Ceň si Jehovovu vernú oddanosť a ochotu odpúšťať

1., 2. a) Prečo si ceníme priateľov, ktorí sú verní a ochotní odpustiť? b) Akým otázkam sa budeme venovať?

AKO by si opísal pravého priateľa? „Podľa mňa je pravý priateľ ten, kto je vždy pripravený pomôcť ti a kto ti odpustí, keď urobíš chybu,“ hovorí sestra menom Ashley. Všetci si ceníme priateľov, ktorí sú verní a ochotní odpustiť. Dávajú nám pocit istoty a vďaka nim sa cítime milovaní. (Prísl. 17:17)

² Najvernejším Priateľom, akého môžeme mať, je Jehova. A je aj najochotnejší odpúšťať. Žalmista vyjadril túto skutočnosť slovami: „Ty, ó, Jehova, si dobrý a pripravený odpúšťať; milujúca láskavosť [alebo „verná láska“] je hojná voči všetkým, ktorí ťa vzývajú.“ ​(Žalm 86:5) Čo to znamená byť verný alebo verne oddaný a byť ochotný odpúšťať? Ako Jehova prejavuje tieto krásne vlastnosti? A ako môžeme nasledovať jeho príklad? Odpovede na tieto otázky nám pomôžu ešte hlbšie milovať nášho najlepšieho Priateľa, Jehovu. Pomôžu nám tiež v tom, aby vzťahy s ďalšími našimi priateľmi boli pevnejšie. (1. Jána 4:7, 8)

JEHOVA JE VERNE ODDANÝ

3. Čo to znamená byť verne oddaný?

³ Verná oddanosť je príťažlivá vlastnosť, ktorá zahŕňa oddanosť, lojálnosť a neochvejnú vernosť. Človek, ktorý ju prejavuje, nie je vrtkavý. Naopak, s láskou sa niekoho alebo niečoho pevne drží aj za ťažkých okolností. Biblia o Jehovovi hovorí, že je „verne oddaný“. (Zjav. 16:5) A v prejavovaní tejto vlastnosti niet lepšieho príkladu.

4., 5. a) Ako Jehova prejavuje vernú oddanosť? b) Ako nás môže posilniť uvažovanie o skutkoch, ktorými Boh prejavil vernú oddanosť?

⁴ Ako Jehova prejavuje vernú oddanosť? Tak, že svojich verných ctiteľov nikdy neopúšťa. To potvrdil aj jeden z nich, kráľ Dávid. (Prečítajte 2. Samuelovu 22:26.) Jehova mu v skúškach dával najavo vernú oddanosť tak, že ho viedol, ochraňoval a oslobodzoval. (2. Sam. 22:1) Dávid vedel, že Jehovova verná oddanosť sa prejavuje nielen slovami, ale aj skutkami. A prečo mu bol Jehova verne oddaný? Lebo sám Dávid bol ‚niekým verne oddaným‘. Jehova si vernú oddanosť svojich ctiteľov vysoko cení a túto vlastnosť im opätuje. (Prísl. 2:6–8)

⁵ Uvažovanie o skutkoch, ktorými Jehova prejavil vernú oddanosť, nám dáva silu. „Zisťujem, že mi veľmi pomáha, keď čítam, ako Jehova zaobchádzal s Dávidom v ťažkých chvíľach,“ hovorí verný brat, ktorý sa volá Reed. „Aj vtedy, keď bol Dávid na úteku a skrýval sa v jaskyniach, ho stále podporoval. Je to pre mňa veľké povzbudenie! Pripomína mi to, že bez ohľadu na okolnosti a bez ohľadu na to, aká beznádejná sa môže situácia zdať, Jehova bude ochotný pomôcť mi, ak mu zostanem verný.“ Určite to tak cítiš aj ty. (Rim. 8:38, 39)

6. Akými ďalšími spôsobmi prejavuje Jehova vernú oddanosť a aký úžitok z toho majú jeho ctitelia?

⁶ Akými ďalšími spôsobmi prejavuje Jehova vernú oddanosť? Napríklad tak, že sa drží svojich noriem. Uisťuje nás: „Až do staroby človeka som Ten istý.“ ​(Iz. 46:4) Vždy sa rozhoduje na základe svojich nemenných noriem toho, čo je správne a čo nesprávne. (Mal. 3:6) Navyše Jehova prejavuje vernú oddanosť tým, že verne plní svoje sľuby. (Iz. 55:11) Z toho majú všetci jeho verní ctitelia úžitok. Aký? Keď sa čo najviac pridržiavame jeho noriem, môžeme si byť istí, že dodrží svoj sľub a bude nám žehnať. (Iz. 48:17, 18)

NAPODOBŇUJ JEHOVU V PREJAVOVANÍ VERNEJ ODDANOSTI

7. Uveď jeden spôsob, akým môžeme napodobňovať Jehovu v prejavovaní vernej oddanosti.

⁷ Ako môžeme napodobňovať Jehovu v prejavovaní vernej oddanosti? Jeden spôsob je ten, že konáme dobré skutky pre ľudí, ktorí sú v ťažkej situácii. (Prísl. 3:27) Poznáš spoluveriaceho, ktorý je skľúčený možno preto, lebo má zdravotné ťažkosti, zažíva odpor zo strany rodiny alebo ho trápia vlastné slabosti? Nemohol by si ho povzbudiť „dobrými slovami, utešujúcimi slovami“? (Zech. 1:13)a Tak dokážeš, že si verný a pravý priateľ, „ktorý sa pridŕža pevnejšie ako brat“. (Prísl. 18:24)

8. Ako môžeme napodobňovať Jehovu v prejavovaní vernej oddanosti napríklad v manželstve?

⁸ V prejavovaní vernej oddanosti môžeme Jehovu napodobniť aj tým, že zostávame verní ľuďom, ktorých milujeme. Napríklad ak sme v manželstve, vieme, že musíme zostať manželskému partnerovi verní. (Prísl. 5:15–18) Preto nikdy neurobíme nijaký krok, ktorý by mohol viesť k cudzoložstvu. (Mat. 5:28) Okrem toho prejavujeme vernosť spoluveriacim tak, že o nich neklebetíme ani ich neohovárame a že také reči odmietame čo i len počúvať, nieto ešte šíriť. (Prísl. 12:18)

9., 10. a) Zvlášť komu chceme zostať verní? b) Prečo nie je vždy ľahké poslúchať Jehovove prikázania?

⁹ Predovšetkým však chceme zostať verní Jehovovi. Ako to môžeme dosiahnuť? Tak, že sa usilujeme pozerať na všetko z jeho hľadiska — milovať to, čo miluje on, a nenávidieť to, čo nenávidí on — a potom podľa toho aj konať. (Prečítajte Žalm 97:10.) Čím viac sú naše myšlienky a pocity v súlade s Jehovovými, tým ľahšie je pre nás poslúchať jeho prikázania. (Žalm 119:104)

¹⁰ Pravdaže, poslúchať Jehovove prikázania nie je vždy ľahké. Niekedy nás to môže stáť veľa síl. Napríklad niektorí slobodní kresťania by radi vstúpili do manželstva, ale ešte sa im nepodarilo nájsť si medzi Jehovovými ctiteľmi vhodného partnera. (1. Kor. 7:39) Stáva sa, že slobodná sestra má neveriace kolegyne, ktoré sa ustavične snažia zoznámiť ju s niekým, za koho by sa mohla vydať. Nie je to pre ňu ľahká situácia, lebo sa cíti osamelá. Napriek tomu je odhodlaná zostať verná Jehovovi. Neceníme si také žiarivé príklady vernej oddanosti? Jehova iste odmení všetkých, ktorí mu napriek ťažkostiam zostanú verní. (Hebr. 11:6)

JEHOVA JE OCHOTNÝ ODPÚŠŤAŤ

11. Ako by si opísal ochotu odpustiť?

¹¹ K Jehovovým najpríťažlivejším vlastnostiam patrí ochota odpúšťať. Čo táto vlastnosť znamená? V podstate znamená prepáčiť niekomu priestupok, ak sú na to oprávnené dôvody. Ochota odpúšťať však neznamená ospravedlňovať jeho priestupok ani tvrdiť, že sa nič nestalo. Ten, kto niekomu odpustí, sa rozhodne, že sa už nebude hnevať. Písmo učí, že ľuďom, ktorí sa úprimne kajajú, je Jehova „pripravený odpúšťať“. (Žalm 86:5)

12. a) Ako Jehova odpúšťa? b) Čo znamená vyjadrenie „vytrieť hriechy“?

¹² Ako Jehova odpúšťa? Robí to „vo veľkej miere“, odpúšťa úplne a trvale. (Iz. 55:7) Ako vieme, že Jehova odpúšťa úplne? Zamyslime sa nad uistením, ktoré je v Skutkoch 3:19. (Prečítajte.) Apoštol Peter svojich poslucháčov nabádal: „Robte pokánie a obráťte sa.“ Keď sa hriešnik naozaj kajá, hlboko ľutuje svoje nesprávne konanie. Je tiež odhodlaný nezopakovať svoj hriech. (2. Kor. 7:10, 11) Pravé pokánie okrem toho podnecuje hriešnika, aby sa „obrátil“, čiže prestal s nesprávnym konaním a usiloval sa konať spôsobom, ktorý sa páči Bohu. K čomu by to viedlo, keby Petrovi poslucháči prejavili pravé pokánie? Peter povedal, že ich hriechy by boli „vytreté“. Toto vyjadrenie pochádza z gréckeho slova, ktoré znamená „zotrieť, vymazať“. Teda keď Jehova odpúšťa, je to, akoby vzal špongiu a zotrel tabuľu. Odpúšťa úplne. (Hebr. 10:22; 1. Jána 1:7)

13. O čom nás uisťujú slová „na ich hriech už viac nebudem spomínať“?

¹³ Ako vieme, že Jehova odpúšťa trvale? Zamyslime sa nad Jeremiášovým proroctvom o novej zmluve uzavretej s pomazanými kresťanmi. Táto zmluva umožňuje, aby boli ľuďom, ktorí prejavujú vieru vo výkupné, skutočne odpustené hriechy. (Prečítajte Jeremiáša 31:34.) Jehova hovorí: „Odpustím totiž ich previnenie a na ich hriech už viac nebudem spomínať.“ Čiže Jehova nás uisťuje, že v budúcnosti proti nám nepodnikne kroky za hriechy, ktoré nám už raz odpustil. Nepripomína nám hriechy dookola, aby nás za ne opakovane obviňoval alebo trestal. Jehova ich, obrazne povedané, hádže za chrbát — odpúšťa trvale. (Rim. 4:7, 8)

14. Čo nás môže utešiť, keď rozjímame nad tým, ako Jehova odpúšťa? Uveď príklad.

¹⁴ Keď rozjímame nad tým, ako Jehova odpúšťa, prináša nám to útechu. Uvidíme to z jedného príkladu. Pred mnohými rokmi bola sestra, ktorú nazveme Elaine, vylúčená. Po viacerých rokoch bol prijatá späť do zboru. „Hoci som sebe aj iným hovorila, že verím, že Jehova mi odpustil,“ spomína Elaine, „vždy som si myslela, že si voči mne zachováva určitý odstup a že iní majú k nemu bližší vzťah a je pre nich skutočnejší.“ Ale keď si v Biblii prečítala obrazné vyjadrenia, ktoré opisujú Jehovovu ochotu odpúšťať, a keď nad nimi rozjímala, načerpala útechu. „Pocítila som, že Jehova ma miluje a je ku mne nežný. Nikdy predtým som to tak necítila,“ dodáva. Zvlášť na ňu zapôsobila táto myšlienka: „Keď nám Jehova odpúšťa hriechy, nemusíme mať pocit, že škvrny takých hriechov budeme niesť po zvyšok svojho života.“b Elaine pokračuje: „Uvedomila som si, že som neverila, že by mi Jehova mohol odpustiť úplne, a myslela som si, že toto bremeno budem musieť niesť až do konca svojho života. Bude to chcieť čas, ale začínam cítiť, že sa naozaj môžem priblížiť k Jehovovi. Mám pocit, akoby zo mňa niekto sňal ťažké bremeno.“ Akému láskavému a milosrdnému Bohu slúžime! (Žalm 103:9)

NAPODOBŇUJ JEHOVU V OCHOTE ODPÚŠŤAŤ

15. Ako môžeme napodobňovať Jehovu v ochote odpúšťať?

¹⁵ V ochote odpúšťať môžeme Jehovu napodobňovať tak, že sa rozhodneme odpustiť si navzájom, keď je na to podklad. (Prečítajte Lukáša 17:3, 4.) Pripomeňme si, že keď Jehova odpúšťa, zabúda na naše hriechy v tom zmysle, že nám ich neskôr nevyčíta. Podobne by sme mali odpúšťať aj my. Mali by sme zabudnúť v tom zmysle, že vec hodíme za hlavu a v budúcnosti ju nebudeme tomu druhému vyčítať.

16. a) Čo to znamená byť ochotný odpúšťať a čo to neznamená? b) Čo musíme robiť, aby nám Boh odpustil?

¹⁶ Byť ochotný odpúšťať neznamená prehliadať previnenia alebo dovoliť druhým, aby nás využívali. Odpustiť v zásade znamená rozhodnúť sa, že sa prestaneme hnevať. Dôležité je však nezabúdať na to, že ak chceme, aby Boh odpustil nám, musíme ho napodobňovať tým, že budeme odpúšťať druhým. (Mat. 6:14, 15) Jehova je empatický, pamätá, že „sme prach“. (Žalm 103:14) Nemala by preto aj nás empatia podnietiť, aby sme pamätali na to, že tí, ktorí sa proti nám previnili, sú rovnako nedokonalí ako my, a aby sme im zo srdca odpúšťali? (Ef. 4:32; Kol. 3:13)

17. Čo nám pomôže, keď nás zraní spoluveriaci?

¹⁷ Pochopiteľne, odpustiť nie je vždy ľahké. Aj pre niektorých pomazaných kresťanov v prvom storočí bolo zjavne náročné urovnať osobné nezhody. (Fil. 4:2) Čo nám pomôže, keď nás zraní spoluveriaci? Spomeňme si na Jóba. Jeho „priatelia“ Elifaz, Bildad a Cófar ho hlboko zranili, keď ho zasypali nepodloženými obvineniami. (Jób 10:1; 19:2) Jehova ich napokon za krivé obvinenia pokarhal a prikázal im, aby išli za Jóbom a predložili za svoje hriechy obeť. (Jób 42:7–9) Ale aj od Jóba niečo vyžadoval. Čo? Prikázal mu, aby sa za nich modlil. Jób urobil, čo od neho Jehova chcel, a Jehova ho za ochotu odpustiť požehnal. (Prečítajte Jóba 42:10, 12, 16, 17.) Čo sa z toho učíme? Ak sa za niekoho, kto sa proti nám previnil, úprimne modlíme, pomôže nám to prestať sa naňho hnevať.

ĎALEJ SPOZNÁVAJ A NAPODOBŇUJ JEHOVOVE VLASTNOSTI

18., 19. Ako si môžeme čoraz viac ceniť Jehovovu príťažlivú osobnosť?

¹⁸ Bolo istotne občerstvujúce uvažovať o rôznych stránkach Jehovovej príťažlivej osobnosti. Videli sme, že je prístupný, nestranný, štedrý, rozumný, verne oddaný a ochotný odpúšťať. A to sme sa jeho vlastností iba letmo dotkli. Jehovu budeme môcť spoznávať celú večnosť a vždy nám to bude robiť radosť. (Kaz. 3:11) Súhlasíme so slovami apoštola Pavla, ktorý napísal: „Ó, hĺbka Božieho bohatstva a múdrosti a poznania!“ To isté môžeme povedať o láske a šiestich vlastnostiach, ktoré sme prebrali. (Rim. 11:33)

¹⁹ Kiež si všetci viac a viac ceníme Jehovovu krásnu osobnosť. Môžeme to robiť tak, že spoznávame jeho vlastnosti, rozjímame o nich a potom ich napodobňujeme. (Ef. 5:1) To nám nepochybne pomôže čoraz viac sa stotožňovať so slovami žalmistu, ktorý spieval: „Pre mňa je dobré približovať sa k Bohu.“ ​(Žalm 73:28)