Najlepšia pomoc je dostupná!

VÝBER a rozsah starostlivosti o smrteľne chorého môže dať kresťanovi podnet k závažným otázkam. Napríklad:

Bolo by nebiblické urobiť na záchranu života menej než všetko, čo je možné? A ak je morálne prijateľné nechať človeka zomrieť prirodzene, bez radikálnych zákrokov na predĺženie života, ako je to v prípade eutanázie — zámerného konkrétneho činu na ukončenie pacientovho utrpenia skutočným skrátením alebo ukončením jeho života?

V dnešnej dobe sú to dôležité otázky. Pri hľadaní odpovedí však nie sme bez pomoci.

Inšpirovaný pisateľ výstižne napísal: „Boh je pre nás útočišťom a silou, pomocou, ktorá sa pohotovo nájde v tiesňach.“ (Žalm 46:1) Platí to aj v tejto záležitosti. Boh Jehova je zdrojom najmúdrejšej a najkvalifikovanejšej pomoci. Pozoroval životy miliárd ľudí. Vie — lepšie než ktorýkoľvek lekár, etik či právnik — čo je pre nás najlepšie. Pozrime sa teda, akú pomoc nám zaobstaral. — Žalm 25:4, 5; Hebrejom 4:16.

Správny názor na život nám pomáha

Je dobré si uvedomiť, že s filozofiou záchrany života za každú cenu sa nestretneme len v oblasti technicky vyspelej medicíny. Je prirodzeným produktom novodobej svetskej filozofie. Prečo? Nuž, ak sa všetko končí prítomným životom, potom by sa asi mal zachraňovať za každých okolností a za každú cenu. No táto svetská filozofia v niektorých prípadoch vyvolala technické nočné mory — ľudia v bezvedomí sú prístrojmi udržiavaní „pri živote“ po celé roky.

Na druhej strane, sú ľudia, ktorí veria v nesmrteľnosť ľudskej duše. Podľa ich filozofie je terajší život len prestupnou stanicou na ceste k niečomu lepšiemu. Jeden zo zakladateľov tejto filozofie, Platón, vyjadril svoje presvedčenie takto:

„Smrť je alebo stavom ničoty a úplného bezvedomia, alebo, ako hovoria ľudia, dochádza k zmene a sťahovaniu duše z tohto sveta do ďalšieho... Ak má smrť takýto charakter, povedal by som, že zomrieť znamená získať.“

Človek s takýmto presvedčením by mohol považovať smrť za vítaného priateľa a mohol by sa azda dokonca snažiť jej príchod urýchliť. No Biblia učí, že život je pre Jehovu svätý. „U teba je zdroj života,“ napísal inšpirovaný žalmista. (Žalm 36:9) Mal by teda pravý kresťan súhlasiť s eutanáziou?

Niektorí ľudia sa domnievajú, že v Biblii je o tom zmienka, keď ťažko ranený kráľ Saul prosil svojho zbrojnoša, aby ho zabil. Považujú to za určitý druh eutanázie, čiže zámerného skutku na urýchlenie smrti niekoho, kto už umiera. Jeden Amalekita neskôr tvrdil, že súhlasil so Saulovou žiadosťou, aby ho usmrtil. Bolo však považované za správne, že ukončil Saulovo utrpenie? Rozhodne nie. Dávid, Jehovov pomazaný, nariadil, aby bol tento Amalekita pre svoju vinu za krv usmrtený. (1. Samuelova 31:3, 4; 2. Samuelova 1:2–16) Táto biblická udalosť teda nijako neospravedlňuje akúkoľvek účasť kresťana na eutanázii.a

Znamená to však, že kresťan musí urobiť na predĺženie života, ktorý sa končí, všetko, čo je technicky možné? Musí sa umieranie predlžovať tak dlho, pokiaľ je to len možné? Biblia učí, že smrť nie je priateľ, ale nepriateľ človeka. (1. Korinťanom 15:26) Ďalej učí, že mŕtvi netrpia ani nie sú v stave blaženosti, ale sú v stave podobnom spánku. (Jób 3:11, 13; Kazateľ 9:5, 10; Ján 11:11–14; Skutky 7:60) Budúce vyhliadky mŕtvych na život sú úplne závislé od Božej moci vzkriesiť ich prostredníctvom Ježiša Krista. (Ján 6:39, 40) Vidíme teda, že Boh nám poskytuje užitočné poznanie: hoci smrť nie je niečo, po čom by sme mali túžiť, nemusíme sa uchyľovať k zúfalým pokusom o predĺženie zomierania.

Kresťanské vodidlá

Aké vodidlá by mohol kresťan uplatniť v situácii, keď je niekto milovaný v beznádejnom stave?

Predovšetkým musíme uznať, že situácie pri smrteľných chorobách sú veľmi odlišné a neexistujú univerzálne pravidlá. Okrem toho by sa v takýchto prípadoch mali starostlivo zvážiť aj platné zákony krajiny. (Matúš 22:21) Majte na mysli aj to, že žiaden milujúci kresťan by neobhajoval zanedbanie lekárskej starostlivosti.

Len ak je choroba nepopierateľne smrteľná (keď je situácia jasne označená za beznádejnú), malo by sa uvažovať o požiadavke nepokračovať v používaní techniky udržiavajúcej život. V takýchto prípadoch nie je žiaden biblický dôvod trvať na využívaní lekárskej techniky, ktorá iba predlžuje proces umierania, ktorý už dosiahol pokročilé štádium.

Často sú to veľmi ťažké situácie so srdcervúcimi rozhodnutiami. Ako má človek napríklad vedieť, že situácia je beznádejná? Hoci to nemôže nikto s absolútnou istotou vedieť, je potrebné uplatniť zdravý rozum spolu so starostlivou radou. Jeden lekársky časopis radí lekárom:

„Ak panuje nezhoda v diagnóze alebo v prognóze, či v obidvoch, postup udržiavajúci život by mal pokračovať, dokiaľ sa nedosiahne rozumná zhoda. Ale trvanie na istote nad rozumnú hranicu môže handicapovať lekára pri zvažovaní možností liečby v zjavne beznádejných prípadoch. Ojedinelá správa o tom, že pacient v podobnom stave prežil, nie je nezvratným dôvodom na pokračovanie v radikálnej liečbe. Takéto zanedbateľné štatistické možnosti neprevážia rozumné očakávania, ktoré povedú k rozhodnutiam o liečbe.“

V takejto zložitej situácii by mal kresťan, či už ako pacient alebo príbuzný, právom očakávať nejakú pomoc od svojho lekára. Tento lekársky časopis to uzatvára: „V každom prípade je nenáležité len jednoducho poskytnúť množstvo lekárskych faktov a možností a nechať pacienta bezradného, bez ďalšieho poučenia o rôznych možnostiach ako postupovať, alebo či vôbec niečo podnikať.“

Miestni kresťanskí starší, ktorí sú zrelými služobníkmi, môžu byť tiež veľkou pomocou. Samozrejme, že samotné uvážené rozhodnutie v tejto veľmi citlivej situácii musí urobiť pacient a jeho najbližšia rodina.

A nakoniec, uvažujte o nasledovných myšlienkach. Kresťania si veľmi prajú zostať nažive, aby sa mohli tešiť zo služby Bohu. Uvedomujú si však, že v prítomnom systéme všetci zomierame; v tomto zmysle sme všetci smrteľne chorí. Iba prostredníctvom vykupujúcej krvi Ježiša Krista máme nádej na zmenu tohto stavu. — Efezanom 1:7.

Ak zomrie niekto milovaný, akokoľvek je to pre nás ťažké, nie sme ponechaní zúfalstvu a zármutku „ako ostatní, ktorí nemajú nijakú nádej“. (1. Tesaloničanom 4:13) Môžeme sa utešiť tým, že sme pre nášho milovaného chorého urobili to najlepšie, čo sme v rozumnej miere mohli, a tiež tým, že akákoľvek lekárska pomoc, ktorú sme využili, bola aspoň dočasnou pomocou. Máme však obšťastňujúci sľub od Toho, ktorý nás oslobodí od všetkých takých problémov, keď „ako posledný nepriateľ má byť zničená smrť“. — 1. Korinťanom 15:26.

Skutočne, neprekonateľne najlepšia pomoc umierajúcim príde od Boha, ktorý dal život prvým ľuďom a ktorý sľubuje vzkriesenie tým, ktorí prejavujú vieru v neho a v jeho Syna, Ježiša Krista. — Ján 3:16; 5:28, 29.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 8]

Podporuje smrť Saula eutanáziu?