Energia získaná z prílivu

Od dopisovateľa Prebuďte sa! z Kanady

ENERGIA! Moderná spoločnosť má po nej neuhasiteľný smäd. Od doby ropného embarga v roku 1973, ktorého dôsledkom bolo prudké zvýšenie cien ropy, hľadajú vedci alternatívy fosílnych palív. Nedávna vojna v Perzskom zálive ukázala, ako vážne pristupujú národy k možnému prerušeniu dodávok ropy zo Stredného Východu.

Experimentálne projekty, ktoré boli kedysi navrhnuté a v menej kritických časoch odložené nabok, sú teraz opäť overované. Ako je to napríklad s mocným prílivom oceánu? Dal by sa výhodne využiť na výrobu elektriny?

Pred niekoľkými rokmi si začali kanadskí inžinieri všímať pozoruhodný príliv vo Fundijskom zálive. Tento záliv Atlantického oceánu sa nachádza medzi dvoma kanadskými pobrežnými provinciami — Nova Scotia a New Brunswick a je známy svojím prílivom, ktorí patrí k najväčším na svete, dosahujúc výšku až 16 metrov. Prílivové elektrárne už boli v prevádzke vo Francúzsku a Sovietskom zväze, prečo by teda nemohli byť v Kanade?

A tak bol navrhnutý kompletný projekt na výrobu elektrickej energie s výkonom 4 800 megawattov. (Na porovnanie, výkon celej jadrovej elektrárne v susednom New Brunswicku bol len 600 megawattov.) Cena takejto prílivovej elektrárne by však dosiahla astronomickú sumu; v roku 1981 bol odhad 5 miliárd kanadských dolárov!

Pokusná elektráreň

Vláda najprv prezieravo poskytla financie na pokusnú elektráreň, aby sa odskúšala jej konštrukcia a účinnosť. Nazýva sa Annapoliská prílivová elektráreň, a nachádza sa v hrádzi rieky Annapolis, ktorá vteká do annapoliskej zátoky, prílivovej riečnej zátoky, spojenej s Fundijským zálivom, neďaleko mesta Annapolis Royal v provincii Nova Scotia. Táto elektráreň stála 55 miliónov dolárov a začala vyrábať elektrinu v roku 1984.

V minulom roku navštívilo Annapoliskú prílivovú elektráreň vyše 40 000 ľudí; niektorí boli až zo Sibíri a z Číny. Na prvý pohľad by táto elektráreň možno bola pre vás sklamaním, pretože to, čo by ste uvideli, je akýsi jednoduchý dvojpodlažný betónový bunker na krátkej hrádzi, čo sa javí ako chabý dôkaz toho, že je to prvá prílivová elektráreň v Severnej Amerike.

Okrem toho tu neuvidíte množstvo zaneprázdneného technického personálu. Elektráreň je riadená počítačmi, vzdialenými asi 100 kilometrov, a na jej údržbu treba len niekoľkých ľudí. A predsa vyrába asi 30 miliónov kilowatthodín elektrickej energie ročne, čo vystačí pre 8 000 domácností. Ako to dokáže?

Ako funguje

V hĺbke vyše 30 metrov pod povrchom je ukryté tajomstvo úspechu tejto elektrárne — vodná turbína. Pracuje až prekvapujúco jednoducho. Táto turbína je umiestnená na malom ostrovčeku spojenom s oboma brehmi hrádzou ako pri priehrade. Pri prílive vteká voda z Annapoliskej zátoky cez vráta priehrady do priehradnej nádrže. Keď príliv dosiahne svoj vrchol, všetky vráta sa zavrú.

Keď pri odlive voda pod priehradou poklesne (až o 4,6 metra), vráta sa otvoria a voda z priehradnej nádrže sa vráti cez turbínu naspäť do Annapoliskej zátoky. Valiaca sa voda otáča turbínu a tým vyrába elektrickú energiu. Keďže elektráreň pracuje len vtedy, keď voda vyteká, vyrába energiu asi jedenásť až dvanásť hodín denne.

Pre tieto podmienky bola vyvinutá experimentálna turbína s priemerom 7,6 metra. Magnetické póly generátora vyrábajúceho elektrinu pri otáčaní turbíny sú k nej pripevnené a rotujú spolu s ňou. (Bežné turbíny obvykle otáčajú hriadeľ, ktorý poháňa generátor.) Takýmto riešením je turbína kompaktnejšia a pracuje účinne aj pri relatívne malej rýchlosti vody.

Nespôsobuje tomuto zariadeniu problémy obsah soli vo vode? Korozívny účinok slanej vody bol veľkým problémom, ale inžinieri sa s ním vyrovnali tak, že do miesta prechodu vody sa púšťa veľmi slabý elektrický prúd, čo zabraňuje korózii.

Budúcnosť prílivových elektrární

Ak sa plánovaná prílivová elektráreň vo Fundijskom zálive postaví, bude mať vyše sto turbín približne rovnakej veľkosti ako je tá v Annapolise. Budú umiestnené na osem kilometrov dlhej hrádzi naprieč východným ramenom zálivu.

No toto čiastočné zahradenie Fundijského zálivu kvôli výrobe elektrickej energie by mohlo spôsobiť vážne problémy. Už samotná obrovská cena stavby vedie k obavám. Okrem toho sú obavy z možnosti poškodenia životného prostredia. Výška prílivu v zálive by sa mohla zmeniť o niekoľko centimetrov, čo by mohlo spôsobiť zaplavenie rozsiahlych oblastí pobrežia slanou vodou. Mohla by sa zmeniť aj prirodzená migrácia rýb a zablokovať návrat alóz do sladkých vôd.

No prvá prílivová elektráreň v Severnej Amerike, pokusná stavba v Annapolise, naďalej vyrába energiu pre elektrickú sieť vo východnej Kanade. Na uhasenie smädu po energii v tejto krajine je to však len maličká kvapka.

[Obrázok na strane 26]

Priehradná nádrž

Prílivová elektráreň umožňuje návrat vody pri odlive

Vráta sa otvárajú, aby sa voda dostala dnu, a zatvárajú, aby zostala nádrž plná

Fundijský záliv

[Prameň ilustrácie]

Courtesy of Nova Scotia Power Corporation