Nezamestnanosť — desivá predstava

„Zasiahlo ma to ako blesk. Bola som šokovaná.“ — Vedúca oddelenia spojovacej techniky, 44-ročná.

„Je to strašná rana sebadôvere. Človek sa cíti bezcenný.“ — Vedúci finančného oddelenia, 38-ročný.

„Akú ekonomiku sme to vytvorili, keď jej padnú za obeť ľudia v najlepších rokoch?“ — Vedúci pracovník v oblasti odievania, 47-ročný.

AKÚ spoločnú sksenosť majú títo traja ľudia? Každý zažil bolestnú skúsenosť — prepustenie zo zamestnania.

Všimnite si znova vek týchto pracovníkov. Neboli nováčikmi, takže pravdepodobne cítili, že majú do určitej miery zamestnanie isté. A boli vo veku, ktorý by mnohí považovali za najlepšie roky v zárobkovej činnosti. Ale prišli o zamestnanie rýchlo a neočakávane. „Povedali mi, aby som vyprázdnila svoj kancelársky stôl a pobalila si svoje veci,“ povedala vedúca oddelenia spojovacej techniky, ktorú sme citovali na začiatku. „Tak som sa zobrala a odišla som. Bodka — koniec.“

Čo sa stalo?

Hospodárska neistota nie je ničím novým. V mnohých krajinách boli vždy obdobia relatívnej prosperity, po ktorých nasledoval pokles alebo kríza. Aj nedávny celosvetový hospodársky pokles, ktorý nastal ešte pred vojnou v Perzskom zálive, ukázal, aké krehké môže byť hospodárstvo aj po rokoch relatívnej prosperity. Mnohí ľudia, niektorí z nich po prvýkrát, si uvedomili, že nemôžu považovať svoje zamestnanie a príjem za samozrejmosť.

Účinok hospodárskeho poklesu na pracujúcich bol zdrvujúci. Mnohé spoločnosti boli nútené znížiť náklady na najnižšiu možnú mieru, čo často viedlo k hromadnému prepúšťaniu. Dokonca aj v bohatších priemyselných štátoch, ktoré sú členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, bolo v určitom čase spolu asi 25 miliónov nezamestnaných.

„Takmer každý deň mi telefonujú priatelia, ktorí boli zamestnaní vo veľkých podnikoch a dostali výpoveď,“ povedala istá návrhárka bytových interiérov. „Mnohé spoločnosti, s ktorými spolupracujem, znížili svoje zákazky na polovicu v porovnaní s predošlým rokom.“

Prepúšťanie zo zamestnania bolo vždy súčasťou života robotníkov. Ale nedávny hospodársky pokles spôsobil, že stúpa aj počet duševne pracujúcich, ktorí strácajú zamestnanie. „Sú to práve dobre platené zamestnania,“ povedal Dan Lacey, redaktor informačného bulletinu Workplace Trends, „zamestania, ktoré nám umožňovali kúpiť si dom v peknom prostredí a mať dve autá.“

V posledných rokoch mnohí stratili takéto zamestnanie. A zamestnanci, ktorí boli prepustení, ako píše časopis Newsweek, „sú zaťažení pôžičkami, veľkými dlhmi, majú mladé rodiny a stále neistejšiu budúcnosť“.

Aké sú následky?

Účinok tohto všetkého je dvojaký: prepustení pracovníci sú postihnutí finančne aj emocionálne. Finančný tlak je zrejmý. Človek musí prispôsobiť svoju životnú úroveň menšiemu príjmu. Ale nezamestnanosť má takisto aj emocionálny účinok.

Napríklad vyhliadka mladých ľudí vzhľadom na trvalé zamestnanie sa mení. Príležitostné zamestnanie sa stáva bežnou vecou, normálnym spôsobom života. Noviny The Wall Street Journal poznamenali, že príležitostné zamestnanie zmenilo mnoho mladých v Británii na „stále dospievajúcich“.

Tí, ktorí boli prepustení po rokoch trvalého zamestnania, sú citovo postihnutí omnoho hlbšie. „Keď dostanete výpoveď,“ povedal psychológ Neil P. Lewis, „neznamená to iba stratu mzdy, ale aj čiastočnú stratu sebadôvery.“

Psychológovia skutočne zistili, že duševný otras človeka, prepusteného zo zamestnania, možno porovnať s otrasom spojeným so smrťou milovanej osoby alebo s rozvodom. Počiatočný šok vedie k hnevu, a ten zase vedie k zármutku a potom k rezignácii. „Niektorí ľudia sa s tým všetkým vyrovnajú za dva dni,“ povedal Lewis. „Iným to trvá týždne, ba mesiace.“

Emocionálny otras možno pozorovať u prepustených zo zamestnania i tak, že sa stávajú náchylnejšími na pitie a drogy. Zúfalstvo môže dokonca viesť k násiliu v rodine alebo k rozpadu rodiny. „Tieto pocity zúfalstva sa niekde musia prejaviť,“ povedal Stephen Pilster-Pearson, poradca pre pomoc zamestnancom na univerzite v štáte Wisconsin v USA, „a jedným z týchto miest je samozrejme domov.“

Reakcia môže byť dokonca ešte tragickejšia. Istý absolvent univerzity v Hongkongu sa po piatich rokoch nezamestnanosti rozhodol, že si vezme život, a hodil sa pod vlak.

Ak teda človek stratí zamestnanie, nie je postihnutý iba finančne. Preto je nevyhnutné vidieť viac ako iba finančné hľadisko problému. Človek je zasiahnutý aj citovo a rodina sa musí zomknúť a jednotne pracovať na riešení.

[Rámček na strane 5]

Koniec hospodárskeho rozmachu?

Minulý rok sa objavili správy z celého sveta vyjadrujúce obavy z nestabilnej finančnej situácie. Uvažujme o niektorých príkladoch:

Francúzsko: „Vo svete sa končí najdlhšie obdobie hospodárskeho rozmachu, aký sme kedy poznali... Ak si európske krajiny ešte v blízkej budúcnosti nemusia robiť starosti, je to vďaka pomoci, ktorú zaistilo zjednotenie Nemecka, ale nemôžu očakávať, že uniknú úplne... Trhy vidia prichádzajúce nebezpečenstvo.“ — Le Monde, Paríž.

Brazília: „Hospodársky pokles v Spojených štátoch by sa nevyhnutne preniesol ďalej a pocítili by ho aj iné priemyselné krajiny. Výsledkom by bolo väčšie obmedzenie vývozu z menej rozvinutých krajín.“ — Fôlha de S. Paulo, São Paulo.

Británia: „Britské hospodárstvo so svojou nepretržitou infláciou, vysokými úrokovými sadzbami a pomalým hospodárskym vzrastom sa takisto nejaví príťažlivo.“ — Financial Times, Londýn.

Kanada: „Stále menej zamestnávateľov hľadá zamestnancov.“ — The Toronto Star.

Nemecko: „Obdobu ropného cenového šoku z roku 1973 už možno pozorovať... a je signálom hospodárskeho poklesu.“ — Neues Deutschland, Berlín.

Japonsko: „Hodnota pozemkov je ako bomba s citlivým mechanizmom umiestnená v srdci svetového hospodárstva. Ak dovolíme, aby bomba vybuchla a ceny pozemkov klesnú, japonské banky zbankrotujú, keď sa pôžičky istené japonskými pozemkami stanú takmer bezcennými. To bude zase impulzom pre celosvetový hospodársky pokles.“ — Australian Financial Review, Sydney.

Avšak ukončenie vojny v Perzskom zálive začiatkom tohto roku obnovilo v celom svete nádeje na zvrat v ekonomike. Je však stále zjavné, že národné hospodárstvo jednotlivých štátov je skutočne vratké, najmä ak zvážime obrovské dlhy, ktorými sú mnohé krajiny zaťažené.