Iyẹnrẹn Ọrẹ i Mak
9 Habaye, Jesu nọ ta rẹn aye: “Itiọrurhomẹmro mia ta rẹn are, o vwo ihworho ezẹko usuẹn eri mevi arana ri ne je hwuo kakaka, jokpanẹ aye i mẹrẹn Uvie Osolobrugwẹ vwẹre rọ ghwanreriẹn tuẹn usun rhọ ne.” 2 Ẹdọke erhan a vrẹn hin, Jesu nọ ha i Pita, Jems ọrhẹ Jọn lele oma, ọye ọrhẹ aye ọvo ni riẹ ugbenu owu ro rierun omamọ. No wene oma udaro aye. 3 Ewun otafiẹ no lo omamọ, nọ ji fuan puepue. O vwo ohworho owuorowu rọ fọrhẹn ewẹn uvuẹn otọrakpọ na rọ nọ sabu fọrhẹn ewun fon te omara-an. 4 Habaye, aye ni mẹrẹn Ẹlaijah ọrhẹ Mosis re leli Jesu tẹmro. 5 Pita nọ ta rẹn i Jesu: “Rabbai, ọ merhoma taghene ame i ha aran. Omarana, jenẹ ame i ha ibọkpọ esa vi rhẹ aran, owu ha wẹn, owu rẹn i Mosis, owu rẹn Ẹlaijah.” 6 Itiọrurhomẹmro, o rhe oborẹ ono ruo-o, fọkime ofẹn o mwu aye omamọ. 7 Avwre owu nọ homaphia ji rhurhu aye, uvwele owu nọ tẹmro nẹ uvuẹn avwre na rhe taghene: “Ọnana Ọmọ mẹ mi vwo ẹgwọlọ kpahen na. Are i kerhọ ye.” 8 Ogege, aye ni ni oma kinhariẹ ji mẹrẹnvwrurhe taghene ohworho owuorowu ọrhọ ha avwaye ghwomara-an, jokpanẹ i Jesu ọvo.
9 Ọke aye a ruotọre nẹ ugbenu na, Jesu nọ ha orhetio ọgbogbanhon rẹn aye taghene aye i vwa ta rẹn ohworho owuorowu kpahen oborẹ aye i mẹrẹnren na-a, jokpanẹ a rhọmọ Ọmọ onyakpọ na nuhwu vwẹre. 10 Aye ni sẹrorẹ ẹmro na rhẹ ọmudu aye, ọrẹn aye na ta uvwre oma aye kpahen oborẹ ẹrhọmọnuhwu ọnana o mevirhọ. 11 Aye ni nọ i Jesu taghene: “Ni mesoriẹ eyẹbe na a ta taghene Ẹlaijah ọnọ vi rhe vwẹre?” 12 Nọ kpahenrhọ rẹn aye: “Ẹlaijah ọnọ vi rhe vwẹre, ji kwaphiẹ ekwakwa ephian serhọ. Ọrẹn ni mesoriẹ a ya kpahen Ọmọ onyakpọ na taghene ọnọ vi rioja ekwakwa buebun, ene ji nie sakamu? 13 Itiọrurhomẹmro, mia ta rẹn are taghene Ẹlaijah ọ rhe ne, aye ni rurie oborẹ o jeri aye, jerẹ oborẹ a ya kpahiẹn.”
14 Ọke aye e bru idibo ri hẹrhẹre na rhe, aye ni mẹrẹn ihworho buebun ri kinhariẹ aye, eyẹbe na e ji lele aye frẹfro avwaye. 15 Ọrẹn ọke ọsoso otu na a mẹrẹn i Jesu, no gberi aye unu omamọ, aye ni zẹ bruie ya mroma yen. 16 Omarana, nọ nọren aye: “Me yẹ are e lele aye frẹfro kpahan?” 17 Owuọwan uvuẹn otu na nọ kpahenrhọ riẹn: “Oyono, mi kpare ọmọ mẹ vwo, fọkime o vwo okpodje ro diunuie. 18 Kọke kọke okpodje na orho mwuie, nọ haye ghwiẹ otọre, ugbunie no gbiphughu, nọ riẹ ikanwuiẹn, omẹgbanhon no ji nẹ omayen. Mi kpareriẹ vwe idibo enọ nẹ aye i le okpodje na nie oma, ọrẹn aye a sabu le yi-i.” 19 Jesu nọ kpahenrhọ rẹn aye: “O uvwiẹ ro vwo vwo esegburhomẹmro, marhẹ ono jiri te mi ne lele are rhirhiẹ ye? Marhẹ mi ne vwe edirin kpahen are jiri te? Kpare ọmọ na vwe mẹ.” 20 Omarana, aye ni kpare ọmọ na vwe yi, ọke okpodje na ọ mẹrẹn i Jesu, no rurie nẹ ọmọ na ọrhọ phariẹ gbangbanhon.* Ọke ro se totọre hin, no ghonrien sa ghonrien rie, ugbunie no ji gbiphughu. 21 Jesu nọ nọ ọsẹ ọmọ na: “Marhẹ o jiri te ne rẹ emru ọnana ọ phia riẹn?” Nọ kpahenrhọ riẹn: “Nẹ ọke ọ ha ọmọvwerhe. 22 Ọgbọ buebun, o mwuien donron rhẹ uvuẹn erhanren ọrhẹ uvuẹn ame neneyo o kpe yi hwu. Ọrẹn, orhianẹ wu na sabu ruẹ emru kpahiẹn, gbe arodọmẹ rẹn ame ji ha userhumu rẹn ame.” 23 Jesu nọ ta riẹn: “Mesoriẹ wa ta taghene, ‘Orhianẹ wu na sabu ruie’? Itiọrurhomẹmro, ekwakwa ephian ina sabu phia rẹn ohworho ro vwo esegburhomẹmro.” 24 Ogege, ọsẹ ọmọ na no kperi phia taghene: “Mi vwo esegburhomẹmro! Sa mẹ erhumu uvuẹn ekete mia gwọlọ esegburhomẹmro!”
25 Ọke i Jesu ọ djokarhọ ye taghene otu buebun a họrhọ bru aye sa, nọ vanghwu okpodje na taghene: “Wẹwẹ okpodje ro dienrhọ ihworho ji diunu aye na, mia ta wẹn, nẹ omayen rhe, wu vwa ji ruẹ omayen ghwomara-an!” 26 Ọke okpodje na ọ lẹrhẹ ọmọ na kperi phia ji lẹrhiẹ phariẹ gbangbanhon hin, no nẹ omayen. Nọ họhọre taghene ọmọ na o hwu ne, te erhirhiẹ ihworho buebun a ta taghene: “O hwu ne!” 27 Ọrẹn, Jesu nọ mọrẹn obọ ọmọ na ji kpariẹ vẹnrẹn, ọmọ na no vẹnrẹn mevi. 28 Omarana, ọke i Jesu ọ ruẹ oghwa owu, idibo yi ni brurie ọke ọye ọvo ọ havwiẹ. Aye ni nọriẹn: “Mesoriẹ ame i vwa sabu le okpodje na?” 29 Nọ ta rẹn aye: “Ẹrhomo ọvo yọ nọ sabu le aruẹ okpodje ọnana.”
30 Aye ni nẹ avwaye ji nya i Galili vrẹn, ọrẹn ọ gwọlọ nẹ ohworho owuorowu o rhe ekete rọ havwọ-ọ. 31 Fọkime o yono idibo yi ji ta rẹn aye taghene: “Ana rhẹ Ọmọ onyakpọ na rẹn ituakpọ, aye ni ne kpe yi hwu. Ọrẹn dedevwo e kperie hwu, ana rhọmiẹ nuhwu ẹdọke esa i rha vrẹn ne.” 32 Dedevwo aye e vwẹruọ oborẹ ọ tare na-a, ọrẹn ofẹn no mwu aye rẹ aye ina nọ yen enọ.
33 Aye ni te i Kapaniọm. Ọke i Jesu ọ ruẹ uvuẹn oghwa owu, nọ nọren aye: “Me yẹ are a frẹfro kpahan uvuẹn izede?” 34 Ọrẹn, aye a sabu kpahẹnmro-o, fọkime aye a frẹfro uvwre omoma aye uvuẹn izede kpahen ọrọ maido. 35 Omarana, Jesu no siyẹ ji se awan Ikpereva na kẹroma, nọ ta rẹn aye: “Kohworho kohworho rọ gwọlọ rhiẹ ọrukaro, ono vi rhiẹ ọrọ kerhumu usuẹn are, ji rhe gbodibo rẹn ihworho ephian.” 36 Omarana, nọ ha ibiẹ ọmọvwerhe owu mevi erhẹrhẹ aye, nọ ha abọ kpahen akoko yi ji ta rẹn aye: 37 “Kohworho kohworho ro rhiabọ dede aruẹ ibiẹ ọmọvwerhe ọnana fọkiẹ odẹ mẹ, o ji rhiabọ dedi mẹ. Kohworho kohworho ro rhiabọ dedi mẹ, o ji rhiabọ dedi Ohworho ro djeri mẹ rhe, rhẹ omẹmẹ ọvo-o.”
38 Jọn nọ ta riẹn: “Oyono, ame i mẹrẹn ohworho owu rọ ha odọ le ikpodje nẹ ihworho oma, ame ni damoma rẹ ame ina da ye obọ ji, fọkime o vwo lele ọwa-an.” 39 Ọrẹn Jesu nọ ta riẹn: “Are i vwa da ye obọ ji-i, fọkime o vwo ohworho owuorowu rọ nọ ha odẹ mẹ ru igbevwunu hin, rọ nọ ji ya tẹmro ibiobiomu kpahen mẹ orho ru-u. 40 Fọkime kohworho kohworho rọ vwọ kparehaso ọwan, ọ ha obọrẹ ọwan. 41 Kohworho kohworho rọ yẹrẹ are uko ame da fọkime are i ha obọrẹ i Kristi na, itiọrurhomẹmro mia ta rẹn are taghene osẹkwa ye ọ va ye obọ dẹ-ẹ. 42 Ọrẹn, kohworho kohworho ro rhiẹ ọgbanrhọ rẹn ihworho ekokamu enana ri vwo esegburhomẹmro na, ono rhomu riẹn arha gba ulọ rẹ ekẹrẹkẹtẹ ọ lọrọ mwu owọriẹ, ji donrien rhẹ urhie ọduado na.
43 “Orhianẹ obọ o rhiẹ ọgbanrhọ wẹn, bruie nie. Fọkime ono rhomu wu ne vwo arhọ ji krabọ kraghwẹ, ghwẹ ọrẹ wu na ha abọ eva ruẹ i Gẹhẹna,* nọyẹ erhanren ra na ja sabu fun. 44* —— 45 Habaye, orhianẹ oghwọ o rhiẹ ọgbanrhọ wẹn, bruie nie. Fọkime ono rhomu wu rhe vwo arhọ ji rhiẹ ukpolo, ghwẹ ọrẹ ene donruon rhẹ aghwẹ eva rhẹ i Gẹhẹna.* 46* —— 47 Orhianẹ ukẹruọ o rhiẹ ọgbanrhọ wẹn, ghwolie fughwẹ. Fọkime ono rhomu wu na ruẹ Uvie Osolobrugwẹ rhẹ ukẹro owu, ghwẹ ọrẹ ene donruon rhẹ Gẹhẹna* rhẹ ikẹro eva. 48 Ikelewọre ri ha avwaye i vwe hwuẹ-ẹ, erhanren na o vwo ji fuẹ-ẹn.
49 “Ene tue erhanren ghwu ihworho ephian jerẹ oborẹ e tue adawun rhẹ emru. 50 Adawun orhomurun, ọrẹn adawun na ọrhọ tẹ ne, ni marhẹ ono ru rharhumu vwo amerhen? Are i vwo adawun uvuẹn oma are, ji sẹrorẹ ufuoma rhẹ owuowọnwan.”