Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo mám také pocity?

„Cítim, ako vo mne prebieha boj. Neviem, na koho sa obrátiť.“ — Bob.

VEĽA mladých ľudí trpí podobnými duševnými mukami. Na rozdiel od ich vrstovníkov, ktorých, ako sa zdá, stravuje záujem o opačné pohlavie, títo mladí zisťujú, že sú stále viac priťahovaní k osobám rovnakého pohlavia. Pre mnohých je to zdrvujúce zistenie.

Istá žena povedala o svojej dcére: „Začala chradnúť, nemohla jesť ani spať a bola skľúčená a mrzutá. Dokonca sa pokúsila o samovraždu.“ A hlavná príčina tejto tiesne? „Mala lesbické pocity.“ Pre niektorých ľudí azda nie je ľahké prekonať také sklony. „Keď som bol chlapec,“ priznáva istý mladý muž, ktorého nazveme Mark, „začal som mať homosexuálne skúsenosti s niektorými svojimi priateľmi. Pokračoval som v tom ešte aj v období dospievania, až kým som nezačal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Ale niekedy som aj tak mal nesprávne pocity, ktoré vo mne pretrvávali.“

Čo spôsobuje, že mladý človek je priťahovaný k osobám rovnakého pohlavia? A čo by mal robiť, keď ho sužujú také pocity?

Vrodená, či živená?

V dnešnej dobe je populárne hovoriť, že homosexuáli sa takými narodili a že sexuálna orientácia je nezmeniteľná. Časopis Time napríklad prekvapivo oznámil: „Nová štúdia naznačuje, že existuje štrukturálna odlišnosť medzi mozgom homosexuálnych a heterosexuálnych mužov.“ Táto štúdia sa však uskutočnila na mozgoch mužov, ktorí zomreli na aids. A to rozhodne nedokazuje pravdivosť takého názoru.

Ďalšia teória súvisí s hormónmi. Vedci vypozorovali, že laboratórne potkany zbavené samčích hormónov prejavovali pri párení „samičie“ správanie. Z toho usúdili, že homosexuáli môžu byť podobne obeťami biologickej nešťastnej náhody, pri ktorej boli pred narodením vystavení príliš veľkému alebo príliš malému množstvu mužských hormónov. Lenže mnohí vedci sú presvedčení, že neobvyklé správanie potkanov sa iba málo líši od reflexu — a nie je skutočnou ‚homosexualitou‘. A navyše, ľudia nie sú potkany. V informačnom bulletine The Harvard Medical School Mental Health Letter sa argumentuje: „Je krajne nepravdepodobné, že prenatálne hormóny ovplyvňujú... ľudskú sexualitu tým istým priamym spôsobom, akým tieto hormóny riadia reflexy spojené so správaním sa potkanov pri párení.“

Veľká pozornosť bola venovaná aj genetickým štúdiám. V prípade homosexuálnych mužov a žien, ktorí majú identické dvojčatá, je asi polovica ich dvojčiat takisto homosexuálnych. Keďže jednovaječné [identické] dvojčatá sú genetickými kópiami, zdalo sa logické usudzovať, že túto úchylku zapríčinil dajaký tajomný gén. Ale všimni si, že polovica súrodencov týchto dvojčiat nebola homosexuálna. Keby táto črta naozaj bola geneticky naprogramovaná, nemali by ju všetky dvojčatá? Pravdaže, gény a hormóny môžu zohrávať určitú úlohu. No napriek tomu časopis Scientific American priniesol správu o zisteniach niektorých odborníkov, že určité doklady „silne naznačujú, že k sexuálnej orientácii významne prispieva prostredie“.

Činitele spojené s prostredím

Zamysli sa nad prostredím v starovekom Grécku. Homosexualita, roznecovaná erotickými príbehmi o niektorých gréckych mytologických bohoch, spismi filozofov, ako bol Platón, a kultúrou gymnázia, kde sa mladíci predvádzali neoblečení, sa stala vášňou elity vo svete hovoriacom po grécky. Podľa knihy Love in Ancient Greece (Láska v starovekom Grécku) „sa na Kréte považovalo za hanebné, keď dajaký chlapec z dobrej rodiny nemal milenca“. Takúto dekadenciu nespôsobil nijaký tajomný gén ani hormón. Úpadok prekvital, lebo grécka kultúra ho pripúšťala, áno, podporovala ho! To vhodne znázorňuje, akú mocnú úlohu môže zohrať prostredie.

Záplava propagandy, ktorá podporuje homosexualitu, nepochybne urobila veľa pre rozšírenie tohto postoja dnes. Televízia, filmy, hudba a časopisy sú plné narážok na homosexualitu. Káblová televízia umožnila niektorým mladým ľahký prístup k pornografii najhrubšieho zrna. Androgynické (rovnaké pre mužov i pre ženy) štýly v obliekaní a úprave zovňajšku sa stali módou. Niektorí odborníci sú navyše toho názoru, že antimužská propaganda podporovaná niektorými feministami prispieva k vzrastu lesbizmu. Mladí ľudia sú azda tiež vystavovaní zlým vplyvom v spoločnosti spolužiakov, ktorí otvorene obhajujú homosexuálny životný štýl. — 1. Korinťanom 15:33.

Otec a syn

Zdá sa, že významnú úlohu niekedy zohráva aj chybné rodinné prostredie, a to najmä v prípade mužov.a Otec významne prispieva k citovému rozvoju dieťaťa. (Efezanom 6:4) Kniha Vytvárať šťastný rodinný život hovorí: „Vplyv otcových mužských vlastností môže podstatne prispieť k vývoju všestrannej a vyrovnanej osobnosti.“b Chlapec potrebuje od svojho otca aj uznanie, lásku a schválenie. (Porovnaj Lukáša 3:22.) K čomu to môže viesť, keď otec nevenuje svojmu dieťaťu túto potrebnú pozornosť? K citovej tiesni. Pisateľ v oblasti duševného zdravia, Joseph Nicolosi, tvrdí, že mužská homosexualita je „skoro vždy výsledkom problémov v rodinných vzťahoch, a to najmä medzi otcom a synom“.

Možnože matka nevedomky zhoršuje situáciu znevažovaním svojho manžela alebo tým, že je príliš žiarlivá na svojho syna. V jednej štúdii o zženštilých chlapcoch sa pozorovaním zistilo toto: „Niektorí rodičia túžili po dievčati namiesto po chlapcovi a jemne povzbudzovali svojho malého syna, aby sa obliekal ako dievča, alebo ho tak obliekali oni.“

Tým nechceme povedať, že za deformované sexuálne pocity možno automaticky obviniť niečích rodičov. Mnohí muži, ktorí vyrastali v rodine, kde matka bola žiarlivá a otec bol nedbalý, ľahostajný alebo ich zneužíval, si napriek tomu vypestovali mužskú osobnosť. A okrem toho, nie všetci muži s homosexuálnymi sklonmi nutne pochádzajú z nefungujúcich rodín. No zdá sa, že niektorí chlapci sú zranení veľmi špecifickým spôsobom. „Homosexuál následkom svojho pocitu z detstva, že bol odmietaný otcom... nosí v sebe pocit slabosti a nedostatočnosti vzhľadom na také črty súvisiace s mužskosťou, akými sú moc, sebavedomie a sila. To, že je priťahovaný k mužskej sile, vyplýva z podvedomého úsilia o jeho vlastnú mužskosť,“ tvrdí Dr. Nicolosi.

Jeden mladý kresťan menom Peter píše: „Môj otec bol alkoholik, pravidelne bíjaval mamu a občas aj nás, deti. Keď som mal 12 rokov, odišiel od nás. Intenzívne som cítil, že mi chýba otec. Vždy som túžil po niekom, kto by vyplnil prázdnotu, ktorú som pociťoval každý deň. Keď som si napokon vypestoval priateľstvo k jednému vynikajúcemu kresťanovi, o ktorom som si myslel, že by túto potrebu mohol naplniť, začal som sa k nemu cítiť sexuálne priťahovaný.“

Je zaujímavé, že značný počet homosexuálov tvoria tí, čo boli v detstve obeťami sexuálneho obťažovania.c Také obťažovanie môže privodiť trvalé fyzické a emocionálne poškodenie. U niektorých ľudí môže vyvolať to, čo jedna pisateľka nazvala „deformovanou sexuálnou identitou“. To sa evidentne stalo v starovekej Sodome, kde aj chlapci dávali najavo nenásytnú túžbu po perverzných stykoch. (1. Mojžišova 19:4, 5) Je jasné, že išlo o dôsledok zneužívania zo strany dospelých.

Mravná sporná otázka

Vedci azda nikdy celkom nevyriešia otázku, akú veľkú úlohu v príťažlivosti k rovnakému pohlaviu zohrávajú gény a akú vonkajšie vplyvy. No jedna vec je jasná: všetci ľudia sa narodili s náchylnosťou podliehať nesprávnym myšlienkam a sklonom. — Rimanom 3:23.

Preto sa mladý človek, ktorý túži robiť radosť Bohu, musí prispôsobiť Božím mravným normám a strániť sa nemravného správania, aj keď to môže byť mučivo ťažké. Pravda, niektorí jednotlivci môžu mať veľmi silnú náchylnosť k homosexualite, práve tak, ako sú niektorí jednotlivci, podľa Biblie, ‚náchylní k hnevu‘. (Títovi 1:7) No Biblia napriek tomu odsudzuje prejavy nespravodlivého hnevu. (Efezanom 4:31) Podobne kresťan nemôže ospravedlňovať nemravné správanie slovami, že sa ‚tak narodil‘. Ľudia, ktorí sexuálne obťažujú deti, sa dovolávajú rovnako chabého ospravedlnenia, keď hovoria, že ich žiadostivá túžba po deťoch je „vrodená“. Môže však niekto popierať, že ich sexuálne chúťky sú zvrátené? Tak je to aj s túžbou po človeku toho istého pohlavia.

Mladí, ktorí zisťujú, že sú priťahovaní k osobám rovnakého pohlavia, sa preto musia vyhýbať tomu, aby sa poddávali svojim pocitom. Ale prečo Biblia tak ostro odsudzuje homosexualitu? Je tento životný štýl naozaj chorobný a zvrátený? Ak áno, čo môže mladý človek robiť, aby sa mu vyhol? Tieto otázky sa budú rozoberať v budúcom čísle Prebuďte sa!

[Poznámky pod čiarou]