Cesta k zotaveniu
JE ÚPLNE normálne, že ľudia po infarkte pociťujú strach a znepokojenie. Dostanem ďalší infarkt? Zostanem invalidný alebo budem obmedzený bolesťou, stratou sily a vitality?
John, o ktorom sa hovorilo v druhom článku, dúfal, že ťažkosti a bolesti v hrudníku časom ustúpia. No po niekoľkých mesiacoch povedal: „Doposiaľ neustúpili. To ma spolu s faktom, že sa rýchlo unavím a ľahko sa mi rozbúši srdce, vedie k tomu, že si stále kladiem otázku: ‚Som na pokraji ďalšieho infarktu?‘“
Jane zo Spojených štátov, ktorá dostala srdcový infarkt krátko po tom, čo ovdovela, priznáva: „Myslela som si, že nebudem ďalej žiť alebo že dostanem ďalší srdcový infarkt a zomriem. Zmocnila sa ma panika, pretože som sa musela starať o tri deti.“
Hiroši z Japonska rozpráva: „Bol som šokovaný, keď mi povedali, že moje srdce už nedokáže pracovať tak ako predtým; pumpovacia kapacita môjho srdca klesla o 50 percent. Bolo takmer isté, že budem musieť obmedziť niektoré svoje činnosti služobníka Jehovových svedkov, pretože som nedokázal urobiť ani polovicu z toho, čo som robil predtým.“
Ak niekto cíti, že jeho sila je obmedzená, môže to v ňom vyvolať záchvaty depresie a pocity neužitočnosti. Marie, 83-ročná Austrálčanka, ktorá sa celým časom venovala kazateľskému dielu Jehovových svedkov, si povzdychla: „Zarmútilo ma, že už nie som schopná robiť to, čo predtým. Namiesto toho, aby som pomáhala druhým, potrebovala som pomoc ja sama.“ Harold z Južnej Afriky komentoval svoj stav takto: „Tri mesiace som nebol schopný pracovať. Nemohol som robiť viac, než sa prechádzať po záhrade. Bolo to skľučujúce!“
Keď Thomas z Austrálie prežil druhý infarkt, potreboval operáciu — srdcový bypass. Povedal: „Zle znášam bolesti, a preto bolo pre mňa ťažké čo len pomyslieť na to, že by som mal podstúpiť veľkú operáciu.“ Jorge z Brazílie komentoval dôsledky srdcovej operácie takto: „Keďže moja finančná situácia je biedna, obával som sa, že zanechám svoju manželku opustenú a bez pomoci. Mal som pocit, že už nebudem dlho žiť.“
Zotavovanie
Čo mnohým pomohlo, aby sa zotavili a opäť získali citovú rovnováhu? Jane poznamenala: „Vždy, keď som cítila, že sa ma zmocňuje panika, obracala som sa v modlitbe k Jehovovi a uvrhla som naňho svoje bremená a tam som ich nechala.“ (Žalm 55:22) Modlitby pomáhajú človeku načerpať silu a získať pokoj mysle, čo je veľmi dôležité pri prekonávaní úzkostlivých starostí. — Filipanom 4:6, 7.
John a Hiroši absolvovali rehabilitačný program. Správna diéta a cvičenie posilnili ich srdce natoľko, že obaja mohli opäť začať pracovať. Svoje duševné a citové uzdravenie obaja pripisujú posilňujúcej moci Božieho ducha.
Thomas za podpory kresťanských bratov nazbieral odvahu a podrobil sa chirurgickému zákroku. Povedal: „Pred operáciou ma navštívil dozorca a modlil sa so mnou. Vo veľmi vrúcnej, naliehavej prosbe žiadal Jehovu, aby ma posilnil. V tú noc som zameral svoju pozornosť na jeho modlitbu a pociťoval som to ako veľké požehnanie, že máme starších, ako je on, ktorých empatia v období, keď je človek precitlivený, prispieva k liečebnému procesu.“
Anna z Talianska sa vyrovnáva s depresiou takto: „Keď som skľúčená, uvažujem o všetkých požehnaniach, ktoré som ako Božia služobníčka už dostala, a o požehnaniach, ktoré prídu pod Božím Kráľovstvom. To mi pomáha opäť získať pokoj.“
Marie je vďačná za pomoc od Jehovu. Rodina jej poskytla oporu a ona hovorí: „Moji duchovní bratia a sestry, z ktorých každý musí niesť svoj vlastný náklad, si urobili čas, aby ma navštívili, zatelefonovali mi alebo mi poslali pohľadnicu. Ako by som mohla zostať smutná, keď mi je prejavovaná toľká láska?“
Srdcia nesmú zostať osamelé
Hovorí sa, že srdce, ktoré sa lieči, by nemalo zostať osamelé. Podpora zo strany rodiny a priateľov zohráva veľkú, pozitívnu úlohu v zotavovaní tých, ktorí potrebujú, aby sa im zahojilo srdce, a to doslovne i obrazne.
Michael z Južnej Afriky hovorí: „Je ťažké vysvetliť druhým, čo znamená byť skľúčený. Ale keď vojdem do sály Kráľovstva, veľmi ma hreje pri srdci a povzbudzuje ma záujem, ktorý o mňa bratia prejavujú.“ Henry z Austrálie bol takisto posilnený hlbokou láskou a porozumením, ktoré mu prejavili členovia jeho zboru. Povedal: „Skutočne som potreboval tie nežné slová povzbudenia.“
Jorge si ocenil hlboký záujem, ktorý ostatní prejavili tým, že finančne podporovali jeho rodinu až dovtedy, kým mohol opäť pracovať. Podobne si Olga zo Švédska ocenila praktickú pomoc, ktorú jej a jej rodine poskytli mnohí duchovní bratia a sestry. Niektorí sa postarali o nákupy, zatiaľ čo iní upratali dom.
Často sa stáva, že pacienti so srdcovým ochorením musia obmedziť činnosti, ktoré mali veľmi radi. Sven zo Švédska rozpráva: „Niekedy, keď je príliš veterné alebo chladné počasie, musím upustiť od toho, aby som išiel do služby, pretože takéto počasie vyvoláva vaskulárny spazmus. Cením si porozumenie, ktoré mi v tomto ohľade prejavujú mnohí svedkovia z nášho zboru.“ A aj keď Sven musí zostať v posteli, môže si vypočuť zhromaždenie, pretože milujúci bratia mu ho nahrajú na kazetu. „Vďaka nim som stále informovaný o tom, čo sa deje v zbore, preto mám pocit, ako keby som bol prítomný.“
Marie, ktorá je pripútaná na lôžko, pociťuje ako požehnanie to, že k nej prichádzajú ľudia, s ktorými môže študovať Bibliu. Tak môže i naďalej hovoriť s inými o úžasnej budúcnosti, ktorú s radosťou očakáva. Thomas je vďačný za prejavovaný záujem: „Starší sú veľmi ohľaduplní a prideľujú mi menej úloh.“
Rodiny potrebujú pomoc
Situácia môže byť pre členov rodiny rovnako náročná ako pre postihnutého. Sú vystavení mnohým stresom a pociťujú obavy. Alfred z Južnej Afriky v súvislosti s úzkosťou, ktorú pociťuje jeho manželka, povedal: „Keď som sa vrátil z nemocnice domov, moja manželka ma mnohokrát v noci budila, aby sa uistila, či som v poriadku, a trvala na tom, aby som každé tri mesiace chodil k lekárovi na kontrolu.“
Príslovia 12:25 uvádzajú, že ‚úzkostlivá starosť v srdci je to, čo človeka skláňa‘. Carlo z Talianska poznamenal, že po tom, ako prekonal srdcový infarkt, jeho milujúca manželka, ktorá mu je veľkou oporou, „upadla do depresie“. Lawrence z Austrálie povedal: „Jednou z vecí, na ktoré treba dbať, je to, aby bolo postarané o tvojho partnera. Môže to byť preňho veľmi veľká záťaž.“ Malo by sa teda stále myslieť na potreby všetkých členov rodiny vrátane detí. Situácia si môže od nich vyžadovať citovú i fyzickú daň.
James, ktorý bol spomenutý v druhom článku, sa po srdcovom infarkte svojho otca stiahol do ulity. Povedal: „Mal som pocit, že sa už nikdy viac nebudem môcť zabávať, pretože som si myslel, že v momente, keď sa začnem baviť, sa stane niečo zlé.“ Keď sa však zdôveril so svojimi obavami otcovi a začal pracovať na udržiavaní dobrej komunikácie s ostatnými, pomohlo mu to, aby sa jeho obavy zmiernili. V tom období James urobil ešte niečo, čo veľmi ovplyvnilo jeho život. Povedal: „Zlepšil som svoje osobné štúdium Biblie a prípravu na kresťanské zhromaždenia.“ O tri mesiace neskôr oddal svoj život Jehovovi a symbolizoval to krstom vo vode. „Odvtedy,“ hovorí, „som si vypestoval veľmi blízky vzťah k Jehovovi. Vďačím mu skutočne za veľmi veľa.“
Po srdcovom infarkte má človek čas na to, aby prehodnotil svoj život. Napríklad John zmenil svoj náhľad. Povedal: „Začneš si uvedomovať, aké prázdne sú svetské snaženia a aká dôležitá je láska k rodine a k priateľom, ako aj to, akú cenu máme v Jehovových očiach. Môj vzťah k Jehovovi, k mojej rodine a k mojim duchovným bratom a sestrám je pre mňa teraz ešte dôležitejší.“ Pri pohľade späť na traumu, ktorú zažil, dodal: „Nedokážem si predstaviť, ako by som zvládol túto situáciu bez nádeje, že príde čas, keď sa všetky tieto veci napravia. Keď na mňa doľahnú tiesnivé pocity, začnem premýšľať o budúcnosti, a potom sa mi to, čo sa deje teraz, zdá menej podstatné.“
Všetci títo ľudia, ktorí prežili srdcový infarkt, prekonávali svoje zdary a nezdary na ceste k zotaveniu s nádejou, ktorá je pevne založená na Kráľovstve, o ktoré sa máme modliť, ako nás to učil Ježiš Kristus. (Matúš 6:9, 10) Božie Kráľovstvo prinesie ľudstvu večný život v dokonalosti na rajskej zemi. Vtedy budú navždy odstránené všetky srdcové ochorenia, ako aj všetky ostatné telesné neduhy. Nový svet je priamo predo dvermi. Áno, to najlepšie, čo môže život ponúknuť, ešte len príde! — Jób 33:25; Izaiáš 35:5, 6; Zjavenie 21:3–5.
[Obrázok na strane 13]
Podpora zo strany rodiny a priateľov zohráva pozitívnu úlohu v zotavovaní