Udržovať športovanie v správnych medziach

KEĎ sa ľudia venujú svojim obľúbeným športom, pociťujú radosť z dosahovania obratnosti či vytrvalosti. Boh nás vytvoril tak, aby sme sa tešili z telesnej činnosti. Možno ešte viac ľudí sa teší z toho, keď môžu sledovať iných, ako športujú. A tak šport je, podobne ako mnoho iných vecí, dobrý, keď sa udržuje v správnych medziach.

Možno si to znázorniť: Keď človek ide na pláž, aby si užil slnka, čo sa stane, ak sa mu vystavuje príliš dlho? Bolestivo sa spáli, a tak si vlastne pokazí chvíle odpočinku, a dokonca sa vystaví vážnemu riziku. Podobne je to aj so športom. Trochu športu je na úžitok, ale priveľa športu môže škodiť.

Šport môže byť vynikajúcim prostriedkom uvoľnenia i zábavy, ale nemal by sa stať cieľom. Neprináša pravé uspokojenie ani trvalé šťastie. Nanešťastie niekedy človek musí prežiť tragédiu, kým si to uvedomí. „Všetky moje trofeje a medaily nemajú cenu,“ povedala Mary Wazeterová, atlétka, ktorá skočila z mosta a ochrnula.

„Naučila som sa mnohým životným pravdám,“ rozpráva ďalej. „Jednou z nich je, že pravé uspokojenie sa nedosahuje spôsobom, akým to chcú dosiahnuť mnohí ľudia usilujúci sa o dokonalosť a úspech. Nedosiahla som uspokojenie z toho, že som bola vynikajúcou študentkou, špičkovou bežkyňou, ani z toho, že som mala atraktívnu postavu.“

Sociológ John Whitworth sa vyjadril dosť drsne: „Všetko, čo zostane po skončení zápasu, je len zoznam štatistických údajov. Vyzerá to všetko dosť povrchne. Ale myslím si, že to presne zapadá do našej spoločnosti.“ Neprimeranou dôležitosťou, aká sa pripisuje športu, sa vytvárajú nerealistické názory na to, čo je skutočne dôležité.

Po víťazstve v behu na 200 metrov na olympiáde v roku 1964 sa Henry Carr vyjadril: „Keď som sa vracal naspäť do olympijskej dediny, prvý raz som sa realisticky pozrel na svoju zlatú medailu... Položil som si otázku: ‚Kvôli tomuto som celé roky drel?‘ Bol som nahnevaný, hoci som mal byť šťastný. Bol som skutočne sklamaný.“ Marlon Starling sa cítil podobne po víťazstve na majstrovstvách sveta v boxe vo welterovej váhe v roku 1987. Poznamenal: „Titul sa nevyrovná tomu, keď mi moje dieťa povie: ‚Ľúbim ťa, otecko.‘“

Z toho vyplýva dôležité poučenie: Tvorivá práca, rodina, a najmä uctievanie Boha by mali mať prednosť. Biblia má pravdu, keď hovorí: „Telesné cvičenie [ktoré šport umožňuje] je na máločo užitočné.“ (1. Timotejovi 4:8) Poukazuje to na primerané miesto športu v našom živote. Šport by mal byť druhoradý. Keďže šport môže byť taký strhujúci, musíme byť vždy ostražití, aby sme nezanedbávali dôležitejšie veci.

Je preto múdre, keď budete citlivo reagovať, ak by sa členovia rodiny sťažovali, že venujete príliš veľa času rozhovorom o športe alebo sledovaniu športu, či samotnému športovaniu. Jedna žena, ktorej manžel urobil úpravy v množstve času, ktorý venoval športu, s vďačnosťou povedala: „Teraz trávi viac času so mnou a s deťmi. Niekedy sa pozeráme na nejaký zápas v televízii, ale väčšinu času sa spolu prechádzame a rozprávame o tom, čo sa cez deň udialo. Je to veľmi príjemné a pomáha nám to, aby sme boli šťastní.“

Prečo by sme si vzhľadom na takéto možné problémy nepoložili otázku: Nevenujem športu viac času a pozornosti ako by som mal? No sú aj ďalšie hľadiská, ktoré súvisia s udržiavaním športu v správnych medziach.

Aký je náš postoj k súťaženiu?

Aby nám šport slúžil na úžitok a nie na škodu, je dôležité mať správny názor na súťaženie. „Tréneri, športoví inštruktori, rodičia i samotné deti, všetci sú takí sústredení na víťazstvo, že zabúdajú na účel športu [pre mladých ľudí],“ sťažoval sa jeden lekár profesionálneho hokejového mužstva. Povedal, že účelom športu by mal byť „rozvoj tímovej spolupráce a disciplíny, posilňovanie telesnej zdatnosti a — čo je najdôležitejšie — zábava“.

Je však smutné, že na víťazstvo sa kladie taký dôraz, že pre mnohých to už nie je zábava. Športový psychológ Bruce Ogilvie poznamenal: „Robil som raz interview s nováčikmi v desiatich veľkých ligových baseballových tréningových táboroch a 87 percent z nich povedalo, že by radšej nikdy neboli hrali baseballovú ligu, pretože ich to pripravilo o radosť z toho, čo predtým bolo zábavnou hrou.“ Ďalším problémom je, že extrémna súťaživosť prispieva k vysokému počtu zranení.

Biblia nám poskytuje vedenie, keď hovorí: „Nestaňme sa sebeckými tým, že by sme sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli.“ (Galaťanom 5:26) Podľa grécko-anglických slovníkov grécke slovo tu preložené ako „popudzovať k súpereniu“ znamená „vyvolať“, „vyzvať niekoho k boju alebo k zápasu“. Preklad Biblie An American Translation to uvádza takto: „Nevyzývajme sa navzájom vo svojej márnivosti.“ Poznámka pod čiarou v Preklade nového sveta uvádza ďalšiu možnosť prekladu: „Nenúťme sa navzájom k súboju.“

Je teda jasné, že popudzovať sa k súpereniu nie je múdre. Nevytvárajú sa tým dobré vzťahy. Ak ste donútení k súpereniu a potom porazení, a víťaz sa chváli svojím výsledkom, môže to byť pokorujúci zážitok. Postoj prílišného súperenia je neláskavý. (Matúš 22:39) No ak sa súperenie udržuje na priateľskej, dobromyseľnej úrovni, môže prispieť k zaujímavosti hry a k potešeniu z nej.

Niektorí možno chcú nájsť spôsob, ako športovať tak, že by sa prvok súperenia znížil na čo najmenšiu mieru. „Pevne verím v šport pre šport do veku trinásť či štrnásť rokov,“ povedal jeden anglický futbalový tréner. Odporúčal nezapisovať výsledky ani poradie umiestnenia mužstiev — „žiadne tabuľky, žiadne finálové zápasy“. Áno, dôraz, aký sa kladie na víťazstvo, by sa mal primerane znížiť na čo najmenšiu mieru, alebo úplne odstrániť.

Postoj k športovcom

K udržaniu športu v správnych medziach patrí aj náš postoj k talentovaným, známym športovcom. Pochopiteľne, možno obdivujeme ich športové schopnosti a úžasné výkony. Ale mali by sa športovci stať našimi idolmi? Mladí ľudia majú často vo svojich izbách plagáty takýchto športovcov. Sú úspechy týchto ľudí naozaj hodné takejto cti? Možno je to práve naopak.

Jeden nový hráč istého majstrovského tímu národnej futbalovej ligy sa spočiatku pozeral s obdivom na svojich spoluhráčov. Ale neskôr, na základe ich správania a postojov, povedal, že ‚všetok jeho obdiv a úcta k nim sa vytratili‘. Vysvetlil to: „Vyjadrovali sa napríklad takto: ‚Minulý týždeň som sa vyspal s piatimi dievčatami, a to ešte nepočítam svoju manželku.‘ Vtedy som sa pozrel na toho človeka a pomyslel som si: ‚Tak tohto som považoval za svoj idol!‘“

Je skutočne nesprávne urobiť si idol z ktoréhokoľvek človeka, a to platí najmä v prípade tých, ktorí vynikajú v činnostiach, o ktorých hovorí Biblia, že je z nich malý alebo obmedzený úžitok. Boží služobníci sú nabádaní, aby ‚utekali pred modlárstvom‘. — 1. Korinťanom 10:14.

Aký úžitok prináša šport

Ako sme si všimli, Biblia hovorí o telesnom cvičení, napríklad pri športovaní, že „je na máločo užitočné“. (1. Timotejovi 4:8) V akých ohľadoch to platí? Aký úžitok môžete mať zo športu?

Grécky lekár Galen, ktorý žil v druhom storočí a bol osobným lekárom rímskeho vládcu Marka Aurélia, zdôrazňoval význam cvičenia pre zdravie. Odporúčal loptové hry, pretože precvičujú celé telo prirodzeným spôsobom. Loptové hry sú zvyčajne zábavné, takže je pravdepodobné, že ich ľudia uprednostnia pred inými formami cvičenia.

Mnohí zisťujú, že im cvičenie pri športe dáva pocit pohody. Po vzpružujúcom cvičení alebo hre sa cítia omladení a občerstvení. Nie je to nič prekvapujúce, keďže, ako hovorí dr. Dorothy Harrisová, „cvičenie je najlepším prírodným upokojujúcim prostriedkom“.

Telesné cvičenie, napríklad gymnastika, beh či športové hry, sa dnes všeobecne považuje za dôležité pre dobré zdravie. „Telesne zdatní ľudia si plnia svoje povinnosti bez toho, že by sa vyčerpali, a zostávajú im ešte sily aj na ďalšie záujmy,“ poznamenáva encyklopédia The World Book Encyclopedia. „Je tiež možné, že lepšie odolávajú účinkom starnutia než tí, ktorí nie sú telesne zdatní.“

Avšak bez ohľadu na to, do akej miery môže telesné cvičenie prispieť k telesnej zdatnosti, úžitok z neho je obmedzený. Starnutie a smrť nemožno odvrátiť ľudským úsilím. Potom, čo Biblia hovorí, že „telesné cvičenie je na máločo užitočné,“ dodáva, že „zbožná oddanosť je užitočná na všetko, lebo má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť.“ — 1. Timotejovi 4:8.

Jedine Boh Jehova, náš Stvoriteľ, nám môže dať život. Preto nič nie je dôležitejšie ako „zbožná oddanosť“, teda hlboká úcta, uctievanie a služba Bohu. Pre tých, ktorí žijú v súlade so zbožnou oddanosťou, je konanie Božej vôle na prvom mieste v živote. Dávajú svoje sily do služby Bohu a podobne ako Ježiš využívajú svoju mladosť na to, aby hovorili iným dobré veci o Bohu a o jeho Kráľovstve.

Dávaním Božích záujmov na prvé miesto v živote môžu ľudia získať Božiu priazeň a dosiahnuť život navždy v jeho spravodlivom novom svete. V ňom im dá šťastný Boh Jehova pravé a trvalé šťastie a spokojnosť.