Poďte sa s nami plaviť hore riekou Chobe

Od nášho dopisovateľa Prebuďte sa! z Južnej Afriky

SEDÍME v člne na rieke Chobe v srdci JužnejAfriky. Nadišlo vyvrcholenie našich prázdnin. Počúvame, ako vlny ticho špliechajú okolo člna, keď nastupujú ďalší cestujúci. Na brehu sa kýve trstina v miernom vánku tak, ako keby nás vítala. Sme vďační, že nás mraky chránia pred horúcim africkým slnkom.

„Dúfam, že sa slony prídu popoludní napiť ako zvyčajne“, hovorí Jill, hosteska z hotela, ktorý usporiadal túto vyhliadkovú plavbu. Aj my dúfame. Oblasť rieky Chobe je svojimi slonmi dobre známa. Severná Botswana, ktorú ohraničuje rieka Chobe, má asi 45 000 slonov—je to najväčšia koncentrácia v Južnej Afrike. „Ale“, upozorňuje nás Jill, „kvôli nedávnym dažďom sme nevideli slony už tri dni.“

Avšak rieka Chobe má aj množstvo iných zaujímavostí. Na podnose v člne sú štyri ryby. „Vždy stretneme orliaky, ktoré čakajú na rybu, hodenú do vody“, hovorí Rainford, náš botswanský kapitán. Podarí sa nám vyfotografovať tieto vtáky ako sa znesú dole za korisťou? Naše vzrušenie stúpa, keď nás míňa ďalší čln s turistami, ktorý sa volá Orliak. Náš čln sa volá Mosi–Oa–Tunya, čo je africké meno pre Viktoriine vodopády. Rieka Chobe sa spája s mohutnou riekou Zambezi a rúti sa dole známymi vodopádmi, ktoré sú odtiaľto asi hodinu cesty autom.

Verte či nie, čoskoro potom, ako Mosi odrazila od brehu, zbadáme ďalekohľadmi slony. Ale beda, sme ešte ďaleko a slony sa už vracajú do buša. „Ešte pred tromi týždňami“, spomína Sandy, naša sprievodkyňa, „sme videli stáda, ktoré mali niekoľko sto slonov.“ Ďalej nás na brehu upúta šesť antilop kudu, ktoré nás uprene pozorujú. Tieto antilopy zvyčajne utečú, keď sa k nim blíži motorové vozidlo. „Člna na rieke sa zrejme až tak neboja“, hovorí Sandy.

Jemné hrkútanie holubov zrazu preruší prenikavý krik. Aký je to vták? „Nevšedné prenikavé volanie afrického orliaka je charakteristickým znakom rieky Chobe“, vysvetľuje dr. Anthony Hall–Martin vo svojej knihe Africké slony. Štyri nádherné vtáky nás pozorujú zo stromov lemujúcich rieku. Rýchle si pripravujeme fotoaparáty a Sandy hádže do vody rybu. Ako na povel opúšťa prvý vták svoje miesto a približuje sa kĺzavým letom. Potom počujeme špľachot, keď uchopí rybu pevne do pazúrov. Mávaním svojich majestátnych krídel vták stúpa nad hladinu, vydávajúc víťazný krik hou–kjú–vou. Prepadá nás bázeň, keď pozorujeme koordináciu očí, pazúrov, hlasu a krídel, riadenú malým mozgom orliaka. Na palube panuje úplné ticho, počuť iba cvakanie fotoaparátov, keď sa toto pôsobivé predstavenie ešte trikrát opakuje.

Keď čln pokračuje v plavbe, spozorujeme stádo 26 slonov s mláďatami, hrajúce sa vo vode. Ich pozorovanie pripomína slová Bruce Aikera v jeho knihe Levy a slony na Chobe: „Dospelé slony, akonáhle uhasia najväčší smäd, používajú chobot na to, aby sa pohodlne celé postriekali chladnou vodou. Niektoré, hlavne mladšie slony a staré samce, sa odvážia do rieky a hravo plávajú a šantia, často iba s koncom chobota nad vodou, ktorý im slúži ako dýchacia trubica. Najviac sa to však páči mláďatám. Nadišiel čas vyhradený pre hry a preto neúnavne pobiehajú a naháňajú sa... Keď je smäd uhasený, nadíde čas na ďalšiu, nepochybne obľúbenú činnosť—bahenný kúpeľ... Príliš skoro im však staré samice, ktorých slovo je zákonom, prerušia dobrú zábavu a rozhodnú, že je čas odísť.“

A tak aj teraz, len čo sa priblížil náš veľký dvojpalubný čln, „rušiteľky zábavy“ sa znepokojili a odvádzali stádo preč, ale my sme ešte stihli za ten čas urobiť niekoľko snímok.

Deň sa ešte neskončil a rieka Chobe má ďalšie prekvapenia. Prach z neďalekej púšte Kalahari spôsobuje nevšedné západy slnka nad riekou. Večer prichádza čas, keď sa lenivé hrochy začínajú hýbať a chystajú sa opustiť rieku, aby sa pobrali na svoju nočnú výpravu za potravou. Tu je náš bezpečný veľký čln určite výhodou. „Môžeme sa priblížiť k hrochom bez obáv“, hovorí Rainford.

Zvučné, hlboké trúbenie oznamuje náš príchod hrochom v hlbine pozdĺž jedného z ostrovov rieky. Obrovské hlavy hrochov sa vynárajú jedna za druhou po oboch stranách člna. Náhle sa začnú dva hrochy vzájomne strkať široko otvorenou tlamou—tlamou dosť veľkou na to, aby sa do nej zmestil skrčený človek. Potom sa z plytčiny v blízkosti ostrova poberie ďalší hroch priamo k nám—tak blízko, že jeho mohutné telo vypĺňa objektívy našich fotoaparátov. Keď sa dostane do hlbšej vody, jeho hlava mizne a z vody vyčnieva iba mohutný chrbát. Potom vydýchne z pľúc všetok vzduch a jeho obrovské telo sa ponorí.

Sme prekvapení, keď sa dozvedáme, že hroch je napriek svojej váhe takmer štyroch ton vo vode veľmi pohyblivý. „Napriek neforemnému telu dokáže plávať rýchlejšie ako mnohé ryby a často ho možno vidieť v priezračnej vode plávať rýchle pod hladinou“, hovorí Bradley Smith vo svojej knihe Život hrochov. Alebo ak chcú, tancujú na svojich mocných nohách po dne hlbokej rieky. Je to práve tak, ako hovorí Stvoriteľ:

„Tu je, hľa hroch, ktorého som stvoril tak, ako teba. Žerie trávu práve tak ako vôl. Hľa, jeho sila je v jeho bedrách a jeho dynamická energia vo svaloch jeho brucha. Aj keď je rieka dravá, nebojí sa. Dôveruje si, i keď by sa mal Jordán dovaliť až po jeho tlamu.“ (Jób 40:15, 16, 23, Biblia s odkazmi, poznámka pod čiarou) Obklopení týmito strach vzbudzujúcimi príkladmi „dynamickej energie“ si uvedomujeme nutnosť väčšej bázne pred Tým, ktorý ich stvoril. „Kto ho chytí spredu? Kto mu hákom prepichne nos?“ pýta sa Boh Jehova, aby nám pripomenul naše ľudské obmedzenia.—Jób 40:24.

Upútaní nádherným západom slnka a zároveň sledovaním hrochov, neochotne odchádzame, keď prichádza čas, aby sa náš čln vrátil. Neskôr s úžasom pozorujeme z našej drevenej chaty vedľa rieky, ako sa obloha mení na ružovú a oranžovú, a jej farby sa krásne odrážajú na hladine. Uvažujeme o vzrušujúcich veciach, ktoré sme videli a počuli. „Ak sa chcete skutočne priblížiť k životu v divočine“, radí nám Sandy, „mali by ste si vziať malý motorový čln.“ Rozhodujeme sa poslúchnuť jej radu a najať si čln na nasledujúce popoludnie.

Teraz, s výnimkou nebezpečných hrochov, sa skutočne pozeráme zblízka na život v divej prírode, a môžeme sa dokonca dotýkať trstiny a vodných ľalií. Pozorujeme pestré rybáriky, ako sa nehybne vznášajú nad vodou a hľadajú malé rybky. Okolo nás lietajú rôzne farebné vtáky, hnedohlavé rybáriky, včeláriky s bielou hruďou, menšie pruhované lastovičky. Ďalej sú tu väčšie vtáky, ktoré obľubujú bezpečie ostrovov na rieke—egyptské husi, jakany, kormorány, volavky a množstvo iných. Míňame napoly ponorené stromy ozdobené niektorými z týchto vtákov.

Konečne prichádzame k miestu, kde sme včera videli stádo slonov. Teraz nachádzame osamelého samca, ktorý si nás nevšíma a pokračuje v pití a kŕmení. Vtom, keď sa už chystáme odísť, vynára sa náhle z buša matka s dvomi mláďatami. Keď nás zbadá, zaváha. Zatajíme v nádeji dych—priblíži sa alebo nie? Našťastie pre nás sa rozhoduje riskovať a znáša aj s mláďatami našu prítomnosť. Aký to bol pre nás zážitok—pozorovať matku, väčšie aj menšie mláďa ako bežia oproti nám!

Aiken píše ďalej vo svojej knihe o levoch a slonoch toto: „Je ľahké predstaviť si smäd, ktorý musia denne pociťovať tieto veľké zvieratá... kým prekonajú dlhú cestu v horúčave až k rieke. Stádo kráča dychtivo a čo najrýchlejšie, vynára sa z buša a mieri priamo k miestu napájania. Posledných 50 až 100 metrov, akonáhle zacítia životodarnú vodu, sa ženú často úplne bezhlavo.“ Skutočne, s obdivom pozorujeme, ako tí traja s mláďaťom uprostred stoja vedľa seba a pijú. Ale už je neskoro a my sa vraciame, aby sme prišli späť pred zotmením.

Okrem slonov vidíme ešte byvoly, krokodíly, antilopy puku a kudu, vodné antilopy, impaly, paviány a divé svine. V období sucha sa sťahujú vtáky i zvieratá vo veľkom množstve k rieke a je možné vidieť aj leva, leoparda a nosorožca. Nemôžeme sa ubrániť hlbokým pocitom obdivu k Tomu, ktorý stvoril túto podivuhodnú rozmanitosť divých zvierat a ktorý spôsobil, aby žili v takom krásnom prostredí.

Možno žijete ďaleko od tejto odľahlej časti Afriky, ale dúfame, že keď ste sa pripojili k našej plavbe, získali ste lepšiu predstavu o nádherných miestach, ktoré čakajú na tých, čo sa plavia hore riekou Chobe.

[Prameň ilustrácie na strane 18]

All wood engravings: Animals: 1419 Copyright-Free Illustrations of Mammals, Birds, Fish, Insects, etc. by Jim Harter