Wastaoa ONLINE LIBRARY
Wastaoa
ONLINE LIBRARY
Solomon Islands Pidgin
  • BIBLE
  • OLKETA PABLIKESON
  • OLKETA MEETING
  • w25 December pp. 2-7
  • Buk blo Job Savve Helpem Iu Taem Iu Safa

Disfala sekson no garem eni video.

Sorre, disfala video no savve plei distaem.

  • Buk blo Job Savve Helpem Iu Taem Iu Safa
  • Wastaoa wea Talemaot Kingdom Bilong Jehovah (Study)—2025
  • Subheding
  • Olketa Nara Article
  • GOD LETEM JOB FOR SAFA
  • HAO STORY BLO JOB HELPEM IUMI FOR NO GIVAP
  • IUSIM BUK BLO JOB FOR HELPEM OLKETA NARAWAN
  • Job Praisem Nem Bilong Jehovah
    Wastaoa wea Talemaot Kingdom Bilong Jehovah—2009
  • “Hope lo Jehovah”
    Wastaoa wea Talemaot Kingdom Bilong Jehovah (Study)——2022
  • Olketa Main Point From Buk Bilong Job
    Wastaoa wea Talemaot Kingdom Bilong Jehovah—2006
  • “Bae Mi No Lusim Wei wea Mi Faithful!”
    Followim Faith blo Olketa
Samfala Moa
Wastaoa wea Talemaot Kingdom Bilong Jehovah (Study)—2025
w25 December pp. 2-7

STUDY ARTICLE 48

SONG 129 Iumi Bae No Givap

Buk blo Job Savve Helpem Iu Taem Iu Safa

“Tru nao, no enitaem God duim wicked samting.”—JOB 34:12.

MAIN FOCUS

Bae iumi storyim wat iumi savve lanem from buk blo Job abaotem why God letem wei for safa and hao for no givap taem iumi safa.

1-2. Wat nao samfala reason why hem important for readim buk blo Job?

HAO, recently iu barava enjoyim wei for readim buk blo Job? Nomata olketa raetem samting olsem 3,500 years go finis, staka pipol ting lo disfala buk olsem wanfala lo olketa best buk lo full world. Wanfala reference buk sei man wea raetem disfala buk hem “savve tumas” bikos hem iusim olketa toktok wea isi for minim, naes for readim, and hem paoaful. Moses nao man wea raetem disfala interesting buk, bat Author blo disfala buk hem Jehovah God.—2 Tim. 3:16.

2 Buk blo Job hem wanfala important buk insaed lo Bible. Why? Wanfala reason, hem bikos hem storyim klia datfala big issue wea evri angel and iumi olketa man feisim, wea hem nao for kliarem nem blo Jehovah from eni blame. Hem teachim iumi tu abaotem olketa nambawan quality blo Jehovah, olsem love, wisdom, justice, and paoa. For example, buk blo Job kolem Jehovah “Olmaeti” 31 taems, datwan hem winim nomata iumi combinem datfala toktok from evri nara buk lo Bible. And tu, buk blo Job ansarem staka kwestin wea iumi garem lo laef, includim disfala kwestin wea staka pipol stragol for minim: Why nao God letem wei for safa?

3. Wat nao iumi savve lanem taem iumi studyim buk blo Job?

3 Taem iu standap antap lo wanfala maunten iu savve lukim klia evriting raonem iu. Lo sem wei tu, taem iumi readim buk blo Job, iumi savve lukim klia tingting blo Jehovah abaotem wei wea iumi safa. So distaem, bae iumi lukim hao buk blo Job savve helpem iumi taem iumi safa. Bae iumi lanem hao maet olketa Israelite kasem gud samting from story blo Job and hao buk hia helpem iumi distaem tu. And tu, bae iumi lanem hao for iusim buk blo Job for helpem olketa narawan.

GOD LETEM JOB FOR SAFA

4. Wat nao mekem Job hem barava difren from olketa Israelite lo Egypt?

4 During lo semtaem wea olketa Israelite safa olsem slave lo Egypt, wanfala man wea nem blo hem Job stap lo land lo Uz, luk olsem datfala ples hem samwea lo east blo Promis Land and lo north lo Arabia. Job hem faithful for worshipim Jehovah, hem barava difren from olketa Israelite lo Egypt wea start for worshipim olketa idol. (Josh. 24:14; Ezek. 20:8) Jehovah sei olsem abaotem Job: “No eni man olsem hem lo earth.”a (Job 1:8) Job hem barava rich and pipol barava respectim hem winim eni nara man lo East. (Job 1:3) Masbi Satan barava kros for lukim disfala man wea staka pipol savve lo hem and respectim, hem gohed faithful for servem God!

5. Why nao Jehovah letem Job for safa? (Job 1:​20-22; 2:​9, 10)

5 Satan sei if Job hem safa bae hem lusim tru worship. (Job 1:​7-11; 2:​2-5) Nomata Jehovah barava lovem Job, wat Satan talem mekem staka important kwestin kamap, so Jehovah letem Satan for trae pruvim if wat hem talem hem tru. (Job 1:​12-19; 2:​6-8) Satan tekem evri sheepsheep and buluka blo Job, killim dae tenfala pikinini blo Job, and mekem Job for safa from olketa boela wea kavarem full body blo hem. Bat nomata Satan duim olketa samting hia for spoelem faithful fasin blo Job, Satan barava fail. (Readim Job 1:​20-22; 2:​9, 10.) Jehovah mekem Job gud bak, mekem hem kamap rich moa, pipol respectim hem moa, and Jehovah givim Job nara tenfala pikinini. Jehovah duim mirakol tu for addim 140 years lo laef blo Job. From datwan, hem lukim mek-fo genereson blo olketa grani blo hem. (Job 42:​10-13, 16) Hao nao disfala story blo Job helpem olketa servant blo Jehovah bifor, and iumi distaem?

6. Taem olketa Israelite savve why God letem wei for safa gohed, hao nao datwan maet helpem olketa? (Lukim tu piksa.)

6 Hao olketa Israelite maet kasem gud samting. Laef blo olketa Israelite lo Egypt hem barava hard. For example, Joshua and Caleb growap lo Egypt olsem olketa slave. Then bikos lo rong wea olketa nara Israelite duim, olketa mas raon lo wilderness for 40 years. If olketa Israelite savve lo story abaotem olketa hard taem wea Job feisim and gud samting hem kasem from hem faithful, for sure datwan helpem tufala and future genereson blo olketa Israelite for understandim hu nao kosim wei for safa. And tu, maet olketa savve minim klia why God letem wei for safa gohed and hao hem barava tinghae lo olketa wea faithful nomata olketa kasem hard taem.

Wanfala Israelite man hem ting raonem samting taem hem stakim olketa brik lo Egypt. Lo bihaen, olketa Egyptian man iusim stik for whipim olketa nara Israelite wea waka hard.

Gogo, olketa Israelite wea slave lo Egypt for staka year maet lane abaotem Job and kasem gud samting from example blo hem (Lukim paragraf 6)


7-8. Hao nao buk blo Job savve helpem iumi wea safa? Storyim experience.

7 Hao iumi savve kasem gud samting. Distaem, staka pipol no biliv nao lo God bikos olketa no minim why nogud samting happen lo gud pipol. Tingim example blo Hazelb wea hem from Rwanda. Taem hem growap hem biliv lo God. Bat then laef blo hem change. Parents blo hem divorce, and from datwan, mami blo hem marit moa and datfala stepdadi treatim hem nogud. And taem Hazel hem teenager, wanfala man reipim hem. Taem Hazel go lo church for kasem comfort, hem nating kasem datwan. So, Hazel raetem wanfala leta for God. Lo datfala leta hem sei: “God, mi prea lo iu, mi trae for duim gud samting bat iu mekem mi for safa. Distaem mi lusim iu nao, and plan blo mi hem for duim nomoa eniting for mekem mi hapi.” Iumi sorre tumas lo staka pipol wea olsem Hazel, wea bilivim laea teaching wea sei God nao kosim wei for safa!

8 Bat iumi lanem from buk blo Job dat God hem no kosim wei for safa, Satan nao duim datwan! Hem no stret tu for iumi sei man hem safa bikos lo nogud samting wea hem duim. Bible sei dat “taem and samting wea man no expectim” savve kasem eniwan lo enitaem. (Eccl. 9:11; Job 4:​1, 8) And iumi lanem dat taem iumi faithful and no givap lo eni hard taem, Jehovah savve iusim datwan for pruvim lo Satan hem man for laea, wea datwan defendim reputation blo Jehovah. (Job 2:3; Prov. 27:11) Iumi barava tinghae lo olketa truth wea iumi lanem from Bible, bikos iumi savve lo reason why iumi and olketa loved wan blo iumi safa. Taem Hazel study witim Olketa Jehovah’s Witness, hem luksavve dat hard taem wea kasem hem no kam from God. Hem sei: “Mi prea moa lo God from heart blo mi. Mi talem lo Jehovah nomata mi sei dat bae mi lusim hem, really, mi no laek lusim hem. Mi talem datwan bikos mi no savve lo hem. Mi savve Jehovah lovem mi. Distaem mi barava hapi and satisfae.” Iumi barava hapi dat iumi savve lo reason why God letem wei for safa gohed! Distaem bae iumi storyim hao buk blo Job savve helpem iumi each wan taem iumi kasem hard taem.

HAO STORY BLO JOB HELPEM IUMI FOR NO GIVAP

9. Wat nao Job duim taem hem safa and sidaon lo asis? (James 5:11)

9 Imaginim Job hem sidaon seleva lo asis, boela kavarem full body blo hem and body blo hem pain fogud. Datfala sik mekem skin blo hem for blak, peel aot and body blo hem thin fogud. Job no garem strong for duim eniting nao, bat hem iusim pis blo clay pot wea brek for skrasem body blo hem and gohed komplen abaotem pain wea kasem hem. Bat Job no gohed for stap laef nomoa, hem gohed for faithful lo Jehovah. (Readim James 5:11.) Wat nao helpem Job for no givap?

10. Wat kaen relationship nao Job garem witim Jehovah? Explainim.

10 Job talemaot feeling blo hem lo Jehovah. (Job 10:​1, 2; 16:20) For example, lo chapter 3 iumi lukim dat Job hem barava komplen abaotem hard taem wea kasem hem, wea hem tingse Jehovah nao kosim datwan. Then taem thrifala fren blo hem gohed accusim hem for sei dat God panisim hem for olketa sin blo hem, Job gohed strong for defendim wei wea hem faithful lo Jehovah. Toktok wea Job talem showim dat for lelebet taem Job ting hem raeteous winim God. (Job 10:​1-3; 32:​1, 2; 35:​1, 2) Bat really, hemseleva talem dat samfala taem hem talem olketa “karangge toktok” taem hem trae for defendim faithful fasin blo hem. (Job 6:​3, 26) Lo chapter 31, iumi readim dat Job laekem God for ansarem hem and for talem dat hem shud no kasem panis. (Job 31:35) Bat, Job shud no demandim God for explainim why hem safa.

11. Hao nao Jehovah react lo wat Job talem abaotem faithful fasin blo hem?

11 So, iumi lukim hao olketa samting wea Job bin talem hem showim hem faithful lo Jehovah and hem barava sure dat God bae luksavve lo wei wea hem faithful. Then taem Jehovah ansarem kam Job from wanfala big wind, Jehovah no storyim evri detail abaotem why Job hem safa. And hem no judgem Job tu from hem komplen or Hem no storyim olketa samting wea Job talem for sei hem innocent. Bat, Jehovah hem story kaen witim Job olsem hao wanfala dadi story lo son blo hem. And datwan hem best wei for helpem Job. From datwan, Job hambol and sei hem no savve lo staka samting, and hem repent and regretim wat hem talem. (Job 31:6; 40:​4, 5; 42:​1-6) Hao nao disfala story blo Job helpem olketa servant blo Jehovah bifor, and iumi distaem?

12. Wanem gud samting nao olketa Israelite savve kasem from story blo Job?

12 Hao olketa Israelite maet kasem gud samting. For sure, olketa Israelite maet lane from wat happen lo Job. Tingim example blo Moses. Taem hem leadim nation blo Israel, hem mas no givap lo staka hard taem wea kasem hem, olketa samting wea mekem hem feel nogud, and olketa samting wea mekem hem discourage. Hem evritaem storyim olketa wari blo hem lo Jehovah, no olsem olketa bighed Israelite wea evritaem komplen againstim Jehovah. (Ex. 16:​6-8; Num. 11:​10-14; 14:​1-4, 11; 16:​41, 49; 17:5) And tu, Moses mas no givap taem Jehovah stretem hem. For example, taem olketa Israelite camp lo Kadesh, maet datwan hem lo mek-40 year wea olketa raon lo desert, Moses “no tingting gud bifor hem toktok” and hem fail for mekhae lo nem blo Jehovah. (Ps. 106:​32, 33) From datwan, Jehovah no letem Moses for go lo Promis Land. (Deut. 32:​50-52) Masbi Moses feel nogud lo datfala discipline, bat hem hambol and acceptim datwan. Story blo Job maet helpem tu olketa Israelite wea laef bihaen taem blo Moses, for no givap lo olketa hard taem wea olketa feisim. Wei for ting raonem story blo Job savve helpem olketa wea faithful for talemaot feeling blo olketa lo Jehovah and for avoidim wei for tingse olketa raeteous winim Jehovah. And for olketa lane tu for hambol for acceptim discipline from Jehovah.

13. Hao nao story blo Job savve helpem iumi for no givap? (Hebrews 10:36)

13 Hao iumi savve kasem gud samting. Iumi olketa Christian distaem tu mas no givap. (Readim Hebrews 10:36.) For example, samfala lo iumi deal witim olketa problem saed lo sik or depression, hard situation lo famili, lusim loved wan, or samfala nara serious problem. And samfala taem, wat olketa narawan talem or duim mekem iumi laek givap lo situation wea iumi insaed. (Prov. 12:18) Bat, buk blo Job teachim iumi dat iumi savve talemaot feeling blo iumi lo Jehovah, and iumi sure hem bae herem iumi. (1 John 5:14) Hem bae no judgem iumi if iumi talemaot feeling blo iumi lo hem nomata maet samfala taem wat iumi talem hem olsem “karangge toktok,” olsem wat happen lo Job. Bat, God bae strongim and givim wisdom wea iumi needim for no givap. (2 Chron. 16:9; Jas. 1:5) And maet hem need for stretem iumi tu olsem hem duim lo Job. Buk blo Job teachim iumi tu hao for no givap if iumi kasem kaonsel or discipline from Word blo Jehovah, organization blo Hem, or olketa mature Christian. (Heb. 12:​5-7) Job kasem gud samting from hem hambol for acceptim discipline, so iumi tu benefit taem iumi acceptim kaonsel and mekem eni change iumi need for duim. (2 Cor. 13:11) Olketa leson wea iumi lanem from buk blo Job barava helpem iumi! Distaem bae iumi storyim hao iumi savve iusim buk blo Job for helpem olketa narawan.

IUSIM BUK BLO JOB FOR HELPEM OLKETA NARAWAN

14. Wat nao wanfala wei for explainim lo samwan lo ministry why iumi safa?

14 Hao, enitaem iu meetim samwan lo ministry wea askem iu why iumi safa? Wat nao iu talem for ansarem hem? Maet iu explainim wat Bible talem abaotem samting wea happen lo garden lo Eden. Maet iu start for storyim hao Satan, wanfala wicked spirit, laea lo Adam and Eve and datwan mekem tufala for bighed againstim God. (Gen. 3:​1-6) Then iu maet storyim tu dat from tufala hia bighed, evri pipol lo world nao safa and dae. (Rom. 5:12) Then, iu savve explainim dat God letem inaf taem for mekem pipol lukim wat Satan talem hem no tru, and for preachim gud nius dat lo future pipol bae perfect moa. (Rev. 21:​3, 4) Datwan hem gud wei for ansarem datfala kwestin, and hem savve helpem staka pipol for minim why iumi safa.

15. Hao nao iumi savve iusim buk blo Job for helpem samwan wea askem iumi why iumi safa? (Lukim tu piksa.)

15 Nara wei wea iumi savve explainim lo pipol why iumi safa hem nao for iusim buk blo Job. Firstaem maet iu praisem datfala person from hem askem datfala important kwestin. Then storyim hao Job, wanfala faithful man wea barava safa, hem tu askem sem kaen kwestin. Hem even bilivim dat God nao duim samting for mekem hem safa. (Job 7:​17-21) Datfala person wea iu story witim maet sapraes for savve dat for longtaem finis pipol laek savve why iumi safa. Then, lo kaenfala wei explainim lo hem dat Devil nao kosim Job for safa, and no God. Devil duim datwan for trae pruvim dat olketa man worshipim God bikos olketa laekem nomoa for kasem gud samting from hem. Iu maet talem tu dat nomata God no kosim Job for safa, hem letem datwan for happen, wea diswan showim God trustim olketa man bae faithful for pruvim Satan hem man for laea. Then iu savve explainim hao God hem blessim Job from hem gohed faithful. So, iumi savve comfortim olketa narawan taem iumi helpem olketa for savve dat ino Jehovah nao kosim wei for safa.

Olketa piksa: 1. Wanfala woman hem krae and holem photo frame wea hem lukim afta fire bonem wanfala haos. 2. Bihaen, datfala woman kam lo wanfala pablik witnessing cart klosap lo wanfala disaster relief center and hem lisin taem wanfala sista readim scripture.

Hao nao iu savve iusim buk blo Job for helpem olketa narawan savve dat “no enitaem God duim wicked samting”? (Lukim paragraf 15)


16. Storyim experience wea showim hao buk blo Job savve helpem samwan wea safa.

16 Tingim hao buk blo Job helpem Mario. Wanday lo 2021, wanfala sista hem duim telephone witnessing. First person wea hem ringim hem Mario, and hem readim wanfala Scripture witim hem and explainim hao God no just lisin nomoa lo olketa prea blo iumi bat hem promis tu for givim wanfala gud future and hope. Taem sista askem tingting blo Mario abaotem datfala verse, Mario talem sista dat hem bin raetem wanfala suisaed note taem hem ring kam. Mario sei, “Mi biliv lo God, bat dis morning nomoa mi feel dat God lusim mi finis.” Lo mek-tu taem wea sista hia ringim Mario, tufala discussim wei wea Job hem safa. Datwan mekem Mario disaed for readim full buk blo Job. So datfala sista sendem hem link blo Niu World Transleison blo Holy Scripture. Wat nao result? Mario acceptim wanfala Bible study and hem hapi for lanem moa samting abaotem loving God wea interest lo hem.

17. Why nao iu tinghae lo Jehovah from hem includim buk blo Job insaed Bible? (Job 34:12)

17 Tru nao, Word blo God garem bigfala paoa for helpem pipol, includim olketa wea safa. (Heb. 4:12) Iumi tinghae lo Jehovah from hem includim story blo Job insaed Bible. (Job 19:​23, 24) Buk blo Job mekem iumi sure dat “no enitaem God duim wicked samting.” (Readim Job 34:12.) Buk hia helpem iumi for savve why God letem wei for safa gohed and hao for no givap. And hem helpem iumi for comfortim olketa wea safa. Lo next article, bae iumi storyim hao buk blo Job savve helpem iumi for givim kaonsel wea savve helpem narawan.

WAT NAO ANSA BLO IU?

  • Taem iumi savve why God letem Job for safa, hao nao datwan helpem iumi?

  • Hao nao story blo Job helpem iumi for no givap taem iumi feisim hard taem?

  • Hao nao iumi savve iusim buk blo Job for helpem olketa narawan?

SONG 156 Bikos lo Faith

a Luk olsem Job hem stap lo period between taem wea faithful man Joseph hem dae (1657 B.C.E.) and taem wea Moses kasem appointment for leadim olketa Israelite (c. 1514 B.C.E.). Luk olsem taem wea Jehovah story witim Satan and olketa hard taem wea Job feisim hem happen during dat taem.

b Mifala changem samfala nem.

    Solomon Islands Pidgin Pablikeson (1988-2025)
    Log Aot
    Log In
    • Solomon Islands Pidgin
    • Sharem
    • Settings
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Terms of Use
    • Privacy Policy
    • Privacy Setting
    • JW.ORG
    • Log In
    Sharem