Nia Enɔɔ̄
Baɛ Deelookaɛ, 1 Nia Enɔɔ̄
E na a le lo nu o mɛ doo loo a? . . . Ena anua o dag mɛ a?—Jɛn 29:25.
Pya zooro Jɛhova bu sɔ̄ a bee lu e’ɛm Baibol bee kpesī pya taāŋa ba naa bee ɛmadɛɛ̄. Kɛɛrɛ nu akiiloo Jekɔb. Ye tɛ bee ye kɔ nɛ kɔ a ii wa aā yɛɛ pya miɔŋɔ nɛɛwa Laban a wa nuuna lo a wee taāŋanage bah Jɛhova, e ye tɛ bee doo kɔ a suā kɔ Jɛhova enɛ ye gbɛnɛ-edo leelee. (Jɛn 28:1-4) Nyɔɔwo Jekɔb bee doo taɛ wo. A bee aa buɛ̄ Kenan kii tɔ Laban a ɛrɛ baɛ miɔŋɔ nɛɛwa lo a le Lia le Rechɛl. Jekɔb bee wereloo Rechɛl alu gbagbara nwiīnɛɛwa Laban sa yiga kɔ e’iie ye tɛ̄maloo esitam bu ɛrɛba zua nɛ ye tɛ. (Jɛn 29:18) Mɛ nu bee nyaa loo kɛ̄ Jekɔb bee ɛmadɛɛ̄ nu doo. Laban bee ye bira sa doo kɔ a ii ye sira a kura Lia. Sɔ̄ ziī kaɛ etɛ̄na, Laban bee lɛɛbahloo Jekɔb kɔ a sikɛ̄ ii Rechɛl, mɛ edasī si tam loo dɔɔ̄na ɛrɛba zua. (Jɛn 29:26, 27) Laban naa bee aaranage Jekɔb leere bu wa gbora. Sɔ̄ alu egba buū, Laban bee ziā Jekɔb bu 20 zua!—Jɛn 31:41, 42. w23.04 15 ¶5
Taa Deelookaɛ, 2 Nia Enɔɔ̄
Egaraa bui beenyiɛ ye kɛ̄ sī.—Yɔɔ 62:8.
Mɛɛ na i dap gbī egbɔ̄nyiɛ le tɔgɛ dee aābah a? I suā ye ture. I dap yere kara nɛ Jɛhova Bari. Taɛ nu Jɛhova kɔ i doolo. A kɔ i “aa ɔbɛ etaāŋa,” nyɔɔwo a sirapie kɔ a gbī kɔ i yere kara ye nɛ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. (1 Tɛs 5:17) I dap ye kɔ ue nɛ bu kara sa gbī leredee ye aābah dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. (Kam 3:5, 6) Jɛhova naa kɔ kuma sɔ̄ i yere kara ye nɛ, nyɔɔbee alu Bari a wee dɔɔ̄nu bu yaaribah. Jizɔs bee suā kɔ kara lu nu a kuī loo Jɛhova. Lɛɛ a gae lu a kɛnɛkɛ̄, a bee muɛ kɔ ye Tɛ wee dā kara pya nɛɛdam le nɛɛwa ba bɔ ture nyiɛ loo. Bu edobah, Jizɔs bee le kpaɛ̄ ye Tɛ sɔ̄ a bee agara kara Hana, Devid, le Elaija, gbaānage loo lo pya dɔɔ̄na ba bee bɔloo eture nyiɛ loo. (1 Sam 1:10, 11, 20; 1 Mɛnɛ 19:4-6; Yɔɔ 32:5) Nu anua a lo, Jizɔs bee tɔgɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba a kiisī lo eyere kara sa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ elu edā wa!—Mat 7:7-11. w23.05 2 ¶1, 3
Nia Deelookaɛ, 3 Nia Enɔɔ̄
Ɛrɛ bɔɔ loo nɛɛ wee ee zaɛ̄, mɛ nɛɛ a ture nyiɛ loo Jɛhova lɔgɔ nu naa doo ye.—Kam 29:25.
Nɛɛ tɛ sī ewɔp Jehoiada bee ɛrɛ bɔɔ loo Jɛhova. Lo ama bee sirapie leere sɔ̄ nwiīnɛɛwa Jezibɛl a kura Atalia bee su bah ekpo wuā ye loo nua Mɛnɛ Juda. A bee lu bag sa bee fɛ dɛ̄dɛɛ̄ bua Mɛnɛ-buɛ̄ lo ba bee lu pya miɔŋɔ nɛɛdam ye nwiī, nyɔɔbee a bee gbī elu mɛnɛ! (2 Edoo 22:10, 11) Jehoash lo a bee le ziī yɛɛ pya lo nwiī bee tɛɛ̄ yeebah nyɔɔbee Jehoshabeat wa Jehoaida bee ye gɔ̄. Alɛ le ye dam bee gɔ̄ lo nwiī sa ye kuūdɛɛ̄loo. Bu lo sīdee, Jehoiada le Jehoshabeat bee yerebah lo edoo kɔ nɛɛ e’ɛŋɛtɛ̄ nyɔɔ kasi Mɛnɛ Devid a lege. Jehoiada bee tɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova sa naa ɛrɛ bɔɔ loo Atalia. Sɔ̄ Jehoash bee lu ɛrɛba zua, Jehoaida bee tɔgɛ ye tɔɔ̄ agara nɛ Jehova dɔɔ̄na sɔ̄. A bee nɔɔ lo edoo ziī nu. E lo a kiisī leere, Jehoash ebɛɛ nyɔɔ kasi mɛnɛ Devid. Kerewo, lo a naa kiisī leere Jehoiada dap peere ye dum. Tɛ̄maloo yerebah Jɛhova, lo nɔɔnɔɔ nu bee kiisī leere. w23.06 17 ¶12-13
O’oo Deelookaɛ, 4 Nia Enɔɔ̄
Suā kɔmɛ Nɛɛ-a-eenyɔɔ-dɛ̄dɛɛ̄-nu gaa bɛɛ buɛ̄-mɛnɛ nɛɛ, e a gaa le su ye nɛ ɛrɛgebah nɛɛ a gbī enɛ.—Dan 4:25.
Mɛnɛ Nebukadneza ebee dap ɛp lo yereue nua yereue lɛɛbeekɛɛ̄ sa kɔ ba a fɛ Daniɛl. Kerewo, Daniɛl bee ɛrɛ e’agaloo sa bee kɔ lo yereue. Ena a bee dap yerebah nɛ Daniɛl kɔ a ɛrɛ e’agaloo dɛ̄dɛɛ̄ dee ye dum a? I dap yiga leere kɔ sɔ̄ Daniɛl bee le zege a bee nɔ nu aāloo edobah ye tɛ le ye ka. (Deut 6:6-9) Daniɛl naa bee suā aba Lop Bee Lok a bee lu enɛ, mɛ a bee suānage pya nu a bɔloo kɔ nɛɛ Izrɛl a de le nu a naa bɔloo kɔ a de. (Lev 11:4-8; Dan 1:8, 11-13) Daniɛl bee nɔnage nu akiiloo eloh kere pya nɛɛ Bari sa suā nu a bee wa siraloo sɔ̄ ba naa bee nyɔɔnɛ daakuu Jɛhova. (Dan 9:10, 11) Pya nu a bee siraloo Daniɛl bu yubeloo ye tɔɔ̄dum doo kɔ a suā leere kɔ Jɛhova le pya ye ɛnjɛl gaa ye yereekpotɛ̄.—Dan 2:19-24; 10:12, 18, 19. w23.08 3 ¶5-6
Dee Nwīpinikaɛ, 5 Nia Enɔɔ̄
Suānu le loo pya a kumalookɛ̄.—Kam 11:2.
Ribeka bee le wa a ɛrɛ suānu sa biaɛnu fii sɔ̄ a bɔloo bu yube ye dum. (Jɛn 24:58; 27:5-17) Kerewo, a bee ɛrɛ enwadɛɛ̄ sa tɔɔ̄ kɛɛ̄ leredeebah alu enɛ ye. (Jɛn 24:17, 18, 65) Nyɔɔwo, lo o kumalookɛ̄ sa yerekpotɛ̄ nɔɔnɔɔnu Jɛhova dookɛ̄ Ribeka bee doo, o lu le edobah nɛ pya o butɔ le bɔŋanaloo. Kuunadɛɛ̄ lu ziī elap dogo a bɛɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist. Esta bee lu wa a kuūnadɛɛ̄ sa yira agɛrɛ nɛ Bari. Nyɔnɛbee a bee kumalookɛ̄ a, a naa bee eeloo nɛ nyɔɔ sa doo nu a naa kuu ye sɔ̄ a bee lu wa mɛnɛ. A bee gbaɛ̄tɔ̄loo zuurabahtɔ̄ nwiī wuga ye tɛ a kura Modikaia bee ye nɛ. (Esta 2:10, 20, 22) O dap nɔ dua kumalookɛ̄ ama tɛ̄maloo egbī sa su zuurabahtɔ̄. (Tait 2:3-5) Esta bee tɔgɛ kɔ a kuūnaedɛɛ̄ bu dɔɔ̄na sīdee. “A bee ɛrɛ le mɛā sa leenage e’ɛp”; kerewo, a naa bee kue ekɛɛrɛ kumaloo aba ɛɛ.—Esta 2:7, 15. w23.12 19-20 ¶6-8
Deekaɛ, 6 Nia Enɔɔ̄
Bari kuī ee i beenyiɛ sa a suā dɛ̄dɛɛ̄ nu.—1 Jɔn 3:20.
Bege ue aba ii yeekɛ̄ lu toh i ɛrɛ etop lɛa loo. Lo i kɔ i pɔrɔ siā, kiiya aaloo, sa lɛɛbahloo pya nu edoo kɔ i sikɛ̄ doo lo pɔrɔ, i suā leere kɔ Jɛhova e’aaloo i nɛ. (Doonu 3:19) Sɔ̄ i edoora wo sah, Jɛhova naa gbī kɔ i kiisī lo ebege ue aba ii. A suā kɛ̄ kiisī lo ebege ue i loo dap i ɛrɛ pɔrɔ pah nyɔɔ doo. (Yɔɔ 31:10) Lo i ɛrɛ ekiɛ̄nu yeekɛ̄, dap doo kɔ i ɔloo bu i tee dum. (2 Kɔr 2:7) Lo nyiɛ a bege a ue yemakɛ̄, kɛɛrɛbu loo kɔ Jɛhova wee “aaloo pɔrɔ. (Yɔɔ 130:4) Sɔ̄ a aaloo pɔrɔ nɛ pya ba kiiya aabu wa beenyiɛ, a yira yii kɔ: “Wa pɔrɔ naale esikɛ̄ mɛ nyɛŋiabu lɔgɔ sɔ̄.” (Jer 31:34) Lo ama kura kɔ Jɛhova naale ebiaɛ a dɛɛa nyɔɔ pya pɔrɔ o bee si sɔ̄ akii adumɛ. o a biirebu gbɛnɛ lo alu kɔ oo dap ɛrɛ pio dɔtam bu bɔŋanaloo anyaawo nyɔɔ pɔrɔ o bee si sɔ̄ akii adumɛ. Jɛhova naa bialoo kɛɛrɛbu o pɔrɔ, e a naa lee kɔ o doonage wo. w23.08 30-31 ¶14-15
Tua Deelookaɛ, 7 Nia Enɔɔ̄
Bui yira agɛrɛ, bui luaa pya a naa aa dɔ.—1 Kɔr 15:58.
Sɔ̄ dumɛloo COVID-19 bee yaara yah a. Pya Ekeebee Jɛhova lo ba bee su zuurabahtɔ̄ a bee lu enɛ wa tɛ̄ma bu i bɔŋanaloo naa bee ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ lo pya a bee gbaɛ̄tɔ̄ esah esah ue a bee lu ekɔ wa nɛ bee ɛrɛ. (Mat 24:45) I ɛrɛ esere i ekɛɛrɛ nyɔɔ pya “nu a lee kaāna.” (Fil 1:9, 10) Pya nu a dabara ekɛɛrɛ nɛɛ dap su gbɛnɛkpo i sɔ̄ le i ekɛɛrɛ lɛɛloo ekponia pya nu a dɔbiī gbɛnɛ. Pya nu a naa bee piya edoo bu dum doodoo, de nu, ɔ̄ nu, ɛrɛ ekpeloo, le si tam dap dabara i ekɛɛrɛ lo i lɛɛ wa bahloo kɔ ba a su tua dɔ bu i dum. (Luk 21:34, 35) Gbaāloo wo, dɛ̄dɛɛ̄ dee i aa dā keekee kpɛa akiiloo kɛ̄ pya nɛɛ le pya bira bɛbɛɛ gaa aŋa aŋa yɛɛ wa doo. Naa lee kɔ pya amkɛ̄ a wa le yɛɛ ama a dabara i ekɛɛrɛ. Lo i doo wo, i dap bɔātɛ̄ eyerekpotɛ̄ ziī sī bu i ekɛɛrɛ le bu i nyiɛ. Setan gaa su keekee sīdee ama daānu lo e’ɔɛ̄loo i baiɛfii lo edoo nu a lee. w23.07 16-17 ¶12-13
Baɛ Deelookaɛ, 8 Nia Enɔɔ̄
Doraa lo ba ama bu kɛkɛɛrɛ mɛ bu.—Luk 22:19.
Kiikɛ̄ pya nɛɛ Jɛhova le, dee Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Kraist lu dee a kuī ee dɛ̄dɛɛ̄ dee bu zua. Aba doonu ama na Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba a doo a. (Luk 22:19, 20). A nyɛŋia i bu pya sīdee i dap tɔgɛ nia loo waara zɔɔ Jizɔs. (2 Kɔr 5:14, 15) A doonage kɔ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa le ii i ɛrɛ dee lo enɛ “e’aga beenyiɛ” ɛnia ii. (Rom 1:12) E gbɛnɛ-edo pya aā nɛɛ ba ɛrɛ taɛ wee bɔātɛ̄ kiā nyɔɔ dee dum ama nyɔɔbee nu ba muɛ sa dā. Naa kɛɛrɛnage kɛ̄ Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Jizɔs doo kɔ pya i wuga a le dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ bu nyɔuwe a gbaaloo ziī doo. Nu anua Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Jizɔs lu nu a kuī loo dɛ̄dɛɛ̄ ii lo! w24.01 8 ¶1-3
Buū Baibol A Kuu Mɛmorial: (Nu A Bee Sira Ɛɛdee: Nisan 9) Luk 19:29-44
Taa Deelookaɛ, 9 Nia Enɔɔ̄
Nyɔnɛbee Bari bee wereloo nyɔuwe doo wo, kɔ a bee su aba ye Nwiī-nɛɛdam a bee ɛrɛ nɛ, lokwa ɛrɛgeba nɛɛ a ye yira nɛ naale epe, mɛ a e’ɛrɛ dum a naa tah.—Jɔn 3:16.
Kɛ̄ i agɛrɛbah ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ gbɛnɛ nu Jɛhova le Jizɔs bee doo ama doo, kɛ̄ i muɛnage kuma kɛ̄ ba wereloo dɛ̄dɛɛ̄ ii doo lo. (Gal 2:20) Waara zɔɔ a’agara lu dɔɔ̄nu a tɔgɛ wereloo. Jɛhova etɔgɛ wereloo a i ɛrɛ loo tɛ̄maloo esu Jizɔs alu nɛɛ a ye kuī loo eera waāna zɔɔ. Jɛhova bee lɛɛbahloo ye Nwiīnɛɛdam kɔ a tɔga sa i u nyɔɔ. Jɛhova zuura i waɛma loo ye nyɔɔbee a were i loo. (Dooreloo Deut 7:7, 8.) Lɔgɔ nu ale lɔgɔ nɛɛ naale edap i kpoora lɛɛ loo lo wereloo. (Rom 8:38, 39) Wereloo ama tɔɔ̄ a loo doodoo wa? w24.01 28 ¶10-11
Buū Baibol A Kuu Mɛmorial: (Nu A Bee Sira Ɛɛdee: Nisan 10) Luk 19:45-48; Matiu 21:18, 19; 21:12, 13
Nia Deelookaɛ, 10 Nia Enɔɔ̄
Nyɔɔ nɛɛ a bee ye sere kɛɛ̄ nyɔɔ bɛābu . . . , nu a bee lu edɛm . . . elu e’iye lɛɛ bu bɔp.—Rom 8:20, 21.
Bɛābu kii bunyɔɔ kuī loo Pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee. Aāloo kɛ̄ wuga nɛɛdam a kura Frederick Franz a le yɛɛ pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ bɛābu ama doo, a bee kɔ: “Ilii bɛābu lu kaka, e a edooa gbɔ̄mɛɛ nɛ dɛ̄dɛɛ̄ 144,000 nɛɛ a le yɛɛ nwīgbagbara eku naana pee, emanyɔɔ kɛ̄ i ɛmadɛɛ̄ doo.” Bu zua 1991 a bee kɔ: “[Ii] bee ɛp i bɛābu ama tɛrɛ bu lɔgɔ sīdee. . . . Kuma kɛ̄ i kiisī lo etɔɔ̄ baɛ doo, kɛ̄ i agɛrɛnage bah tɔgɛ nia loo lo bɛābu doo lo. Alu nu a bɔloo etɔɔ̄ baɛ. . . . Nyaawo, i bɛābu ama kuī mɛ loo ee tua sɔ̄.” Kere i bɛābu lo e’ɛrɛ dum a naatah li bunyɔɔ ale nyɔɔ kɛnɛkɛ̄, i bɛābu lu nyɛŋia lo a doo kɔ i ɛrɛ ɛɛbu. E i bɛābu dap sikɛ̄ agatɛ̄ kaāna. w23.12 9 ¶6; 10 ¶8
Buū Baibol A Kuu Mɛmorial: (Nu A Bee Sira Ɛɛdee: Nisan 11) Luk 20:1-47
O’oo Deelookaɛ, 11 Nia Enɔɔ̄
Miī edoo-nam le pee naale edap lɛɛ doo gbee.—Hib 10:4.
Wee ɛrɛ da wɔp zɔɔ alu esu nwīkpɔrɔ daā a wee le kɛ̄ ee loo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia a wee lu esu nam wɔma zɔɔ nyɔɔ nɛ Jɛhova. (A’aa 27:1, 2; 40:29) Kerewo, pya lo zɔɔ naa dap lɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ pɔrɔ pya lo nɛɛ. (Hib 10:1-3) Pya zɔɔ a wee lu ewɔp aā ziī dee mmɛ ziī bie bu tɔkpo ama, tɔgɛ kɔ a ɛrɛ zɔɔ lo e’agara miɔŋɔ nɛɛ lɛɛ kɛ̄bah pɔrɔ bu mmɛɛ sīdee li deesī. Jizɔs bee suā kɔ Jɛhova yere ye nua a kɛnɛkɛ̄ kɔ a su ye dum doodoo nɛɛ wɔma zɔɔ bee miɔŋɔ nɛɛ. (Mat 20:28 Nyɔɔwo, sɔ̄ Jizɔs bee liamaā, a bee su ye loo nɛ lo edoo nu a nia Jɛhova. (Jɔn 6:38; Gal 1:4) Bee lu esu dum Jizɔs wɔma “zɔɔ aba ziī sɔ̄” lo e’uu ale lo ezugere pɔrɔ dɛ̄dɛɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ ba ɛrɛ yira bu Kraist.—Hib 10:5-7, 10. w23.10 26-27 ¶10-11
Buū Baibol A Kuu Mɛmorial: (Nu A Bee Sira Ɛɛdee: Nisan 12) Luk 22:1-6; Maak 14:1, 2, 10, 11
DEE MƐMORIAL
Sɔ̄ Zue Edɛba
Dee Nwīpinikaɛ, 12 Nia Enɔɔ̄
Dɔɔ̄nu Bari na dum a naa tah bu Kraist Jizɔs Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.—Rom 6:23.
Ii le ebee dap agara aba ii lɛɛ kɛ̄bah pɔrɔ le luh. (Yɔɔ 49:7, 8) Nyɔɔwo, Jɛhova le Jizɔs doo waara zɔɔ a kuī kaāna sɔ̄ a bee nɔɔ kɔ Jizɔs a nɛ ye dum nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ ii. Kɛ̄ i kiisī lo e’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu Jɛhova le Jizɔs bee i su waāna zɔɔ bee doo, kɛ̄ i kiinagesī lo etɔgɛ nia loo waara zɔɔ a’agara doo lo. Sɔ̄ Adam bee si pɔrɔ, a bee doo kɔ alɛ le pya ye miɔŋɔ a peere dee ba bee ɛrɛ lo etɔɔ̄ dum anaatah. Lo e’obia ɛrɛ nu Adam bee pee, Jizɔs bee su ye dum a mmana waāna zɔɔ. Bu dɛ̄dɛɛ̄ tɔɔ̄dum Jizɔs a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄, “a naa bee doo lɔgɔ pɔrɔ; lɔgɔ kiāŋana naa bee lu egbī ye muɛ nyɔɔnu.” (1 Pit 2:22) Sɔ̄ Jizɔs bee u, ye dum a mmana bee dɔ zɔ̄ŋia dɛɛ̄ dum Adam bee peere.—1 Kɔr 15:45; 1 Tim 2:6. w24.01 10 ¶5-6
Buū Baibol A Kuu Mɛmorial: (Nu A Bee Sira Ɛɛdee: Nisan 13) Luk 22:7-13; Maak 14:12-16 (Nu A Bee Sira Sɔ̄ Zue Edɛba: Nisan 14) Luk 22:14-65
Deekaɛ, 13 Nia Enɔɔ̄
Alɛ bee yii bu aba sɔ̄ loo kɛ̄ kaɛ, sa naa su miī pee le miɔŋɔ nam, taāwo a su aba alɛɛ miī gbiā agara a naa ɛrɛ kuma muɛ.—Hib 9:12.
Sɔ̄ Jizɔs bee aakɛ̄ bu luh, a bee yii kɛ̄ alu Kaɛ bu tɔkaɛ bu edɔɔ̄. I dap muɛ leere kɛ̄ nɔɔnɔɔnu Jɛhova nyɔɔ logaloga taāŋabah lo a dɛɛa nyɔɔ waara zɔɔ a’agara le susu Jizɔs nua nɛɛ ewɔp, lu lo a lee gbɛnɛ doo. Nɛɛ tɛsī ewɔp bu Izrɛl wee yii Kɛ̄ Alu Kaɛ Eenyɔɔ tɛ̄maloo zɔɔ alu esu miī nam daā, mɛ Jizɔs bee yii “bunyɔɔ,” kɛ̄ alu kaɛ eenyɔɔ, lo esira kɛ̄sī Jɛhova. A bee nɛ ye dum a mmana lo elɛɛ “pɔrɔ . . . tɛ̄maloo esu loo ye wɔma zɔɔ.” (Hib 9:24-26) Kere i ɛrɛ bɛābu lo ekii bunyɔɔ ale lo etɔɔ̄ a kɛnɛkɛ̄, dɛ̄dɛɛ̄ ii dap taāŋabah Jɛhova bie bu ye tɔkaɛ bu edɔɔ̄. w23.10 28 ¶13-14
Buū Baibol A Kuu Mɛmorial: (Nu A Bee Sira Ɛɛdee: Nisan 14) Luk 22:66-71
Tua Deelookaɛ, 14 Nia Enɔɔ̄
Nyɔɔbee wo, doolo i su e’aga beenyiɛ lu ina loo kasi ewonu.—Hib 4:16.
Naa kɛɛrɛnage nu akiiloo tam Jizɔs gaa si li bunyɔɔ doodoo Mɛnɛ a gaa bɛɛ le Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī Ewɔp a ɛrɛ toesaɛ̄. Tɛ̄maloo Jizɔs i dap “su e’aga beenyiɛ lu ina loo kasi ewonu” lo Bari, bu yere kara sa ye bara toesaɛ̄ “sɔ̄ nu e bee i loo.” (Hib 4:14, 15) Doraa ii le elɛɛbahloo kɔ ziī biradee a tɛɛ̄ sa ii kɛɛrɛbu loo nu Jɛhova le Jizɔs aa i doo nɛ. Wereloo ba i ɛrɛ loo a tɔa i loo kaāna sa i zū kɔ i bɛa miā bu i taāŋabah Jɛhova. (2 Kɔr 5:14, 15) Ziī sīdee a lee eera i dap tɔgɛ nia na tɛ̄maloo eyerebah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba alu Pya Ekeebee Jɛhova sa nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs. (Mat 28:19, 20) Nu nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee doolo. A bee suā kɔ Jɛhova “gbī kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a ɛrɛ kpɔā sa lu loo suānu kaka.”—1 Tim 2:3, 4. w23.10 22-23 ¶13-14
Buū Baibol A Kuu Mɛmorial: (Nu A Bee Sira Ɛɛdee: Nisan 15) Matiu 27:62-66
Baɛ Deelookaɛ, 15 Nia Enɔɔ̄
Luh naale elena, ale ekiɛ̄nu, ale to ale yɔyɔ.—Mum 21:4.
Gbɛnɛ-edo ii wee buū dɔ Baibol ama lo enɛā egbɔ̄nyiɛ pya nɛɛ kiiloo kɛ̄ Paradais emɛā doo sɔ̄ i gaa zue ue. Bu mɛ sīdee na i dap nɛ agɛrɛ nyiɛ pya dɔɔ̄na le aba ii kɔ pya leelee alu ekɔ nu akiiloo bu kpa Mumuuna 21:3, 4 gaa le dooa a? Jɛhova naa aadee yira yii ama, mɛ a tɔgɛnage pya nu anua i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ lo yii. I ɛrɛ pya nu anua i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ yii Jɛhova yira kiiloo Paradais bu pya dɔ Kpa Kaɛ a nyɔɔnɛ ama. A buū kɔ: “Nɛɛ a le ɛŋɛtɛ̄ nyɔɔ kasi mɛnɛ bee kɔ, “Ɛp, m aa doo dɛ̄dɛɛ̄ nu kɔ ba alu aā.” A bee kɔnage kɔ, “Ɛm, lo ba ama, nyɔnɛbee lo ue ama bɔloo eture nyiɛ loo sa lu kaka.” E a bee mɛ kɔ nɛ, “Edoora! Mda na Alfa le Omɛga, lo bɔātɛ̄ le lo kuma.’”—Mum 21:5, 6a. w23.11 3 ¶3-5
Buū Baibol A Kuu Mɛmorial: (Nu A Bee Sira Ɛɛdee: Nisan 16) Luk 24:1-12
Taa Deelookaɛ, 16 Nia Enɔɔ̄
Bara pya zuguru kɔ ba a ɛrɛ ekɛɛrɛ a mma.—Tait 2:6.
Ziī zege wuga nɛɛdam dap tɔgɛ kɔ a ɛrɛe buābee na tɛ̄maloo eyaanu sa kwaaloo leere. Gbɛnɛ-edo sɔ̄, a wee nia pya nɛɛ eyaa bɛloo pya a naa tɔgɛ enwadɛɛ̄ loo Jɛhova ale pya a doo dogo kunagā wee yaa, e dua lo bɛloo na pya gbanu wee gbanage gbɛnɛ a. Wa dogo a naa ɛɛ ama sirapie bu dua bɛloo ba yaa doodoo lo a wa bii ale bɛloo a doo kɔ nɛɛdam a bee nɛɛwa. Sɔ̄ zege wuga nɛɛdam a gaa nɔ edobah Kraist gaa sagɛ nu eyaa, edoo kɔ daakuu Baibol le pya nɛɛ ba sere le edobah a le bu bɔŋanaloo a baɛ ye loo. A dap bip aba ɛɛ kɔ: ‘Ekɔ pya nu m sagɛ lo eyaa, tɔgɛge kɔ m ɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ sa kɛɛrɛbu pya dɔɔ̄na ni? Ekɔ kɛ̄ m yaa nu doo dooge kɔ a waɛbah pya nɛɛ lo esuā kɔ m gaa taāŋabah Bari ni?’ (1 Kɔr 10:31-33) Pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa enɛ enwadɛɛ̄ zege wuga nɛɛdam a ɛrɛ buābee sa bu ye Tɛ a le li bunyɔɔ e’ɛɛ ye loo. w23.12 26 ¶7
Nia Deelookaɛ, 17 Nia Enɔɔ̄
Mdaa Buɛ̄-mɛnɛ naa aabu lo nyɔuwe ama, lo a le na Buɛ̄-mɛnɛ bee aabu lo nyɔuwe ama, pya na nɛɛtam ebee bebe.—Jɔn 18:36.
Bu sɔ̄ akii adumɛ, “mɛnɛ-buɛ̄ dee kerekɛ̄” bee tɛ̄ŋaloo pya nɛɛ Jɛhova. (Dan 11:40) Bu edobah, bu Tua Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe le Baɛ Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe bee lu eyere gbɛnɛ-edo pya i wuga kpɔgɔrɔ nyɔnɛbee ba tɔɔ̄ kee aaloo bira bɛbɛɛ sa a bee lunage ekpo pio miɔŋɔ Pya Ekeebee lɛɛ tɔkpa nyɔɔ lo ama. Bu ilii sɔ̄ ama, pya zooro Jɛhova lo ba le kɛ̄ lo mɛnɛ gaa bɛɛ elua esu kiāŋana wa doā-ɛp nyɔɔ wa tɔɔ̄ agara nɛ Buɛ̄-mɛnɛ Bari. Bu edobah, sɔ̄ aa lu ekɔ nu akiiloo tɛrɛ kpa, ziī Nɛɛ Kraist dap gbī eyerekpotɛ̄ ziī pati ale nɛɛ a gaa lu etɛrɛ kpa nɛ. Kere a naa tɛrɛ kpa; a dap yerekpotɛ̄ ziī eku bira bɛbɛɛ bu nyiɛ ye. Nyɔɔwo, lokwa i tɔɔ̄ kee aaloo bira bɛbɛɛ, i ɛrɛ enwaɛ̄dɛɛ̄ bu nu i doo, nu i kɛɛrɛ le kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo!—Jɔn 15:18, 19. w23.08 12 ¶17
O’oo Deelookaɛ, 18 Nia Enɔɔ̄
Leelee a le nɛ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, lo a toora i dumɛ toh aā ziī dee mmɛ ziī.—Yɔɔ 68:19.
Kuma sɔ̄ i aa teera tee dum a, i ɛrɛ e “teera lokwa [i eebah].” (1 Kɔr 9:24) Jizɔs bee kɔ dap “lu ebiinɛ [i] nɛ kɛ̄ tɛ̄maloo de gbɛnɛ de, ɔ̄ miī tɛɛā dɛɛ̄, le ekɛɛrɛ lo dum ama.” (Luk 21:34) Alɛ ama le pya dɔɔ̄na dɔ Kpa Kaɛ dap a yerebah nɛ kɔ o muɛ pya kɛ̄ alu ebɛɛ̄ kɔ o kwabaloo bu o tee dum. I suā leere kɔ i teera tee dum mmɛ kɛ̄ nyɔɔbee Jɛhova enɛ i ekpo alu ebɛɛ̄. (Ais 40:29-31) Nyɔɔwo, loo a aa ɔ! Nɔ edobah nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl, lo a bee biibah kɛ̄ teera lokwa a ɛrɛ ekpɛanu alu esere ye sī. (Fil 3:13, 14) Lɔgɔ nɛɛ naale edap a teera tee ama nɛ, mɛ tɛ̄maloo yerebah Jɛhova o dap teera ina kɛ̄. Jɛhova dap a yerebah nɛ lo etoora dɛ̄dɛɛ̄ o toh, le lo elɛa pya toh a naa lu ebɛɛ̄ loo a. Tɛ̄maloo yerebah Jɛhova o dap su egerebu teā tee dum sa eebah! w23.08 31 ¶16-17
Dee Nwīpinikaɛ, 19 Nia Enɔɔ̄
Nwadɛɛ̄ o tɛ le o ka.—A’aa 20:12.
Sɔ̄ Jizɔs bee le 12 zua, ye tɛ le ka bee ye kii bie li Jerusalɛm. (Luk 2:46-52) A bee lu toh a le bee Josɛf le Meri lo emuɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya wa miɔŋɔ le wa loo sɔ̄ ba gaa obia kii wa buɛ̄ aa uwe doonu. Sɔ̄ Josɛf le Meri bee gbī Jizɔs muɛ, Meri bee ye bege ue nyɔɔ taāŋa ba bee tɛɛ̄ bu lo egbī ye! Jizɔs ebee dap kɔ kɛ̄ a ye biaɛ bu ekwɔ sīdee doo. Taāwo, a bee agara ue nɛ ye tɛ le ye ka bu enwadɛɛ̄. Kerewo, Josɛf le Meri naa bee “suā ue a wa kɔ nɛ.” E Jizɔs bee kiisī lo e “tɔɔ̄ wa kɛɛ̄.” Pya zege, e kɔ a wee i agabah egbaɛ̄tɔ̄loo sɔ̄ bui tɛ le ka tɛɛ̄ ekwɔ ale ba naa dā i beeloo ni? Ena edap a yerebah nɛ a? Naa kɛɛrɛ kɛ̄ a tɔɔ̄loo Jɛhova doo. Kpa Kaɛ kɔ sɔ̄ gbomiɔŋɔ gbaɛ̄tɔ̄loo wa tɛ le ka, “lo ama lu lo a nia Nɛɛ-a-i-ɛrɛ gbɛnɛ.” (Kɔl 3:20) Jɛhova suā taɛ sɔ̄ o tɛ le ka naa dā a beeloo ale sɔ̄ ba tɔ̄nu a naa waɛ edoo. Mɛ lo o gbaɛ̄ wa tɔ̄loo kere sɔ̄ a aga, o doo kɔ bu Jɛhova a ɛɛ. w23.10 7 ¶5-6
Deekaɛ, 20 Nia Enɔɔ̄
Ɛrɛ le beenyiɛ, sa tɔgɛ efɛɛ beenyiɛ loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ.—Taitɔs 3:2.
Nɛɛ le ɔɔ le tɔkpa dap kɔ Pya Ekeebee Jɛhova a nyaana kɛ̄ ba ɛp sɔ̄ nɛɛdam le nɛɛdam ale nɛɛwa le nɛɛwa maloo ziī doo. I dap doo kɔ a suā kɔ i nɛ enwadɛɛ̄ biaɛfii ziī ziī nɛɛ doo. (1 Pit 2:17) Sɔ̄ i ekɔa doo wo sah, i dap kɔ biī a le bu nyɔɔnɛ daakuu Baibol. Lo ziī nɛɛ naa yiga nu i kɔ, ii le enwaabah kɛɛrɛ kɔ i suā nu anua a doo wo. Bu edobah, lo a le nɛɛ le ɔɔ le aba tɔkpa kɔ suānu naale bu yiga kɔ Bari le ni a? Leege o kɛɛrɛ kɔ a yiga kɔ nu bee bugia le, le kɔ a suā gbɛnɛ-edo nu akiiloo ni? Naadabah a sii bee su sɔ̄ gbiātɛ̄ nu akiiloo ue ama. O dap ye tɔgɛ kɛ̄ a kɔ nu akiiloo dɛmnu a le dɔ intanɛt jw.org. Sɔ̄ esaa a dap gbī enyɔɔnɛ a kɔnia ue nyɔɔ ziī ekobee ue ale vidio a muɛ lo kɛ̄. Bu kaka, kɛ̄ alu e’aabaloo lo kɛ̄tɔɔ̄ bu enwadɛɛ̄ doo dap ye zū kɔ a gbī enɔ Baibol. w23.09 17 ¶12-13
Tua Deelookaɛ, 21 Nia Enɔɔ̄
Olo aa Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, le le sa aaloo pɔrɔ, wereloo a naa wee nyaa mma egia nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a a kue nyɔɔ.—Yɔɔ 86:5.
I suā leere kɔ Jɛhova esu i siātam sa i nɛ leelee kere i ebee tɛɛ̄ ekwɔ lo i piiga lo ekiiya kaāna sa kiisī lo edɛɛa ye nyɔɔ. (Kam 28:13) Samson naa bee mmana, kerewo, a naa bee lɛɛbahloo esitam nɛ Jɛhova kere sɔ̄ a bee tɛɛ̄ ekwɔ kiikɛ̄ Delila le. E Jɛhova bee kiisī lo esu ye siātam. Bari bee sikɛ̄ su Samson siātam bu gbɛnɛ sīdee. Jɛhova lege aa ye su nua nɛɛ a ɛrɛ keebee yira, sa yere ye bee yɛɛ pya a bee ɛrɛ yira alu e’ɛm bu kpa Pya Hibru 11 ekobee. Naa ɛp kɛ̄ a i yere mɛm loo kɔ i gaa si tam nɛ i Tɛ a le li bunyɔɔ lo a ɛrɛ dua wereloo ama doo a! A gbī eyere i mɛm loo eetɔɔ̄ na sɔ̄ i le bu taāŋa sa gbī ye yerebah. Nyɔɔwo, doodoo Samson, doolo i bara Jɛhova kɔ: “Kɛɛrɛ mɛ bu, sa mɛ nɛ ekpo.”—Biaɛ 16:28. w23.09 7 ¶18-19
Baɛ Deelookaɛ, 22 Nia Enɔɔ̄
Gbī agɛrɛ lulu dee [Jɛhova].—2 Pit 3:12.
Kuma sɔ̄ i aa tɔɔ̄ge baɛ dee Jɛhova a, i gbī ezue le yereue nɛ pya dɔɔ̄na. Kerewo, pio sɔ̄ i dap ɔbɛpiī sa ii zue ue. Ena anua a? Bɔɔ dap i aa loo nɛɛ pio sɔ̄. Bee siraloo Pita doo wo. Uunɛ sɔ̄ aa bee lu ebiaɛ biaɛ loo Jizɔs, bɔɔ bee aa Pita lo ekɔ ye loo siā kɔ a wee nyɔɔnɛe dumɛ Jizɔs sa a anna kɔ a naa ye suāe loo. (Mat. 26:69-75) Mɛ aba nɛɛ lɛɛratam ama na a bee sinagekɛ̄ kɔ sɔ̄ esaa kɔ: “Bui aa wa ɛrɛ bɔɔ loo, ale nyɔnyɔŋa beenyiɛ.” (1 Pit 3:14) Pya ue Pita doo kɔ i suā leere kɔ i dap be eebah ɛrɛ bɔɔ loo nɛɛ. Ena edap yerebah kɔ i aa ɛrɛ bɔɔ loo nɛɛ a? Pita kɔ i nɛ kɔ: “Bu bui beenyiɛ sereaa Kraist kaɛ.” (1 Pit 3:15) Lo ama kura kɔ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ dɔ a le bah i Mɛnɛ le Nɛɛ-a-i-ɛrɛ Kraist Jizɔs. w23.09 27-28 ¶6-8
Taa Deelookaɛ, 23 Nia Enɔɔ̄
Mɛ kue wa le dɛ̄dɛɛ̄ nu a naa ɛɛ . . . aa lu ekue bee i yɛɛ.—Ɛfɛs 5:3.
Alu ebɛɛ̄ kɔ i kiisī lo ekpooraloo lɛɛloo pya “tam a le bu zii.” (Ɛfɛs 5:11) Pya nu esira tɔgɛ kɔ sɔ̄ ziī nɛɛ kiisī lo e’ɛp, gbaɛ̄tɔ̄, ale kɔgara pya ue alu saāŋa, ale kɔ nu akiiloo pya dogo a naa ɛɛ, edoo kɔ a waɛbah lo nɛɛ lo edoo nu a bee piya. (Jɛn 3:6; Jem 1:14, 15) Nyɔuwe Setan gbī edag i kɔ i yiga kɔ dogo Jɛhova kɔ a naa ɛɛ, naa bee piya doo pippip. (2 Pit 2:19) Ziī kiāŋana Setan esua daānu bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ na lo ekwɔɔgɛ pya nɛɛ lokwa ba naa dapna suā kee a le yɛɛ nu a lee le nu a bee piya. (Ais 5:20; 2 Kɔr 4:4) Nu anua a lo gbɛnɛ-edo fim, pya nu alu etɔgɛ nyɔɔ tɛlɛvisɔn, le pya nu a le nyɔɔ intanɛt nyimɛ pya nu alu kiiyasī loo pya daakuu Jɛhova. Setan aa gbī edag i kɔ i yiga kɔ pya elap dogo le tɔɔ̄dum a naa ɛɛ lu nu a naale e’ɛrɛ i pɔrɔ pah nyɔɔ.—Ɛfɛs 5:6. w24.03 22 ¶8-10
Nia Deelookaɛ, 24 Nia Enɔɔ̄
Alaba si tam bu mɛā le ekoo nu a le bunyɔɔ.—Hib 8:5.
Tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia bee le doodoo loo, lo pya Izrɛl wee dana kuma ɛrɛgebah kɛ̄ ba kii tua sɔ̄. Ba wee tɔɔ̄ lo kɛ̄ taāŋabah bu nu alu 500 zua mmɛ sɔ̄ alu ewu tɔkaɛ a tɔɔ̄ bia dɔ bu Jerusalɛm. (A’aa 25:8, 9; Buā 9:22) Tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia bee le kɛ̄ pya Izrɛl wee tɔɔ̄ kɔ ue nɛ Bari, waara zɔɔ, sa taāŋabah Bari bie. (A’aa 29:43-46) Kerewo, lo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia bee tɔɔ̄nage dɔ dɔɔ̄na nu a kuī kaāna. A bee tɔɔ̄dɔ “ekoo nu a le bunyɔɔ,” e a tɔgɛ kɛ̄ gbɛnɛ tɔkaɛ Jɛhova bu edɔɔ̄ mɛā doo. Pɔɔl bee kɔ lo ‘tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia tɔɔ̄dɔ nu bu ilii dee ama.” (Hib 9:9) Nyɔɔwo, lɛɛ a gae lu sɔ̄ a bee ɛm kpa ma pya Hibru, lo tɔkaɛ bu edɔɔ̄ ebee lu sīdee Pya Nɛɛ Kraist su taāŋabah. A bee bɔātɛ̄ bu zua 29 C.E. Bu lo zua na Jizɔs bee liamaā a, e a bee bɔātɛ̄ esitam nɛ Jɛhova doodoo “gbɛnɛ nɛɛ-tɛ-sī-ewɔp” bu lo tɔkaɛ bu edɔɔ̄.—Hib 4:14; Doonu 10:37, 38. w23.10 25-26 ¶6-7
O’oo Deelookaɛ, 25 Nia Enɔɔ̄
Doolo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ suā bui le beenyiɛ.—Fil 4:5.
Pya Nɛɛ Kraist ɛrɛ elu pya a gbɔɔbah lokwa ba dap kiisī leere bu edɔɔ̄, lo a kura kɔ ba ekpɛ̄naloo ebɛɛa. Bu mɛ sīdee? I ɛrɛ esu suānu daānu tɛ̄maloo etɔɔ̄dum sueeloo kɛ̄ kɛ̄tɔɔ̄ nyaa doo, sa nwadɛɛ̄ kɛ̄ pya dɔɔ̄na ɛp nu doo le wa biaɛfii. Doodoo pya zooro Jɛhova, i gbī elu pya nɛɛ a su suānu daānu. I ɛrɛnage ekumalookɛ̄ sa lu fɛgɛ. Lu esu Jɛhova kure “gbɛnɛ Dɛm” nyɔnɛbee alu nɛɛ a yira agɛrɛ sa naa aa dɔ. (Deut 32:4) Kerewo, a sunage suānu daānu. Kuma sɔ̄ kɛ̄tɔɔ̄ nyɔuwe ama aa agɛrɛbah nyaa a, ilii Bari kiisī lo ekwabahloo nu lokwa ye ekɛɛrɛ dooa. Jɛhova bee dɛm pya nɛɛ bu ye bera sa wa nɛ ekpo lo ekwabahloo wa kɛ̄tɔɔ̄ sueeloo kɛ̄ kɛ̄tɔɔ̄ nyaa doo. A nɛ i pya zuurabahtɔ̄ a le bu Baibol lo edap i yerebah nɛ kɔ i biaɛ nu fii leere kaɛlɛɛ nu finiabah i kpesī. Edobah Jɛhova le pya daakuu enɛa i tɔgɛ kɔ kere alɛ na “gbɛnɛ Dɛm” a, a sunage suānu daānu. w23.07 20 ¶1-3
Dee Nwīpinikaɛ, 26 Nia Enɔɔ̄
Sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ ekɛɛrɛ na beenyiɛ lu kuīkpo, dɛ̄dɛɛ̄ oloo agɛrɛ beenyiɛ bee nɛ mɛm na piogi.—Yɔɔ 94:19.
Bu Baibol, a su ye loo dooreloo ka a ɛrɛ wereloo. (Ais 66:12, 13) Naa kɛɛrɛbu loo ka a gaa kuūdɛɛ̄loo ye nwīgbagbara nwiī bu wereloo sa doo kɔ ye nwiī a ɛrɛ pya nu a ye bɛɛ̄. Sɔ̄ i le bu ezialoo, i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova nyɔɔbee a ɛrɛ wereloo. A naa ɔbɛ ewere i loo sɔ̄ i tɛɛ̄ ekwɔ. (Yɔɔ 103:8) Edonyɔɔ Izrɛl bee tɛɛ̄ ekwɔ loo Jɛhova gbɛnɛkpo sɔ̄, kerewo a bee tɔgɛ ye wereloo a naa wee nyaa kumaloo pya ye nɛɛ ama sɔ̄ ba kiiya aaloo wa pɔrɔ tɛ̄maloo ekɔ: “Nyɔnɛbee o lu nu a si gbɛnɛ du mɛ bu dɛɛ̄, le [nɛɛ alu] enwadɛɛ̄, sa m were a loo.” (Ais 43:4, 5) Wereloo Bari sii nyaa. Kereadoo i etɛ̄na gbɛnɛ ekwɔ, sɔ̄ i kiiya aaloo i pɔrɔ sa obia pii Jɛhova, i muɛ kɔ a lege gaa i wereloo. A yira yii kɔ “elɛɛbaloo [i] nɛ emanyɔɔ.” (Ais 55:7) Baibol baatɛ̄ lo aaloo pɔrɔ ama nua “sɔ̄ ɛ’ɛrɛ aā mɛm . . . a aa kɛ̄sī Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.”—Doonu 3:19. w24.01 27 ¶4-5
Deekaɛ, 27 Nia Enɔɔ̄
Bah Jɛhova na Bari bee mɛ le loo.—Ezra 7:28.
Jɛhova dap i yerebah nɛ sɔ̄ i kpesī nu finiabah. Bu edobah, sɔ̄ i gaa bara i tɛtam kɔ ii le ele uwe tam ziī dee ale pio dee lokwa i dap si kɔnvɛnsɔn ale kɔ i kwabahloo sɔ̄ i siātam lokwa i dap si enɔānu eree sɔ̄ loo, i doo kɔ Jɛhova a ɛrɛ dee lo eyerebah i nɛ. Nu esira aabu dap sikɛ̄ lee eenyɔɔ nu i bee ɛmadɛɛ̄. E wo edoo kɔ i agɛrɛbah dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova. Ezra bee kumalookɛ̄ bara kɔ Jɛhova a yerebah ye nɛ. Ziī ziī sɔ̄ Ezra le bu taāŋa, a wee yere kara nɛ Jɛhova. (Ezra 8:21-23; 9:3-5) Dogo Ezra bee zū pya nɛɛ a ye le loo kɔ ba a yere ye kpotɛ̄ sa nɔ ye yira. (Ezra 10:1-4) Sɔ̄ i kpesī booboo taāŋa le ekɛɛrɛ loo dum ale kiiloo kpega pya i butɔ, i ɛrɛ edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova tɛ̄maloo eyere kara ye nɛ. w23.11 18 ¶15-17
Tua Deelookaɛ, 28 Nia Enɔɔ̄
[Abreham] bee yira nɛ Jɛhova; e a bee ye buū nɛ doodoo kaāna dogo.—Jɛn 15:6.
Jɛhova naa kɔ lo i gbī elu pya a kaāna i doo taɛ pya nu Abreham bee doo. Bu kaka, a ɛrɛ gbɛnɛ-edo sīdee i dap tɔgɛ yira tɛ̄maloo i tam. I dap su baɛ bah suā pya aā nɛɛ alu bu i bɔŋanaloo, yerebah nɛ pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba le bu ebɛɛ̄, sa doo le nu nɛ pya i butɔ, lo alu nu Bari eyerekpotɛ̄ sa nɛ leelee. (Rom 15:7; 1 Tim 5:4, 8; 1 Jɔn 3:18) Ziī sīdee a lee kaāna i dap tɔgɛ kɔ i ɛrɛe yira na tɛ̄maloo esu mɛm zuema le yereue nɛ pya dɔɔ̄na. (1 Tim 4:16) Dɛ̄dɛɛ̄ ii dap tɔgɛ tɛ̄maloo i dogo kɔ i ɛrɛ yira kɔ pya yii Jɛhova edooa gbɔ̄mɛɛ, le kɔ a doo nu bu sīdee a lee eera. E lo i doo wo, i suā leere kɔ Bari ebuū i nua pya a kaāna sa i su nua pya ye gbo. w23.12 2 ¶3; 6 ¶15
Baɛ Deelookaɛ, 29 Nia Enɔɔ̄
Ɛrɛ e’agaloo, sa tɔgɛ loo a suā doodoo nɛɛdam.—1 Mɛnɛ 2:2.
Sɔ̄ ebee waɛloo sɔ̄ Mɛnɛ Devid e’u, a bee zuurabahtɔ̄ Solomɔn tɛ̄maloo pya ue a le mmnyɔɔ ama. (1 Mɛnɛ 2:1, 3) Alu nu a kuī kɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛdam alu Nɛɛ Kraist anii’ee a su zuurabahtɔ̄ ama. Lokwa ba kiisī leere, ba ɛrɛ enɔ sa gbaɛ̄tɔ̄loo lok Bari sa su pya daakuu Baibol yere bu wa tɔɔ̄dum. (Luk 2:52) Ena anua alu nu a kuī kɔ pya wuga nɛɛdam a le zege alu Pya Nɛɛ Kraist a nyim tura a? Nɛɛdam alu Nɛɛ Kraist ɛrɛ booboo tam a kuī a ye le bah bu ye tɔ le bu bɔŋanaloo. Baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ bɔɔlo pya zege nɛɛdam edaba kɛɛrɛbu loo pya tam bui si li deesī. O dap gbī eyii bu tam mmɛɛ sɔ̄, lu nɛɛ yerebahtam, e sɔ̄ esaa o lu nɛɛ kanɛɛ bu bɔŋanaloo. O dapnage gbī e’ii wa sa ɛrɛ gbomiɔŋɔ. (Ɛfɛs 6:4; 1 Tim 3:1) Lokwa o dap doo pya nu ama sa kiisī leere, o ɛrɛ elu Nɛɛ Kraist a nyim tura. w23.12 24 ¶1-2
Taa Deelookaɛ, 30 Nia Enɔɔ̄
Sɔ̄ etɛɛ̄ mɛ loo lo a le m kɔ nu akiiloo Gidiɔn.—Hib 11:32.
Jɛhova enɛā tam pya kanɛɛ ba lu Nɛɛ Kraist kɔ ba a kuūdɛɛ̄loo pya ye naana pee a ye kuī loo. Bu pya nɛɛ a su loo nɛ ama ɛɛ loo dee a wa kpaānɛ lo esitam nɛ pya wa wuga nɛɛdam le nɛɛwa, sa su mɛm siātam lo elu kaāna “pya tɔɔ̄loo naana pee. . . pya a gaa le ɛp wa leere.” (Jer 23:4; 1 Pit 5:2) Naa ɛp kɛ̄ bu i ɛɛ doo lo e’ɛrɛ dua pya nɛɛ ama bu i bɔŋanaloo a! Pya kanɛɛ dap nɔ nu aāloo edobah Gidiɔn a bee lu nɛɛ biaɛ. (Hib 6:12; 11:32) A bee kpega pya nɛɛ Bari sa wa kuūdɛɛ̄loo. (Biaɛ 2:16; 1 Edoo 17:6) Doodoo Gidiɔn, ebee lu etubobahloo pya kanɛɛ kɔ ba a kuūdɛɛ̄loo pya nɛɛ Bari bu sɔ̄ etɛɛrɛloo. (Doonu 20:28; 2 Tim 3:1) I dap nɔ nu aāloo kɛ̄ Gidiɔn bee kuūnadɛɛ̄, kumalookɛ̄, sa gbaɛ̄tɔ̄loo doo. Bee lu edoā-ɛp ye tɔɔ̄ agara sɔ̄ aa bee si pya tam a bee lu enɛ ye. Kere i aa si tam doodoo nɛɛ kanɛɛ ale ii lu nɛɛ kanɛɛ, i dap nɔ lo etɔgɛ nia loo pya kanɛɛ eekɛ̄ i wee doo. I dap yerekpotɛ̄ pya nɛɛdam ba gaa su mɛm siātam lo ekuūdɛɛ̄loo dɛ̄dɛɛ̄ ii i le bu bɔŋanaloo ama.—Hib 13:17. w23.06 2 ¶1; 3 ¶3