Neklam sa falošným uvažovaním

„ČO SI to urobila?“ opýtal sa Boh Evy, keď zjedla zo zakázaného stromu. Odpovedala: „Had – on ma podviedol, a tak som jedla.“ ​(1. Mojž. 3:13) Tento ľstivý had, Satan, ktorý ju priviedol k tomu, aby neposlúchla Boha, bol neskôr označený ako „prahad... ktorý zvádza celú obývanú zem“. (Zjav. 12:9)

Správa v 1. Mojžišovej predstavuje Satana ako niekoho prefíkaného, kto vymýšľa lži, aby oklamal neopatrných. Eva sa ním dala oklamať. No nemali by sme si myslieť, že Satan je jediný, kto nás môže oklamať. Biblia nás vystríha pred tým, aby sme ‚neklamali sami seba falošným uvažovaním‘. (Jak. 1:22)

Predstava, že by sme klamali sami seba, sa môže zdať veľmi nepravdepodobná alebo dokonca nemožná. Boh však určite má dôvod, prečo nám dáva také varovanie. Preto urobíme dobre, keď pouvažujeme nad tým, ako by sa mohlo stať, že by sme klamali sami seba, a aké falošné uvažovanie by nás mohlo klamať. Pomôže nám v tom jeden biblický príklad.

Ako pôsobí sebaklam

Perzský kráľ Cýrus Veľký vydal okolo roku 537 pred n. l. výnos, ktorý umožňoval Židom zajatým v Babylone vrátiť sa do Jeruzalema a znovu postaviť chrám. (Ezdr. 1:1, 2) V súlade s Jehovovým predsavzatím ľud nasledujúci rok položil základy nového chrámu. Navrátilci sa veľmi radovali a chválili Jehovu za to, že požehnal začiatok tejto významnej stavby. (Ezdr. 3:8, 10, 11) Zakrátko sa však zdvihla vlna odporu proti stavbe a ľud zmalomyseľnel. (Ezdr. 4:4) Asi 15 rokov po návrate z Babylona Peržania zakázali v Jeruzaleme všetky stavebné práce. Aby úradníci tej oblasti presadili tento zákaz, prišli do Jeruzalema a „zastavili [Židov] silou zbraní“. (Ezdr. 4:21–24)

Keď Židia narazili na takú vážnu prekážku, začali sa klamať falošným uvažovaním. Hovorili si: „Neprišiel čas, čas Jehovovho domu, aby bol vystavaný.“ ​(Hag. 1:2) Dospeli k záveru, že Boh nechce, aby bol chrám postavený ihneď. Namiesto toho, aby hľadali spôsob, ako konať Božiu vôľu, prerušili túto posvätnú prácu a začali sa naplno venovať vylepšovaniu svojich vlastných domov. Boží prorok Haggeus sa ich vyčítavo opýtal: „Je čas, aby ste bývali v svojich obkladaných domoch, zatiaľ čo tento dom [Jehovov chrám] je spustnutý?“ ​(Hag. 1:4)

Vidíte v tomto príklade nejaké poučenie? Ak by sme mali nesprávny pohľad na to, kedy Boh uskutoční svoje predsavzatie, mohli by sme stratiť zo zreteľa dôležitosť duchovných činností a zlákali by nás osobné záujmy. Znázornime si to. Predstavte si, že čakáte hostí. Keďže s nadšením očakávate ich návštevu, zrejme sa so zápalom pustíte do nevyhnutných domácich prác. Potom sa však dozviete, že vaši hostia budú meškať. Prestanete s prípravami?

Spomeňte si, že Haggeus a Zechariáš pomáhali Židom pochopiť, že je stále Jehovovou vôľou, aby bol chrám postavený bez meškania. „Buď silný všetok ľud zeme... a pracuj,“ nabádal ich Haggeus. (Hag. 2:4) Mali pokračovať v práci s presvedčením, že ich bude podporovať Boží duch. (Zech. 4:6, 7) Nepomáha nám tento príklad v tom, aby sme sa vyhýbali nesprávnym záverom o Jehovovom dni? (1. Kor. 10:11)

Falošné uvažovanie nahraďme zdravým myslením

Apoštol Peter sa vo svojom druhom liste zmienil o Jehovovom časovom pláne na zriadenie ‚nových nebies a novej zeme‘. (2. Petra 3:13) Uviedol, že niektorí posmievači vyvolávali pochybnosti, či Boh niekedy zasiahne do ľudských záležitostí. Mylne vyhlasovali, že sa nestane nič, že „všetko pokračuje presne tak ako od začiatku stvorenia“. (2. Petra 3:4) Peter chcel zabrániť takému nesprávnemu uvažovaniu. Napísal: „Prebúdzam vašu schopnosť jasne premýšľať pripomienkou.“ Pripomenul spolukresťanom, že posmievači sa mýlia. Boh už raz zasiahol do ľudských záležitostí, keď zničil svet celosvetovou potopou. (2. Petra 3:1, 5–7)

V roku 520 pred n. l. Haggeus podobne nabádal nečinných Židov, ktorí stratili odvahu. Vyzýval ich: „Zamerajte svoje srdce na svoje cesty.“ ​(Hag. 1:5) Aby vo svojich spoluveriacich prebudil schopnosť premýšľať, pripomenul im Božie predsavzatia a sľuby, ktoré sa týkali Božieho ľudu. (Hag. 1:8; 2:4, 5) Krátko nato, ako ich povzbudil, obnovili výstavbu, a to napriek oficiálnemu zákazu. Protivníci sa znova pokúsili prekaziť stavebné práce, ale nepodarilo sa im to. Zákaz bol zrušený a o päť rokov bol chrám dokončený. (Ezdr. 6:14, 15; Hag. 1:14, 15)

Zamerajme svoje srdce na svoje cesty

Mohlo by sa aj nám stať podobne ako Židom v Haggeových dňoch, že stratíme odvahu, keď prídu ťažkosti? Ak by sa to stalo, bolo by pre nás ťažké udržať si horlivosť vo zvestovaní dobrého posolstva. Čo by však mohlo spôsobiť, že stratíme odvahu? Možno trpíme pre nespravodlivosť, ktorá je v tomto systéme vecí. Zamysli sa nad Habakukom, ktorý sa pýtal: „Ako dlho budem na teba volať o pomoc pred násilím, a ty nezachraňuješ?“ ​(Hab. 1:2) Niektorým sa môže zdať, že koniec sa oneskoruje, a to by mohlo u niektorého kresťana spôsobiť, že stratí pocit naliehavosti a začne sa v prvom rade sústrediť na pohodlný spôsob života. Mohlo by sa to stať aj tebe? Keby sme uvažovali takýmto spôsobom, klamali by sme sami seba. Je životne dôležité dbať na biblickú radu ‚zamerať svoje srdce na svoje cesty‘ a ‚prebúdzať svoju schopnosť jasne premýšľať‘. Mohli by sme si položiť otázku: ‚Malo by ma prekvapovať, že tento zlý systém vecí trvá dlhšie, než som čakal?‘

Obdobie, ktoré Biblia predpovedala

Pouvažujme chvíľu nad Ježišovými slovami o závere tohto systému vecí. Z Ježišovho proroctva o posledných dňoch zapísaného v Markovej správe zisťujeme, že Ježiš nás opakovane vyzýval k bdelosti. (Mar. 13:33–37) Podobné varovanie nachádzame uprostred prorockého opisu Jehovovho veľkého dňa v Armagedone. (Zjav. 16:14–16) Prečo toľko varovaní? Také pripomienky sú potrebné, aby niekto nestratil pocit naliehavosti, keď sa mu zdá, že musí čakať dlhšie, ako pôvodne predpokladal.

Ježiš uviedol znázornenie, v ktorom zdôraznil, že keď očakávame koniec tohto systému vecí, musíme byť stále ostražití. Zmienil sa o hospodárovi, ktorému sa vlámali do domu. Ako tomu mohol hospodár zabrániť? Tak, že by zostal celú noc bdelý. Ježiš nám dal na záver tohto znázornenia radu: „Dokážte, že ste pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ ​(Mat. 24:43, 44)

Z tohto znázornenia vidíme, že musíme byť pripravení čakať, a to pomerne dlho. Nemalo by nás príliš znepokojovať, že tento zlý systém možno trvá dlhšie, ako sme očakávali. Nemali by sme sa klamať falošným uvažovaním, že ‚Jehovov čas neprišiel‘. Také zmýšľanie by oslabilo našu túžbu zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve. (Rim. 12:11)

Ako vykoreniť falošné uvažovanie

V súvislosti s falošným uvažovaním platí zásada zapísaná v Galaťanom 6:7: „Nedajte sa zviesť... Čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ Ak na nejakom kuse zeme nie je nič zasiate, začne tam rásť burina. Podobne ak neprebudíme svoju schopnosť jasne premýšľať, v mysli sa nám môže zakoreniť falošné uvažovanie. Možno si povieme: ‚Jehovov deň určite príde, ale nie hneď.‘ Také odkladanie príchodu Jehovovho dňa by mohlo viesť k tomu, že začneme pristupovať nedbalo k teokratickým činnostiam. Časom by sme mohli začať poľavovať vo svojich duchovných návykoch. Jehovov deň by nás potom zastihol nepripravených. (2. Petra 3:10)

Falošné uvažovanie sa však v našej mysli nezakorení, ak sa neustále presviedčame, „aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa“. (Rim. 12:2) Najlepšie nám v tom pomôže pravidelné čítanie Božieho Slova. Písma posilňujú naše presvedčenie, že Jehova vždy koná v ustanovený čas. (Hab. 2:3)

Štúdium, modlitby, pravidelná účasť na zhromaždeniach, zvestovanie, ako aj skutky láskavosti nám umožnia ‚pevne zachovávať v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. (2. Petra 3:11, 12) Jehova si bude všímať našu stálosť. Apoštol Pavol nám pripomína: „Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme.“ ​(Gal. 6:9)

Teraz určite nie je čas klamať sa falošným uvažovaním, že Jehovov deň sa odďaľuje. Práve naopak, je čas upevniť si srdcia, pretože Jehovov deň sa približuje.

[Obrázok na strane 4]

Haggeus a Zechariáš nabádali Židov, aby stavali chrám

[Obrázok na strane 5]

Čo by urobil domáci, keby vedel, že príde zlodej?