Úsvit v krajine vychádzajúceho slnka

ŠIESTEHO septembra 1926 sa vrátil do vlasti istý Japonec, aby tam slúžil ako misionár. Dovtedy pôsobil v Spojených štátoch ako pútnik (cestujúci dozorca). Privítal ho jediný predplatiteľ Strážnej veže, ktorý založil biblickú študijnú skupinu v Kóbe. V tomto meste mali Bádatelia Biblie 2. januára 1927 svoj prvý zjazd. Bolo na ňom 36 prítomných a ôsmi boli pokrstení. Bol to pekný začiatok, ale Japonsko malo 60 miliónov obyvateľov. Ako mohla taká malá skupinka dosiahnuť, aby svetlo biblickej pravdy zažiarilo v celej krajine?

Títo vynachádzaví Bádatelia Biblie rozbehli v máji 1927 kampaň s pozvánkami na biblické prednášky. Prvá prednáška sa mala konať v Osake. Po celom meste rozmiestnili reklamné tabule a veľké pútače. Oznam o konaní prednášky dali do viacerých hlavných novín, dali ho vytlačiť na 150 000 letákov a na 400 000 lístkov na vlak. Tritisíc pozvánok poslali významným ľuďom mesta. V deň prednášky preleteli nad mestom dve lietadlá, ktoré zhodili ešte 100 000 pozvánok. Prednášku „Božie Kráľovstvo je blízko“ si vypočulo asi 2 300 ľudí. Osacká hala Asahi praskala vo švíkoch. Asi 1 000 ďalších sa už do haly nevošlo. Po prednáške mohli prítomní klásť otázky a viac ako 600 z nich to využilo. V priebehu nasledujúcich mesiacov sa prednášky konali aj v Kjóte a iných mestách západného Japonska.

V októbri 1927 zorganizovali Bádatelia Biblie prednášky v Tokiu. Opäť poslali pozvánky významným jednotlivcom, ako bol predseda vlády, členovia parlamentu a náboženskí a vojenskí predstavitelia. Na kampaň použili plagáty, oznamy v novinách a 710 000 pozvánok. Tri prednášky v hlavnom meste si vypočulo dohromady 4 800 ľudí.

HORLIVÍ KOLPORTÉRI

Dôležitú úlohu pri oznamovaní posolstva o Kráľovstve z domu do domu hrali kolportéri (priekopníci). Macue Išiiová bola jednou z prvých kolportérov v Japonsku. Spolu s manželom Džizom prepracovali tri štvrtiny krajiny. Začali na severe v Sappore a pokračovali v mestách Sendai, Tokio, Jokohama, Nagoja, Osaka, Kjóto, Okajama a Tokušima. Sestra Išiiová a vekovo staršia sestra Sakiko Tanaková si obliekli slávnostné kimoná a navštívili vysokých vládnych predstaviteľov. Jeden z nich požiadal o 300 súborov kníh Harfa Božia a Vyslobodenie, aby ich dal do väzenských knižníc.

Sestra Išiiová dala knihy aj Kacuovi a Hagino Miurovcom. Tí okamžite rozoznali zvuk pravdy. V roku 1931 sa dali pokrstiť a stali sa kolportérmi. Haruiči a Tane Jamadovci, ako aj mnohí ich príbuzní, prijali dobré posolstvo niekedy pred rokom 1930. Aj Jamadovci sa stali kolportérmi a ich dcéra Jukiko slúžila v Bételi v Tokiu.

VEĽKÝ A MALÝ „JEHU“

V tom čase boli autá drahé a cesty boli v zlom stave. A tak Kazumi Minoura a ďalší mladí kolportéri začali v službe používať obytné prívesy. Príves pomenovali po Jehuovi, ktorý bol známy svojou rýchlou jazdou na dvojkolesovom voze a ktorý sa stal izraelským kráľom. (2. Kráľ. 10:15, 16) Veľký Jehu bol dlhý 2,2 metra a široký a vysoký 1,9 metra. Takéto prívesy boli tri a v každom mohlo spať šesť priekopníkov. Bratia v japonskej odbočke vyrobili aj 11 menších prívesov. Tento typ nazvali malý Jehu. Dal sa ťahať za bicyklom a mohli v ňom spať dvaja ľudia. Kiiči Iwasaki, ktorý pomáhal pri ich výrobe, povedal: „Každý Jehu mal vo výbave stan a autobatériu, ktorá bola zdrojom elektriny na svietenie.“ Kolportéri cestovali krížom-krážom po Japonsku a všade nechávali žiariť svetlo pravdy. Tlačili a ťahali prívesy po kopcoch a údoliach od ostrova Hokkaido na severe až po ostrov Kjúšu na juhu.

Kolportér Ikumacu Ota uviedol: „Keď sme prišli do nejakého mesta, odstavili sme nášho Jehua na brehu rieky alebo na lúke. Najprv sme navštívili popredných mužov mesta, napríklad primátora, a potom sme išli z domu do domu a ponúkali našu literatúru. Po prepracovaní obvodu sme sa presunuli do ďalšieho mesta.“

Prvý zjazd v Kóbe s 36 prítomnými bol „deň malých vecí“. (Zech. 4:10) O päť rokov, v roku 1932, podávalo správu v Japonsku už 103 kolportérov a zvestovateľov. Rozšírili vyše 14 000 kníh. Dnes je vydávanie svedectva v japonských veľkomestách dobre zorganizované. Svetlo biblickej pravdy necháva v krajine vychádzajúceho slnka svietiť takmer 220 000 zvestovateľov. (Z nášho archívu v Japonsku.)