Rozvod má skutočne svoje obete

KEBY STE mali uveriť všetkému, čo napísali „odborníci“ o rozvode za posledných niekoľko desaťročí, mohli by ste prísť k záveru, že pri rozvode v našej modernej dobe nikto nie je na vine a nikto ním neutrpí.

Mnohým rodičom uľahčilo cestu k rozvodu niekoľko veľmi propagovaných, otrepaných fráz ako napríklad: Rozvod je pre deti lepší ako nešťastné manželstvo; treba len počkať, kým budú deti v ‚správnom veku‘, aby boli ušetrené od bolesti; deti sa za pár rokov spamätajú z duševného otrasu.

Niektorí tieto optimistické predstavy podporujú. Napríklad autorky Janet Markowitzová a Susan Gettlemenová neprikladajú význam „mýtu o ubližovaní deťom“. Tvrdia, že rozvod nemusí byť pre deti otrasom, pokiaľ sa s ním rodičia ‚uvážene vysporiadajú‘. Snažia sa dokonca dokázať, že rozvod rodičov môže pomôcť deťom vysporiadať sa jedného dňa s ich vlastným rozvodom! Tvrdia: „Inštitúcia manželstva a aj samotný mýtus rodinného života by mali byť v skutočnosti reformované.“ — The Courage to Divorce (Odvaha na rozvod).

Ale sú takéto trúfalé tvrdenia naozaj pravdivé? Aká je skutočná cena za rozvod vzhľadom na deti — vo svete so zvyšujúcim sa počtom rozvodov? Je pravdou, že tým nikto neutrpí?

Hrozná daň

V roku 1971 začali americké výskumníčky Judith Wallersteinová a Joan Berlin Kellyová uskutočňovať významnú štúdiu o dlhodobých účinkoch rozvodu na rodinu, čo bolo medzníkom v tejto oblasti. Vybrali si 60 rodín, ktoré boli zmietané rozvodom. V týchto rodinách bolo spolu 131 detí vo veku od dvoch do osemnásť rokov. Na svoje vlastné prekvapenie tieto výskumníčky zistili, že rozvod takmer nikdy neznamenal úľavu pre deti. Bolo to tak dokonca aj v prípadoch, keď manželstvo rodičov bolo nešťastné. Rozvod skôr deti veľmi rozrušil.

Boli tieto účinky len krátkodobými otrasmi? Žiaľ, nie. Po piatich rokoch bolo 37 percent detí mierne až ťažko deprimovaných. Väčšina z nich stále dúfala, že ich rodičia sa opäť zmieria — a to dokonca aj vtedy, keď už uzavreli nové manželstvo! Po desiatich až pätnástich rokoch takmer polovica detí z tejto štúdie „vstúpila do dospelosti plná úzkosti, nepodávala výkony podľa svojich schopností, podceňovala sa a niekedy pôsobili ako nahnevaní mladí muži a ženy“.

Tieto výsledky boli v rozpore so všeobecne prijímanými názormi. Wallersteinová píše: „Naše zistenia boli v úplnom protiklade k našim očakávaniam. Bola to nepríjemná správa pre mnohých ľudí; dostali sme nahnevané listy od terapeutov, rodičov a právnikov, ktorí tvrdili, že sa určite mýlime.“

Lenže deti neklamali; ďalšie štúdie potvrdili názor Wallersteinovej a Kellyovej. Časopis Journal of Social Issues poznamenal, že väčšina odborníkov, napríklad vedci v oblasti správania, „verí, že odlúčenie rodičov a rozpad manželstva má vážny negatívny vplyv na deti a dospievajúcich“. Časopis tiež dodal, že tieto názory „sú vo veľkej miere opodstatnené“, pričom citoval výsledky výskumu ako napríklad tieto: Medzi deťmi z rozvedených manželstiev je vyššie percento kriminality a prípadov antisociálneho správania než medzi deťmi z úplných rodín; percento detí z rozvedených rodín, ktoré boli prijaté do psychiatrických liečební, je možno až dvojnásobne vyššie oproti deťom z úplných rodín; rozvod je možno hlavnou príčinou detskej depresie.

A čo staršie deti?

Staršie deti sa vyrovnávajú s rozvodom o niečo lepšie než mladšie deti. Keď sú dospievajúci svedkami rozvodu svojich rodičov, môžu zažiť hlboké sklamanie a zatrpknúť v názoroch na manželstvo a ďalšie inštitúcie, napríklad na školu. Niektorí prichádzajú k záveru, že všetky vzťahy sú nespoľahlivé, odsúdené k tomu, aby sa raz obrátili na zradcovstvo a neveru.

Niektorí mladiství strácajú pri rozvode svojich rodičov rovnováhu a zmietajú sa v divokých extrémoch. Jedni začnú užívať drogy, druhí upadnú do sexuálnej promiskuity a niektorí utekajú z domu. U ďalších sa spočiatku zdá, že sa ľahko vyrovnávajú s rozvodom, lebo ich reakcia na rozvod sa dostaví až neskôr. Možno nie je náhodou, ako poznamenal časopis The Washingtonian, že vzostup rozvodov je súčasne sprevádzaný vzrastom tráviacich ťažkostí, a dokonca aj samovrážd mladistvých.

Takže rodičia, ktorí s rozvodom čakajú dovtedy, keď ich deti budú v ,správnom veku‘, môžu čakať veľmi dlho. Nezdá sa, že by existoval nejaký magický, ,správny vek‘, v ktorom by rozvod deti nezranil.a V časopise Psychology Today upozornil sociológ Norval D. Glenn aj na to, že deti môžu trpieť negatívnymi účinkami rozvodu, ktoré „neoslabené pretrvávajú po celý život“. Prišiel k takémuto záveru: „Treba sa vážne zaoberať znepokojujúcim predpokladom, že zvyšujúci sa počet detí z rozvedených manželstiev bude viesť k pomalému, ale stálemu narušovaniu celkovej úrovne blahobytu obyvateľstva.“

Hoci sú výsledky týchto štúdií a štatistík neradostné, neznamená to, že by bolo každé dieťa z rozvedeného manželstva predurčené na problematický život. Ale vidno z nich, že rozvod predstavuje veľmi reálne nebezpečenstvo pre deti. Vzniká však otázka: Ako možno chrániť deti pred účinkami rozvodu?

Aká je nádej pre deti?

Niet nijakej ochrany, ktorá by bola taká účinná ako prevencia. Dr. Diane Medvedová píše vo svojej knihe The Case Against Divorce (Argumenty proti rozvodu): „Dostávame sa do situácie, keď už musíme prestať s tým, že dovoľujeme, aby naše sebecké záujmy boli jediným kritériom pre prijateľnosť rozvodu.” Málokto pochybuje o tom, že sebecký postoj „najprv ja“, ktorý sa šíri v modernej spoločnosti, podkopal nespočetné manželstvá. Ako môžu manželia odolávať takýmto vplyvom a vytrvať v manželstve?

Biblia tvrdí, že jej autor je tvorcom manželstva. Dôkazom je to, že biblické rady o manželstve sú naozaj účinné. Pomohli už miliónom mužov a žien zlepšiť si rodinný život. Biblia vytrhla mnohé manželstvá z priepasti rozvodu a môže pomôcť aj vám.b

Žiaľ, rozvodu sa nemožno vždy vyhnúť alebo mu zabrániť. To je realita súčasného sveta. Niektorí rodičia sa učia Božím meradlám pre manželstvo až po rozvode. Iní zase žijú verne podľa týchto meradiel, ale zradia ich sebeckí, nemravní partneri. Biblia uznáva, že za určitých extrémnych okolností je rozvod možný. (Matúš 19:9) Avšak, ako to učil Ježiš, nie je možné urobiť žiadne múdre rozhodnutie bez predchádzajúceho ,spočítania nákladov‘. — Lukáš 14:28.

Ak už k rozvodu došlo, určite to nie je čas na to, aby sme klesali pod ťarchou viny alebo ľútosti, ale je to čas, keď treba zmierniť dopad rozvodu na deti. A to je možné! Dr. Florence Bienenfeldová, uznávaná rozvodová poradkyňa a sprostredkovateľka, rozvedených rodičov uisťuje: „Rozvod nemá byť gréckou tragédiou, pri ktorej každý zomiera. Každý môže žiť a časom sa zotaviť, zmieriť sa so situáciou a žiť veľmi dobre.“ — Helping Your Child Succeed After Divorce (Pomoc dieťaťu po rozvode rodičov).

Ale ako je to možné? Čo môžu robiť rodičia, príbuzní a priatelia, aby pomohli deťom z rozvedeného manželstva?

[Poznámky pod čiarou]