Návšteva u gorily pralesnej horskej

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Tanzánii

V OBLASTI vulkanického pohoria na hraniciach Rwandy a Konžskej demokratickej republiky ich žije iba asi 320. Ďalších 300 žije v nepreniknuteľnom pralese v Ugande. Áno, hovoríme o gorilách pralesných horských, ktoré patria medzi najvážnejšie ohrozené cicavce na svete!

Americká zoologička Dian Fosseyová urobila veľa pre to, aby vyvolala záujem verejnosti o osud týchto tvorov. Fosseyová prišla do Afriky koncom šesťdesiatych rokov, aby mohla študovať život goríl pralesných horských. V tom čase ich stav veľmi prudko klesal následkom pytliactva. Táto odvážna vedkyňa sa rozhodla žiť pustovníckym životom v pohorí Virunga a rýchlo si získala priateľstvo goríl, ktoré tam žili. Fosseyová svoje zistenia publikovala v článkoch rôznych časopisov a v knihe Gorillas in the Mist (Gorily v hmle). Časom, so stále silnejším odhodlaním chrániť svojich chlpatých priateľov, začala viesť skutočnú vojnu proti pytliakom. Stala sa však obeťou svojho vlastného ťaženia, keď bola v roku 1985 zavraždená neznámym útočníkom.

Podnietení túžbou uvidieť tieto pokojné tvory na vlastné oči, v roku 1993 sme sa spolu s manželkou rozhodli, že si trúfneme vstúpiť do gorilieho domova. Dovoľte nám znovu si tento vzrušujúci zážitok oživiť v mysli.

Začína sa to tým, že pod vedením sprievodcov absolvujeme hodinový výstup z úpätia vulkánu Visoke vysokého 3700 metrov k okraju Národného parku Volcans v Rwande. Počas vítanej prestávky na oddych nám sprievodcovia vysvetľujú, ako sa máme správať v blízkosti goríl. Hovoria nám, že povolenie uvidieť túto výnimočnú skupinu zvierat môže dostať len osem návštevníkov denne. Tak sa znižuje riziko, že by sa nakazili nejakými chorobami, a predchádza sa aj rušivým zásahom do ich spôsobu života.

„Keď vojdeme do pralesa, musíme hovoriť potichu,“ pripomína nám sprievodca. „To nám umožní pozorovať aj iné zvieratá a vtáky v pralese, pretože okrem goríl pralesných horských tu žijú aj mačiaky diadémové zlaté, antilopy chochlatky čiernočelé, kudu krovinný, slony, a dokonca byvoly africké.“

Sme tiež upozorňovaní na to, že v parku je veľa pŕhľavy a mravcov a že možno budeme musieť prechádzať cez zahmlený a blatistý buš. S manželkou sa pozrieme jeden na druhého. Veď my na to vôbec nie sme vybavení! Priateľskí sprievodcovia nás však vytrhli z biedy a požičali nám oblečenie do dažďa a čižmy.

Náš sprievodca nám potom vysvetľuje, že gorily sú veľmi náchylné na ľudské choroby, a preto v záujme ochrany ich zdravia musí každý, kto je chorý alebo vie, že by mohol prenášať nejakú infekčnú chorobu, zostať tu. „Ak v blízkosti goríl pocítite nutkanie na kašeľ alebo na kýchnutie, prosíme vás, aby ste sa odvrátili od goríl a aby ste si pritom zakryli nos a ústa,“ hovorí jeden zo sprievodcov. „Pamätajte na to, že my sme hosťami v ich hmlistom domove.“

Sme blízko pri nich, len sa ich dotknúť!

Náš výstup je čoraz strmší. Vystúpili sme do výšky 3000 metrov. Vzduch je tu riedky, čo spôsobuje, že sa nám dosť ťažko dýcha, a chodníky sú úzke. Kocháme sa však pohľadom na krásu stromov hagénie s horizontálne rozprestretými konármi, ktoré sú obrastené hustým porastom machu, papradí a orchideí. Vďaka tomu prales svojou nádherou pripomína raj.

Sprievodcovia teraz začínajú hľadať miesto, kde videli gorily deň predtým, hoci gorily sú stále na pochode, hľadajúc čerstvú potravu. „Pozrite sa tam!“ zvolá ktosi. V mäkkom poraste je vyšliapané lôžko či pelech striebrochrbtej gorily.

„Voláme ho Umugome,“ vysvetľuje sprievodca. „Keď samec gorily dosiahne vek 14 rokov, jeho chrbát obelie ako striebro. Vtedy ho začnú považovať za vodcu skupiny. Len striebrochrbtý samec sa pári so všetkými samicami. Ak sa o to pokúsia mladšie samce, ihneď sú odmietnuté! Ak však nejaký súper zabije striebrochrbtého samca, zabije aj všetko jeho potomstvo. Potom sa nový vodca ujme vedenia a splodí potomstvo so samicami v skupine.“

„Ako dlho môže gorila žiť?“ pýta sa ktosi z našej skupiny, keď vstupujeme so sprievodcami do nádherného bambusového lesa.

„Do 40 rokov,“ znie tichá odpoveď.

„Pst! Psst!“ šepce ktosi, keď sa ozve hlboké zachrochtanie. „Čo to bolo? Gorila?“ Nie, to iba jeden z našich sprievodcov napodobňuje gorilie chrochtanie v snahe vyvolať reakciu. Musíme byť naozaj veľmi blízko!

A skutočne, iba 5 metrov od nás je asi 30 goríl! Sprievodcovia nám hovoria, aby sme si čupli a boli ticho. „Neukazujte na ne prstom,“ prosí nás sprievodca, „lebo si môžu myslieť, že do nich niečo hádžete. A, prosím, nevykrikujte. Keď fotografujete, pohybujte sa pomaly a opatrne a nepoužívajte blesk.“

Sme blízko pri nich, len sa ich dotknúť! Skôr ako by však niekto mohol poslúchnuť toto nutkanie, sprievodca šepká: „Nedotýkajte sa ich!“ Len čo to dopovie, pristupujú k nám dve gorilie mláďatá, aby nás „skontrolovali“. Sprievodca ich jemne švihne malým konárikom, načo sa títo dvaja mladí zvedavci skotúľajú dolu svahom a potom sa pustia zápasiť ako malé deti. Keď však začne ísť do tuhého, zasiahne do hry „mama“.

Striebrochrbtý samec nás pozoruje z určitej vzdialenosti. Zrazu sa pohne smerom k nám a sadá si iba niekoľko metrov od miesta, kde sedíme my. Je obrovský a musí vážiť dobrých 200 kilogramov! Je príliš zaneprázdnený svojím jedením, než aby nám venoval priveľa pozornosti, ale predsa nás stále „jedným okom“ sleduje. V skutočnosti je jedenie hlavnou činnosťou goríl! Striebrochrbtý samec môže zjesť až 30 kilogramov potravy denne. A každý jedinec v skupine je od rána do večera zaneprázdnený hľadaním potravy. Niekedy ich možno vidieť, ako zápasia o „dobroty“, ktoré našli.

Ich obľúbenou potravou je dreň stoniek obrovských starčekov. Obľubujú aj divý zeler, korienky niektorých rastlín a bambusové výhonky. Niekedy si dokonca urobia aj „šalát“, zmiešajúc bambusové výhonky so zelenými listami bodliakov, pŕhľavy, lipkavca a rôznych korienkov a popínavých rastlín. „Prečo sa gorily nepopŕhlia pŕhľavou, ktorú trhajú a čistia?“ pýta sa niekto. Sprievodca vysvetľuje: „Na dlaniach majú hrubú vrstvu kože.“

Tešíme sa z tejto pokojnej scény, keď tu zrazu sa veľký samec stavia na nohy, udiera si päsťami do hrude a pritom desivo škrieka, až nám z toho ide mráz po chrbte! Vyrúti sa smerom k jednému zo sprievodcov a náhle sa zastaví tesne pred ním. Vrhne na sprievodcu zúrivý pohľad! Ale náš sprievodca nepodlieha panike. Namiesto toho si čupne, začne chrochtať a pomaly ustupuje. Zdá sa, že striebrochrbtý samec chcel na nás len zapôsobiť svojou silou a mocou. A verte mi, podarilo sa mu to!

Sprievodcovia nám teraz naznačujú, že už je čas ísť. Ako hostia „v hmle“ sme strávili len o čosi viac ako hodinu s týmito obdivuhodnými pokojnými tvormi. Táto návšteva, hoci aj krátka, je jedným z našich najnezabudnuteľnejších zážitkov. Nemôžeme nemyslieť na biblický sľub prichádzajúceho nového sveta, v ktorom budú ľudia i zvieratá stále žiť v mieri medzi sebou! — Izaiáš 11:6–9.

[Mapy na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Teritórium gorily pralesnej horskej

KONŽSKÁ DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA

jazero Kivu

UGANDA

RWANDA

AFRIKA

Zväčšená časť

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.