ̄ pya a ye gbanasī, mɛ gbɛnɛkpo nɛɛ a bee bɔātɛ̄ e’ɛrɛ ɛɛbu nyɔɔ pya gbɛnɛ gbɛnɛ nyɛŋia nu a doo.
18 Nyɔɔwo, a bee kiisī lo ekɔ: “Ena Buɛ̄-mɛnɛ Bari a, e ena m dap su dooreloo a? 19 A le doodoo eyuu mustard lo ziī nɛɛ bee su sa foh bu ye kere uwe alu ebe gɔh tɛ̄ma ɛŋɛnɛ, e a dum sa lu ka te, e pya enuɛ̄ pɛɛ bunyɔɔ top wa esaɛ tɔ nyɔɔ pya ye naa.”
20 E a bee sikɛ̄ kɔ: “Ena m dap su Buɛ̄-mɛnɛ Bari dooreloo a? 21 A le doodoo nu a wee muūnɛ fituru lo ziī wa bee su gwaā puga kpakpaa a yii bu taa gbɛnɛka nu doānu* mmɛ sɔ̄ a muūnɛ dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ.”
22 E Jizɔs bee aa ziī buɛ̄ yii ziī le ziī nwīesɔgɔ buɛ̄ yii ziī, tɔgɛ nu sa kiisī nyɔɔ ye kiā kii Jerusɛlɛm. 23 Lo sɔ̄, ziī gbara kɔ ye nɛ kɔ: “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, ekɔ pya elu ekpɔā lu nwīepoo ni?” Jizɔs bee wa kɔ nɛ kɔ: 24 “Piigaa kaāna sa tɛɛ̄ nudee alu biibii sī, m kɔ i nɛ, gbɛnɛ-edo nɛɛ egbī etɛɛ̄ mɛ ba naale edap. 25 Sɔ̄ tɛ-ɛrɛ tɔ eyii tɔ sa kpaɛ̄ bū, bui yira kɛ̄-ee sa kpoga bū kɔ, ‘Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, kpaāna i nɛ.’ Mɛ eture i nɛ kɔ: ‘Mm suā kɛ̄ bui aa.’ 26 Lo sɔ̄ bui bɔātɛ̄ ekɔ, ‘I bee denu sa ɔ̄ nu a bie kɛ̄sī, e o bee tɔgɛ nu nyɔɔ pya gbɛnɛ eba dee a le i buɛ̄.’ 27 Mɛ ekɔ i nɛ kɔ, ‘Mm suā kɛ̄ bui aa. Tɛ̄naa aa kɛ̄ m le, dɛ̄dɛɛ̄ bɔɔlo pya doo pɔrɔ!’ 28 E kɛ̄ a na bui toto sa tagi daa bie a, sɔ̄ bui muɛ Ebreham, Aizik, Jekɔb, le dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ ba le bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari, mɛ alu etop bɔɔlo tɛrɛ ee. 29 Gbaāloo wo, pya nɛɛ e’aa kɛ̄ enaani wee sira aa le kɛ̄ enaani wee dɛp kii le aā dee mmnyɔɔ le dee kerekɛ̄, e ba e’ɛŋɛtɛ̄ loo kasi bie bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari. 30 E ɛp! a ɛrɛ pya a bee lu kpɛdumɛ lo ba elu tuatua, e pya a bee lu tuatua elu kpɛdumɛ.”
31 Taɛ lo sɔ̄, pio pya Farisii bee lu sa ye kɔ nɛ kɔ: “Aa akɛāma, nyɔnɛbee Hɛrɔd aa gbī efɛ a.” 32 E a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Kiraa sa kɔ nɛ nɛɛ dag* ama kɔ: ‘Ɛp! M gaa kpo pɔrɔ-edɔɔ̄ lɛɛ bu pya nɛɛ sa bo pya dumɛloo anii’ee le nyɔɔ’ee li, e m doo lɛɛ nyɔɔ eree taa biradee.’ 33 M kiisī lo esi na tam anii’ee le nyɔɔ’ee li le lo dee a nyɔɔnɛ, nyɔnɛbee a naa dap* lu efɛ nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ bie kɛ̄ a naale Jerusɛlɛm. 34 Jerusɛlɛm, Jerusɛlɛm, buɛ̄ a wee fɛ pya mɔmanudɛɛ̄ sa tubo dɛm pya alu eyere ye ma, gbɛnɛ-edo sɔ̄ m bee gbī ebɔŋɛnɛloo pya o miɔŋɔ dookɛ̄ kɔɔ̄ wee bɔŋɛnɛloo pya ye miɔŋɔ kɛɛ̄ baɛ ye laba doo! Mɛ buii bee gbī. 35 Ɛp! Bui tɔ elua elɛɛ bahloo bie i nɛ. M kɔ i nɛ, aā anyaawo buii le esinakɛ̄ mɛ muɛ mmɛ sɔ̄ bui kɔ: ‘Leelee a le nɛ Nɛɛ alu bu bee Jɛhova!’”*