Táranie a jeho moc

SAMOVRAŽDA mladej ženy otriasla pokojným anglickým mestom. Ešte zarážajúcejší bol záver súdnej komisie: „Zabilo ju zlomyseľné táranie!“ Je zrejmé, že meno mladej ženy, jej povesť a nakoniec i život zničili zlomyseľné reči obyvateľov mesta. — Rumor and Gossip — The Social Psychology of Hearsay (Chýry a ohováranie — sociálna psychológia klebiet) od Ralpha L. Rosnowa a Gary Alana Fineho.

Hoci následky sú zriedkavo také tragické, je nesporné, že táranie má strašnú moc. Na jednej strane môže byť uznávané ako bežný spôsob výmeny užitočných informácií. Na druhej strane môže byť zodpovedné za zmätok vo vláde, za rozbité rodiny a zničenú kariéru.

Zlomyseľné táranie čiže ohováranie môže zapríčiniť bezsenné noci, stavy úzkosti a poruchy trávenia. A nepochybne niekedy aj vám osobne spôsobilo dajakú úzkosť. Pisateľ William M. Jones vystríha, že vo svete obchodu „musíte počítať s možnosťou, že v priebehu vašej kariéry sa bude niekto pokúšať zničiť vám povesť“.

Ohováranie sa takmer všeobecne odsudzuje. Indiáni kmeňa Seminole v Spojených štátoch zaraďujú „hovoriť o niekom zle“ do tej istej kategórie ako luhať a kradnúť. V jednej západoafrickej obci ohovárači dokonca riskujú, že im odrežú pery, alebo ešte horšie, že ich popravia. V celých dejinách sa skutočne podnikali opatrenia na potláčanie ohovárania.

Od 15. do 18. storočia sa v Anglicku, v Nemecku a neskôr i v Spojených štátoch s obľubou používala takzvaná ponáracia stolička v snahe zahanbiť klebetníkov, aby prestali so svojím škodlivým táraním. Koho uznali vinným z urážky, toho uviazali na stoličku a opakovane ponárali do vody.

Hoci ponáraciu stoličku stihol ten istý osud ako pranier a kladu, boj proti zlomyseľnému táraniu sa vedie ďalej až do dnešných čias. Počas šesťdesiatych rokov boli napríklad v USA zriadené takzvané centrá pre kontrolu chýrov ako reakcia na reči, ktoré sa považovali za škodlivé pre činnosť vlády. Podobné služby boli aj v Severnom Írsku a v Anglicku. Na potláčanie ohovárania, ktoré malo spôsobiť určitým finančným inštitúciám hospodársku škodu, sa dokonca vydávali zákony.

Napriek týmto snahám táranie pretrváva. Žije a prekvitá. Žiaden zákon ani iné ľudské metódy neboli natoľko úspešné, aby ochromili jeho jedovatú moc. Tára sa všade. Tára sa medzi susedmi, v úradoch, v obchodoch, na večierkoch, v rodinách. Táranie preniká všetky kultúry, rasy a civilizácie, a prekvitá v každej spoločenskej vrstve. Jeden odborník povedal: „Táranie je takmer také prirodzené ako dýchanie.“ Povedal tiež: ‚Je to súčasť ľudskej prirodzenosti.‘

Zlomyseľné táranie pravda často odhaľuje veľmi zlú stránku ľudskej povahy, stránku, ktorá má radosť z pošpinenej povesti, prekrúcania pravdy a z ničenia životov. Rozhovor o iných však nemusí byť zákonite zlý. Je tu i pozitívna stránka — možnosť nenúteného porozprávania sa. Poznať hranicu medzi škodlivým táraním a neškodným rozhovorom je kľúčom k tomu ako neublížiť iným a tiež ako sa nestať obeťou ohovárania.

[Obrázok na strane 4]

Ponáracia stolička bola pre vlády jedným zo spôsobov, ako sa vysporiadať s ohováračmi

[Prameň ilustrácie]

Historical Pictures Service