Zrúcaniny mayských miest — osamelí strážcovia z dávnoveku

Od guatemalského dopisovateľa Prebuďte sa!

AKO nepravidelná mozaika sú po Strednej Amerike roztrúsené čiastočne obnovené trosky mayských miest — od teplých stepných plání mexického Yucatánu nadol k bujným vždy zeleným dažďovým pralesom Guatemaly a Belize a ďalej po horúce údolia Salvádoru a Hondurasu. Stoja tu ako hliadky pripomínajúce minulé veky nebotyčných chrámov a impozantných palácov, dômyselne naprojektovaných a vyzdobených. Kedysi div svojho sveta a dnes fascinujúca archeologická záhada, pripomínajú nádheru, ktorá zmizla navždy.

Čo robí mayskú civilizáciu, ktorej vek sa odhaduje až na 2 000 rokov, takou významnou? Napriek tomu, že Mayovia vôbec nepoznali kolesové vozy, kovové nástroje, ťažné zvieratá a oblúkovú klenbu, a napriek problému všade prenikajúcej džungle, úspešne rozvinuli najväčšiu predkolumbovskúa indiánsku civilizáciu, aká kedy bola objavená na severoamerickom kontinente. „Poznala dokonalý systém písma — jediný skutočný systém písma vyvinutý v Amerike — a niektoré významné pokroky v matematike a astronómii,“ poznamenáva časopis Smithsonian. Mayovia „vymysleli užitočný pojem nuly a mali kalendár, ktorý im umožňoval vykonávať veľmi presné výpočty cyklov planét a iných nebeských telies.“

Klasické obdobie

Mayovia sa vždy snažili merať a zaznamenávať čas, a svoje najväčšie úspechy dosiahli práve na tomto poli. Počas klasického obdobia, v rokoch 250 n. l. až 900 n. l., úspešne merali tropický rok a presne predpovedali zatmenie Slnka a Mesiaca a obeh Venuše okolo Slnka.

Svoje záznamy uchovávali mayskí učenci a pisári na papieri vyrábanom z vnútornej kôry divých figovníkov. Kôru utĺkli a potreli vápnom. Ich písmo, zmes fonetických symbolov, ktorá reprezentuje jednotu zvukov a ideogramov, ktoré zastupujú slová, je jedným z piatich základných systémov písma vyvinutých človekom. Nová britská encyklopédia hovorí, že mayský objav pozičného výpočtového systému a nuly možno považovať za „jeden z najoslnivejších výkonov ľudskej mysle“. História zaznamenala len dve ďalšie civilizácie, ktoré vyvinuli matematický pojem nuly: hindskú a arabskú.

Hoci mayskí učenci dosiahli udivujúce výkony, archeológ Michael D. Coe vo svojej knihe Mayovia (angl.) pozerá na vec takto: „Ale netreba to preháňať. Veda v modernom slova zmysle tu nie je prítomná. Na jej mieste nachádzame, podobne ako v civilizáciách Mezopotámie, spojenie veľmi presného astronomického datovania s čímsi, čo možno nazvať iba číselnou mágiou, ktorú rozvíjali kňazi pre náboženské účely.“

Mayovia, ktorých bolo maximálne 3 000 000, vybudovali v štyridsiatich mestách s viac než 20 000 obyvateľmi úchvatné pyramídy a chrámy. Hoci im chýbali kolesové vozy, prepravili na tieto stavby obrovské množstvá kameňa. Kamenné bloky tvarovali tvrdšími kameňmi, brusnými povrazmi, sopečným sklom alebo inými prírodnými materiálmi. Na rozdiel od krúženej oblúkovej klenby používanej v rímskej architektúre, vynikajúco skonštruovali budovy stavané s použitím sedlovej klenby — ktorá bola tvorená postupným prečnievaním a na vrchu boli vyčnievajúce vrstvy muriva z oboch strán otvoru spojené záverným kameňom. Steny budov boli husto ozdobené sochami a hieroglyfmi. Okrem toho je klasické obdobie charakterizované výzdobou pestrofarebnej keramiky a budovaním stél, vztýčených tabúľ, na ktorých boli zaznamenané významné udalosti.

Mayské stély

Ľudia už od nepamäti túžili zaznamenať svoje mená a hrdinské činy pre svoje potomstvo na materiály nepodliehajúce skaze, ako je hlina alebo kameň. Ako dôkaz možno uviesť slávnu Nabonidovu kroniku zo starého Babylonu alebo Rosettský kameň z dávneho Egypta. Mayovia neboli výnimkou. Bolo nájdených najmenej tisíc kamenných stĺpov alebo stél rôznych tvarov a veľkostí s priemernou výškou od 240 do 300 centimetrov. Dnes vieme, že tieto stély sú pamätníkmi na počesť mayských vládcov — zaznamenávajú ich kráľovské obdobia a dejiny. 86 stél bolo nájdených v sídle Tikal v Guatemale. Vytvárajú dojem obrovského náhrobku. Len 21 z nich je ozdobených sochami, ktoré predstavujú parádne vyobliekané postavy s tvárami obrátenými doľava v nehlbokom reliéfe, držiace žezlo a šliapajúce po zajatcoch.

Jedna zo záhad, ktorá sužuje mayológov, je rozlúštenie mayského hieroglyfického písma, ktoré je niekde známe ako glyfy čiže ryté piktografy. Koľko ich bolo rozlúštených? „Myslím, že dnes vieme prečítať asi 75 percent piktografov na pamätníkoch,“ hovorí mayovský špecialista David Stuart. „A z nich vidno, že Mayovia boli najviac zaujatí zaznamenávaním rodokmeňov svojich vládcov a údajov o tom, kedy prevzali úrad, koľko zajatcov získali vo vojne a kedy vykonali krvavé rituálne obrady a obete.“

K rozlúšteniu písma prispeli tri významné objavy. Prvý je z roku 1958, keď epigrafik Heinrich Berlin dokázal, že pamätníky obsahujú „emblémové piktografy“, ktoré označujú buď mayské mestá, kde boli pamätníky nájdené, alebo mayské dynastie, ktoré tam vládli.

Druhý objav nastal v roku 1959, keď mayologička Tatiana Proskouriakoffová odhalila spojitosť medzi 35 datovanými pamätníkmi v Piedras Negras — zámerne postavenými v siedmich skupinách — a fakt, že u žiadnej zo siedmich skupín časové rozpätie údajov nepresahuje priemernú dĺžku života. Každá skupina poskytovala záznamy udalostí z reálneho života počas úplného obdobia vlády. Nakoniec sa dokázalo, že hieroglyfy predstavujú systém písma, ktorý má fonetické symboly a gramatickú štruktúru.

Azda nikde v mayskej oblasti sa nenašli také umelecky hodnotné stély ako v obdivuhodných zrúcaninách Copánu v západnom Hondurase. V tomto elegantnom mayskom centre je mnoho zručne vypracovaných pamätníkov zo zeleného sopečného tufu nazývaného trachyt. Trachyt je mäkký pri ťažbe v kameňolome, ale postupne tvrdne, keď je vystavený vonkajším vplyvom. Je kvalitnejší ako vápenec v Tikale a poskytuje väčšie výrazové možnosti pre sochársku tvorbu, ako o tom svedčia pôsobivé trojrozmerné plastiky.

Podľa niektorých najkrajšie piktografy na svete sú tie, ktoré boli nájdené v Quiriguá — malom a tichom centre Mayov, ktoré leží asi 50 kilometrov na sever od Copánu v guatemalskom banánovom kraji, ktorý bol predtým dažďovým pralesom. Chrám nie je zvlášť významný, no o to väčší záujem budí 12 pieskovcových stél. Stéla „E“, ktorá váži 65 ton, je 10,5 metra vysoká, 1,5 metra široká a 1,25 metra hrubá, je najväčším mayským pamätníkom.

Klasický Tikal

Hlboko v najneprístupnejších miestach peténskej džungle v severnej Guatemale leží Tikal, najväčšie doteraz objavené mayské centrum klasického obdobia. Mesto zaberalo plochu asi 130 kilometrov štvorcových a jeho stred sa rozprestieral asi na 15 kilometroch štvorcových. Tu sa našlo asi 3 000 rôznych stavieb, od jednoduchých obydlí až po vysoké chrámy podobajúce sa na zikkuraty. Najvyšší z nich, chrám č. IV, obrovský Chrám dvojhlavého hada, je vysoký 64 metrov. Jadrom mesta je Veľké námestie, ktoré zaberá plochu jedného hektára. Na jeho východnej strane stojí chrám č. I, Chrám veľkého jaguára, a na západnej chrám č. II, Chrám masiek.

Akému účelu slúžili tieto chrámy? I keď v tomto smere stále panuje neistota, archeológ v mayskej oblasti Edwin M. Shookb pre časopis Prebuďte sa! povedal: „Tieto chrámy mali náboženský význam a na tento účel boli budované. Druhotne sa používali na prejavenie pocty niektorým jednotlivcom tým, že ich pozostatky boli uložené na takéto posvätné miesta. Napríklad ani chrám westminsterského opátstva nebol budovaný ako rodinná hrobka. Ale ak si chcú Briti uctiť nejakého velikána, uložia jeho telesné pozostatky práve tam. Presne to isté platí pre celý mayský systém. Je iba málo výnimiek.“ Shook objavil hlavné tikalské cesty a pomenoval ich po predchádzajúcich objaviteľoch — Mendézovi, Maudslayovi, Malerovi a Tozzerovi.

Na ďalších dvoch stranách Veľkého námestia stoja dve akropoly, Severná a Centrálna, o ktorých sa predpokladá, že to boli paláce a administratívne budovy. Poblíž južnej akropoly je Trojité loptové ihrisko, ktoré sa kedysi ozývalo ťažkým dunením kaučukovej lopty vychyľovanej hráčmi navlečenými do ochranných oblekov. Keďže bol Tikal vybudovaný na poróznom vápencovom podklade, ktorý ľahko prepúšťal vzácnu dažďovú vodu, bolo nevyhnutné vybudovať niekoľko rezervoárov, z ktorých niektoré boli pôvodne vápencové lomy. Tieto cisterny boli vymazané špeciálnou hlinou, aby sa zastavilo presakovanie. Južná akropola, Východné a Západné námestie, Námestie siedmich chrámov, Centrálny trh, štyri hlavné dlaždené cesty, ktoré sa používali pre náboženské sprievody a komplex Stratený svet — nedávno reštaurovaný guatemalskými archeológmi — to sú pamätihodnosti Tikalu.

Koniec klasického obdobia

Čo spôsobilo koniec klasického obdobia? Teórií je mnoho, ale s istotou to nikto nevie. Vie sa len, že budovanie stél s dátumami, palácov a verejných budov náhle prestalo. Posledná stéla postavená v Tikale je datovaná rokom 869. Obyvateľstvo opustilo veľké mestské centrá a začalo žiť v malých, roztrúsených poľnohospodárskych dedinách. Džungľa, predtým zahnaná na ústup, teraz postúpila. Mladé výhonky sa uchytili v dierach a puklinách budov a vyrástli z nich veľké stromy. Ich korene, ktoré majú teraz obvod aj vyše metra, narobili praskliny v rohoch, rozlámali vápencové kvádre, oslabili múry a spôsobili, že sa zrútili sedlové klenby. Tikal a jeho sesterské mestá zostali skryté pred okolitým svetom, aby spočinuli v nehybnom spánku, ovinuté dusivým objatím džungle.

Nemohli by mayské písomné záznamy poskytnúť viac svetla? Mohli by, nebyť španielskych dobyvateľov zo 16. storočia. „Diego de Landa, prvý biskup Yucatánu, v počiatočnom zápale katolíckej horlivosti zväčšil tajomstvo tým, že sa pokúsil zničiť všetky stopy mayskej kultúry,“ poznamenal Smithsonian. „Spálil množstvo kódexov, indiánskych kníh na papieri z kôry (sú známe len štyri mayské kódexy, ktoré prežili do dnešných dní), ktoré by mohli vysvetliť záhadu a uchrániť pred mnohými neskoršími zmätkami.“

A tak zostáva mozaika čiastočne obnovených trosiek mayského sveta v Strednej Amerike archeologickou záhadou pre náš svet. Tieto nehybné zrúcaniny tu naďalej stoja ako nemí osamelí strážcovia z dávnoveku.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

El Castillo, najväčšia zo siedmich mayských stavieb v yucatánskom Chichén Itzá, Mexiko

[Obrázok na strane 16]

Pyramídový chrám (siedme storočie n. l.) na Veľkom námestí v Tikale, Guatemala

[Obrázky na strane 17]

Na tomto ihrisku v Copáne, v Hondurase, sa hrali staroveké loptové hry

[Prameň ilustrácie]

Instituto Hondureno de Antropologia e Historia

Chrám bojovníkov v yucatánskom Chichén Itzá, Mexiko; v popredí Chac Mool, kde sa pravdepodobne kládli ľudské srdcia