34 EKOBEE UE ENƆ
YƆƆ 3 Bari Na I Ture Nyiɛ Loo Sa Bɛābu A
Yiga Leere Kɔ Jɛhova E’aaraloo O Pɔrɔ A Nɛ
“O aaloo beebee na pɔrɔ mɛ nɛ.”—YƆƆ 32:5.
NU I NƆ
I gaa le nɔ pya dɔ Baibol a kɔ Jɛhova wee aaloo pya i pɔrɔ i nɛ sɔ̄ i kiiya le nu anua alu ebɛɛ̄ kɔ i yiga doo wo.
1-2. Ena edap doo kɔ loo pya ekiiya aaloo wa pɔrɔ a sukɛ̄ a? (Ɛpnage eko.)
MƐNƐ Devid suā nu a kura sɔ̄ alu ekɔ ekɛɛrɛ beenyiɛ nɛɛ bege ye ue loo pɔrɔ a bee si. (Yɔɔ 40:12; 51:3, ue a le bee) A bee si pio pɔrɔ a bee piya gbɛnɛ, kerewo, a bee kiiya kaāna, e Jɛhova bee ye aaloo nɛ. (2 Sam 12:13) Nu a bee sira aabu na kɔ, loo Devid bee sukɛ̄ sɔ̄ a bee suā kɔ Jɛhova e’aaraloo ye pɔrɔ ye nɛ.—Yɔɔ 32:1.
2 Dookɛ̄ loo Devid bee sukɛ̄ doo, loo ili dapnage sukɛ̄ sɔ̄ i suā kɔ Jɛhova etoa i esaɛ̄ sa aaloo i pɔrɔ i nɛ kereadoo i bee si gbɛnɛ pɔrɔ. Naa ɛp kɛ̄ alu nu egbɔ̄nyiɛ doo lo esuā kɔ Jɛhova e’aaloo i nɛ lo a le lo pɔrɔ kiɛ̄ i, sa i yere kara ye bara kɔ a aaloo i nɛ, sa kɔ nɛ pya kanɛɛ, sa piiga lo emuɛ kɔ ii sina taɛ lo pɔrɔ dɔɔ̄na sɔ̄! (Kam 28:13; Doonu 26:20; 1 Jɔn 1:9) E bu i ɛɛ kaāna kɔ sɔ̄ Jɛhova i aaloo pɔrɔ nɛ, a aaloo mmɛ kɛ̄ a bee kɔ ii bee si lɔgɔ pɔrɔ!—Ezek 33:16.
Mɛnɛ Devid bee uɛ keekee yɔɔ a baatɛ̄ kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ doo (Ɛp 1-2 barakpaɛ̄)
3-4. Nu bee tɔɔ̄loo ziī wuga nɛɛwa doodoo wa sɔ̄ eliamaā sah, e ena i nɔ bu ekobee ue ama a?
3 Pio sɔ̄, a dap agaloo pio nɛɛ eyiga kɔ Jɛhova e’aaraloo wa pɔrɔ wa nɛ. Naa ɛp nu a bee siraloo Jennifer, lo pya ye nɛɛ bee ye kpɔā bu kaka ue. Sɔ̄ a bee le lop le dɛrɛ zua, a bee bɔātɛ̄ eyiibu pɔrɔ sīdee tɔɔ̄dum, sa gɔ̄ lɛɛloo pya ye nɛɛ. Mɛ sɔ̄ pio zua etɛ̄na, a bee nyaana ye sīdee tɔɔ̄dum sa nyim tura lo eliamaā. Jennifer kɔ: “Sɔ̄ akii adumɛ, m bee le bu dum ɔ̄ gbɛnɛ miī, maniākɛ̄ a naa ɛɛ, ɛrɛ gbɛnɛ saŋ, le su gbī kpugi nua nu a kuī bu dum. M bee suā kɔ Baibol kɔ lo m kiiya aaloo na pɔrɔ sa bara aaloo aābah Bari, Jɛhova e’aaloo mɛ nɛ nyɔɔbee waara zɔɔ Kraist. Mɛ kere sɔ̄ m bee kiiya sa bara Jɛhova kɔ a aaloo mɛ nɛ, taɛ bu na beenyiɛ, mm bee yiga leere kɔ e’aaraloo mɛ nɛ.”
4 Ekɔ a ɛrɛ pio sɔ̄ a wee a agaloo eyiga aā taɛ bu o beenyiɛ kɔ Jɛhova e’aaraloo pya pɔrɔ o bee si sɔ̄ akii adumɛ ni? Nyɛŋiabu kɔ Jɛhova lu Bari a ɛrɛ toesaɛ̄. Devid bee yiga aā taɛ bu ye beenyiɛ kɔ Jɛhova e’aaraloo ye pɔrɔ ye nɛ nyɔnɛbee a suā kɔ Jɛhova ɛrɛ toesaɛ̄, e kɛ̄ Jɛhova gbīnage kɔ olo o yiga doolo. Bu ekobee ue ama, i gaa le kɔnia nu anua alu ebɛɛ̄ kɔ i yiga kɔ Jɛhova e’aaraloo i pɔrɔ i nɛ, le nu edap i yerebah nɛ kɔ i doo wo.
ENA ANUA ALU EBƐƐ̄ KƆ I YIGA KƆ JƐHOVA E’AARALOO I PƆRƆ I NƐ A?
5. Ena Setan gbī kɔ i kɛɛrɛ a? Naa nɛ edobah.
5 Lo i yiga kɔ Jɛhova e’aaraloo i pɔrɔ i nɛ, edoo kɔ i aa dɔ bu zaɛ̄ Setan. Suā kɔ Setan gbī edoo ɛrɛgebah nu a dap doo lo e’ɔbɛ i lɛɛloo etaāŋabah Jɛhova. Setan dap doo kɔ i kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naale e’aaloo pya i pɔrɔ i nɛ lokwa i ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova. Naa ɛp nu a bee siraloo ziī gbara a bee le bu bɔŋanaloo Kɔrint a dee kere, lo a bee lu elɛɛ ye bu bɔŋanaloo nyɔɔbee a bee yiibu dum maniākɛ̄ a naa ɛɛ. (1 Kɔr 5:1, 5, 13) Sɔ̄ lo gbara ekiiya, Setan bee gbī kɔ pya a bee le bu lo bɔŋanaloo aa ye aaloo nɛ—a bee gbī kɔ ba a agabah mmɛ kɛ̄ ba naale esu baɛbah ye suā. Setan bee gbīnage kɔ gbara ebee kiiya ama a kɛɛrɛ kɔ a sii lu e’aaloo ye pɔrɔ ye nɛ—a bee gbī kɔ “gbɛnɛ biirabu” a “ee ye nyɔɔ” lokwa a ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova. Setan naa nyaa doo pippip, e a naa ɔbɛ esi kiāŋana. Kerewo, ‘pya ye kiāŋana naa gɔā i loo.’—2 Kɔr 2:5-11.
6. Ena i dap doo lokwa i ekɛɛrɛ beenyiɛ naa kiinasī lo ebege i ue a?
6 Lo i yiga kɔ Jɛhova e’aaraloo i pɔrɔ i nɛ, i ekɛɛrɛ beenyiɛ naale ekiinasī lo ebege i ue. Sɔ̄ i si pɔrɔ, i ekɛɛrɛ beenyiɛ wee ɛrɛ ebege i ue. (Yɔɔ 51:17) E a lee sɔ̄ a mɛā doo wo. Nyɔnɛbee sɔ̄ i ekɛɛrɛ beenyiɛ i bege ue, a dap i zū kɔ i nyaa sa doo nu a lee. (2 Kɔr 7:10, 11) Kerewo, lo i ekɛɛrɛ beenyiɛ kiisī lo ebege i ue bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ aā sɔ̄ i ekiiya sah, loo i dap ɔ mmɛ kɛ̄ i ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova. Mɛ lo i yiga kɔ Jɛhova e’aaraloo i pɔrɔ i nɛ, ii le ekiinasī lo ebege ue aba ii. Lo sɔ̄ i dap su ɛɛ ekɛɛrɛ beenyiɛ le gbɛnɛ ɛɛbu taāŋabah Jɛhova dookɛ̄ a gbī doo. (Kɔl 1:10, 11; 2 Tim 1:3) Lo a le wo, bu mɛ sīdee na i dap doo kɔ i beenyiɛ a yiga kɔ Bari e’aaraloo i pɔrɔ i nɛ a?
ENA EDAP I YEREBAH NƐ KƆ I YIGA KƆ JƐHOVA E’AARALOO I PƆRƆ I NƐ A?
7-8. Ena Jɛhova bee kɔ kumaloo aba ɛɛ nɛ Mozis a, e ena lo ama doo kɔ i yiga leere a? (A’aa 34:6, 7)
7 Kɛɛrɛ nu Jɛhova kɔ kumaloo aba ɛɛ. Bu edobah, naa ɛp nu Jɛhova bee kɔ nɛ Mozis bie nyɔɔ Kpokɛ̄ Sainai.a (Buū A’aa 34:6, 7.) Yɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova ebee dap kɔ kumaloo aba ɛɛ, pya ye elap dogo le kɛ̄ a wee doo nu doo, aba nu a bee sagɛ lo ekɔ nɛ Mozis na kɔ a lue “Bari . . . toesaɛ̄ le ewonu.” Ekɔ dua Bari a le doo wo naale e’aaloo pɔrɔ nɛ nɛɛ a gaa ye taāŋabah lo ekiiya kaāna aaloo ye pɔrɔ ni? Eeye doo pippip! Lo a naa aaloo ye nɛ, ekura kɔ a ɛrɛ e’aga beenyiɛ sa naa ɛrɛ toesaɛ̄—lo alu pya elap dogo Jɛhova naale edap ɛrɛ doo pippip.
8 I suā sa yiga leere kɔ sɔ̄ Jɛhova kɔ a lue Bari a ɛrɛ toesaɛ̄, a naa gaa kɔ esah nyɔnɛbee alu Bari a wee kɔ kaka ue. (Yɔɔ 31:5) Nyɔɔwo, i yiga nu a kɔ. Lo o ekiiya aaloo pɔrɔ o bee si, kerewo o ekɛɛrɛ beenyiɛ lege aa a bege ue, bip aba ɔɔ kɔ: ‘M yigage kɔ Jɛhova lu Bari a ɛrɛ toesaɛ̄ le ewonu sa naale elɔɛ e’aaloo pɔrɔ nɛ ɛrɛgebah nɛɛ a bee si pɔrɔ sa ekiiya ni? Lo a le wo, ekɔ a naa bɔloo kɔ m yiga kɔ e’aaranage loo nɛ mda ni?’
9. Ena a kura sɔ̄ alu ekɔ elua e’aaloo i pɔrɔ i nɛ a? (Le-yɔɔ 32:5)
9 Kɛɛrɛ pya nu Jɛhova bee kɔ pya a bee ɛm Baibol a ɛm kumaloo kɛ̄ a aaloo pɔrɔ doo. Bu edobah, naa kɛɛrɛ kɛ̄ Devid alu ziī nɛɛ a bee ɛm Baibol bee baatɛ̄ kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ doo. (Buū Le-yɔɔ 32:5.) Devid bee ɛm kɔ: “[O bee] aaloo beebee na pɔrɔ mɛ nɛ.” Bee ue Hibru alu etap nua “aaloo,” dap kura “dana lɛɛ kɛ̄,” ale “su lɛɛ.” Sɔ̄ Jɛhova bee aaloo pɔrɔ nɛ Devid, a bee le doodoo bee a su ye pɔrɔ lɛɛ sa top bie. Lo sɔ̄, loo Devid bee sukɛ̄ sa ye pɔrɔ naa bee ye dɛmɛna bee gbɛnɛ edɔ̄nia toh. (Yɔɔ 32:2-4) Loo ili dapnage sukɛ̄ doo wo. Lo i ekiiya kaāna aaloo i pɔrɔ, a naa bɔnaloo kɔ i kiisī lo ebege ue aba ii sa kɛɛrɛ kɔ Jɛhova sii i aaloo nɛ sa dana i pɔrɔ a bee gbɛnɛ edɔ̄nia toh ama i lɛɛ nyɔɔ top bie.
10-11. Ena ue a kɔ “le kpɛ̄naloo e’aaloo pɔrɔ” doo kɔ i suā akiiloo Jɛhova a? (Le-yɔɔ 86:5)
10 Buū Le-yɔɔ 86:5. Bu dɔ ama bu New World Translation, Devid kɔ Jɛhova “le kpɛ̄naloo e’aaloo pɔrɔ.” Sɔ̄ ziī kpa a kɔ nu akiiloo Baibol aa kɔ ue nyɔɔ dɔ ama, a kɔ: “[Jɛhova] lu ‘nɛɛ a wee aaloo pɔrɔ’—e ‘taɛ nɛɛ alu lo.’” Ena anua Jɛhova mɛā doo wo a? Dɔɔ̄na etaā a le bu kpa Le-yɔɔ 86:5 agara kɔ: “[O] wereloo a naa wee nyaa mma egia nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a a kue nyɔɔ.” Dookɛ̄ i bee nɔ doo bu ekobee ue i aa a, wereloo a naa wee nyaa Jɛhova ɛrɛ doo kɔ a daba bialoo sa wereloo pya a ye taāŋabah bu kaka sīdee, e a zūnage ye kɔ a ‘aaloo pɔrɔ bu mmɛɛ̄ sīdee’ nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a kiiya aaloo wa pɔrɔ, e a ‘naa wee sinakɛ̄ nyɛŋiabu.’ (Ais 55:7) Lo a aga a bah eyiga kɔ Bari e’aaraloo o pɔrɔ a nɛ, o dap bip aba ɔɔ kɔ: ‘M yigage kɔ Jɛhova lu Nɛɛ A Wee Aaloo Pɔrɔ—le kɔ a kpɛ̄naloo e’aaloo pɔrɔ nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a kiiya sa ye bara kɔ a to wa esaɛ̄ ni? Lo a le wo, ena anua mm yiga kɔ e’aaraloo pɔrɔ nɛ mda sɔ̄ m bee ye bara kɔ a to mɛ esaɛ̄ a?’
11 A gbɔ̄ i nyiɛ kaāna sɔ̄ i suā kɔ Jɛhova dābeeloo leere kɔ ii mmana. (Yɔɔ 139:1, 2) Lo ama sirapie leere bu dɔɔ̄na ue Devid bee ɛm bu kpa Le-yɔɔ lo a dapnage doo kɔ i yiga kɔ Jɛhova le kpɛ̄naloo e’aaloo pɔrɔ i nɛ.
O AA IBERE NU JƐHOVA NYƐŊIABU
12-13. Dookɛ̄ Le-yɔɔ 103:14 kɔ doo, ena Jɛhova nyɛŋiabu a i kiiloo a, e ena lo ama ye zū kɔ a doo a?
12 Buū Le-yɔɔ 103:14. Devid kɔ ziī nu anua Jɛhova wee kpɛ̄naloo e’aaloo pɔrɔ nɛ pya a kiiya. A bee kɔ: “A nyɛŋia ye bu kɔ i lu kunɛ tɔ̄.” Lo a kura kɔ a suā kɔ ii mmana. Lo edābeeloo ue ama leere, dooraa i naa kɔnia nu ue Devid bee kɔ ama kura.
13 Devid kɔ Jɛhova “suā kɛ̄ a bee i dɛm doo.” Jɛhova bee dɛm Adam “aāloo esaā a le kɛ̄nɛkɛ̄.” Nyɔɔwo, a suā kɛ̄ a bee dɛm miɔŋɔ nɛɛ doo le pya nu a wa bɛɛ̄. Bu edobah, alu ebɛɛ̄ kɔ i de nu, daa, sa sere piogi. Pya nu ama bɛɛ̄nage kere pya miɔŋɔ nɛɛ a mmana. (Jɛn 2:7) Kerewo, nyɔɔbee Adam le Iv bee si pɔrɔ a, ue a kɔ i lu “esaā” bee sikɛ̄ ɛrɛ dɔɔ̄na nu a kura. Nu a kura na kɔ a ɛrɛ pya kɛ̄ i ɔloo nyɔɔ pɔrɔ i bee ɛrɛ aāloo i tua tɛ le ka Adam le Iv. E nyɔɔbee ili lu pya wa miɔŋɔ a, ba tɛ̄ma pɔrɔ i yereloo, e lo ama doo kɔ a aga i bah edoo le nu. Naale aba esuā kɔ ii mmana na Jɛhova doo a, mɛ Devid kɔ a ‘nyɛŋiabu’ kɔ i lu kunɛ esaā. Bee ue Hibru alu esu kɔā ue bu dɔ ama dap kura sɔ̄ nɛɛ doo dogo a lee kiiloo ziī nu. Nyɔɔwo, i dap kɔ nu pya ue Devid bee kɔ ama kura na kɔ: Jɛhova suā kɔ i gaa le tɛɛ̄ ekwɔ pio sɔ̄, e lo i tɛɛ̄ ekwɔ sa kiiya, alɛ gaa le doo dogo tɛ̄maloo e’aaloo lo pɔrɔ i nɛ sa i to esaɛ̄.—Yɔɔ 78:38, 39.
14. (a) Bu mɛ sīdee na Devid baatɛ̄ dua kɛ̄ Jɛhova aaloo i pɔrɔ doo a? (Le-yɔɔ 103:12) (b) Bu mɛ sīdee na nu a bee siraloo Devid tɔgɛ kɛ̄ Jɛhova aaloo i pɔrɔ bu mmɛɛ̄ sīdee sa naa sinakɛ̄ nyɛŋiabu doo a? (Ɛp ekpo a kura “Kɛ̄ Jɛhova Aaloo Pɔrɔ Sa Ibere Doo.”)
14 Mmɛ amunu kɛ̄dɔ na Jɛhova wee aaloo pɔrɔ a? (Buū Le-yɔɔ 103:12.) Devid kɔ sɔ̄ Jɛhova aaloo i pɔrɔ, a su dɛ̄dɛɛ̄ lo pɔrɔ ture kɛ̄ a binia “dookɛ̄ kɛ̄ enaānī wee sira aa binia loo kɛ̄ enaānī wee dɛp kii doo.” Kɛ̄ enaānī wee sira aa binia kaāna aāloo kɛ̄ enaānī wee dɛp kii; baɛ kɛ̄ ama naale edap zɔ̄ŋia lɔgɔ dee doo pippip. Ena lo ama doo kɔ i suā akiiloo kɛ̄ Jɛhova i aaloo pɔrɔ nɛ doo a? Ziī kpa baatɛ̄ kɔ: “Lo alu dua kɛ̄ a binia doo wo na alu esu i pɔrɔ ture a, a kura kɔ kunɛ nuloo lo pɔrɔ naa lena, e lɔgɔ nu a kura nyɛŋiabu loo lo pɔrɔ naa lenanage.” Naa kɛɛrɛ lo ama—pio sɔ̄ kunɛ nuloo ziī bee nuede ale ɛrɛgebah nu dap doo kɔ i nyɛŋiabu nu a bee sira sɔ̄ akii adumɛ. Mɛ sɔ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ, a le doodoo bee kunɛ nuloo lo pɔrɔ naa lena, lo ebee dap doo kɔ a nyɛŋiabu lo pɔrɔ sa i su daā dogo loo.—Ezek 18:21, 22; Doonu 3:19.
15. Ena i doo lo i beenyiɛ kiisī lo ebege i ue loo pya pɔrɔ i bee si sɔ̄ akii adumɛ a?
15 Bu mɛ sīdee na pya ue Devid kɔ bu kpa Le-yɔɔ 103 i yerebah nɛ kɔ i yiga kɔ Jɛhova e’aaraloo pya i pɔrɔ i nɛ a? Lo i beenyiɛ kiisī lo ebege i ue kiiloo pya pɔrɔ i bee si sɔ̄ akii adumɛ, i dap bip aba ii kɔ: ‘Ekɔ m gaa ibere nu Jɛhova nyɛŋiabu ni? Ekɔ m gaa ibere kɔ a suā kɔ mm mmana le kɔ Jɛhova le kpɛ̄naloo e’aaloo nɛ nɛɛ pɔrɔ ekiiya doodoo mda ni? Ekɔ m aa nyɛŋiabu nu Jɛhova naa nyɛŋianabu ni? Ekɔ m gaa nyɛŋiabu pya pɔrɔ Jɛhova e’aaraloo mɛ nɛ sa naale esuna mɛ daā dogo loo ni?’ Jɛhova naa wee bie dɛɛ̄ nyɔɔ pya pɔrɔ i bee si sɔ̄ akii adumɛ. E a naa leenage kɔ ili i doo wo. (Yɔɔ 130:3) Sɔ̄ i yiga kɔ Jɛhova e’aaraloo i pɔrɔ i nɛ, edoo kɔ i aa kiinasī lo ebege ue aba ii, mɛ taāwo edoo kɔ i kiisī lo esu ɛɛbu taāŋabah Jɛhova.
16. Naa nɛ edobah a baatɛ̄ kɛ̄ kiisī lo ekɛɛrɛ nu akiiloo pya pɔrɔ i bee si sɔ̄ akii adumɛ lu gɛɛgɛɛloo doo. (Ɛpnage foto.)
16 Naa ɛp edobah ama. Sɔ̄ i bialoo kɛɛrɛ pya pɔrɔ i bee si sɔ̄ akii adumɛ, a le doodoo sɔ̄ nɛɛ a gaa ɔp fah kadɛɛ̄ bie bu tāŋaligi a wee doo kɔ nɛɛ a muɛ nu a gaa lu dumɛ sa naa ɛp deesī. Elee lo a le a tɛrɛdɛɛ̄ bu lo tāŋaligi pio sɔ̄ lokwa a dap muɛ nu a gaa ye lu dumɛ, kerewo, a naa lee kɔ a kadɛɛ̄ bie bu. Mɛ lokwa lɔgɔ accident naa sira ye loo, a ɛrɛ ekiisī lo e’ɛp deesī. Bu aba lo sīdee, a dap i yerebah nɛ lo a le pio sɔ̄ i kɛɛrɛ nu akiiloo pɔrɔ i bee si sɔ̄ akii adumɛ, wo edoo kɔ i nɔ nu aāloo sa biaɛfii kɔ ii le esinae lo pɔrɔ. Kerewo, lo i bialoo kɛɛrɛ nu akiiloo, a dap doo kɔ i aa ɛrɛna ɛɛbu sa doonage kɔ i aa dapna taāŋabah Jɛhova leere. Mɛ taā i doo wo, doodoo nɛɛ a para ɔp fah, i kiisī lo e’ɛp deesī, lo a le kɛ̄ i gaa kii. I le nyɔɔ dee eture i mmɛ loo dum bu aā nyɔuwe Bari, kɛ̄ a “naale elu enyɛŋiabu” pya pɔrɔ pɔrɔ nu ebee tɛɛ̄.”—Ais 65:17; Kam 4:25.
Dookɛ̄ a bɔloo kɔ nɛɛ a gaa ɔp fah a ɛp deesī sa aa kadɛɛ̄ bie bu tāŋaligi a wee doo kɔ nɛɛ a muɛ nu a gaa lu dumɛ doo, kɛ̄ a bɔnage loo kɔ i sere dɛɛ̄ nyɔɔ pya leelee Jɛhova enɛ i lo i taāŋa ye bah leere doolo, sa i aa bie ekɛɛrɛ nyɔɔ pya ekwɔ i bee tɛɛ̄ sɔ̄ akii adumɛ (Ɛp 16 barakpaɛ̄)
KIISĪ LO EYIGA AĀ TAƐ BU O BEENYIƐ KƆ JƐHOVA E’AARALOO O PƆRƆ A NƐ
17. Ena anua alu ebɛɛ̄ kɔ i kiisī lo eyiga aā taɛ bu i beenyiɛ kɔ Jɛhova were i loo sa e’aaraloo i pɔrɔ i nɛ a?
17 Alu ebɛɛ̄ kɔ i kiisī lo eyiga aā taɛ bu i beenyiɛ kɔ Jɛhova were i loo sa e’aaraloo i nɛ. (1 Jɔn 3:19) Ena anua a? Nyɔnɛbee Setan naale e’ɔbɛ edoo kɔ i kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naa were i loo sa naa aaloo pɔrɔ i nɛ. Pya sīdee ama na Setan gbī esu i dāŋa lokwa i ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova a. E kumakɛ̄ i tɔɔ̄ waɛloo kuma lo sɔ̄ nyɔuwe ama doo, kɛ̄ Setan e’agɛrɛnage bah i bebeloo doolo, nyɔnɛbee a suā kɔ ye sɔ̄ a siga lu nwīgbagbara. (Mum 12:12) Ii ɛrɛ elɛɛbahloo Setan kɔ a ee i bah doo pippip!
18. Ena o doo lokwa o dap kiisī lo eyiga aā taɛ bu o beenyiɛ kɔ Jɛhova were a loo sa e’aaraloo o pɔrɔ a nɛ a?
18 Lokwa o dap yiga kaāna kɔ Jɛhova were a loo, doo pya nu i bee kɔ bu ekobee ue i aa a. E lokwa o dap yiga aā taɛ bu o beenyiɛ kɔ Jɛhova e’aaraloo o pɔrɔ a nɛ, kɛɛrɛ pya nu Jɛhova kɔ kumaloo aba ɛɛ. Kɛɛrɛ pya nu Jɛhova bee kɔ pya a bee ɛm Baibol a ɛm kumaloo ye aaloo pɔrɔ. O aa ibere kɔ a suā kɔ oo mmana, e ekiisī lo eto a esaɛ̄. Nyɛŋianage bu kɔ sɔ̄ a aaloo pɔrɔ, a wee aaloo bu mmɛɛ̄ sīdee sa naa sinakɛ̄ nyɛŋiabu. Lo o doo pya nu ama, bu a e’ɛɛ nyɔnɛbee o suā kɔ Jɛhova eto a esaɛ̄ dookɛ̄ Devid bee suānage doo. E lo sɔ̄, o dap su e’agaloo kɔā kɔ, “Ɔɔyaage a Jɛhova, nyɔnɛbee o e’aaraloo ‘beebee na pɔrɔ mɛ nɛ’!”—Yɔɔ 32:5.
YƆƆ 1 Pya Dogo Jɛhova
a Buū ekobee ue a kɔ “Draw Close to God—When Jehovah Described Himself” lo a le bu Watchtower, May 1, 2009.