Čo je rasa?
RASA. Čo vám príde na myseľ, keď počujete toto slovo? Niektorým diskriminácia a útlak. Iným nenávisť, nepokoje, a dokonca vraždy.
Od rasových nepokojov v Spojených štátoch až po apartheid v Južnej Afrike, od vojen medzi etnickými skupinami vo Východnej Európe po boje na miestach, ako je Srí Lanka a Pakistan, sa rasová otázka stala zdrojom nevýslovného ľudského utrpenia a ničenia.
Ale prečo je to tak? Prečo je rasová otázka takým citlivým sporným bodom dokonca i v krajinách, kde sa zdá, že ľudia sú tolerantní takmer v každej inej oblasti? Čo robí z rasovej otázky rozbušku, ktorá roznecuje toľko nepokojov a bezprávia? Jednoducho povedané, prečo ľudia rozdielnych rás nemôžu spolu dobre vychádzať?
Aby sme našli odpoveď na tieto otázky, musíme vedieť viac než len to, čo je rasa a v čom sa rasy líšia. Musíme tiež porozumieť, akú úlohu v dnešných vzťahoch medzi rasami hrá história. Najprv sa však pozrime, čo nám môže na tento námet povedať veda.
Problém klasifikácie ľudí
Ľudia žijúci v rôznych častiach sveta majú odlišné telesné črty. Tie zahrnujú farbu pokožky, črty tváre, štruktúru vlasov atď. Takéto telesné rozdiely odlišujú jednu rasu od druhej.
Preto ľudia bežne hovoria o bielych a čiernych, čím upriamujú pozornosť na farbu pokožky. Ale hovorí sa aj o Španieloch, Ázijcoch, Škandinávcoch, Židoch a Rusoch. Toto druhé identifikačné rozlíšenie sa nevzťahuje ani tak na telesné znaky, ako na geografické, národnostné či kultúrne odlišnosti. A tak podľa väčšiny ľudí rasu neurčujú iba telesné znaky, ale aj zvyky, jazyk, kultúra, náboženstvo a národnosť.
Je však zaujímavé, že niektorí autori, ktorí píšu o tomto námete, váhajú, či vôbec použiť slovo „rasa“, a kladú toto slovo do úvodzoviek zakaždým, keď ho použijú. Ďalší sa tomuto slovu celkom vyhýbajú a používajú miesto neho výrazy ako „etnické taxóny“, „skupiny“, „populácie“ a „typy“. Prečo? Pretože slovo rasa, ako sa bežne chápe, vyvoláva toľko emócií a je spojené s toľkými hľadiskami, že jeho použitie bez správneho objasnenia veľa ráz zatemňuje ústredný bod diskusie.
Biológovia a antropológovia často definujú rasu jednoducho ako „nižšiu kategóriu odvodenú od určitého druhu, ktorá dedí telesné znaky, ktoré ju odlišujú od ostatnej populácie daného druhu“. Otázka však znie: Aké znaky možno použiť na opísanie rozličných skupín v rámci ľudského rodu?
Navrhovali sa také znaky, ako je farba pokožky, farba a štruktúra vlasov, tvar očí a nosa, veľkosť mozgu a krvná skupina, ale ukázalo sa, že ani jeden z nich nie je plne uspokojujúcim klasifikačným faktorom na rozlíšenie rozmanitostí u ľudí. Je to tak preto, lebo neexistuje prirodzená skupina ľudí, ktorej všetci členovia by mali tieto znaky rovnaké.
Uvažujme napríklad o farbe pokožky. Väčšina ľudí je presvedčená, že ľudstvo možno podľa farby pokožky ľahko rozdeliť do piatich rás: bielej, čiernej, hnedej, žltej a červenej. O bielej rase sa všeobecne predpokladá, že sa vyznačuje bielou pokožkou, svetlými vlasmi a modrými očami. V skutočnosti však medzi členmi takzvanej bielej rasy existuje veľká rozmanitosť vo farbe vlasov, očí a pokožky. V knihe The Human Species (Ľudský rod) sa píše: „Nielenže dnes v Európe neexistujú populácie, kde väčšina by bola jedného typu; ale takéto populácie ani nikdy neexistovali.“
Klasifikovať ľudstvo je skutočne ťažké, ako o tom píše kniha The Kinds of Mankind (Ľudské plemená): „Môžeme azda povedať len toto: hoci nie všetky ľudské bytosti vyzerajú ako iné ľudské bytosti a hoci môžeme jasne vidieť množstvo čŕt, v ktorých sa líši výzor ľudí, vedci sa stále nemôžu zjednotiť v tom, koľko ľudských plemien presne existuje. Nerozhodli dokonca ani o tom, aké kritériá môžeme použiť, aby sme zadelili ľudí do tej či onej rasy. Niektorí výskumníci by sa najradšej vzdali; povedali, že tento problém je príliš ťažký — že niet žiadneho riešenia!“
Toto všetko sa môže zdať nepochopiteľné. Veď vedci očividne nemajú veľké ťažkosti pri klasifikácii zvierat a rastlín na rody, druhy a poddruhy. Prečo majú taký problém pri rozdelení ľudstva na rasy?
„Najnebezpečnejší ľudský mýtus“
Ako sa vyjadril antropológ Ashley Montagu, mnohí ľudia veria, že „telesné a duševné črty vzájomne súvisia, že telesné rozdiely sú spojené s údajnými rozdielmi v duševných schopnostiach a že tieto rozdiely sú merateľné inteligenčnými testami a tým, čo tieto populácie dosiahli v oblasti kultúry“.
Preto mnohí veria, že pre rozdielne telesné znaky, ktorými sa vyznačujú jednotlivé rasy, sú niektoré rasy intelektuálne nadradené nad iné a zase ďalšie sú menejcenné. Montagu však nazýva takéto zmýšľanie „najnebezpečnejší ľudský mýtus“. Ďalší odborníci s tým súhlasia.
Morton Klass a Hal Hellman vysvetľujú v knihe The Kinds of Mankind: „Jednotlivci sa skutočne líšia; vo všetkých populáciách sú géniovia a imbecilovia. Ale po všetkom tom výskume zodpovední učenci nevidia prijateľný doklad o genetických rozdieloch medzi populáciami, pokiaľ ide o inteligenciu alebo schopnosti.“
Prečo teda toľkí naďalej veria, že povrchné telesné rozdiely znamenajú, že medzi rasami sú podstatné rozdiely? A ako sa vôbec rasy stali zdrojom takých problémov? O tom budeme uvažovať v nasledujúcom článku.