Odstraňovanie mylných predstáv o Jehovových svedkoch

PRI účasti na kazateľskom diele z domu do domu sa dvaja Jehovovi svedkovia stretli s mužom, ktorý im povedal, že ho to nezaujíma. Svedkovia pokojne odišli, ale ako kráčali po chodníku, všimli si, že ten muž ide za nimi. „Počkajte, prosím!“ zavolal muž. „Chcem sa ospravedlniť. O svedkoch nič neviem a myslím si, že mnohí ľudia majú o vás mylné informácie.“

Ten muž sa potom predstavil ako Renan Dominguez, predseda programu Rotaryklubu v South San Franciscu v Kalifornii. Spýtal sa, či by do klubu mohol prísť nejaký svedok a predniesť prednášku o viere a činnosti Jehovových svedkov. Bol dohodnutý priebeh programu. Svedok bude 30 minút hovoriť a potom bude otvorená diskusia s poslucháčmi. Ernesta Garretta, svedka, ktorý slúži v oblasti San Francisca mnoho rokov, požiadali, aby si na 17. augusta 1995 pripravil prednášku pre Rotaryklub. Hovorí o tom:

„Premýšľal som o tom, čo by som mohol povedať členom Rotaryklubu, ktorý tvoria obchodní a spoločenskí vodcovia, ako sú bankári, právnici a lekári, a modlil som sa o to. Urobil som malý prieskum a zistil som, že zverejneným cieľom Rotaryklubu je posilniť spoločnosť. A tak som predniesol informácie, ktoré sú na strane 23 v brožúre Jehovovi svedkovia v dvadsiatom storočí, pod názvom ‚Praktická hodnota dobrého posolstva pre našu spoločnosť‘.a

Vysvetlil som, že Jehovovi svedkovia majú v tomto smere značný vplyv. Jehovovi svedkovia klopú na dvere ľudí vo svojom okolí každý deň v týždni. Ich túžbou je pôsobiť na blížnych tak, aby mali silnú rodinu — a silná rodinná jednotka tvorí silnú spoločnosť. Čím viac jednotlivcov a rodín Jehovovi svedkovia ovplyvnia, aby žili podľa kresťanských zásad, tým bude v spoločnosti menej prečinov, nemravnosti a zločinnosti. Táto informácia sa stretla u členov s veľmi priaznivým ohlasom, pretože bola v súlade s cieľmi Rotaryklubu.“

„Prečo sa nezapájate do politiky?“

„Keď bola na stretnutí otvorená diskusia, jedna z prvých otázok bola: ‚Prečo sa nezapájate do politiky a do vlády?‘ Pán, ktorý položil túto otázku, potom dodal: ‚Viete, že Biblia hovorí: „Splácajte cézarovi, čo mu patrí.“‘ Povedal som mu, že plne súhlasíme s týmto výrokom a plne ho schvaľujeme. Poukázal som na to, že väčšina ľudí, ktorých som počul citovať tento verš, nikdy necitovala druhú polovicu, ktorá hovorí: ‚Splácajte Božie veci Bohu.‘ (Matúš 22:21) Musíme prísť teda k záveru, že nie všetky veci patria cézarovi. Sú isté veci, ktoré patria Bohu. Našou úlohou je zistiť, čo patrí cézarovi a čo patrí Bohu.

Ukázal som mu, že keď sa Ježiša pýtali: ‚Je zákonné platiť cézarovi daň od hlavy, alebo nie?‘, neodpovedal áno alebo nie. Povedal: ‚Ukážte mi mincu na daň od hlavy,‘ rímsky denár. Spýtal sa: ‚Čí je to obraz a nápis?‘ Povedali: ‚Cézarov.‘ Potom povedal: ‚Splácajte teda cézarove veci cézarovi.‘ (Matúš 22:17–21) Inými slovami, plaťte daň cézarovi, pretože určité služby nám poskytuje cézar a my za ne riadne platíme dane. Vysvetlil som, že Jehovovi svedkovia platia dane a nepodvádzajú vládu v tom, čo jej právom patrí.

Potom som uviedol, že Jehovovi svedkovia si nemyslia, že svoj život dlhujú cézarovi. Veria, že svoje uctievanie dlhujú Bohu, a to mu náležite splácajú. Teda keď zaujímame takýto postoj, nemáme v úmysle byť k cézarovi neúctiví. Poslúchame všetky cézarove zákony, ale keď vznikne rozpor, so všetkou úctou si vyberieme poslúchať Boha ako vládcu viac ako ľudí. Muž, ktorý položil túto otázku, potom pred celou skupinou povedal: ‚Proti tomu nemám námietky!‘

Mohli sme tiež zodpovedať veľa otázok o našej kazateľskej činnosti. Mnohí členovia prišli po stretnutí za nami, potriasli si s nami ruky a povedali, že s nami úplne súhlasia — že rodina je kostrou silnej spoločnosti. Každému členovi sme potom dali brožúru Jehovovi svedkovia v dvadsiatom storočí.

Predseda programu, pán Dominguez, mi po stretnutí zatelefonoval a spýtal sa, či by som sa nezastavil uňho v úrade, pretože má viac otázok o našej viere. Mali sme príjemný rozhovor o niekoľkých textoch. Chcel najmä, aby som mu vysvetlil náš postoj ku krvi. On sám povedal, že by transfúziu neprijal, a myšlienky, na ktoré som mu poukázal z brožúry Ako môže krv zachrániť náš život?, ho tak zaujali, že ma pozval, aby som prišiel opäť a aby som členom klubu porozprával o našom postoji ku krvi. Pozval som ďalšieho svedka, Dona Dahla, aby sa ku mne v tomto programe pripojil. Don navštevuje nemocnice a diskutuje o tejto veci s lekármi, keď svedkovia potrebujú operáciu. Spolu sme dôkladne vysvetlili, ako spolupracujeme s lekármi a so správou nemocníc, aby sme im objasnili náš biblický postoj a ponúkli úspešné alternatívy transfúzie krvi.“ — 3. Mojžišova 17:10–12; Skutky 15:19–21, 28, 29.

‚Myslíte tým, že by ste nechali svojho syna zomrieť?‘

„Po stretnutí vyšiel za mnou jeden pán a súkromne sa ma spýtal: ‚Myslíte tým, že by ste nechali svojho syna zomrieť, keby ho po nehode priniesli na pohotovosť a veľmi by krvácal?‘ Uistil som ho, že rozumiem jeho záujmu, lebo aj ja som mal syna a stratil som ho pri výbuchu lietadla nad Lockerbie v Škótsku v roku 1988. V odpovedi som mu ako prvé povedal, že by som nechcel, aby môj syn zomrel.

Nie sme proti lekárom, proti liekom a ani proti nemocniciam. Neuzdravujeme vierou. Potrebujeme služby lekárov. Vložili sme svoju dôveru v Boha a sme si istí, že jeho pokyny v otázke krvi sú na naše trvalé dobro. Boh je v Biblii opísaný ako ‚Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten kto ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť‘. (Izaiáš 48:17) Svojmu Synovi dal schopnosť kriesiť mŕtvych. Ježiš povedal: ‚Ja som vzkriesenie a život. Ten, kto prejavuje vieru vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť; a každý, kto žije a prejavuje vieru vo mňa, vôbec nikdy nezomrie. Veríš tomu?‘ — Ján 11:25, 26.

Jediné, o čo žiadame lekárov, aby pochopili, je, že náš postoj je vecou svedomia a je nezmeniteľný. Nemôžeme o tejto veci vyjednávať o nič viac, ako nemôžeme vyjednávať o Božom zákone o cudzoložstve. Nemohli by sme vyjednávať s Bohom a povedať: ‚Bože, sú nejaké okolnosti, za ktorých by sme sa mohli dopustiť cudzoložstva?‘ Potom som tomu mužovi povedal: ‚Pýtate sa ma, či by som nechal svojho syna zomrieť odmietnutím transfúzie krvi. Nemajte mi to za zlé, ale rád by som sa vás spýtal, či by ste nechali svojho syna zomrieť vo vojenskej službe nejakého národa.‘ Okamžite a dôrazne odpovedal: ‚Áno! Pretože je to jeho povinnosť.‘ Povedal som: ‚Dovolili by ste svojmu synovi zomrieť za vec, v ktorú veríte. Dovoľte, aby môj syn mal tú istú výsadu.‘

Je zaujímavé, k čomu to všetko viedlo. Predseda programu, pán Dominguez, pozval moju manželku a mňa na večeru s ním a s jeho manželkou. Myslel si, že jeho manželka je obeťou mylných informácií a predstáv o Jehovových svedkoch. Mal pravdu. Mala mylné informácie. Strávili sme príjemný večer a jeho manželka kládla mnoho otázok o nás a o našom diele, a nechala nás podrobne odpovedať. Na druhý deň nám zatelefonoval a povedal, že jeho manželka sa zo stretnutia s mojou manželkou a so mnou veľmi tešila a že si myslí, že sme veľmi milí ľudia.

Pána Domingueza ďalej pravidelne navštevujem a on prejavuje hlboký záujem o Bibliu. Povedal mi: ‚Bez váhania vás povzbudzujem k tomu, aby ste sa spojili s predsedami programu všetkých Rotaryklubov v celej pobrežnej oblasti San Francisca a ponúkli sa, že prednesiete ich klubu podobnú prednášku, akú ste mali v našom klube. Ako odporúčanie môžete použiť moje meno, a keď sa so mnou spoja, rád vám dám najvyššie odporúčanie, aby vás pozvali ako hosťujúceho rečníka.‘

Rotarykluby sú medzinárodné. Bolo by možné, že by ostatné kluby v Spojených štátoch a na celom svete otvorili svoje dvere vystúpeniu Jehovových svedkov?“

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 18]

Pán Renan Dominguez (vľavo) a brat Ernest Garrett