Explózia rozvodov
„ROZVODOVÝ ŠPERK.“ Takýto nezvyčajný titulok sa nedávno objavil v istom populárnom časopise pre ženy. Článok naliehal: „Vaše manželstvo vybuchlo a vy cítite, že ste sa popálili. Tak prečo neroztaviť spomienky, ktoré len zbytočne zaberajú miesto vo vašej šperkovnici.“ Miestny klenotník umožní rozvedeným ľuďom, aby za poplatok sami zamierili horák na svoje snubné a svadobné prstene. Klenotník potom z nich vytvorí nové šperky, ktoré im nebudú pripomínať nevydarené manželstvo.
Podobne ako sú obľúbené perá, papierové podnosy, detské plienky či holiace strojčeky na jedno použitie, tak je to zrejme aj s manželstvom. Prevláda postoj: ‚Keď vás niečo prestane baviť, jednoducho sa toho zbavte.‘
„Manželstvo v podstate už neexistuje,“ povedal Lorenz Wachinger, populárny autor, psychológ a terapeut z Mníchova. Je to vari prehnané? Možno; no nie je ťažké pochopiť, prečo mohol mať taký pocit. Podľa novín Stuttgarter Zeitung sa každý rok rozpadá v Nemecku asi 130 000 manželstiev. Rozvody však nie sú „výsadou“ Nemecka.
Celosvetový jav
Podobný trend možno pozorovať v rôznych krajinách po celom svete. Napríklad Spojené štáty by bolo možné označiť za svetovú metropolu rozvodov. Počet rozvodov za rok presiahol číslo 1 600 000, čo je temer polovica počtu sobášov uzavretých za ten istý čas. To sú priemerne vyše dva rozvody každú minútu každého dňa!
V porovnaní s minulosťou sa tieto čísla javia ako explózia rozvodov. Ešte pred sto rokmi pripadal v Spojených štátoch len jeden rozvod na osemnásť sobášov. Odhliadnuc od silnej vlny rozvodov po druhej svetovej vojne, ich počet až do šesťdesiatych rokov stúpal len pozvoľna. No potom sa za 25 rokov strojnásobil!
V polovici osemdesiatych rokov (posledné roky, z ktorých sú dostupné spoľahlivé štatistiky) zaznamenali krajiny po celom svete rekordy v množstve rozvodov. Napríklad: Sovietsky zväz 940 000 ročne; Japonsko 178 000; Veľká Británia 159 000; Francúzsko 107 000; Kanada 61 000 a Austrália 43 000. Vetry zmien prenikajú aj do krajín, kde je počet rozvodov udržiavaný na nízkej úrovni náboženstvom alebo zákonmi. Napríklad v Hongkongu pripadá stále len 1 rozvod na 17 sobášov; ale počet rozvodov sa tu od roku 1981 do roku 1987 zdvojnásobil. Časopis India Today priniesol správu, že v strednej vrstve indickej spoločnosti bledne biľag spojený s rozvodom. V rôznych štátoch Indie boli zriadené nové súdy, ktoré majú zvládnuť nárast rozvodových konaní o 100 až 320 percent za jediné desaťročie.
Štatistiky prirodzene nemôžu nikdy vyjadriť bolesť srdca, ktorá sa skrýva za týmito veľkými číslami. Žiaľ, problém rozvodu sa dotýka takmer každého už len preto, že manželstvo je všeobecné usporiadanie. Azda sme sami v manželstve alebo sme sa narodili rodičom, ktorí boli v manželstve, alebo ľudia nám blízki žijú v manželstve. A hoci nás rozvod doposiaľ nepostihol, jeho hrozba nás môže stále znepokojovať.
Čo je za všetkými týmito rozvodmi? Čiastočne to môžu byť aj politické zmeny. V posledných rokoch sa v mnohých krajinách zrútili múry zákonov zakazujúcich rozvody, hoci mali dlhoročnú podporu vplyvných náboženských skupín. Argentína napríklad v osemdesiatych rokoch vyhlásila zákon, ktorý nedovoľoval úradný rozvod, za neústavný. Podobne uzákonilo rozvod Španielsko a Taliansko. No takéto zmeny zákonov nie sú vždy sprevádzané skokom v počte rozvodov.
Za celosvetovou epidémiou rozvodov musí byť niečo oveľa závažnejšie než právny systém. Autor Joseph Epstein na to poukázal, keď napísal, že ešte prednedávnom „byť rozvedený znamenalo mať úradné potvrdenie o pokrivenom charaktere“. Píše však, že dnes je „v istých kruhoch ten, kto neprešiel rozvodom, považovaný za zvláštnejšieho ako rozvedený; prežiť celý život uväznený v jednom manželstve sa tu môže dokonca považovať za prejav nedostatku fantázie“. — Divorced in America (Rozvedení v Amerike).
Inými slovami, základný postoj ľudí k manželstvu sa zmenil. Rešpekt a úcta k usporiadaniu, ktoré sa dlho považovalo za posvätné, sa vytráca. Tak sa po celom svete stáva rozvod stále prijateľnejší. Prečo? Čo mohlo priviesť ľudí k tomu, aby prijali niečo, nad čím sa kedysi s nevôľou mračili? Mohlo by to znamenať, že rozvod vlastne nie je až taký zlý?