Čo vieme o rasách

KEĎ Európania asi pred 500 rokmi vyplávali, aby preskúmali zem, boli zvedaví, aké druhy ľudí stretnú. Kolovali povesti o obroch, ktorí mohli prebrodiť more a rozdrviť loď jednou rukou. Rozprávali sa historky o ľuďoch so psími hlavami vydychujúcimi plamene. Mohli stretnúť rozprávkových „divochov“, ktorí jedli surové mäso a ktorých obrovské vyčnievajúce pery zatieňovali pred slnkom? Alebo mohli vidieť ľudí bez úst, ktorí sa živili privoniavaním jabĺk? A čo tí, ktorí mali také veľké uši, že im slúžili ako krídla, alebo tí, čo ležali na chrbáte v tieni svojho obrovského chodidla?

Ľudia sa plavili po moriach, vystupovali na vrchy, presekávali si cestu džungľou, plahočili sa púšťami, ale nikde nenašli také zvláštne stvorenia. Namiesto toho bádatelia s prekvapením objavovali ľudí, ktorí sa na nich veľmi podobali. Krištof Kolumbus napísal: „Na týchto ostrovoch [Západnej Indie] som vôbec nenašiel ľudské príšery, ako mnohí očakávali, ale naopak, všetci títo ľudia si vážia dobrý vzhľad... Takže som nenašiel ani príšery, ani správy o nich, okrem... ľudí, ktorí jedia ľudské mäso... No nie sú viac znetvorení ako iní.“

Zatrieďovanie ľudstva

Tak sa preskúmaním zeme odstránila rozmanitosť ľudstva zo sféry rozprávok a mýtov. Ľudí bolo možné pozorovať a skúmať. Časom sa ich vedci pokúšali zatriediť.

V roku 1735 uverejnil švédsky biológ Karol Linné svoj Systema Naturae. V ňom bol človek „pokrstený“ Homo sapiens, čo znamená „človek rozumný“, termín, o ktorom istý spisovateľ povedal, že je to možno najnemotornejšia a najopovážlivejšia definícia, akú vôbec dostal nejaký druh! Linné rozdelil ľudstvo do piatich skupín, ktoré opísal nasledovne:

AFRIČAN: Čierny, flegmatický, uvoľnený. Čierne vlasy, kučeravé; koža hladká; nos plochý; pery plné; mocný, pohodlný, nedbanlivý; natiera sa masťami; ovládaný vrtochmi.

AMERIČAN: Medeno–sfarbený, cholerik, vzpriamený; vlasy čierne, rovné, husté; nozdry široké; tvár drsná; brada riedka; tvrdošijný, ako slobodný je spokojný; maľuje sa tenkými červenými čiarami; riadi sa zvykmi.

AZIAT: Melancholický, neústupčivý; vlasy čierne; oči tmavé; vážny, pyšný, chamtivý; oblečený do voľných odevov; riadi sa úsudkom.

EURÓPAN: Bledý, sangvinik, svalnatý; vlasy žlté, hnedé, splývavé; oči modré; jemný, prudký, vynachádzavý; oblečený do priliehavého rúcha; riadi sa zákonmi.

DIVÝ ČLOVEK: Chodí po štyroch, nemý, chlpatý.

Všimni si, že keď Linné zoskupil ľudstvo podľa geneticky získaných čŕt (farba kože, druh vlasov, atď), urobil tiež zaujaté charakteristiky osobnosti. Linné tvrdil, že Európania sú „jemní, prudkí, vynachádzaví“, kým Aziatov zobrazil ako „vážnych, pyšných, chamtivých“ a Afričanov ako „mocných, pohodlných, nedbanlivých“!

Ale Linné sa mýlil. Také črty osobnosti nemajú miesto v modernej klasifikácii rás, pretože vedecký výskum ukázal, že v každej ľudskej populácii existuje rovnaká rozmanitosť pováh a podobný rozsah inteligencie. Inými slovami, v každej ľudskej rase nachádzame rovnaké kladné a záporné vlastnosti.

Moderné systémy často rozdeľujú ľudstvo do troch skupín, založených vyložene na telesných rozdieloch: 1. kaukazský typ so svetlou pokožkou a rovnými alebo zvlnenými vlasmi; 2. mongolský typ so žltou pokožkou a s epikantickými záhybmi okolo očí; 3. černošský typ s tmavou pokožkou a kučeravými vlasmi. No nie každý úplne zodpovedá jednej z týchto kategórií.

Napríklad, kmene San a Khoikhoi z južnej Afriky majú medeno sfarbenú pokožku, kučeravé vlasy a črty tváre mongolského typu. Niektorí Indiáni majú tmavú pokožku, ale ich kučeravé vlasy sú často plavé. Niektorí ľudia mongolského typu majú oči ako belosi. Nejestvuje žiadna jasne deliaca čiara.

Tieto problémy spôsobili, že mnohí antropológovia sa vzdali pokusov roztriediť ľudstvo a tvrdia, že pojem „rasa“ nemá nijaký vedecký význam alebo hodnotu.

Deklarácie UNESCO

Azda najautoritatívnejšie vedecké deklarácie o rasách urobila skupina expertov zhromaždených v UNESCO (Vzdelávacia, vedecká a kultúrna organizácia pri OSN). Zasadania sa konali v rokoch 1950, 1951, 1964 a 1967, a na nich medzinárodná porota antropológov, zoológov, lekárov, anatómov a ďalších spoločne vydala štyri vyhlásenia o rasách. Záverečné vyhlásenie zdôraznilo nasledovné tri body:

A „Všetci dnes žijúci ľudia patria k tomu istému druhu a sú toho istého pôvodu.“ Tento bod potvrdzuje dokonca aj významnejšia autorita. Biblia hovorí: „[Boh] vytvoril z jedného človeka [Adama] každý ľudský národ, aby býval na celom zemskom povrchu.“  — Skutky 17:26.

Vyhlásenie UNESCO pokračuje:

B „Delenie ľudských druhov na ‚rasy‘ je čiastočne tradičné a čiastočne závisí od osobného pohľadu, a v nijakom prípade nenaznačuje nejakú hierarchiu... “

C „Súčasné biologické poznanie nedovoľuje pripísať poznatky kultúry rozdielom v genetickom potenciáli. Rozdiely vo výsledkoch ľudí rozličných typov by sa mali pripísať jedine ich kultúrnej histórii. Ukazuje sa, že ľudské rasy na celom svete majú rovnaké schopnosti na dosiahnutie akejkoľvek úrovne civilizácie.“

Bič rasizmu

Takže neexistuje nijaký podklad pre tvrdenie, že nejaká rasa je prirodzene nadradená, alebo má právo vládnuť nad druhou. Ľudia však nekonali vždy v súlade so skutočnosťami. Uvažuj napríklad o obchode s africkými otrokmi.

Keď európske národy začali budovať koloniálne impéria, bolo pre nich ekonomicky výhodné vykorisťovať domáce obyvateľstvo. Ale bol to paradox. Milióny Afričanov odvliekli z domovov, odtrhli od ich milovaných, sputnali, bičovali, vypaľovali im znaky, predávali ich ako zvieratá a nútili pracovať bez mzdy až do smrti. Ako toto mohli morálne ospravedlniť národy, ktoré vyhlasovali, že sú kresťanské a ktoré mali milovať svojho blížneho ako seba? — Lukáš 10:27

Zvolili si také riešenie, ktoré malo dehumanizovať ich obete. Istý antropológ takto uvažoval v štyridsiatych rokoch 19. storočia:

„Ak černosi a Austrálčania nie sú našimi spolustvoreniami a jednou rodinou s nami, ale bytosťami nižšieho rádu, a ak naše povinnosti voči nim nepredpokladá žiaden z výslovných príkazov, na ktorých je založená morálka kresťanského sveta, naše vzťahy k týmto kmeňom sa nebudú veľmi odlišovať od tých, ktoré môžu byť medzi nami a druhom orangutanov.“

Tí, ktorí hľadali podporu pre myšlienku, že farební ľudia sú menejcenní, chopili sa Darwinovej evolučnej teórie. Dokazovali, že ľudia v kolóniach sú na nižšom stupni evolučného rebríčka ako bieli. Iní tvrdili, že farební sú výsledkom iného evolučného procesu, a nie sú úplne ľuďmi. Ďalší citovali Bibliu, prekrúcajúc Písma, aby podporili svoje rasistické názory.

Mnohí ľudia, samozrejme, neverili týmto myšlienkam. Otroctvo zrušila väčšina krajín. Ale diskriminácia, predsudky a rasizmus prežili a prešli do národnostných skupín, ktoré sú rasami iba v ľudských predstavách. Istý profesor zoológie povedal: „Pretože sa ukázalo, že každý je oprávnený vytvoriť rasy podľa svojho vkusu, politici, špeciálni obhájcovia a obyčajní dobrodruhovia sa zaoberali určovaním rás. Schovávali sa za zdanlivo dôveryhodné rasové označenia, aby prepožičali gloriolu ‚vedeckej‘ úctyhodnosti svojim obľúbeným predstavám a predsudkom.“

Rasistická politika nacistického Nemecka je najlepším príkladom. Hoci Adolf Hitler vyvyšoval árijskú rasu, biologicky nič také nejestvuje. Nikdy ani nejestvovalo. Jestvujú modrookí Židia s plavými vlasmi vo Švédsku, čierni Židia v Etiópii a mongolského typu v Číne. Avšak Židia a ďalší boli obeťami rasistickej politiky. Táto politika viedla k zriaďovaniu koncentračných táborov, plynových komôr a k vyvraždeniu šiestich miliónov Židov a ďalších národností, ako Slovanov z Poľska a Sovietskeho zväzu.

[Zvýraznený text na strane 5]

Vedecký výskum ukázal, že v každej ľudskej populácii jestvuje tá istá rôznorodosť inteligencie

[Zvýraznený text na strane 6]

‚Politici, špeciálni obhájcovia a dobrodruhovia sa schovávali za rasové označenia, aby prepožičali gloriolu „vedeckej“ úctyhodnosti svojim predstavám a predsudkom‘

[Obrázky na strane 7]

Ako ukazuje tento oznam, Afričanov vystavovali a predávali akoby boli dobytkom