Louis Pasteur — čo odhalila jeho práca

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FRANCÚZSKU

MÔŽE život vzniknúť samovoľne? V 19. storočí si niektorí vedci mysleli, že môže. Mysleli si, že život môže vzniknúť sám od seba z neživej hmoty, bez zásahu stvoriteľa.

Ale jeden jarný večer v apríli 1864 si publikum v zasadacej sále parížskej univerzity Sorbonna vypočulo niečo iné. V majstrovskom výklade pred komisiou vedcov Louis Pasteur úspešne krok za krokom vyvrátil teóriu samoplodenia.

Táto prednáška i neskoršie objavy ho urobili „jedným z najväčších vedcov sveta“, ako uvádza The World Book Encyclopedia. Ale prečo tento muž urobil na ľudí svojej doby taký dojem a ako sa stal známym na celom svete? Ako môžeme mať my dnes úžitok z niektorých jeho objavov?

Prvé výskumy

Louis Pasteur sa narodil v roku 1822 v mestečku Dôle na východe Francúzska. Jeho otec, garbiar, mal so svojím synom veľké plány. Napriek tomu, že Louis mal umelecké sklony a aj skutočný umelecký talent, pustil sa do štúdia vied. Doktorát vied získal vo veku 25 rokov.

Jeho prvý výskum sa týkal kyseliny vínnej, ktorú obsahuje usadenina ponechaná vo vínnych sudoch. Výsledky tohto výskumu využili ďalší výskumníci o niekoľko rokov neskôr, a tým bol položený základ pre modernú organickú chémiu. Pasteur sa potom pustil do štúdia kvasných prvkov.

Už pred Pasteurovým výskumom sa vedelo o existencii takých kvasných prvkov, ako sú kvasinky. Ale myslelo sa, že sú výsledkom kvasenia. Pasteur však dokázal, že tieto kvasné prvky nie sú výsledkom kvasenia, ale ho, naopak, spôsobujú. Ukázal, že každý druh kvasných prvkov spôsobuje iný druh kvasenia. Správa, ktorú na tento námet publikoval v roku 1857, je dnes považovaná za „rodný list mikrobiológie“.

Odvtedy jeho prác a objavov pribúdalo. Vzhľadom na jeho dobré meno sa výrobcovia octu v Orléans obrátili naňho s prosbou, aby im pomohol vyriešiť ich početné technické problémy. Pasteur dokázal, že prvkom spôsobujúcim premenu vína na ocot je to, čo sa dnes nazýva mikroorganizmus, ktorý bol prítomný na povrchu tekutiny. Na konci svojho výskumu predniesol pred výrobcami octu a mestskými hodnostármi svoju slávnu „Prednášku o vínnom octe“.

Pasterizácia

Výskum kvasenia umožnil Pasteurovi dospieť k záveru, že väčšinu problémov s kontamináciou v potravinárskom priemysle spôsobujú mikróby. Mikróby sú prítomné vo vzduchu alebo v nedostatočne umytých nádobách. Pasteur poukázal na to, že kazeniu potravinových produktov by sa dalo zabrániť lepšou hygienou a že kazeniu tekutiny by sa dalo predísť tak, že sa na niekoľko minút zahreje na teplotu v rozmedzí 50 až 60 stupňov Celzia. Táto metóda bola prvý raz použitá pri víne, aby sa zabránilo nežiaducemu kvaseniu. Hlavné mikróby boli zničené bez toho, aby sa výrazne zmenila chuť alebo vôňa.

Tento proces, nazvaný pasterizácia, ktorý Pasteur patentoval, spôsobil revolúciu v potravinárskom priemysle. Dnes sa táto metóda pri víne už nepoužíva, ale je stále vyhovujúca pre mnoho produktov, ako mlieko a ovocný džús. Možno však použiť aj iné metódy, napríklad sterilizáciu, ktorá si vyžaduje oveľa vyššiu teplotu.

Ďalší veľký priemysel, ktorý mal úžitok z Pasteurovho výskumu, bolo pivovarníctvo. V tom čase mali Francúzi veľa výrobných problémov a silnú nemeckú konkurenciu. Pasteur sa pustil do práce a dal pivovarníkom veľa rád. Odporučil im, aby dbali na čistotu pivovarskej mladiny i na celkovú čistotu okolitého vzduchu. Úspech sa dostavil okamžite a Pasteur získal potom veľa patentov.

Život pochádza zo života

Už od staroveku sa objavovali tie najfantastickejšie predstavy vysvetľujúce vznik hmyzu, červíkov a ďalších tvorov v rozkladajúcej sa hmote. Napríklad v 17. storočí sa jeden belgický chemik pýšil tým, že spôsobil vznik myší, keď napchal špinavú blúzu do džbána s pšenicou!

V Pasteurovom čase to bola vo vedeckej komunite horúca téma. Postaviť sa proti obhajcom samoplodenia bolo skutočne ťažké. Ale Pasteur si vzhľadom na to, čo zistil pri výskume kvasenia, veril. Preto sa podujal na ďalšie experimenty s cieľom raz a navždy skoncovať s predstavou samoplodenia.

Jedným z najslávnejších je jeho experiment pomocou fľašiek s labutím hrdlom. Tekutá potravina ponechaná na vzduchu v neuzavretej fľaške sa rýchlo nakazí mikróbmi. Keď je však tá istá tekutá látka uskladnená vo fľaške, ktorá je na konci zakrivená do tvaru labutieho krku, zostáva nenakazená. Prečo je to tak?

Pasteurovo vysvetlenie bolo jednoduché: Pri prechádzaní labutím hrdlom sa baktérie vo vzduchu uložia na povrchu skla, takže keď sa vzduch dostane k tekutine, je sterilný. Mikróby, ktoré sa objavia v otvorenej fľaške, sa nevytvárajú samovoľne v tekutej potravine, ale sú prenášané vzduchom.

Aby Pasteur ukázal dôležitosť vzduchu ako nositeľa mikróbov, išiel na Mer de Glace, ľadovec vo francúzskych Alpách. V nadmorskej výške asi 2000 metrov otvoril svoje zapečatené fľašky a vystavil ich vzduchu. Z 20 fľašiek sa kontaminovala len jedna. Potom išiel na úpätie pohoria Jura a experiment zopakoval. Tu, v oveľa nižšej nadmorskej výške, sa kontaminovalo osem fľašiek. Tak dokázal, že vo vyšších polohách je vďaka čistejšiemu vzduchu menšie riziko kontaminácie.

Pomocou takých experimentov Pasteur presvedčivo dokázal, že život pochádza len z už existujúceho života. Nikdy nevzniká samovoľne, teda sám od seba.

Boj proti infekčným chorobám

Keďže kvasenie si vyžaduje prítomnosť mikróbov, Pasteur dospel k záveru, že to isté musí platiť aj pri nákazlivých chorobách. Skúmanie choroby priadky morušovej, vážneho hospodárskeho problému výrobcov hodvábu na juhu Francúzska, potvrdilo, že má pravdu. Za niekoľko rokov objavil príčiny dvoch chorôb a navrhol prísne metódy výberu zdravých jedincov priadky, ktorý by zabránil epidémii.

Keď Pasteur študoval choleru hydiny, všimol si, že jedna kultúra choroboplodných zárodkov, ktorá mala len niekoľko mesiacov, nevyvolala u kurčiat chorobu, ale ich, naopak, pred chorobou ochránila. Tak vlastne zistil, že kurčatá môže imunizovať, keď ich infikuje oslabenou formou choroboplodných zárodkov.

Pasteur nebol prvý, kto použil očkovanie. Už pred ním ho použil Angličan Edward Jenner. Ale Pasteur ako prvý použil skutočného nositeľa choroby v oslabenej forme a nepoužil len nejaký príbuzný mikrób. Bol tiež úspešný v očkovaní proti slezinovej sneti, infekčnej chorobe teplokrvných zvierat, ako napríklad dobytka a oviec.

Potom sa vydal viesť svoj posledný a najslávnejší boj, proti besnote. Hoci si to Pasteur neuvedomoval, v boji proti besnote sa stretol so svetom celkom odlišným od sveta baktérií. Teraz mal do činenia s vírusmi, so svetom, ktorý nemohol uvidieť pod mikroskopom.

Šiesteho júla 1885 vzala jedna matka svojho deväťročného syna do Pasteurovho laboratória. Dieťa práve pohrýzol besný pes. Napriek matkiným prosbám Pasteur odmietal chlapcovi pomôcť. Nebol lekár a riskoval by obvinenie z nezákonnej liečby. A navyše, ešte nevyskúšal svoje metódy na človeku. Požiadal však svojho spolupracovníka Dr. Granchera, aby malého chlapca zaočkoval. On to urobil, a výsledok bol dobrý. Spomedzi 350 ľudí, ktorí boli liečení za necelý rok, len jeden človek — privedený príliš neskoro — neprežil.

Medzitým sa Pasteur venoval nemocničnej hygiene. V pôrodnici v Paríži každoročne zomieralo následkom puerperálnej horúčky veľa žien. Pasteur navrhol sterilné postupy a prísnu hygienu, najmä hygienu rúk. Neskoršie výskumy anglického chirurga Josepha Listera a ďalších dokázali správnosť Pasteurových záverov.

Hodnotná práca

Pasteur zomrel v roku 1895. Ale jeho práca bola hodnotná a z niektorých jej aspektov máme úžitok dodnes. Preto bol Pasteur nazvaný „dobrodincom ľudstva“. Jeho meno sa stále spája s vakcínami a postupmi, ktoré sa mu všeobecne pripisujú.

L’Institut Pasteur, inštitút založený v Paríži ešte za Pasteurovho života na liečbu besnoty, je dnes vychýreným strediskom štúdia infekčných chorôb. Inštitút je známy najmä svojou prácou na vakcínach a liekoch — a to najmä od roku 1983, keď tím jeho vedcov vedený profesorom Lucom Montagnierom ako prvý identifikoval vírus aidsu.

Spor týkajúci sa samovoľného vzniku života, do ktorého sa Pasteur zapojil a z ktorého vyšiel víťazne, nebol len vedeckou slovnou potýčkou. Bol niečím viac než len zaujímavou témou, o ktorej medzi sebou diskutovalo niekoľko vedcov a intelektuálov. Mal oveľa väčší význam — súvisel s dokladmi o existencii Boha.

François Dagognet, francúzsky filozof špecializovaný na vedy, poznamenáva, že Pasteurovi „protivníci, tak materialisti, ako i ateisti, boli presvedčení, že môžu dokázať, že z rozkladajúcich sa molekúl môže vzniknúť jednobunkový organizmus. To im umožňovalo vylúčiť zo stvorenia Boha. Avšak Pasteur vedel, že prechod zo smrti do života nie je možný.“

Aj dnes všetky doklady z experimentovania, histórie, biológie, archeológie a antropológie stále ukazujú to, čo dokázal Pasteur — že život môže vzniknúť len z už existujúceho života, nie z neživej hmoty. A doklady tiež jasne ukazujú, že život sa reprodukuje „podľa svojho druhu“, ako uvádza biblická správa v 1. Mojžišovej. Potomstvo je vždy rovnakého „druhu“ alebo typu ako rodičia. — 1. Mojžišova 1:11, 12, 20–25.

Takže Louis Pasteur, či už vedome alebo nevedome, poskytol svojou prácou silný doklad a svedectvo vylučujúce evolučnú teóriu a potvrdzujúce absolútnu nevyhnutnosť toho, že život, ktorý sa objavil na zemi, musel mať stvoriteľa. Jeho dielo odzrkadľovalo to, čo uznal pokorný žalmista: „Vedzte, že Jehova je Boh. To on nás urobil, a nie my sami.“ — Žalm 100:3.

[Obrázky na strane 25]

Hore: prístroj, ktorý sa používal na pasterizovanie vína a zničenie nežiaducich mikróbov; dole: maľba zobrazujúca tento proces

[Obrázok na strane 26]

Pasteurove experimenty vyvrátili teóriu samoplodenia

[Prameň ilustrácií na strane 24]

Všetky fotografie na stranách 24–26: © Institut Pasteur