Lo Jɔn Bee Ɛm
8 12 Lo sɔ̄ Jizɔs bee wa sikɛ̄ kɔ nɛ kɔ: “Mda na ɛɛdee nyɔuwe a. Ɛrɛgebah nɛɛ a mɛ nyɔɔnɛ naale ekiā bu zii mɛ e’ɛrɛ ɛɛdee dum.” 13 Nyɔɔwo pya Farisii bee ye kɔ nɛ kɔ: “O yira ekeebee loo aba ɔɔ, o ekeebee naa lu kaka.” 14 Jizɔs bee wa ture nɛ kɔ: “Lo a le m yira ekeebee loo aba mm, na ekeebee lu kaka, nyɔnɛbee m suā kɛ̄ m aa lu, e m suā kɛ̄ m gaa kii. Mɛ buii suā kɛ̄ m aa lu, e buii suā kɛ̄ m gaa kii. 15 Bui biaɛ dookɛ̄ pya nɛɛ wee biaɛ doo; mda mm biaɛ lɔgɔ nɛɛ doo pippip. 16 E kereadoo m biaɛ, na biaɛ lu kaka nyɔnɛbee mm le aba mm, mɛ Tɛ a bee mɛ yere le mɛ loo. 17 E alunage e’ɛm bu bui Lok kɔ: ‘Ekeebee baɛ nɛɛ lu kaka.’ 18 Mda yira ekeebee akiiloo aba mm, e Tɛ a bee mɛ yere yiranage ekeebee a mɛ kiiloo.” 19 Lo sɔ̄ ba bee ye kɔ nɛ kɔ: “Mɛ kɛ̄ na o Tɛ le a?” Jizɔs bee wa ture nɛ kɔ: “Buii suāloo mda ale na Tɛ. Lo bui bee mɛ suāloo, bui bee suānage loo na Tɛ.” 20 A bee wa kɔ pya ue ama nɛ sɔ̄ a gaa bee wa tɔgɛnu bie bu tɔkaɛ bie kɛ̄ nu ba wee kpooge kpugi bu bee le. Mɛ lɔgɔ nɛɛ naa bee ye aa nyɔnɛbee ye sɔ̄ sii bee ina.
21 Nyɔɔwo, a bee wa sinagekɛ̄ kɔ nɛ kɔ: “M gaa kii, e bui gbī mɛ sa bui u bia bu bui pɔrɔ. E buii le edap lu kɛ̄ m gaa kii.” 22 Pya Juu bee bɔātɛ̄ ekɔ: “Ekɔ efɛ aba ɛɛ ni? Nyɔnɛbee a kɔ, ‘Buii le edap lu kɛ̄ m gaa kii.’” 23 A bee kiisī lo ekɔ wa nɛ kɔ: “Bɔɔlo aa mmkɛ̄; mɛ mda aa mmnyɔɔ. Bɔɔlo aa bu nyɔuwe ama; mɛ mda mm aabu nyɔuwe ama. 24 Nu anua m kɔ i nɛ kɔ: Bui u bia bu bui pɔrɔ lo. Nyɔnɛbee lo buii yiga kɔ mda na ɛɛ a, bui u bia bu bui pɔrɔ.” 25 Nyɔɔwo, ba bee bɔātɛ̄ ekɔ ye nɛ kɔ: “Olo lu mɛɛ?” Jizɔs bee wa ture nɛ kɔ: “Ena anua m gaa i kɔnage ue nɛ a? 26 M ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu ekɔ i kumaloo le gbɛnɛ-edo nu ebiaɛ. Bu kaka, Nɛɛ a bee mɛ yere lu kaka, e pya nu m bee ye dā aā nu na m gaa kɔ nɛ nyɔuwe a.” 27 Mɛ ba naa bee suā kɔ a gaa kɔ nu akiiloo ye Tɛ wa nɛ. 28 Lo sɔ̄ Jizɔs kɔ: “Sɔ̄ bui edana Nwiīnɛɛ nɛ nyɔɔ, lo sɔ̄ na bui suā kɔ mda na ɛɛ a, le kɔ mm doo lɔgɔ nu nyɔɔ na loo; mɛ dookɛ̄ na Tɛ bee mɛ tɔgɛ doo na m kɔ pya nu ama a. 29 E nɛɛ a bee mɛ yere le mɛ loo; nyɔnɛbee a naa bie mɛ aba mm, nyɔnɛbee m wee doo nu a ye nia dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄.” 30 Sɔ̄ aa bee kɔ pya nu ama, gbɛnɛ-edo nɛɛ bee ye ɛrɛ yira bu.
31 Nyɔɔwo, Jizɔs bee kɔ nɛ pya Juu a bee ye ɛrɛ yira bu kɔ: “Lo bui kiisī lo egbaɛ̄tɔ̄loo na ue, bui lu kaāna pya a wee mɛ nyɔɔnɛ dumɛ, 32 e bui suā kaka ue, e kaka ue edoo kɔ bui lu puɛ.” 33 Ba bee ye ture nɛ kɔ: “Ili lu miɔŋɔ Ebreham,* e i sii lu zooro nɛ lɔgɔ nɛɛ. Tɛɛ̄ doodoo wa na o kɔ, ‘Bui lu puɛ a’?” 34 Jizɔs bee wa ture nɛ kɔ: “M kɔ kaka i nɛ, ɛrɛgebah nɛɛ a si pɔrɔ lu zooro nɛ pɔrɔ. 35 Kerewo, zooro naa wee tɔɔ̄ tɔ ye tɛtɔ mmɛ deedee, mɛ nwiīnɛɛdam etɔɔ̄ mmɛ deedee. 36 Nyɔɔwo, lo Nwiīnɛɛdam doo kɔ bui lu puɛ, bu kaka bui gaa le lu puɛ. 37 M suā kɔ bui lu miɔŋɔ Ebreham.* Mɛ bui gaa gbī efɛ mɛ nyɔnɛbee buii su na ue. 38 M kɔ pya nu m bee muɛ sɔ̄ m bee le kpaɛ̄ na Tɛ, mɛ bɔɔlo doo pya nu bui dā aā nu bui tɛ.” 39 Lo sɔ̄ ba kɔ ye nɛ kɔ: “Ilii tɛ na Ebreham.” Jizɔs kɔ wa nɛ kɔ: “Lo a le bui bee lu miɔŋɔ Ebreham, bui bee doo nu Ebreham bee doo. 40 Mɛ nyaawo, bui gaa gbī efɛ mɛ, mda m bee kɔ pya kaka ue m bee dā aā nu Bari i nɛ. Ebreham naa bee doo wo. 41 Bui aa sitam bui tɛ.” Ba bee ye kɔ nɛ kɔ: “Ii le miɔŋɔ bu gā,* i ɛrɛ aba ziī Tɛ lo a le Bari.”
42 Jizɔs kɔ wa nɛ kɔ: “Lo a le Bari bee lu bui Tɛ, bui bee mɛ wereloo nyɔnɛbee mda aakɛ̄ Bari le, e m le akɛāma. Mm lu nyɔɔ na loo, mɛ Alɛ na a mɛ yere a. 43 Ena anua buii dābeeloo nu m gaa kɔ a. Ɛɛ nyɔnɛbee buii gbaɛ̄tɔ̄loo na ue. 44 Bui aaloo bui tɛ lo a le Pɔrɔ-edɔɔ̄, e bui gbī edoo nu a nia bui tɛ. Alɛ bee le nɛɛ fɛ nɛɛ aā bɔātɛ̄, e a naa bee yira bu kaka nyɔnɛbee kaka naa ye le bu. Sɔ̄ a kɔ esah, a tɔgɛ dua nɛɛ alu, nyɔnɛbee ɛɛ nɛɛ esah le tɛ esah. 45 E nyɔnɛbee mda kɔ kaka i nɛ a, buii mɛ yira nɛ. 46 Amunu bui na bui dap kɔ pɔrɔ m esia a? Lo m kɔ kaka ue, ena anua buii mɛ yiga nɛ a? 47 Nɛɛ a aaloo Bari wee gbaɛ̄tɔ̄loo nu Bari kɔ. Mɛ buii mɛ gbaɛ̄tɔ̄loo nyɔnɛbee buii aaloo Bari.”
48 Pya Juu bee ye ture nɛ kɔ: “Ekɔ ii kɔ kaka sɔ̄ i kɔ ‘O lu Sameria sa pɔrɔ-edɔɔ̄ le a bu ni’?” 49 Jizɔs ture kɔ: “Pɔrɔ-edɔɔ̄ naa mɛ le bu, mɛ m nɛ ka na Tɛ, e buii mɛ nɛ ka. 50 Mm gbī ka nɛ na loo; mɛ a ɛrɛ Nɛɛ a gbī kɔ m ɛrɛ ka, e lo Nɛɛ na Nɛɛ biaɛ a. 51 M kɔ kaka i nɛ, ɛrɛgebah nɛɛ a doo nu m kɔ naale e’u doo pippip.” 52 Lo sɔ̄ pya Juu kɔ ye nɛ kɔ: “Nyaawo na i suā kɔ pɔrɔ-edɔɔ̄ le a bu a. Ebreham bee u gbaānage loo pya mɔmanudɛɛ̄, mɛ olo kɔ, ‘Ɛrɛgebah nɛɛ a gbaɛ̄tɔ̄loo pya na ue naale e’u doo pippip.’ 53 Ekɔ olo eenyɔɔ i tɛ Ebreham a bee u ni? Pya mɔmanudɛɛ̄ bee unage. Taɛ mɛɛ na o kɛɛrɛ kɔ o lue a?” 54 Jizɔs ture wa nɛ kɔ: “Lo m nɛ ka aba mm, na ka naa lu lɔgɔ nu. Ɛɛ na Tɛ na a mɛ nɛ ka a, nɛɛ bɔɔlo kɔ alu bui Bari. 55 Bɔɔlo sii ye suā loo, mɛ mda suā ye loo. E lo m kɔ mm ye suāe loo, m lu nɛɛ esah doodoo bɔɔlo. Mɛ mda suā ye loo sa m aa doo nu a kɔ. 56 Bui tɛ Ebreham bee ɛrɛ gbɛnɛ ɛɛŋa lo emuɛ na dee, e a bee muɛ sa ɛrɛ ɛɛŋa.” 57 Lo sɔ̄ pya Juu kɔ ye nɛ kɔ: “O sii lu 50 zua, e o kɔ o emɔnae Ebreham ni?” 58 Jizɔs kɔ wa nɛ kɔ: “Kaka m kɔ i nɛ, lɛɛ Ebreham gae le, mda bee le.” 59 Nyɔɔwo, ba bee lap dɛm lo etubo ye, mɛ Jizɔs bee gɔā sa aabu tɔkaɛ.