Radón — ohrozuje váš dom?

INŽINIER, ktorý pracoval v atómovej elektrárni v Limericku na východe Spojených štátov, zistil, že jeho telo spúšťa poplašné zariadenie sledujúce rádioaktívne žiarenie bez toho, že by vstúpil do areálu elektrárne. Keď sa jasne preukázalo, že nebol ožiarený v elektrárni, skontrolovali mu dom a zistili, že zdroj žiarenia je tam.

Šesťdesiatosemročný misionár, ktorý sa zotavovol po operácii srdca (dvojnásobnom bypasse), mal napriek liečbe, ktorá mala zlepšiť jeho krvný obraz, problémy s prekonávaním anémie. Jedna z otázok, ktoré mu lekár položil, znela: „Boli ste niekedy vystavení rádioaktívnemu žiareniu?“

„Áno,“ odpovedal. „Keď som mal niečo vyše 20 rokov, pracoval som dva roky ako technik v elektrárni, kde som bol vystavený žiareniu radónu.“

„V tom je asi váš problém,“ usúdil lekár.

Inžinier pracujúci v atómovej elektrárni, rovnako ako muž trpiaci na anémiu, boli vystavení neviditeľnému nebezpečenstvu, radónu.

„Radón. Čo je to? A mohol by ohrozovať aj môj dom?“ možno sa opýtate.

Čo je to?

Radón, plyn bez farby a zápachu, je jedným zo šiestich chemických prvkov, známych ako vzácne alebo inertné plyny. Radón sa však odlišuje od týchto ostatných piatich vzácnych plynov tým, že je rádioaktívny. Je produktom rozpadu rádioaktívneho prvku rádia.

Radioaktívne prvky vyžarujú určité lúče alebo častice, a v procese rozpadu sa tieto prvky menia na iné látky. Tak sa z rádioaktívneho kovu uránu stane nakoniec rádium. Keď atóm rádia vysiela žiarenie, mení sa na radón. Radón sa ďalej rozpadá na dcérske prvky.

Rýchlosť, akou sa rozpadajú rádioaktívne látky, sa určuje polčasom rozpadu. Polčas rozpadu radónu je o niečo kratší než štyri dni, to znamená, že približne za štyri dni sa polovica radónu rozpadne na iné látky. Naproti tomu polčas rozpadu rádia je 1 660 rokov a uránu 4 500 000 000 rokov, takže v prírodnom stave sa urán vyskytuje oveľa hojnejšie než rádium, pretože urán má oveľa dlhší polčas rozpadu.

Príčina problému

V každej uránovej rude bude vždy určité množstvo rádia a tiež malé množstvo radónu. Tento rádioaktívny plyn, ktorý si môže nájsť cestu do vášho domu, je príčinou problému.

Množstvo uránu v kameňoch a pôde sa z miesta na miesto výrazne odlišuje. Znamená to, že v určitých oblastiach môže z pôdy pomaly unikať značné množstvo radónu. Ak unikne voľne do vzduchu, rýchlo zmizne. Ale ak sa tento plyn náhodou vyskytne pod domom, môže tam uviaznuť a postupne prenikať do suterénu domu cez trhliny v podlahe alebo v stenách, alebo cez žumpy a odtokové rúry.

Aj podzemné vody obsahujú radón, a tak môže vniknúť do domov i cez vodovodný systém. Pitie vody nepredstavuje také veľké riziko ako vdychovanie tohto plynu, ktorý sa z nej uvoľňuje pri umývaní, kúpaní alebo varení.

Skúsenosť inžiniera z atómovej elektrárne v Limericku, o ktorej sa hovorilo v úvode, poukazuje na možné nebezpečenstvo. Ukázalo sa, že základy jeho domu boli urobené na skale, ktorá obsahovala urán. V obývacej izbe bola nameraná rádioaktivita 3 200 picocurie; EPA — Environmental Protection Agency (Agentúra na ochranu životného prostredia) odporúča urobiť opatrenia na zníženie množstva radónu v bytoch s rádioaktivitou vyššou než 4 picocurie na liter vzduchu.a

Táto rodina bola podľa jedného odhadu vystavená za rok takému množstvu radiácie, ktoré zodpovedá 260 000-násobku ožiarenia pri röntgene hrudníka! Tým u nich veľmi vzrástla pravdepodobnosť vzniku rakoviny pľúc. Rodina sa správne rozhodla vysťahovať, kým sa situácia nenapraví. „Nefajčila som a nikdy som sa ani nedotkla alkoholu, keď som bola tehotná,“ povzdychla si manželka. „A potom som nechala svoje dieťa bývať v rádioaktívnom oblaku.“

Vysoká úroveň radiácie bola zistená aj na niektorých miestach v Dánsku, Francúzsku, Grécku, Taliansku, Holandsku, Švédsku, Veľkej Británii a v Nemecku. Veľa baníkov z uránových baní, vystavených radónu, zomrelo na rakovinu pľúc. Dopisovateľka The New York Times hovorí: „Nikto nepochybuje o tom, že [radón] môže spôsobiť rakovinu pľúc, chorobu, ktorá zabíjala polovicu baníkov uránových baní, ktorí vdychujú každý pracovný deň veľké množstvo rozpadajúcich sa častíc radónu.“

Aké veľké je nebezpečenstvo?

Samotný radón vdychovaný do pľúc nepredstavuje závažný zdravotný problém, pretože sa z väčšej časti vydýchne ešte pred svojím rozpadom. No jeho „dcérske prvky“ môžu byť nebezpečné. Sú chemicky aktívne a priľnú k malým časticiam prachu, ktoré môžu zostať v pľúcach. Tak môže radiácia zasiahnuť tkanivo pľúc. Dr. Anthony Nero ml., vedec z laboratória Lawrenca Berkeleya na kalifornskej univerzite, vysvetľuje: „Pretože majú (prvky, na ktoré sa rozpadá radón) krátky polčas rozpadu, ak sa v pľúcach nahromadia, je veľmi pravdepodobné, že sa [tam] rozpadnú.“

Nebezpečenstvo z ožiarenia radónom v domoch bolo zistené až v posledných rokoch a nikto vlastne nevie, aká je bezpečná úroveň ožiarenia. Začiatkom tohto roku EPA znížila svoj odhad tohto nebezpečenstva. „V minulosti sme ročný počet úmrtí následkom ožiarenia radónom odhadovali na 21 000, teraz je to asi 16 000,“ hovorí dr. Richard J. Guimond, prestaviteľ EPA. Pokračuje však: „Radón je stále jedným z veľkých zdravotných rizík, ktorému ľudstvo čelí.“ A predsa, nikto nemôže s istotou poukázať na nejaký prípad rakoviny, ktorý by bol spôsobený ožiarením radónom v dome.

Niektorí sú dokonca presvedčení, že znepokojenie z radónu je značne prehnané. Bývalý vedúci úradu EPA, William Mills hovorí, že počet úmrtí na rakovinu zapríčinených radónom je zveličovaný, pretože mnohé z týchto úmrtí možno pripísať fajčeniu. „Myslím si,“ hovorí, „že skutočné riziko, ktoré predstavuje radón, je medzi nulou a číslom blízko nuly.“ Podobný názor má aj Roger Eaton, vedúci skupiny zaoberajúcej sa radónom na kanadskom ministerstve zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. „Naše skúsenosti sú také,“ povedal, „že u nefajčiarov je ochorenie na rakovinu pľúc zriedkavé.“

Fajčenie zjavne značne zvyšuje nebezpečenstvo u ľudí vystavených radónu. Časopis Science píše, že ožiarenie radónom zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc u fajčiarov najmenej desaťnásobne. Nie je známe, prečo radón škodí viac fajčiarom ako nefajčiarom; niektorí odborníci sa však domnievajú, že pľúca poškodené fajčením majú sklon zachytávať rádioaktívne produkty rozpadu radónu.

Niektoré oblasti sú známe ako „horúce“ miesta radónu. V Clintone, New Jersey (USA), sa zistilo, že vo všetkých kontrolovaných domoch istej oblasti je vysoká úroveň radiácie radónu. V piatich domoch bola taká vysoká, že žiť tam celý život by podľa odhadu znamenalo rovnaké riziko vzniku rakoviny pľúc ako vyfajčenie 20 krabičiek cigariet denne!

Dr. Nero vysvetľuje: „Veľa ľudí v týchto oblastiach žije v domoch s vyššou hladinou radónu než 20 picocurie, čo je viac než povolená hranica pre baníkov v práci.“ Nero odhaduje: „Je asi 100 000 takých domov, a títo ľudia skutočne potrebujú pomoc.“

EPA varuje, že 8 miliónov amerických bytov má takú koncentráciu radónu, ktorá pravdepodobne prevyšuje celoštátnu normu 4 picocurie na liter vzduchu. Niektorí experti sú však presvedčení, že tento odhad ohrozených bytov je prehnaný. Rovnako spochybňujú stupeň nebezpečenstva, ktoré predstavuje nízka hladina radónu. Dr. Bernard L. Cohen, profesor fyziky zaoberajúci sa vplyvom radiácie na zdravie z pittsburghskej univerzity, povedal: „Moja interpretácia faktov je taká, že slabé ožiarenie je v podstate neškodné; veľmi nízka úroveň žiarenia, aká je vo väčšine bytov, nemá žiaden účinok.“

A čo váš dom?

Nebezpečenstvo, ktoré pre vás predstavuje radón, veľmi závisí od koncentrácie uránu v pôde v oblasti, kde žijete. Iný dôležitý faktor je druh pôdy pod vaším domom; priepustnejšia pôda prepúšťa väčšie množstvo radónu, hoci je v nej málo rádia.

Ďalším rizikovým faktorom je spôsob, akým je váš dom postavený. Veľa moderných domov je kvôli šetreniu energiou postavených veľmi vzduchotesne. Takže radón, ktorý sa do nich dostane, nemôže rýchlo uniknúť. Predstaviteľ EPA to vysvetľuje: „Čím viac sa snažíte byt uzavrieť, tým vyššia bude úroveň radiácie.“ Takže staré netesné byty sú pravdepodobne bezpečnejšie pred potenciálnym ohrozením radónom.

Známym horúcim miestom so značným výskytom uránu je v Spojených štátoch oblasť tiahnúca sa z východnej Pensylvánie cez severnú časť New Jersey do štátu New York. Inou takou oblasťou je údolie Red River medzi Minnesotou a Severnou Dakotou. Ak bývate na takomto známom horúcom mieste, môže byť múdre nechať si skontrolovať koncentráciu radónu v byte.

Avšak bez ohľadu na to, kde bývate, výsledky testu nemožno predvídať. V jednom dome v Pensylvánii bola úroveň žiarenia radónu 2 694 picocurie, ale v susednom dome len 3,6. A naopak v oblasti, kde nie je známy výskyt uránu, sa v byte objaví veľké množstvo radónu. Pre túto nevypočítateľnosť hovorí riaditeľ EPA: „Všetko, čo chceme od ľudí je, aby obetovali desať až dvadsať dolárov na test.“

Ak sa rozhodete nechať si urobiť v byte test, máte viacero možností. Možno budete chcieť získať informácie z miestneho úradu pre kontrolu životného prostredia. „Norma sa týka priemerného žiarenia v obytných miestnostiach,“ poznamenal dr. Nero. „Ale väčšina meraní EPA,“ hovorí, „bolo urobených v suterénoch.“ Ďalej zdôrazňuje: „Monitorovanie by malo trvať mesiace, v ideálnom prípade rok.“

Bolo by múdre starostlivo si vybrať firmu na testovanie, pretože niektoré firmy majú lepšiu povesť ako iné. Dajú sa tiež kúpiť detektory na radón. Podľa správ sa však jednotlivé modely značne líšia v presnosti.

Ak testy ukážu, že máte v dome vysoký stupeň radiácie, problém sa dá vyriešiť. Možno bude stačiť, ak utesníte praskliny v stenách a podlahe suterénu, a na zlepšenie vetrania budete používať ventilátor. V Clintone, New Jersey, v už spomínanej oblasti s vysokou radiáciou vo všetkých domoch, si v prvých desiatich domoch nechali znížiť úroveň radiácie na bezpečnú hranicu za šesť mesiacov. Práca na vyriešení tohto problému stála málokedy viac než 1 500 dolárov — väčšinou oveľa menej.

Pri veľmi neobvyklých okolnostiach, ako napríklad v prípade inžiniera z atómovej elektrárne, treba urobiť veľa práce. Tam bolo nutné odstrániť betónovú podlahu suterénu a ešte aj veľa hliny spod neho. Základy domu boli pokryté zvláštnou plastickou protiradónovou vrstvou a všetky trhliny v betóne boli vyplnené silikónom. Nakoniec bol inštalovaný zvláštny ventilačný systém. Práca bola úspešná a koncentrácia radónu sa znížila na bezpečnú úroveň, hoci to stálo 32 600 dolárov.

Dôkazy našťastie ukazujú, že ohrozenie domov radónom nie je také veľké, ako sa mnohí obávali. Ak však máte pochybnosti o vašom domove, snáď si budete chcieť pre pokoj mysle nechať urobiť test.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 13]

Výpary z vodného zdroja

Trhliny v podlahe a v stenách

Netesniace odtokové rúry

Ako môže radón vniknúť do domu

Žula

Vodný zdroj

Trhliny v podlahe

Pórovité stavebné dielce