Vedeli ste?

Bolo Ježišovo prirovnanie o psíkoch urážajúce?

Raz, keď bol Ježiš za hranicami Izraela, v rímskej provincii Sýria, požiadala ho jedna Grékyňa o pomoc. Ježiš jej odpovedal znázornením, v ktorom pripodobnil Nežidov ku psíkom. Podľa mojžišovského Zákona boli psy nečisté zvieratá. (3. Mojžišova 11:27) Ale chcel tým Ježiš túto ženu a Nežidov uraziť?

To určite nie. Ježiš tým chcel vysvetliť, že v tom čase bolo jeho úlohou pomáhať hlavne Židom. Preto tejto žene povedal: „Nie je správne vziať chlieb deťom a hodiť ho psíkom.“ ​(Matúš 15:21–26; Marek 7:26) Pre Grékov a Rimanov boli psy obľúbení domáci miláčikovia. Žili s nimi v domoch a hrávali sa s nimi deti. A tak keď Ježiš hovoril o psíkoch, vytvorilo to milú a príjemnú predstavu. Grékyňa to pochopila a povedala: „Áno, Pane; ale aj psíci jedia z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ ​(Matúš 15:27, 28)

Bola rada apoštola Pavla, aby odložili plavbu, rozumná?

Loď, na ktorej sa apoštol Pavol plavil do Itálie, zápasila so silným protivetrom. Keď sa zastavili na Kréte, apoštol Pavol radil, aby ďalšiu plavbu odložili na neskôr. (Skutky 27:9–12) Čo ho k tomu viedlo?

Námorníci v staroveku veľmi dobre vedeli, že plavba po Stredozemnom mori je v zimných mesiacoch veľmi nebezpečná. Od polovice novembra do polovice marca bolo toto more pre plavby uzavreté. Plavba, o ktorej hovoril apoštol Pavol, sa uskutočnila v septembri alebo v októbri. Rímsky spisovateľ Vegetius vo svojej knihe Epitome of Military Science (Vojenské umenie v skratke) o plavbe po Stredozemnom mori uvádza: „Niektoré mesiace sú veľmi dobré, iné sú riskantné a zvyšok je úplne nevhodný.“ Podľa Vegetia bola plavba bezpečná od 27. mája do 14. septembra. Ale v období od 15. septembra do 11. novembra a od 11. marca do 26. mája bola nebezpečná. Keďže apoštol Pavol bol skúsený cestovateľ, určite o tom vedel. Zrejme o tom vedeli aj kapitán a majiteľ lode, no napriek tomu radu apoštola Pavla neprijali. Plavba sa nakoniec skončila stroskotaním. (Skutky 27:13–44)