HISTORIA DI BIDA
Semper Yehova A Yuda Nos pa Adaptá i pa Ta Felis
YEHOVA a yuda Mats i Ann-Catrin Kassholm, un pareha sueko, ku tur e kambionan ku nan a haña nan kuné den nan bida. Unda ku nan a bai nan tabata felis.
Pareha Kassholm a bai Skol di Gálad na 1979. Atraves di e añanan nan a sirbi na Iran, Maurisio, Myanmar, Tanzania, Uganda i Zaire. Ora nan tabata na Gálad nan instruktor Jack Redford, a duna nan e konseho pa adaptá i pa ta felis unda ku nan bai. E konseho ei a yuda nan kada biaha ku nan mester a bai yuda na un otro pais. Anto esei a sosodé vários biaha. Laga nan konta nos.
Kon kada un di boso a haña e bèrdat?
Mats: Mi tata tabata biba na Polonia durante Segundo Guera Mundial i a mira hopi hipokresia den religion katóliko. Asina mes, hopi biaha e tabata bisa: “Mi sa ku e bèrdat ta un kaminda eifó.” Ku tempu m’a realisá ku e tabatin rason. Mi tabata gusta kumpra buki segundo mano pa lesa. Un biaha m’a kumpra un buki blou ku tabata yama E berdad cu ta hiba na bida eterna. M’a haña e tema interesante i a lesa e buki henter anochi. Pa ora solo a sali ya mi tabata sa ku m’a haña e bèrdat!
Kuminsando fo’i aprel 1972, m’a lesa hopi publikashon mas di Testigunan di Yehova. M’a haña kontesta pa hopi pregunta di Beibel ku mi tabatin. M’a sinti mi manera e komersiante den Hesus su ilustrashon ku despues di a haña un pèrla di gran balor a bende tur kos pa e por a kumpr’é. Pues m’a “bende” mi plan di bai universidat pa bira dòkter pa asina mi por a kumpra e “pèrla” di e bèrdat ku m’a haña. (Mat. 13:45, 46) M’a batisá 10 di desèmber 1972.
Denter di un aña, mi mayornan i mi ruman hòmber chikitu tambe a studia Beibel i a batisá. Anto na yüli 1973, m’a bira pionero regular. Den nos kongregashon tabatin vários pionero. Un di nan tabata Ann-Catrin. E tabata hopi nèchi i tabata stima Yehova masha hopi mes. Nos a gusta otro i na 1975 nos a kasa. Pa e siguiente kuater añanan nos a biba na Strömsund, Suesia. E pueblito ei ta masha bunita i tabatin hopi hende ku kier a siña tokante Beibel.
Ann-Catrin: Mi tata a haña e bèrdat tempu e tabata kabando su estudio na universidat na Stockholm. Aunke mi tabata un yuchi di tres luna, e tabata hiba mi reunion i sirbishi. Mi mama a purba tur manera di proba ku Testigunan di Yehova tabata robes. Pero e no a logra i ku tempu e tambe a batisá. Ku mi 13 aña m’a batisá, i ku 16 aña m’a kuminsá traha pionero. Despues ku m’a bai sirbi na Umeå, kaminda tabatin mester di mas publikadó, m’a bira pionero spesial.
Despues ku ami ku Mats a kasa, nos a yuda hopi hende yega na boutismo. Entre nan tabatin un mucha muhé ku yama Maivor, kende a legumai un karera den deporte i a bai traha pionero huntu ku mi ruman muhé chikitu. Nan a bai Gálad na 1984 i ta sirbi komo misionero na Ecuador.
Kiko a yuda boso adaptá i keda felis den boso asignashonnan?
Mats: Vários biaha nos a ser pidí pa bai un asignashon nobo. Pero un kos ku a yuda nos adaptá na e kambionan ta di semper hasi esfuerso pa imitá Hesus, foral su humildat. (Kol. 2:6, 7) Por ehèmpel, na lugá di ferwagt e rumannan hasi kos manera nos tin kustumber di hasié, nos kier a purba di komprondé dikon nan ta hasi algu na un sierto manera. Nos kier a komprondé nan manera di pensa i nan kultura. Mas nos a imitá Hesus mas fásil tabata pa nos adaptá i ser felis den nos asignashon.—Sal. 1:2, 3.
Nos a biaha hopi pa bishitá e kongregashonnan
Ann-Catrin: Yehova a yuda nos adaptá i keda felis kada biaha ku nos a kambia di asignashon. (Sal. 84:11) El a pèrkurá un bunita organisashon kaminda rumannan ta stima otro. Por ehèmpel, nos tabata den un kongregashon chikitu na Teheran, Iran. E rumannan einan tabata hopi hospitalario i generoso. Esei a laga nos kòrda riba e hospitalidat ku nos ta lesa di dje den Beibel. Nos tabatin masha gana di keda Iran, pero na yüli 1980, gobièrnu a prohibí nos trabou i nos a haña 48 ora pa sali for di e pais. Djei nos asignashon a bira Afrika, pa ta eksakto Zaire (awor konosí komo Congo).
1982: Bunita rekuerdonan di nos asignashon na Zaire
Ora m’a tende ku nos asignashon a bira Afrika, m’a yora. E kosnan ku m’a tende tokante kolebra i malesa a duna mi miedu. Pero dos bon amigu di nos ku a sirbi na Afrika pa hopi tempu a bisa nos: “Trankilo, duna Afrika un chèns. Kere mi ku bo ta bai gust’é.” Anto nan tabatin rason. E rumannan ta dushi hende. Debí na prohibishon, seis aña despues nos mester a sali for di Zaire. Ora m’a realisá kiko m’a pidi den orashon m’a smail. Awor mi tabata pidi Yehova: “Plis, no laga nos bai fo’i Afrika.”
Ki bendishonnan boso a haña sirbiendo Yehova?
1988: Nos vèn na Tanzania
Mats: Mi mester menshoná ku debí na nos asignashon, nos a sera amistat ku misioneronan di diferente parti di mundu. Durante algun di nos asignashonnan nos a dirigí masha hopi estudio. Tabatin biaha ku kada un di nos tabatin 20 estudio i esei a hasi nos masha kontentu. Ademas, nunka lo mi por lubidá e amor i generosidat di e rumannan na Afrika. Tempu nos tabata bishitá e kongregashonnan na Tanzania, nos tabata drumi den nos vèn. Aunke e rumannan tabata pober, nan tabata hasi sigur ku nos tabatin tur kos ku nos tabatin mester. (2 Kor. 8:3) Algu ku tabata masha spesial pa nos tabata ku na final di kada dia, ami ku Ann-Catrin por a sinta i papia tokante kiko a pasa e dia ei i kiko nos por a gradisí Yehova p’e.
Ann-Catrin: Ami ta hopi kontentu ku m’a haña chèns di konosé rumannan rònt mundu. Nos a siña hopi idioma nobo, manera farsi, franses, luganda i swahili. Ademas, nos a siña konosé diferente kultura. Nos a yuda train diferente ruman, sera bunita amistat ku nan i sirbi Yehova “skouder ku skouder” huntu ku nan.—Sof. 3:9.
Ademas, nos a mira hopi kos bunita den Yehova su kreashon. Kada bes ku nos a aseptá un asignashon nobo, nos a sinti ku Yehova tabata hiba nos den un aventura nobo. Yehova a siña nos kosnan ku riba nos mes hamas nos lo a siña.
Nos a prediká den teritorio hopi diferente for di otro na Tanzania
Ki ta algun problema ku boso a haña boso kuné, i kiko a yuda boso dil ku nan?
Mats: Nos a haña diferente malesa, inkluso malaria. Anto vários biaha Ann-Catrin a hañ’é ta operá ònferwagt. Tambe nos tur dos tabata preokupá pa nos mayornan di edat. Pero nos ta gradisidu na nos famianan ku a kuida nan miéntras nos tabata den nos asignashon. Nan tabata kontentu pa kuida nan i a hasié ku amor i pasenshi. (1 Tim. 5:4) Aunke nos tabata biba na otro pais, nos a hasi tur loke nos tabata por pa yuda nos mayornan. Pero tòg, tabatin biaha ku nos a sinti duele ku nos no por a yuda nan manera nos a deseá.
Ann-Catrin: Na 1983 ora ku nos tabata na Zaire, m’a bira hopi malu ku e malesa di kólera. Dòkter a bisa Mats: “Sak’é for di e pais awe!” E siguiente dia nos tabata riba un avion di karga. Esei tabata e úniko vuelo ku nos por a haña pa bai Suesia.
Mats: Nos a yora mashá pasobra nos a pensa ku nunka mas nos lo por traha komo misionero. Pero, kontrali na loke a dòkter a pensa, Ann-Catrin a rekuperá. Anto un aña despues, nos por a bolbe bai Zaire. E biaha akí nos a bai sirbi den un kongregashon chikitu na Lubumbashi, kaminda e rumannan ta papia swahili.
Ann-Catrin: Tempu nos tabata na Lubumbashi, m’a sali na estado pero m’a pèrdè e barika. Aunke nos no a plania pa haña yu, tòg e pèrdida ei a kibrá mi hopi. Pero durante e momentonan difísil ei Yehova a duna nos un regalo ku nos no a ferwagt. Nos tabatin mas estudio di Beibel ku nos a yega di tin promé. Den ménos ku un aña, e kongregashon a krese di 35 pa 70 publikadó, i asistensia na reunion a bula di 40 bai te 220. Nos tabata super drùk den sirbishi i Yehova a bendishoná nos esfuerso. Esei a yuda mi sinti mi mas mihó. Te ainda nos ta pensa i papia tokante nos yuchi stimá. Nos no por warda pa nos mira kon Yehova lo aliviá e doló ku nos tin den nos kurason kompletamente.
Mats: Dado momento Ann-Catrin a kuminsá ta sintié hopi kansá. Na e mesun momento m’a haña sa ku mi tin kanser avansá di tripa, i mester a hasi un operashon grandi. Pero awor ta bayendo bon ku mi, i Ann-Catrin ta hasiendo loke e por.
Nos a realisá ku nos no ta e únikonan ku ta pasa den prueba. Despues di e genosidio na Ruanda na 1994, nos a bishitá hopi di e rumannan ku tabata den kampo di refugiado. Apesar di e situashon difísil ku nan tabata aden nos por a mira nan fe, perseveransia i hospitalidat. Esei a siña nos ku Yehova tin e poder pa sostené su sirbidónan den ki prueba ku nan haña nan kuné.—Sal. 55:22.
Ann-Catrin: Na 2007, nos a haña nos ku un otro situashon difísil ora nos a bai e dedikashon di e sukursal na Uganda. Ora e dedikashon a kaba, nos huntu ku un grupo di 25 misionero i bètelita tabata huntu den un bùs bayendo Nairobi, Kenia. Promé ku nos a yega frontera di Kenia, un trùk di karga a bin dal frontal den nos. E shofùr i sinku ruman a muri mesora; anto un ruman muhé a muri mas despues na hospital. Nos tin hopi gana di mira nos rumannan atrobe!—Yòb 14:13-15.
Ku tempu m’a rekuperá físikamente. Pero ami, Mats i algun di e rumannan ku tabata den e bùs a haña trastorno di strès postroumátiko (PTSD). Den mi kaso, e atakenan di ansiedat i pániko tabata bin anochi. Mi tabata lanta ku e sintimentu ku mi tabata hañando atake di kurason. E sintimentu ei no tabata nada dushi. Aparte di hopi orashon, nos tabata lesa tambe nos tekstonan faborito i esei a yuda nos sinti nos kalmu. Ademas nos a buska yudansa profeshonal anto esei tambe a yuda hopi. Aworakí nos atakenan di ansiedat i pániko a baha hopi. Tur ora bai nos ta pidi Yehova pa yuda rumannan ku ta sufri di tur e sorto di ansiedatnan ku tin.
Ora boso tabata splikando kon boso por a trata ku situashonnan difísil boso a bisa ku Yehova tabata karga boso manera “webu kurú.” Ki boso tabata ke men ku esei?
Mats: E ta bin di un dicho swahili ku tradusí ta: “Nos a wòrdu kargá manera webu kurú.” Ora un persona tin webu kurú den su man, e ta tene masha kuidou pa e no kibra nan. Asina tambe Yehova, ku hopi amor, a karga nos den nos asignashonnan. Semper nos tabatin loke nos tin mester, i asta mas. Ademas, e kompashon ku Kuerpo Gobernante tabatin ku nos, a laga nos sinti kuantu Yehova tabata stima i yuda nos.
Ann-Catrin: Mi ke konta un ehèmpel mas ku ta mustra ku Yehova stima nos. Riba un dia m’a haña yamada for di Suesia ku mi tata ta den kuido intensivo. Pober Mats a kaba di rekuperá di malaria. Nos no tabatin manera di kumpra ticket, pues nos a disidí ku nos ta bai bende nos outo. Pero djei nos a haña dos yamada, e promé tabata di un pareha ku a tende loke a pasa i kier a kumpra un ticket. E di dos tabata di un ruman muhé di edat. E tabata spar den un kaha ku tabatin skirbí riba dje: “Pa un hende den nesesidat.” Den un par di minüt, nos tabatin nos ticketnan!—Heb. 13:6.
Kiko ta e kosnan ku boso a siña durante boso 50 aña den sirbishi di tempu kompleto?
Den nos asignashon nobo na Myanmar
Ann-Catrin: M’a siña ku nos forsa ta den “keda kalmu i konfia den [Yehova].” Ora nos konfia den dje, e ta bringa pa nos. (Isa. 30:15; 2 Kró. 20:15, 17) Komo ku nos a duna tur di nos den nos asignashonnan, e bendishonnan ku Yehova a duna nos ta mas ku loke nos por a haña si nos a hasi kualke otro kos.
Mats: E lès di mas importante ku m’a siña ta di konfia den Yehova den tur situashon i mira kon lo e yuda mi. (Sal. 37:5) Nunka el a keda sin hasi esei. Ainda nos ta mirando kon Yehova ta yuda nos den nos asignashon aki na e Bètel di Myanmar.
Ta nos deseo pa e hóbennan ku ke hasi mas pa Yehova eksperensiá e amor leal ku Yehova a mustra na nos. Si nan laga Yehova yuda nan adaptá i ser felis den kualke asignashon ku nan haña, nos tin sigur ku nan lo eksperensiá su amor leal.