Labyrinty a bludiská — čo je na nich také fascinujúce?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Británii

Hoci sa slová „labyrint“ a „bludisko“ dajú používať zameniteľne, ich štruktúra je veľmi odlišná. V labyrinte sa chodník kľukatí smerom k jeho stredu. Naproti tomu v bludisku môžu byť slepé uličky a správna cesta — keď ju človek nájde — zvyčajne vedie celým bludiskom a vyúsťuje na jeho druhom konci.

Labyrinty i bludiská môžu ľudí, ktorí do nich vojdú, vystrašiť, zmiasť či znechutiť. No staroveké labyrinty sú späté aj s ľudovými poverami. Prečo potom stavitelia kostolov takzvaného kresťanstva prevzali používanie labyrintov vo svojich stavbách? Odpoveď je veľmi zaujímavá.

ČO BOLO najväčším staviteľským činom starovekých Egypťanov? Niektorí napísali, že to neboli pyramídy, ako sa všeobecne usudzuje, ale skôr ich mohutný labyrint. Bol postavený pri jazere Moeris známom dnes ako Kárúnske jazero, ktoré leží západne od rieky Níl a 80 kilometrov južne od súčasného mesta Káhira.

Grécky historik Herodotos v piatom storočí pred n. l. napísal: „Navštívil som to miesto [labyrint] a zistil som, že opis nevystihuje skutočnosť; lebo ak by aj bolo možné dať dohromady všetky hradby a iné veľdiela Grékov, ani tak by sa tomuto labyrintu z hľadiska prácnosti a nákladov nevyrovnali.“ A dodal: „Labyrint je väčšie dielo ako pyramídy.“ O štyri storočia neskôr iný grécky historik, Strabón, vyhlásil, že tento labyrint je „dielom, ktoré sa vyrovná pyramídam“, i keď v tom čase už bol z veľkej časti schátraný.

V roku 1871 navštívil túto oblasť historik F. Barham Zincke a polohu labyrintu napokon zistil v roku 1888 archeológ Flinders Petrie. V tom čase boli z labyrintu už len malé pozostatky a dnes sa o ňom turistické príručky zmieňujú len zriedka. Labyrint bol však kedysi známy. Ako vyzeral a prečo ho postavili?

Opis a účel

Labyrint bol postavený v ranom období histórie Egypta, možno ešte predtým ako sa v Egypte usadili Hebreji. (1. Mojžišova 46:1–27) Mal údajne 3000 miestností, ktoré boli rovnomerne rozdelené do dvoch podlaží, z ktorých jedno bolo pod zemou. Celkovú plochu mal približne 70 000 štvorcových metrov.

Komplikovaný systém chodieb, nádvorí, miestností a stĺporadí labyrintu bol taký zložitý a mätúci, že cudzí človek by bez sprievodcu nikdy nenašiel cestu dnu ani von. Väčšina labyrintu bola v úplnej tme a niektoré dvere pri otváraní údajne vydávali desivý zvuk podobný hrmeniu. Po páde egyptskej svetovej veľmoci boli pôsobivé stĺpy z červenej žuly, obrovské kamenné dosky a jemne leštený vápenec rozkradnuté a použité na iných stavbách.

Hoci labyrint vraj slúžil ako centrum, odkiaľ egyptskí králi spravovali krajinu, jeho skutočný účel bol náboženský. Bol to chrámový komplex, kde sa predkladali obete všetkým egyptským bohom. Žiaden návštevník nesmel vidieť spodné miestnosti labyrintu, ktoré ukrývali hrobky kráľov i posvätných krokodílov.

Mýtický význam labyrintu možno najlepšie pochopiť v súvislosti s náboženskými rituálmi okolo egyptského boha Ozirisa, o ktorom Egypťania verili, že bol niekedy kráľom Egypta. Oziris bol bohom mŕtvych, čiže bohom podsvetia.

Mytológia a nesmrteľnosť

Ozirisova smrť bola predvádzaná v každoročnej egyptskej tajomnej dráme. Namiesto Ozirisa bol za veľkého kvílenia a plaču obradne zabitý Apis, posvätný býk. Tento plač sa zmenil na radosť, keď slúžiaci kňaz oznámil ľuďom radostnú správu, že Oziris bol vzkriesený. Tieto tajuplné udalosti boli pre Egypťanov z hľadiska ich nádeje na život veľmi dôležité. Verili, že každý človek, nielen kráľ, sa pri smrti stotožní s Ozirisom.

V knihe The Labyrinth, ktorú vydal profesor S. H. Hooke, sa uvádza: „Prvotný mýtus o Ozirisovi naznačuje, že v Egypte údajne existovali sily, ktoré ohrozovali život kráľa boha, a to na zemi i na onom svete.“ Preto sa verilo, že labyrint svojím mätúcim systémom chodieb poskytuje bohu kráľovi ochranu pred jeho nepriateľmi v tomto živote a aj v tom nasledujúcom — ba dokonca že poskytuje ochranu pred samotnou smrťou.

Táto viera v ľudskú nesmrteľnosť sa v starovekom Egypte i v celom starovekom svete časom pevne zakorenila. Vskutku, učenie o nesmrteľnosti ľudskej duše, ktoré sa počas nasledujúcich storočí rozvinulo, čoskoro prijali nielen králi, ale celé ľudstvo.

Labyrint na Kréte

Labyrint v Knosse na ostrove Kréta bol podľa všetkého postavený niekoľko rokov po labyrinte v Egypte. Hoci jeho miesto sa ešte nepodarilo presne určiť, doklady hovoria, že sa podobal na svoj egyptský vzor, ale že bol oveľa menší.a Naše slovo „labyrint“ je možno príbuzné slovu labrys, čo je dvojitá sekera predstavujúca dva rohy posvätného býka. Tento býk bol význačnou črtou minoského (krétskeho) uctievania, ktoré bolo hlboko ovplyvnené mytológiou.

Krétsky labyrint bol v mytológii preslávený svojím obyvateľom Minotaurom — mytologickým mužom s hlavou býka. Tohto netvora mala údajne porodiť Pasifaé, manželka krétskeho kráľa Minoa. Preto bol nazvaný Minotauros, čo znamená „Minov býk“. Podľa tohto mýtu Atény prehrali vojnu s Krétou a ich ľud bol nútený každých deväť rokov posielať 14 mladých ľudí — 7 chlapcov a 7 dievčat — ako obeť Minotaurovi. Títo mladí ľudia boli potom vpustení do labyrintu, kde zablúdili a kde ich údajne Minotauros zožral.

Po nejakom čase sa však jeden mladík, Teseus, podujal splniť náročnú úlohu — vojsť do labyrintu a zabiť túto mýtickú obludu. Keď Teseus stretol Minotaura, údajne ho zabil svojím mečom. Von sa dostal tak, že sa vrátil rovnakou cestou podľa zlatej nite, ktorú si odmotával z klbka od vstupu do labyrintu. Túto niť mu dala Ariadna, dcéra kráľa Minoa.

Michael Ayrton, ktorý skonštruoval údajný model krétskeho labyrintu, povedal: „Život každého človeka je labyrint, uprostred ktorého je jeho smrť, a možno ešte aj po smrti človek prechádza nejakým záverečným bludiskom, kým sa preňho všetko neskončí.“ Návrat mytologického Tesea z labyrintu v tomto zmysle symbolizoval jeho znovuzrodenie, jeho únik pred smrťou. Opäť sa tu dostáva na povrch učenie o ľudskej nesmrteľnosti.

Grécko a Rím

Na minciach, ktoré sa našli v Knosse, je vyobrazený vzor klasického krétskeho labyrintu. Tento vzor čoskoro napodobnili Gréci i Rimania. Plínius sa zmieňuje o labyrinte na stredomorskom ostrove Samos a o ďalšom na ostrove Lemnos, ktorý sa stal známym vďaka kráse jeho 150 stĺpov. Spomína aj komplikovanú etruskú hrobku, o ktorej už skôr písal pisateľ Varro a v ktorej bol údajne podzemný labyrint.

Významnou črtou mesta Pompeje, ktoré bolo v roku 79 n. l. zničené výbuchom Vezuvu, boli aspoň dva okrasné labyrinty. Jeden z nich, Dom labyrintu, sa preslávil svojím neobyčajným mozaikovým dláždením, ktoré znázorňuje zápas medzi Teseom a Minotaurom. Spisovateľ Marcel Brion tvrdí, že to je „alegória o živote človeka a o náročnej púti, ktorú musí duša absolvovať na tomto a onom svete, kým nedosiahne požehnaný stav nesmrteľnosti“.

Deti sa v starovekom rímskom svete hrávali na labyrintových obrazcoch vytvorených na poliach alebo na dlažbe. Dnes sú vo vykopávkach rímskych víl a ďalších rímskych občianskych budov po celej Európe početné pozostatky mozaikovej dlažby so vzorom labyrintu. No mytologické predstavy sa čoskoro rozšírili ešte ďalej.

Do mnohých krajín

V Halebidovom chráme v Mysore (India) sa nachádza vlys s labyrintom. Bol vyhotovený v 13. storočí n. l. a znázorňuje jednu epizódu z Mahábháraty.

Číňania verili, že zlí duchovia dokážu lietať len rovno, a preto stavali vchody v tvare jednoduchého labyrintu, aby im zabránili vojsť do domovov a do miest.

V Škandinávii je na pobreží Baltského mora vyše 600 kamenných labyrintov. Mnohé z nich údajne postavili miestni rybári, ktorí nimi z poverčivosti prechádzali, aby si zaistili dobrý úlovok a bezpečný návrat.

Na malom ostrove St. Agnes juhozápadne od pobrežia Cornwallu (Anglicko) sa nachádza bludisko, ktoré v roku 1726 postavil jeden strážca majáka na mieste predchádzajúceho, ktoré slúžilo ako predloha.

Pre mnohých je zaujímavé zvlášť to, že labyrint bol začlenený do kostolov kresťanstva. Pouvažujme o niekoľkých príkladoch.

Labyrinty a bludiská kresťanstva

Spomedzi mnohých pozoruhodných labyrintov v náboženských budovách takzvaného kresťanstva medzi najmenšie rozhodne patrí okrúhly vyrezávaný drevený ornament z 15. storočia na vysokej klenbe kostola Panny Márie Redcliffskej v Bristole (Anglicko). Namaľovaný je zlatou a čiernou farbou a má priemer len 20 centimetrov. Najslávnejší labyrint je v katedrále vo francúzskom Chartres. Tento labyrint bol postavený v roku 1235 z modrého a bieleho kameňa a má priemer 10 metrov.

V ďalších stredovekých francúzskych a talianskych katedrálach a kostoloch vrátane katedrál v Amiense, Bayeux, Orléanse, Ravenne a Toulouse boli položené veľké dlážkové bludiská. Bludisko v Remeši bolo zničené pred 200 rokmi a bludisko v katedrále v Mirepoix zobrazuje v strede Minotaura.

V súvislosti so začleňovaním labyrintov do významných náboženských budov jedna odborná kniha hovorí: „Stredoveká cirkev prijala pohanský labyrint a prispôsobila ho svojim účelom tak, že ho doplnila kresťanskou symbolikou.“ Labyrinty sa teda v kostoloch kresťanstva zrejme používali na zobrazenie života kresťana, čo je v zhode s mytológiou zavedenou starovekými Egypťanmi.

Bludiská v kostoloch sa používali aj na to, aby veriaci ‚prešli‘ cestu križiakov do Jeruzalema. Dosiahnutie stredu znamenalo príchod do Jeruzalema a získanie záchrany. Pre niektorých veriacich bolo bludisko cestou pokánia, ktorú absolvovali buď kolenačky, aby získali odpustenie hriechov, alebo ju obradne prešli ako náhradu za púť do Svätej zeme.

Bludiská z mačiny

Zvlášť v Anglicku sa v 12. a 13. storočí stavali labyrinty, ktoré boli vykopané v zemi a ktoré sú známe ako mačinové bludiská. Neskôr sa bezpochyby používali na účely zábavy, ale keďže pripomínali labyrinty v cirkevných budovách, niektorí ľudia im pripísali aj istý náboženský význam. Najväčšie mačinové bludisko na svete, o ktorom si niektorí odborníci myslia, že má vyše 800 rokov, je na obecnom pozemku Saffron Waldenu v grófstve Essex. Je neobyčajné tým, že má štyri veľké vyvýšené rohové bašty. Jeho chodby dosahujú dĺžku takmer 2 kilometre.

W. H. Matthews dáva do súvislosti dejinný a mýtický aspekt a poznamenáva, že bludiská či labyrinty náboženského charakteru „možno považovať za symbolický labyrint pokušení tohto pozemského života, ktorým možno bezpečne prejsť len pomocou Ariadninej nite božskej milosti“. — Mazes and Labyrinths — Their History and Development (Bludiská a labyrinty — ich dejiny a vývoj).

Prekvapuje vás, že bludiská a labyrinty sú neoddeliteľnou súčasťou kresťanstva, hoci majú pohanský pôvod? Môže byť pravé kresťanstvo zlučiteľné s pohanskými poverami?

Zlučiteľné s kresťanskou vierou?

Nech už je história labyrintov akokoľvek pútavá, presvedčenie, ktoré je s nimi späté, nie je zlučiteľné s kresťanskou vierou. Biblia nikde neučí, že ľudská duša je niečo oddelené a odlíšené od tela a že po smrti človeka žije ďalej. Naopak učí, že ľudská duša je smrteľná. Hovorí: „Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ — Ezechiel 18:4.

Božie Slovo, Biblia, je mocné a bolo pripodobnené k meču, „meču ducha“. Kresťania obratne používajú túto zbraň, aby premohli skutočného nadľudského neviditeľného duchovného tvora a jeho démonov, a nie mýtického Minotaura. (Efezanom 6:12, 17) Vďaka tomu majú nezdolnú vieru a istú nádej na záchranu. To ich prevedie cez koniec dnešného systému vecí do nového sveta spravodlivosti — a to viera v mytológiu nikdy nedokáže. — 2. Petra 3:13.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 22]

Bludiská pre zábavu

Pred šesťsto rokmi vznikol nový druh bludiska. Nemal náboženský význam, ale bol určený na okrasu. Zakrátko sa jednoduché bludiská stali bežnou črtou záhrad po celom Anglicku. Tvorba bludísk napokon prešla ku komplikovanejším tvarom a ich chodníky začali byť lemované krušpánom, ktorý možno vkusne zostrihávať.

V nedávnych rokoch sa po celom svete objavilo mnoho moderných spletitých bludísk. Radi ich majú ako deti, tak i dospelí. Dokážu veľmi dobre pobaviť.

[Rámček/obrázok na strane 24]

Kresťanstvo využíva labyrint

Londýnske Westminsterské opátstvo prednedávnom predstavilo tento novo vyšívaný oltárny obrus. Všimnite si uprostred neho labyrint na jednej strane s písmenom „Α“ (alfa, „ZAČIATOK“) a na druhej strane „Ω“ (omega, „KONIEC“). V strede tohto labyrintu si všimnite nápis „I AM“ (ja som), čo predstavuje Jehovu; toto veľké „I AM“ sa nachádza v 2. Mojžišovej 3:14 v King James Version. Je to veľmi zaujímavý novodobý príklad toho, ako je labyrint úzko spätý s dnešným náboženstvom.

[Prameň ilustrácie]

Photo: David Johnson

[Obrázky na strane 21]

Mince zo štvrtého a piateho storočia pred n. l. nájdené v Knosse na Kréte. Všimnite si vzor v tvare labyrintu a býčiu hlavu, ktorá predstavuje Minotaura

[Prameň ilustrácie]

Copyright British Museum

[Obrázok na strane 23]

Najväčšie mačinové bludisko sveta v Saffron Waldene v Anglicku

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Saffron Walden Tourist Office