Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Tua Deelookaɛ, 1 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Enaani esira aa nyɔɔ sa i ɛp.—Luk 1:78.
Bari enɛa ekpo Jizɔs kɔ a lɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ taāŋa miɔŋɔ nɛɛ. Jizɔs tɔgɛ tɛ̄maloo pya ye nyɛŋiatam kɔ a ɛrɛe ekpo lo elɛɛ pya taāŋa ii dap lɛɛ nyɔɔ i loo. Bu edobah, a ɛrɛ ekpo lo edoo kɔ i agia aabu taɛ nu a i nua taāŋa nyɔɔ lo a le pɔrɔ. E e’agaranage i lɛɛ bu pah a sira aaloo lo a le eyɔloo le luh. (Mat 9:1-6; Rom 5:12, 18, 19) Pya ye nyɛŋia tam tɔgɛ kɔ a dap bo “ɛrɛgebah” dumɛloo sa lɛɛ pya nɛɛ kɛ̄ bu luh. (Mat 4:23; Jɔn 11:43, 44) Gbaānage loo wo, a ɛrɛ ekpo lo ebaɛbee gbɛnɛ fii efɔp sa be eebah pya pɔrɔ edɔɔ̄. (Maak 4:37-39; Luk 8:2) Naa ɛp kɛ̄ a i agɛrɛ nyiɛ lo esuā kɔ Jɛhova enɛā dua ekpo ama ye Nwiīnɛɛdam doo a! I dap suā leere kɔ pya leelee i ɛrɛ li deesī edooa gbɔ̄mɛɛ. Pya nyɛŋia tam Jizɔs bee si sɔ̄ a bee le a kɛnɛkɛ̄ tɔgɛ i gbɛnɛ nu a gaa le doo doodoo Mɛnɛ loo Buɛ̄-mɛnɛ Bari li bunyɔɔ. w23.04 3 ¶5-7
Baɛ Deelookaɛ, 2 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Kaɛ edɔɔ̄ gbītɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nu, kere nu a toga kii kɛ̄ loo Bari.—1 Kɔr 2:10.
Lo o le bɔŋanaloo pya nɛɛ a le kuīkpo sa a naa lu etubo a baloo gbɛnɛkpo sɔ̄, loo a dap ɔ. Mɛ o aa ɔbɛ e’agara ebip. kpɛ̄naloo lo e’agara gbɛnɛkpo ebip. Lo sɔ̄, lo a naa lu ebagara a tubobahloo, o ɛrɛnage dee lo e’agara ebip sɔ̄ lo enɔānu aa kiisī. Sɔ̄ o aa kpɛ̄naloo loo enɔānu Tɔ Baɛloo, wee kɛɛrɛ kɛ̄ ziī ziī barakpaɛ̄ gbaaloo lo ekobee ue doo. Lo o doo wo, o ɛrɛ ue a yere mɛm loo nɛɛ lo o dap ture bie enɔānu. Gbaāloo wo, o dap kpɛ̄naloo lo e’agara pya ebip a aga lo a baatɛ̄ kaka ue Baibol a le bu lo enɔānu. Ena anua a? Nu anua na bee gbɛnɛkpo nɛɛ naale etoore bah nyɔɔ loo taɛ lo ebip ama. E lo alu kɔ o edoora pya nu ama, kerewo o sii ɛrɛge dee lo e’agara ebip a? Kɔ nɛ nɛɛ esere lo enɔānu sa ye kɔ nɛ taɛ ebip o gbī e’agara. w23.04 21-22 ¶9-10
Taa Deelookaɛ, 3 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Josef . . . doo dookɛ̄ ɛngɛl Nɛɛ-a-i-ɛrɛ bee ye kɔ nɛ doo; sa su ye wa.—Mat 1:24.
Josɛf bee kpɛ̄naloo esu leredee a aabah Jɛhova, e lo ama bee doo kɔ alu le dam. Bari bee ye zuurabahtɔ̄ kumaloo ye butɔ nu a naa kiikɛ̄ ee taa sɔ̄. Ziī ziī sɔ̄ ama, a bee nwaabah doo taɛ nu alu ekɔ ye nɛ kere a bee ye agaloo edoo. (Mat 1:20; 2:13-15, 19-21) Tɛ̄maloo enyɔɔnɛ leredee a aabah Bari, Josɛf bee kpega Meri, ye yere kpotɛ̄, sa ye nɛ pya nu a ye bɛɛ̄. Naa kɛɛrɛ kɛ̄ pya nu Josɛf bee doo ama bee doo kɔ Meri a were ye loo sa ye nɛ enwadɛɛ̄ doo a! Pya dam bui dap nɔ edobah Josɛf tɛ̄maloo esu zuurabahtɔ̄ a aabu Baibol kuādɛɛ̄loo bui butɔ. Sɔ̄ o su zuurabahtɔ̄ ama, kere a kura kɔ o kwabahloo pio nu, etɔgɛ kɔ o wereeloo o wa sa e’agɛrɛtɛ̄ bui iya dam le wa. Ziī wuga nɛɛwa a tɔɔ̄ Vanuatu, lo e’iya dam nu a eeloo 20 zua kɔ: “Sɔ̄ na dam su zuurabahtɔ̄ a aabah Jɛhova doo kɔ m nwa ye dɛɛ̄ ee kɛ̄ m wee doo. Loo mɛ sukɛ̄ sa m dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ pya biaɛfii a doo.” w23.05 21 ¶5
Nia Deelookaɛ, 4 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
E ziī gbɛnɛ dee gaa le le a kɛ̄ a, e a elu ekue ye Dee a le Kaɛ.—Ais 35:8.
Pya Juu ba bee aa Babilɔn kii wa buɛ̄ elu “pya nɛɛ a lu kaɛ” nɛ wa Bari. (Deut 7:6) Mɛ lo ama naa kura kɔ, a naa bee lu ebɛɛ̄ kɔ ba a kwabahloo wa dum lokwa ba doo nu a nia Jɛhova. Gbɛnɛ-edo pya Juu bee mɛā bia Babilɔn, e kɛ̄ pya Babilɔn doonu sa kɛɛrɛ nu doo ebee wa suloo. Sɔ̄ 69 zua etɛ̄na aā sɔ̄ tua eku pya Juu bee obia kii Izrɛl, a bee deegenage Nehemaia sɔ̄ a bee muɛ kɔ pya miɔŋɔ a mɛā bia Izrɛl naa bee dap kɔ muɛ̄ ue pya Juu. (Deut 6:6, 7; Neh 13:23, 24) Pya miɔŋɔ ama edap nɔ kɛ̄ etaāŋabah Jɛhova sa ye wereloo doodoo wa lo ba naa dābeeloo muɛ̄ ue Hibru lo a bee lu esu ɛma gbɛnɛ-edo kɛ̄ a le bu Muɛ̄ Ue Bari ni? (Ezra 10:3, 44) Nyɔɔwo bee lu ebɛɛ̄ kɔ pya Juu ama a doo pya kwabaloo nu a kuī. Mɛ ewaɛ wa loo kaāna lo ekwabahloo pya nu ama bie wa buɛ̄ Izrɛl kɛ̄ kaka taāŋabah ebee ina aa kiisī dookɛ̄ a wee le doo.—Neh 8:8, 9. w23.05 15 ¶6-7
O’oo Deelookaɛ, 5 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Jɛhova bɛɛŋɛbaloo dɛ̄dɛɛ̄ pya a gaa dɔ, sa dana dɛ̄dɛɛ̄ pya a uulookɛ̄.—Yɔɔ 145:14.
Lu nu ekiɛ̄nu kɔ ɛrɛgebah kɛ̄ i bee ɛrɛ taɛ ale kɛ̄ i piiga doo, a dap ɛrɛ pya nu edoo kɔ a zɔra i bah lo edoo nu i bee seeasī. Bu edobah, “nu a esira” ii bee ɛmadɛɛ̄ dap doo kɔ i aa ɛrɛna sɔ̄ edaā nu i bee seeasī. (Eklis 9:11) I dap kpesī e’aga kɛ̄tɔɔ̄ lo a i ɔɛloo sa i sah ekpo loo. (Kam 24:10) Nyɔɔbee ii mmana a, i dap tɛɛ̄ ekwɔ lo edoo kɔ a aga i bah lo edoo nu i bee seeasī. (Rom 7:23) Ale loo i dap aadee ɔ. (Mat 26:43) Ena eyerebah i nɛ kɔ i dap be eebah pya nu a doo kɔ a aga i bah lo edoo nu i bee seeasī a? Nyɛŋiabu kɔ lo a aga a bah lo edoo nu o bee seeasī naa kura kɔ oo le edap doo. Baibol kɔ i dap kpesī keekee taāŋa ale e’aga kɛ̄tɔɔ̄. Kerewo, a doonage kɔ i suā kɔ i dap doo nu i bee seeasī. Bu kaka, sɔ̄ o piiga lo edoo nu o bee seeasī kaɛlɛɛ nu a doo kɔ a zɔra a bah, o gaa tɔgɛ Jɛhova kɔ o gbī edoo nu e’ɛɛrɛ ye bu. Naa ɛp kɛ̄ bu Jɛhova e’ɛɛ sɔ̄ a muɛ kɔ o gaa kiisī lo epiiga sa doo nu o bee seeasī doo a! w23.05 30 ¶14-15
Dee Nwīpinikaɛ, 6 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Lu edobah [nɛ] gbo naana.—1 Pit 5:3.
Tam sɛmdee wee yerebah nɛ pya zege nɛɛdam kɔ ba a dap nyɔɔnɛ keekee nɛɛ dānianu. Eyerenagebah ye nɛ kɔ a para su kpugi daānu leere sa naa yaɛ nu emanyɔɔ nu a gaa ɛrɛ. (Fil 4:11-13) Ziī gbɛnɛ nu eyerebah nɛ nɛɛ kɔ a dap yii bu tam mmɛɛ sɔ̄ na bɔātɛ̄ tam sɛmdee bu nwīkere sɔ̄, lo eyerebah nɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ kɔ ba a bɔātɛ̄ si tam sɛmdee dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Tam sɛmdee ekpaāna dee a nɛ loo pya dɔɔ̄na esiatam mmɛɛ sɔ̄, gbaāloo tam wuwu pya i tɔ etɔɔ̄ taāŋabah ale si tam Bɛtɛl. Alu nu a kuī kɔ pya nɛɛdam alu Nɛɛ Kraist a nyim tura lokwa ba dap si tam nɛ pya wa wuga nɛɛdam le nɛɛwa bu bɔŋanaloo doodoo nɛɛ kanɛɛ. Baibol kɔ nɛɛ a gbī esi tam bu sīdee ama “gbī le tam.” (1 Tim 3:1) Tuatua, ziī wuga nɛɛdam ɛrɛ enyim tura lo elu nɛɛ yerebahtam. Pya yerebahtam wee yerebah nɛ pya kanɛɛ bu gbɛnɛ-edo sīdee. Pya kanɛɛ le pya yerebahtam kumalookɛ̄ yerebah nɛ pya wa wuga nɛɛdam le nɛɛwa sa zaasī tam zue le yereue. w23.12 28 ¶14-16
Deekaɛ, 7 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Sɔ̄ a bee le aā zuguru, a bee bɔātɛ̄ egbī Bari Devid ye tɛ.—2 Edoo 34:3.
Mɛnɛ Josaia bee le 16 zua sɔ̄ a bee bɔātɛ̄ egbī Jɛhova. A bee gbī enɔ nu akiiloo Jɛhova sa doo nu a Ye nia. Kerewo, a ɛrɛ pya nu finiabah a bee kpesī doodoo mɛnɛ a le zege. A bee tɔɔ̄nɛ logaloga taāŋabah sɔ̄ ekwɔ sīdee taāŋabah gaa bee kiisī bu lo edonyɔɔ. E taɛ nu a bee doo lo! Lɛɛ Josaia gae lu 20 zua, a bee bɔātɛ̄ elɛɛ ekwɔ taāŋabah bu lo edonyɔɔ. (2 Edoo 34:1, 2) Kere o lege etera, o dap biaɛfii lo enɔ edobah Josaia tɛ̄maloo egbī Jɛhova sa nɔ nu akiiloo pya ye lele elap dogo. Enɔānu ama edoo kɔ o gbī ekiīloo a nɛ sa liamaā. Amunu pah na lo kiīloo nɛ e’ɛrɛ nyɔɔ o dum a? Ziī nwiīnɛɛdam a kura Luke lo a bee liamaā sɔ̄ a bee le 14 zua kɔ: “Aā anyaawo kiisī, m su taāŋabah Jɛhova nua tuatua bu na dum sa piiga lo edoo kɔ bu ye a ɛɛ.” (Maak 12:30) Naa ɛp dua leelee o ɛrɛ lo o biaɛfii lo edoo wo a! w23.09 11 ¶12-13
Tua Deelookaɛ, 8 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Nwadɛɛ̄ pya ba i si tam yɛɛ sa i eenyɔɔ bu Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.—1 Tɛs 5:12.
Sɔ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee ɛm lɛta ama, bɔŋanaloo pya Tɛsalɔnaika sii bee lu ziī zua aā sɔ̄ a bee lu eyere. Pya a bee lu etubobahloo sii bee dābeeloo gbɛnɛ-edo nu, e ba bee dap tɛɛ̄ ekwɔ. Kerewo, ba bɔloo enwadɛɛ̄. Sɔ̄ gbɛnɛ etɛɛrɛloo ebɔātɛ̄, elu ebɛɛ̄ kɔ i dɛɛa nyɔɔ pya leeredeebah a aabah pya kanɛɛ a le bu i bɔŋanaloo ee kɛ̄ i gaa doo anyaawo. Pio sɔ̄ ii le e’ɛrɛna ue aā beekɛ̄ le tɔ-naatam; nyɔɔwo, alu nu a kuī kɔ i wereloo sa nɛ enwadɛɛ̄ pya kanɛɛ a le bu i bɔŋanaloo anyaawo. Kaɛlɛɛ ɛrɛgebah nu a sira, dooraa i kiisī lo enɛ wa enwadɛɛ̄ sa ii bie ekɛɛrɛ nyɔɔ wa tɛɛ̄ ekwɔ, mɛ i kiisī lo esuā kɔ Jɛhova gaa leredeebah pya nɛɛ a bɔ ture nyiɛ loo ama tɛ̄maloo Kraist. Dookɛ̄ pɛgɛrɛ nɔ̄ wee kpega ekobee nɛɛ nɔ̄ doo, kɛ̄ bɛābu kpɔā i ɛrɛ kpeganage i ekɛɛrɛ doolo. i suā kɔ lɔgɔ nu nyɔuwe ama nɛ naa dɔ lɔgɔ biī. (Fil 3:8) I bɛābu yerebah i nɛ kɔ i sueloo kɛ̄ sa ii nyɔŋa. w23.06 11-12 ¶11-12
Baɛ Deelookaɛ, 9 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Ezu nɛɛwa yere kɔma, a doo ɛrɛge ba nu a ye nia.—Kam 9:13.
Pya a dā muɛ̄ “ezu nɛɛwa” a, ɛrɛ ebiaɛfii lo a le: Ba esi ale ba ekiī ye kue. A ɛrɛ gbɛnɛ-edo kaāna nu anua i kiī dogo kunagā. Lu ebaatɛ̄ kɔ “ezu nɛɛwa” aa kɔ: “Maā alu eyib kpe.” (Kam 9:17) Ena alu “maā alu eyib” a? Baibol su maniakɛ̄ a le yɛɛ dam le wa ba e’iya ziī dooreloo maā a nɛ iinaloo nɛɛ. (Kam 5:15-18) Lu elɛɛbahloo dam le wa ba e’iya ziī bu sīdee lok yerekpotɛ̄ kɔ ba a ɛrɛ ekpeloo aāloo maniakɛ̄ bu sīdee a bɔloo. Mɛ sīdee na “maā alu eyib” lu kee a? Lo ama dap kiiloo maniakɛ̄ a naa ɛɛ. Lo ama wee sira bu gɔā dookɛ̄ nɛɛ biu wee yib biu bu gɔā doo. Dap bee kɔ “maā alu eyib” ama kpe kaāna lo a tɔɔ̄ loo pya a gaa doo kɔ lɔgɔ nɛɛ naa gaa wa muɛ. Mɛ dua ekwɔ ekɛɛrɛ sɛh! Jɛhova muɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu. Lɔgɔ nu a bee piya ee sɔ̄ i peere ewonu Jɛhova naale, nyɔɔwo lɔgɔ nu a “kpe” a le loo naale.—1 Kɔr 6:9, 10. w23.06 22 ¶7-9
Taa Deelookaɛ, 10 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Lo a le a naale kɛ̄ mda gbī doo, elu enɛ mɛ tam.—1 Kɔr 9:17.
Ena o doo lo o kɛɛrɛ kɔ o kara naa aana bu o beenyiɛ ale oo aa ɛrɛna ɛɛbu bu o esiatam ani? Waa ɛmadɛɛ̄ kɔ o epeere yerekpotɛ̄ a aabah Jɛhova. Kuma sɔ̄ ii mmana a, kɛ̄ i kɛɛrɛ nu doo dap nyaa aā ziī sɔ̄ yii ziī. Lo a le o mɛm e’ina aa dɔ kiikɛ̄, nyɛŋiabu edobah nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl. Kereadoo a bee piiga lo enɔ Jizɔs, Pɔɔl bee suā kɔ pio sɔ̄ a naa ɛrɛe taɛ lo edoo pya nu a bɔloo kɔ a dooe. Nu Pɔɔl aa kɔ bu dɔ ama na kɔ ebiaɛraefii lo esi ye tam mmɛnɛ kaɛlɛɛ kɛ̄ nu ye tɔɔ̄loo doo. Bu aba lo sīdee, o aa biaɛnufii dɛɛa nyɔɔ kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo. Biaɛfii kɔ o dooe nu a kaāna kaɛlɛɛ kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo. Lo o kiisī lo edoo nu a kaāna, sɔ̄ sɔ̄ gaa tɛɛ̄, o ekɛɛrɛ dap nyaa.—1 Kɔr 9:16. w24.03 11-12 ¶12-13
Nia Deelookaɛ, 11 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Tɔgɛ siā bui wereloo bee lo pya nɛɛ ama.—2 Kɔr 8:24.
I dap tɔgɛ wereloo loo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa tɛ̄maloo esu wa nua pya i gbo. (2 Kɔr 6:11-13) Gbɛnɛ-edo ii le bu bɔŋanaloo lo pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa a le bu aa keekee kɛ̄ sa ɛrɛ keekee elap dogo. I dap agɛrɛtɛ̄ wereloo i wa ɛrɛ kumaloo tɛ̄maloo ebie ekɛɛrɛ nyɔɔ wa le elap dogo. Sɔ̄ i nɔ lo e’ɛp pya dɔɔ̄na dookɛ̄ Jɛhova wa muɛ doo, i tɔgɛ kɔ i weree wa loo. Elu ebɛɛ̄ kaāna kɔ i wereloo pya i wuga bu gbɛnɛ etɛɛrɛloo. Mɛ kɛ̄ na i ɛrɛ kpega aā sɔ̄ lo gbɛnɛ etɛɛrɛloo ebɔātɛ̄ a? Naa kɛɛrɛbu loo nu Jɛhova bee kɔ nɛ pya ye nɛɛ sɔ̄ a bee lu ebebe loo Babilɔn a dee kere a, a bee kɔ: “Luaa, pya na nɛɛ, yiraa bu dɛ̄dɛɛ̄ bui tɛm, sa kpaɛ̄ dɛ̄dɛɛ bui bū tɛɛā dumɛ; gɔā bui loo bu ziī nwī sɔ̄ mmɛ sɔ̄ gbɛnɛ saŋ etɛɛ̄.” (Ais 26:20) Bee kɔ ue ama ekuunage ili sɔ̄ i kpesī gbɛnɛ etɛɛrɛloo. w23.07 6-7 ¶14-16
O’oo Deelookaɛ, 12 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Sī nyɔuwe ama gaa tɛɛ̄ aa.—1 Kɔr 7:31.
Tɔgɛ tɛ̄maloo o dogo kɔ o su suānu daānu. Bip aba ɔɔ kɔ: ‘Ekɔ pya nɛɛ muɛge mɛ nua nɛɛ a su suānu daānu, gbɔɔbah, sa iā nu ni? Sɛh ba ɛp mɛ nua nɛɛ a agabah, bɛloo, sa erabee ni? Ekɔ m wee gbaɛ̄getɔ̄loo pya dɔɔ̄na sa doo nu ba kɔ sɔ̄ a bɔloo ni?’ Kɛ̄ i su suānu daānu doo tɔgɛ dua kɛ̄ i gaa nɔ Jɛhova le Jizɔs doo. Su suānu daānu ɛrɛ nu edoo kiiloo lu nɛɛ a gbɔɔbah sɔ̄ i kɛ̄tɔɔ̄ nyaa. Sɔ̄ kɛ̄tɔɔ̄ nyaa doo wo nu dap i agaloo ee kɛ̄ i bee ɛmadɛɛ̄ doo. Loo i dap bugia dumɛ. Bɛbɛɛ ale kɛ̄ nu mɛā doo bu i edonyɔɔ dap nwaabah nyaa sa doo kɔ kɛ̄tɔɔ̄ a aga i loo gbɛnɛ. (Eklis 9:11) E edapnage i taɛ̄ŋɛ lo alu kɔ tam i gaa bee si bu bɔŋanaloo nyaa. I dap tāma lo kɛ̄tɔɔ̄ lo i doo nia nu ama: (1) su kɛ̄tɔɔ̄ dookɛ̄ o muɛ doo, (2) kɛɛrɛ nu o dap doo anyaawo, (3) yere nukuādɛɛ̄ loo dɛ̄dɛɛ̄ lenu esira a loo bu dum, eree (4) doo nu nɛ pya dɔɔ̄na. w23.07 21-22 ¶7-8
Dee Nwīpinikaɛ, 13 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Alu ewere a loo gbɛnɛ.—Dan 9:23.
Nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Daniɛl bee le zege sɔ̄ ba bee ye aa bu nɔ̄ sa ye su kuma Babilɔn buɛ̄ a binia aaloo ye buɛ̄. Kerewo, nu Daniɛl bee doo, doo kɔ pya a bee ye aa a ɛrɛ ye nia bu. Ba bee “ɛp kɛ̄ mɛā nɛɛ le doo” lo a le kɔ Daniɛl bee lu nɛɛ “lɔgɔ nu naa doo, [sa] kpe-dɛɛ̄,” e a bee aa butɔ a siābee. (1 Sam 16:7) Nyɔɔbee wo, pya Babilɔn bee ye kpɔā kɔ alu ziī nɛɛ a si tam tɔ mɛnɛ. (Dan 1:3, 4, 6) Jɛhova bee wereloo Daniɛl nyɔɔbee dua nɛɛ zege nɛɛ ama bee lu. Daniel bee dap le lop le dɛrɛ ale tup le dɛrɛ zua sɔ̄ Jɛhova bee kɔ lenu a ye kiiloo gbaāloo Nɔa le Job lo ba bee su gbɛnɛ-edo zua siātam nɛ Bari. (Jɛn 5:32; 6:9, 10; Job 42:16, 17; Ezek 14:14) E Jɛhova bee kiisī lo ewereloo Daniel bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ a bee tɔɔ̄dum.—Dan 10:11, 19. w23.08 2 ¶1-2
Deekaɛ, 14 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Lokwa bui ɛrɛ ekpo esuā ye nyɔɔnyɔɔ, le ye gānyɔɔ le ye kɛ̄ a kii kɛ̄ doo.—Ɛfɛs 3:18.
Sɔ̄ o gaa gbī eyaɛ ziī tɔ, enia a esu o dɛɛ̄ mɔma dɛ̄dɛɛ̄ nu a le loo tɔ o gaa gbī eyaɛ ama. I dapnage doo nu a bee wo sɔ̄ i gaa buū sa nɔ Baibol. Lo o buū bu gbaragbara, aba nwīepoo loo nu a le bu na o suā a; lo a le “tua tɔgɛ nu lo bɔātɛ̄ ue Bari.” (Hib 5:12) Taāwo, dookɛ̄ i bee kɔ kumaloo lo tɔ doo, yii “bu” lo emuɛ dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ a mɛā doo. Ziī le sīdee enɔā Baibol na lo e’ɛp kɛ̄ keekee gah loo ye yereue gbaaloo ziī doo. Piiga lo edābeeloo nu o yiga le nu anua o suā kɔ lo nu lu kaka. Lo edābeeloo Muɛ̄ Ue Bari leere, i ɛrɛ enɔ pya kaka ue Baibol a toga. Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee yere mɛm loo pya ye wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba lu Nɛɛ Kraist kɔ ba a sueloo kɛ̄ nɔ Muɛ̄ Ue Bari lokwa ba dap “[suā] nu a ye le bu, le ye nyɔɔnyɔɔ le ye gānyɔɔ, le ye kɛ̄ a kii kɛ̄ doo.” Lo sɔ̄ ba e’ɛrɛ “li a tɔɔ̄ agɛrɛ” bu wa yira. (Ɛfɛs 3:14-19) Alu ebɛɛ̄ kɔ i doonage wo. w23.10 18 ¶1-3
Tua Deelookaɛ, 15 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Doodoo edobah muɛ pɔrɔ le nyɔɔnyɔɔ egerebu, pya na wuga, suaā pya nɛɛ lɛɛratam ba bee kɔ ue bu bee Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.—Jem 5:10.
Baibol aara gbɛnɛ-edo edobah akiiloo pya nɛɛ ba bee egerebu. Ena anua oo gbītɛ̄ nu a wa kiiloo aābu Baibol a? Bu edobah, kere alu kɔ a bee lu etɔ̄ nɔɔ̄ bee Devid sɔ̄ a bee lege etera, a bee egerebu bu gbɛnɛ-edo zua lɛɛ a gae lu mɛnɛ. Simiɔn le Anna bee taāŋabah Jɛhova bu bɔ ture nyiɛ loo sɔ̄ ba gaa bee tɔɔ̄ baɛ Mɛsaia a bee lu eyira yii loo. (Luk 2:25, 36-38) Kuma sɔ̄ o aa nɔ nu akiiloo pya nɛɛ ama, gbī ture loo pya ebip ama: Ena a bee dap yerebah nɛ nɛɛ ama kɔ a egerebu a? Bu mɛ sīdee na a bee ɛrɛ biī sɔ̄ a bee egerebu a? M dap ye nɔ doodoo wa? O dapnage ɛrɛ biī tɛ̄maloo enɔ nu akiiloo pya nɛɛ a naa bee ɛrɛ egerebu. (1 Sam 13:8-14) O dap bip kɔ: ‘Ena a bee dap doo kɔ ba aa ɛrɛ egerebu a? E amunu pɔrɔ nu na a bee wa siraloo a?’ w23.08 25 ¶15
Baɛ Deelookaɛ, 16 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
I eyira sa sumɛnɛnage kɔ olo na Nɛɛ Kaɛ Bari.—Jɔn 6:69.
Nɛɛ lɛɛratam Pita bee tɔɔ̄ agara; a naa bee lɛɛbahloo kɔ lɔgɔ nu a doo kɔ a ɔbɛ enyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs. Ziī sɔ̄ a bee tɔgɛ kɔ a tɔɔ̄e agara na sɔ̄ Jizɔs bee kɔ nu pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ naa bee dābeeloo. (Jɔn 6:68) Gbɛnɛkpo nɛɛ bee nwaabah ɔbɛ enyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs sɔ̄ ba naa bip ye nu lo ue kura. Mɛ Pita naa bee doo wo. A bee suā kɔ aba Jizɔs na a “ɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ ue dum a naa wee tah” a.” Jizɔs bee suā kɔ Pita le pya dɔɔ̄na nɛɛ lɛɛratam gaa le teera ye bie. Kerewo, Jizɔs bee kɔ kɛ̄ a dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Pita esikɛ̄ lu nɛɛ a bɔloo eture nyiɛ loo doo. (Luk 22:31, 32) Jizɔs bee dābeeloo kɔ “edɔɔ̄ le egbī . . . mɛ namloo lu e’ɔaloo.” (Maak 14:38) Dookɛ̄ Jizɔs bee kɔ doo Pita bee ye anna, kerewo, Jizɔs naa bee ye lɛɛbahloo. Jizɔs bee siraloo Pita sɔ̄ e’aara kɛ̄ bu luh, naadabah sɔ̄ a bee le aba ɛɛ. (Maak 16:7; Luk 24:34; 1 Kɔr 15:5) Naa ɛp kɛ̄ lo ama bee yere mɛm loo Pita bu ye ekiɛ̄nu doo a! w23.09 22 ¶9-10
Taa Deelookaɛ, 17 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Leelee a le nɛ pya wa dogo gbee lok elua e’aaloo nɛ; e a elua e’uu wa pɔrɔ.—Rom 4:7.
Bari aaloo ale a uu pɔrɔ pya a ye ɛrɛ yira bu. A aaloo wa nɛ sa naa sinakɛ̄ kɛɛrɛbu loo wa pɔrɔ. (Yɔɔ 32:1, 2) A ɛp pya nɛɛ a le doo wo nua pya a kaāna sa beebee naale loo nyɔɔ wa yira. Kere alu kɔ Abreham, Devid, le pya dɔɔ̄na zooro Jɛhova a bee yira agɛrɛ bee lu pya kaāna dogo, ba bee le pya nɛɛ a naa mmana. Mɛ nyɔɔ wa yira, Bari bee wa ɛp nua pya a naa ɛrɛ beebee, eetɔɔ̄ na sɔ̄ alu esu wa dooreloo pya a naa gaa taāŋabah Bari. (Ɛfɛs 2:12) Dookɛ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ siībahdɛɛ̄ doo, yira na edap doo kɔ i ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Bari a. Abreham le Devid bee lu gbo Bari nyɔɔ yira ba bee ɛrɛ. lli dapnage lu gbo Bari lo i ɛrɛ yira. w23.12 3 ¶6-7
Nia Deelookaɛ, 18 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
I tɛ̄ma ye bah waara zɔɔ alu eka nɛ Bari dɛ̄dɛɛ̄ dee, lo a le bee nu pya lo nyɔɔnu a kɔ ye bee siā.—Hib 13:15.
Nii’ee dɛ̄dɛɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist ɛrɛ dee a wa kpaānɛ lo ewɔp zɔɔ nɛ Jɛhova tɛ̄maloo esu wa sɔ̄, wa mɛm, le pya nu ba ɛrɛ yeākpotɛ̄ tam Buɛ̄-mɛnɛ Bari. I dap tɔgɛ nia loo dee a i kpaānɛ lo etaāŋabah Jɛhova tɛ̄maloo enɛ ye i nu a lee eera. Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl kɔ ue nyɔɔ keekee gah a le loo i taāŋabah lo ii le e’ɛp tɛrɛ. (Hib 10:22-25) Pya lo nu na yere kara nɛ Jɛhova, kɔ i bɛābu nɛ pya nɛɛ, si enɔānu bu bɔŋanaloo, le yere mɛm loo ɛnia ii “e lo a eenyɔɔ sɔ̄ [i] muɛ . . . dee [Jɛhova] a gaa lu waɛloo.” Bu kpɛdumɛ gah loo pya ue a le bu kpa Mumuuna, ɛnjɛl Jɛhova bee kɔ siībahdɛɛ̄ baɛ sɔ̄ kɔ: “Tuabah kɛ̄ nɛ Bari!” (Mum 19:10; 22:9) Doolo ii ibere pya kaka ue a toga akiiloo tɔkaɛ Jɛhova bu edɔɔ̄ le gbɛnɛ dee a i kpaānɛ lo etaāŋabah Jɛhova i gbɛnɛ Bari! w23.10 29 ¶17-18
O’oo Deelookaɛ, 19 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Wereloo ɛnia ii.—1 Jɔn 4:7.
Bɔloo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ ii i “wereloo ɛnia ii.” Kerewo, alu ebɛɛ̄ kɔ i nyɛŋiabu kɔ Jizɔs bee i zuurabahtɔ̄ kɔ “wereloo booboo efiitɔɔ.” (Mat 24:12) Jizɔs naa gaa bee kɔ gbɛnɛ-edo pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ e’ɔbɛ etɔgɛ wereloo kumaloo ɛnia aba. Kerewo, i ɛrɛ enwaɛ̄dɛɛ̄ lokwa pya nɛɛ a naa tɔgɛ wereloo ba tɔɔ̄ bu nyɔuwe ama naa ɛrɛ pah nyɔɔ kɛ̄ i aara ziī doo. Sɔ̄ i suā doo wo a, i naa kɛɛrɛbu ziī gbɛnɛ ebip lo a kɔ: I doodoo wa dap suā lo a le wereloo i ɛrɛ loo pya i wuga agagetɛ̄ ni? Ziī sīdee i dap suā lo a le i wereloo agagetɛ̄ na tɛ̄maloo e’ɛp kɛ̄ i aabahloo pio kɛ̄tɔɔ̄ doo bu dum. (2 Kɔr 8:8) Nɛɛ lɛɛratam Pita bee kɔ ue kumaloo ziī lo kɛ̄tɔɔ̄ kɔ: “Lo a eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ [nu], aaraa bui wereloo agɛrɛ loo ɛnia bui, nyɔnɛbee wereloo uu gbɛnɛ-edo pɔrɔ.” (1 Pit 4:8) Nyɔɔwo kɛ̄ i doo dogo kumaloo tɛɛ̄ ekwɔ le e’ɔaloo pya dɔɔ̄na doo etɔgɛ sɛh wereloo i wa ɛrɛ loo agagetɛ̄ naa e. w23.11 10-11 ¶12-13
Dee Nwīpinikaɛ, 20 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Wereloo ɛnia bui.—Jɔn 13:34.
i le edap sere lok Jizɔs nɛ kiiloo wereloo lo a le ii wereloo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a le bu bɔŋanaloo. Lu kaka kɔ i dap tɔɔ̄ waɛloo pio nɛɛ bu bɔŋanaloo ee pya dɔɔ̄na dookɛ̄ Jizɔs bee doo. (Jɔn 13:23; 20:2) Kerewo, nɛɛ lɛɛratam Pita gaa i nyɛŋiabu kɔ i piiga lo “[ewereloo] pya wuga.” E i gbī ewereloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa doodoo pya i nuūna ziī butɔ. (1 Pit 2:17) Pita yere i mɛm loo kɔ “werealoo ɛnia bui agɛrɛ aā bu beenyiɛ.” (1 Pit 1:22) Bu dɔ ama, sɔ̄ alu ekɔ “agɛrɛ” nu a kura na tɔgɛ wereloo kere sɔ̄ a i agaloo ewereloo ziī nɛɛ. Bu edobah, lo alu kɔ ziī wuga doo nu bu i biira ni a? Tua nu i gbī edoo na e’obara ye kpɛ taā i tɔgɛ wereloo. Kerewo, Pita bee nɔ aābah Jizɔs kɔ obara kpɛ naa nia Bari. (Jɔn 18:10, 11) Pita bee ɛm kɔ: “Bui aa obara pɔrɔ kpɛā pɔrɔ, ale kɔ gbee loo kɔ gbee; mɛ taāwo bui nɛaā leelee.” (1 Pit 3:9) Doo kɔ wereloo a zū a kɔ o lu fɛgɛ sa kɛɛrɛ pya dɔɔ̄na. w23.09 28-29 ¶9-11
Deekaɛ, 21 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Aba sīdee ama pya gbobia ebɔloo . . . [bu dogo,] pya a bɔloo eture nyiɛ loo bu dɛ̄dɛɛ̄ nu.—1 Tim 3:11.
A wee i lu nyɛŋia loo sɔ̄ i muɛ kɛ̄ pya miɔŋɔ nwaabah nyim lu nɛɛ doo. Naa ɛrɛ lɔgɔ nu gbomiɔŋɔ doo lo enyim, mɛ ba wee aadee nyim. Kerewo, a ɛrɛ pya nu i ɛrɛ edoo lo elu Nɛɛ Kraist a nyim tura. (1 Kɔr 13:11; Hib 6:1) Lo edoo wo alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Jɛhova. Ye kaɛ edɔɔ̄ bɛɛ̄nage i lo enɔ pya elap dogo Bari, para pio nu, sa kpɛ̄naloo lo edoo pya nu ekuu i edoo li deesī. (Kam 1:5) Jɛhova bee dɛm miɔŋɔ nɛɛ nua nɛɛdam le nɛɛwa. (Jɛnɛsis 1:27) A waɛ emuɛ kɔ nɛɛdam le nɛɛwa lu kee loo ziī bu wa mɛā, mɛ ba lunage kee bu pya dɔɔ̄na sīdee. Bu edobah, Jɛhova bee dɛm nɛɛdam le nɛɛwa kɔ ba a ɛrɛ ziī ziī nu ba dap doo. Nyɔɔwo alu ebɛɛ̄ kɔ ba a ɛrɛ pio elap dogo le kari lo eyerebah wa nɛ kɔ ba a doo pya nu ama.—Jɛn 2:18. w23.12 18 ¶1-2
Tua Deelookaɛ, 22 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Doo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ alu pya a mɛ nyɔɔnɛ dumɛ, sa wa doo baptism nyima bu bee Tɛ le Nwiīnɛɛdam.—Mat 28:19.
Ekɔ Jizɔs bee gbīge kɔ pya nɛɛ a su taɛ bee ye Tɛ Ye kure ni? Aiī. Pio pya zaāsī yigabari bee kɛɛrɛ kɔ a naa lu enwadɛɛ̄ Bari lo alu ekue ye taɛ ye bee, mɛ Jizɔs naa bee lɛɛbahloo kɔ dua ekɛɛrɛ Kpa Kaɛ naa yerekpotɛ̄ ama a kpaɛ̄ ye lɛɛ loo enɛ ka bee ye Tɛ. Naa kɛɛrɛbu sɔ̄ a bee bo ziī gbara pɔrɔ edɔɔ̄ bee nɛ taāŋa li barasī Gɛrasa. Bɔɔ bee aa pya nɛɛ sa ba bara Jizɔs kɔ a aa lo barasī, nyɔɔwo, a bee aa lo barasī. (Maak 5:16, 17) Kerewo, Jizɔs bee gbī kɔ pya nɛɛ a le lo kɛ̄ a suā bee Jɛhova. Nyɔɔwo Jizɔs bee kɔ nɛ gbara a bee bo ama kɔ aa kɔ nu a doo, mɛ a kɔ nu Jɛhova edora nɛ pya lo buɛ̄. (Maak 5:19) Nii’ee, a gbīnage kɔ i doo kɔ pya nɛɛ a le bu yube nyɔuwe a suā bee ye Tɛ! (Mat 24:14; 28:20) Sɔ̄ i doo wo, i doo kɔ bu i Mɛnɛ Jizɔs a ɛɛ. w24.02 10 ¶10
Baɛ Deelookaɛ, 23 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
O toora toh nyɔɔ mdaa bee.—Mum 2:3.
Alu kaāna le nu a i siraloo kɔ i le yɛɛ pya a le bu bɔŋanaloo Jɛhova bu pya lo kpɛdumɛ dee etɛɛrɛloo mma bu ama. Kuma sɔ̄ kɛ̄tɔɔ̄ nyɔuwe ama aa gbedee a, Jɛhova nɛ i ziī butɔ bu edɔɔ̄ a le bu gbaaloo, lo pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa le bu. (Yɔɔ 133:1) Jɛhova yerebah i nɛ kɔ ziī ziī pya i butɔ a le bu ɛɛbu le gbaaloo. (Ɛfɛs 5:33–6:1) A nɛnage i suānu i su tāma pya i taāŋa sa kiisī lo e’ɛrɛ efɛɛloo. I ɛrɛ ebiibahkɛ̄ kaāna lokwa i dap kiisī lo etaāŋabah Jɛhova bu bɔ ture nyiɛ loo. Ena anua a? Nyɔnɛbee pio nu pya dɔɔ̄na kɔ ale nu ba doo dap i biirebu. Pya ilii tɛɛ̄ ekwɔ dapnage i ɔɛloo, eetɔɔ̄ na sɔ̄ i bialoo tɛɛ̄ lo ekwɔ aā ziī sɔ̄ yii ziī. Lu ebɛɛ̄ kɔ̄ i biibahkɛ̄ bu i esiatam nɛ Jɛhova (1) sɔ̄ ziī wuga nɛɛdam ale nɛɛwa i biirebu, (2) sɔ̄ i dam ale i wa doo ziī nu ii bee ɛmadɛɛ̄ sa i biirebu (3) sɔ̄ pya ilii tɛɛ̄ ekwɔ i ɔɛloo. w24.03 14 ¶1-2
Taa Deelookaɛ, 24 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Aba nu a le, doolo i aabahloo kaāna lo nu i e’ina loo.—Fil 3:16.
Aā ziī sɔ̄ yii ziī, o dā sɔ̄ pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba eyɛgɛ wa esiatam nɛ Bari yereloo gaa kɔ nu a bee wa siraloo. Naadabah, ba bee si Tɔkpa A Le Nɛ Pya Zue Ue Buɛ̄-mɛnɛ ale ba bee kii kɛ̄ ebɛɛ̄ pya zue ue le. Lo o dap su dua nu ama nua nu o seeasī, elee doo wo. Pya zooro Jɛhova aa piiga lo enyimɛ wa esiatam yereloo. (Doonu 16:9) Mɛ lo a le o sii dap doo wo anyaawo, o aa kɛɛrɛ kɔ o kiiekɛ̄ loo pya dɔɔ̄na ba gaa doo wo. Alu ebɛɛ̄ kɔ Pya Nɛɛ Kraist a kiisī lo e’ɛrɛ egerebu. (Mat 10:22) O aa ibere kɔ o gaa doo kɔ bu Jɛhova a ɛɛ sɔ̄ o su dɛ̄dɛɛ̄ o mɛm le o kɛ̄tɔɔ̄ ye siātam nɛ. Lo ama lu ziī gbɛnɛ sīdee o dap nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs sɔ̄ o eliamaā sah.—Yɔɔ 26:1. w24.03 10 ¶11
Nia Deelookaɛ, 25 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
A aaloo dɛ̄dɛɛ̄ ilii doo gbee.—Kɔl 2:13.
I Tɛ a le li bunyɔɔ yira yii lo e’aaloo i pɔrɔ i nɛ lo i kiiya. (Yɔɔ 86:5) Nyɔɔwo, lo i kiiya kaāna aaloo pɔrɔ i bee si, i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova kɔ e’aaloo i nɛ. Nyɛŋiabu kɔ Jɛhova naa agabah. A naa kɔ i doo nu ii le edap doo. A tɔgɛ nia loo ɛrɛgebah nu i ye doo nɛ, kuma sɔ̄ i doo dookɛ̄ i ekpo toora doo. Wee kɛɛrɛbu loo edobah pya nɛɛ a bee si tam nɛ Jɛhova aābu dɛ̄dɛɛ̄ wa beenyiɛ. Kɛɛrɛbu loo nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl. A bee biibahkɛ̄ si tam bu gbɛnɛ-edo zua, kiā nyɔɔnyɔɔ dɛɛ̄ kiā, sa yere gbɛnɛ-edo bɔŋanaloo. Kerewo, ekɔ Bari naa bee ye yerenakpotɛ̄ sɔ̄ kɛ̄tɔɔ̄ naa bee yigana kɔ a si tam zue ue dookɛ̄ a wee doo ni? Eeye. A bee kiisī lo edoo kuma nu a dap doo, e Jɛhova bee ye nɛ leelee. (Doonu 28:30, 31) Bu aba lo sīdee, nu i dap doo bu esiatam Jɛhova dap nyaa pio sɔ̄. Mɛ nu a ye kuī loo na nu anua i gaa si lo tam. w24.03 27 ¶7, 9
O’oo Deelookaɛ, 26 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
E [Jizɔs] aakɛ̄ nwī-buruburu-bee lɔɔrɛ a kii ee sa lu ina taɛ bu wii, sa yere kara akɛāma.—Maak 1:35.
Tɛ̄maloo kɛ̄ Jizɔs bee yere kara nɛ Jɛhova doo, a bee sere edobah kɛ̄ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba a nyɔɔnɛ. Jizɔs wee yere kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, sɔ̄ aa bee zue ue. A wee sere sɔ̄ lo eyere kara, nyɔɔbee a wee ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu edoo sa pya nɛɛ wee ye le kpaɛ̄ gbɛnɛkpo sɔ̄. (Maak 6:31, 45, 46) A wee bagara aakɛ̄ lɔɔrɛ yere kara sɔ̄ a le aba ɛɛ lokwa lɔgɔ nu naa nɛ ye taāŋa. A ɛrɛ sɔ̄ a bee su yube loo edɛɛ̄ yeā kara, sɔ̄ a bee ɛrɛ gbɛnɛ biaɛfii lo edoo. (Luk 6:12, 13) E uunɛ lɛɛ Jizɔs gae u, a bee yere kara gbɛnɛ-edo sɔ̄, sɔ̄ a bee kpesī nu finiabah a kuī eera bu ye esiatam a kɛnɛkɛ̄.—Mat 26:39, 42, 44. Edobah Jizɔs tɔgɛ i kɔ kaɛlɛɛ kɛ̄ i ɛrɛ gbɛnɛkpo nu edoo a i le bah doo, alu ebɛɛ̄ kɔ i nɔɔ sɔ̄ lo eyeā kara. Doodoo Jizɔs, alu ebɛɛ̄ kɔ i sere sɔ̄ lo eyeā kara. Naadabah i dap bagara aakɛ̄ lɔɔrɛ ale i yere kara uunɛ lɛɛ i gae daa. Sɔ̄ i doo wo, i tɔgɛ Jɛhova kɔ i tɔgɛe nia loo keebee dɔɔ̄nu ama. w23.05 3 ¶4-5
Dee Nwīpinikaɛ, 27 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Bee lu e’egara wereloo Bari bu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ tɛ̄maloo kaɛ edɔɔ̄, lo a bee lu enɛ i.—Rom 5:5.
Yere nukuādɛɛ̄ loo ue a kɔ “lu e’egara” a le bu dɔ a bɛɛ i nu a le nɛ dee niī’ee. Ziī egbiātɛ̄ nu baatɛ̄ ue ama nua “lu i nyɔɔ doodoo eba-maā.” Edobah ama tɔgɛ kaāna dua wereloo lo Jɛhova ɛrɛ loo pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee. Pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee suā kɔ ba lue ‘pya Bari wereloo.’ (Jud 1) Nɛɛ lɛɛratam Jɔn bee baatɛ̄ kɛ̄ nu wa tɔɔ̄loo doo sɔ̄ a ɛm kɔ: “Buī ɛbaa dua wereloo Tɛ bee i nɛ, kɔmɛ alu ekue i miɔŋɔ Bari.” (1 Jɔn 3:1) Ekɔ aba pya nɛɛ alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee na Jɛhova wereloo ani? Eeye. Jɛhova etɔgɛ ye wereloo kumaloo dɛ̄dɛɛ̄ ii. Ena a kuī eera lo a i tɔgɛ kɔ Jɛhova were i loo a? Ɛɛ na waara zɔɔ a’agara. Tɛ̄maloo lo waara zɔɔ, Jɛhova tɔgɛ wereloo a ee lo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ! —Jɔn 3:16; Rom 5:8. w24.01 28 ¶9-10
Deekaɛ, 28 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Lo sɔ̄ na a elu ekiira pya na dam baara kuma dumɛ, bu lo dee sɔ̄ m a kue. M suā lo ba ama kɔmɛ Bari le mɛ nɛ.—Yɔɔ 56:9.
Dɔ a le mmnyɔɔ ama tɔgɛ dɔɔ̄na sīdee Devid bee be eebah ye bɔɔ. Kere ye dum bee le bu kɛ̄tɔɔ̄ alu gɛɛgɛɛloo, a bee ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu Jɛhova edoo ye nɛ li deesī. Devid bee suā kɔ Jɛhova e’agara ye taɛ sɔ̄ a bɔloo. Nyɔnɛbee Jɛhova ebee kɔ Devid na elu mɛnɛ esikɛ̄ bɛɛ Izrɛl a. (1 Sam 16:1, 13) Devid bee suā leere kɔ Jɛhova ɛrɛge edoo gbɔ̄mɛɛ ɛrɛgebah nu a bee yira yii loo. Ena Jɛhova eyira yii loo kɔ edooe a nɛ a? Ii ɛmadɛɛ̄ kɔ ekpega i lɛɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ i taāŋa. Mɛ nyɛŋiabu kɔ, ɛrɛgebah taāŋa o kpesī bu lo nyɔuwe ama, Jɛhova elɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ bu aā nyɔuwe. (Ais 25:7-9) Nɛɛ a bee i dɛm ɛrɛ ekpo lo elɛɛ pya e’ua kɛ̄ bu luh, i bo, sa lɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a i gbanasī.—1 Jɔn 4:4. w24.01 6 ¶12-13
Tua Deelookaɛ, 29 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Leelee a le nɛ nɛɛ alu e’aaloo ye doo gbee, nɛɛ ye pɔrɔ lu e’uu.—Yɔɔ 32:1.
Ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu anua o bee kiīloo nɛ Jɛhova sa liamaā. O bee doo wo nyɔɔbee o gbī etɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova. Naa kɛɛrɛ pya nu a bee a yerebah nɛ kɔ o yiga kɔ o emɔnae kaka ue. O bee suā nu akiiloo Jɛhova, ewo bee doo kɔ o bɔātɛ̄ enwa ye dɛɛ̄ sa ye wereloo doodoo o Tɛ a le li bunyɔɔ. O bee bɔātɛ̄ ɛrɛ yira e lo ama bee a zū kɔ o kiiya aaloo o pɔrɔ. O beenyiɛ bee a zū kɔ o lɛɛbahloo pya dogo a naa lee sa tɔɔ̄dum dookɛ̄ Bari gbī doo. Loo a bee sukɛ̄ sɔ̄ o muɛ kɔ Bari e’aaraloo o pɔrɔ a nɛ. (Yɔɔ 32:2) O bee si enɔānu bu bɔŋanaloo sa bɔātɛ̄ kɔ pya lele nu o enɔā nɛ pya dɔɔ̄na. Nyaawo kuma sɔ̄ o ekina loo nɛ Bari sa lu Nɛɛ Kraist eliamaā a, o gaa kiā nyɔɔ dee dum sa o ebiaɛrafii lo edoo dɛ̄dɛɛ̄ nu o dap lo ebia nyɔɔ. (Mat 7:13, 14) E lee o yira agɛrɛ sa kiisī lo etɔɔ̄nɛ Jɛhova sa oo nyɔŋa bu egbaɛ̄tɔ̄loo pya ye lok. w23.07 17 ¶14; 19 ¶19
Baɛ Deelookaɛ, 30 Ɛrɛnia Enɔɔ̄
Bari bɔloo eture nyiɛ loo, e alɛ naale eyiga kɔ alu e’ɛma i ɛp emanyɔɔ bui ekpo, mɛ taɛ yɛɛ ɛma ɛp a, elu enɛ i dee lokwa bui ɛrɛ ekpo ye aābu.—1 Kɔr 10:13.
Sɔ̄ o kɛɛrɛbu loo kara o bee yere sɔ̄ o bee kiīloo nɛ Jɛhova edoo kɔ o ɛrɛ e’agaloo lo ebe eebah ɛrɛgebah doā-ɛp a lu. Bu edobah, ekɔ o bɔāgetɛ̄ etɔgɛ taɛ maniākɛ̄ kumaloo dam ale wa dɔɔ̄na nɛɛ ni? Oo le edoo wo doo pippip! O ebee yira yii nɛ Jɛhova kɔ oo le edooe wo. Lo o bebeloo pɔrɔ sa oo yiga kɔ a bia a bu, lo sɔ̄ oo le e’ɛrɛna lɔgɔ nu ebebeloo sɔ̄ esaa. E wo edoo kɔ o aa “kiā bu dee pya pɔrɔ nɛɛ.” (Kam 4:14, 15) Lo o nyɛŋiabu kɔ Jizɔs bee biaɛfii lo edoo nu a nia ye Tɛ, eyerebah a nɛ kɔ o nwaabah kiī ɛrɛgebah nu o suā kɔ ebiirebu Bari o bee kiīloo nɛ. (Mat 4:10; Jɔn 8:29) Nu o doo sɔ̄ o kpesī doā-ɛp le tɛ̄ŋaloo tɔgɛ sɛh o ebiaɛragefii kɔ o kiiesī loe nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs naa e. Suā leere kɔ Jɛhova eyerebah a nɛ lo o doo wo. w24.03 9-10 ¶8-10