Rádioaktivita — ako vás ohrozuje?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! vo Veľkej Británii

„RÁDIOAKTÍVNE!“ Čo vám prichádza na um, keď počujete toto slovo? Pre väčšinu ľudí je rádioaktívne žiarenie „nevysvetliteľným, neviditeľným, nehmatateľným a takmer mystickým zlom“, tvrdí výbor pre životné prostredie britskej Dolnej snemovne. Máte aj vy takýto názor?

Ešte pred sto rokmi bola rádioaktivita neznámou skutočnosťou. Dnes sú rádioaktívne látky využívané v takej veľkej miere, že charakteristickú výstražnú značku si môžete veľmi často všimnúť či už v nemocniciach, alebo na kamiónoch prevážajúcich rádioaktívne látky, v továrňach, ako aj na jadrových zariadeniach. V modernej spoločnosti zohrávajú významnú úlohu.

Naproti tomu výbuch atómových bômb nad Hirošimou a Nagasaki v posledných dňoch druhej svetovej vojny uvoľnil značné dávky jadrového žiarenia a spôsobil spustošenie a skazu, ktoré nemali obdobu. Nehody na elektrárňach v Three Mile Island (USA), v Černobyle (Ukrajina) a neďaleko Petrohradu (Rusko) v nedávnej minulosti ešte zväčšili obavy ľudí pred rádioaktivitou.

Teda čo je rádioaktivita? Ako vás môže ohroziť?

Silný fyzikálny jav

Každá látka je vystavaná z atómov a väčšina atómov je stála. Výnimky, ktoré majú nestabilné jadrá, sa označujú za „rádioaktívne“. Najznámejšou z nich je urán. Aby jadro dosiahlo stabilný stav, mení sa a pri tomto procese vysiela žiarenie, ktoré sa skladá z malých častíc a lúčov. Takýmto spôsobom sa urán postupne premieňa na rad odlišných prvkov, až sa nakoniec premení na stabilný prvok, olovo.

Každé žiarenie preniká prostredím, ale nie v rovnakej miere. Najťažšie (alfa) častice sa obyčajne vo vzdušnom prostredí šíria do vzdialenosti menšej ako 5 centimetrov. Vaše šaty alebo vonkajšia vrstva vašej kože ich zastavia. Nepatrné elektróny, ktoré vytvárajú beta žiarenie, prejdú vo vzdušnom prostredí niekoľko metrov, ale ich šíreniu zabráni tenká vrstva hliníka alebo skla. Oveľa prenikavejší je tretí druh — gama lúče. Pred týmto druhom žiarenia nás môžu zatieniť iba ťažké prekážky z olova alebo z betónu. Pokiaľ nie sme nimi chránení, sme ohrození. Ako?

Ako žiarenie škodí

Keď žiarenie spomenutých typov prechádza ľudským telom, v niektorých atómoch buniek, ktoré ležia na jeho dráhe, spôsobuje zmeny. To môže vyvolať chemické zmeny, ktoré môžu bunku poškodiť, ba aj zabiť. Ak dôjde k poškodeniu molekúl DNK v chromozómoch, môže byť následok obzvlášť vážny, pretože tie sú rozhodujúce pre normálny vývin a funkciu bunky. Vedci sa domnievajú, že toto poškodenie súvisí s rakovinou.

Veľké dávky žiarenia v krátkom časovom rozpätí poškodia kostné tkanivo i krvné bunky, a tým spôsobia chorobu z ožiarenia a smrť. V septembri roku 1987 brazílske mesto Goiânia bolo svedkom tragédie, ktorú Dr. Gerald Hansen zo Svetovej zdravotníckej organizácie vraj opísal ako „najhoršiu [jadrovú] nehodu na západnej pologuli, ktorú predstihuje iba Černobyľ“. Obchodník so šrotom manipuloval s vysokorádioaktívnym céziovým práškom z vyradeného rádioterapeutického prístroja. On ako aj ďalší v bezprostrednej blízkosti boli silne ožiarení. Strach sa rozšíril, keď telá prvých usmrtených obetí boli uložené do olovených truhiel a pochované do vybetónovaných hrobiek. Prežijúcich‚ ktorí dostali veľké dávky žiarenia, čaká podľa londýnskych The Times „celkom určite rakovina alebo neplodnosť“.

Menšie dávky žiarenia podávané počas určitého časového obdobia vedú takisto k trochu zvýšenému riziku vzniku rakoviny. Ľudské telo môže niekedy úspešne opraviť bunky zasiahnuté žiarením. Ale ak je oprava chybná, môže sa rozvinúť rakovina. Je paradoxné, že rádioaktivita sa využíva v rádioterapii na ostreľovanie a ničenie rakovinových buniek.

Ako ho prijímame

V dôsledku černobyľského nešťastia v roku 1986 niektoré vlády zakázali určité potraviny, o ktorých sa usudzovalo, že sú nebezpečne kontaminované. Napríklad vo Švédsku bolo zakázané požívať sobie mäso, ktoré malo vysokú hladinu rádioaktívneho cézia. Opakovane bol uložený zákaz aj na predaj jahniat z mnohých fariem vo Walese a v Škótsku, keď u oviec odchovaných v roku 1987 bolo zistené žiarenie, ktoré presiahlo predpísaný bezpečnostný limit.

Zatiaľ čo verejnosť z pochopiteľných dôvodov vyjadruje obavy nad kontaminovanými potravinami a rádioaktívnym odpadom, zriedkakedy, ak vôbec‚ sa znepokojuje nad rádioaktívnymi liekmi a röntgenom. No žiarenie z týchto zdrojov tvorí približne 12 percent našej celkovej ročnej dávky. Avšak najväčšie množstvo žiarenia prijímame z prirodzených zdrojov. Kozmické lúče tvoria 14 percent.a Jedlom a pitím prijímame ďalších 17 percent. Dokonca aj prirodzene rádioaktívne horniny a pôda Zeme prispievajú značným množstvom, totiž 19 percentami. Nuž a odkiaľ prichádza zvyšok?

Pozor, radón!

‚Na okraji pohoria Dartmoor v juhozápadnom Anglicku leží dedina Chagford. Jedna z jej budov, ktorá sa používala ako zdravotné stredisko, má čosi, čo bolo označené za najrádioaktívnejšiu umyváreň na svete. Ak by ste toto miesto navštevovali štyri razy denne po 15 minút, boli by ste vystavení väčšiemu množstvu rádioaktívneho plynu radónu, ako je štátom odporúčaná hodnota. Po fajčení je radón pravdepodobne najväčšou jednotlivou príčinou rakoviny v Británii.‘ — New Scientist z 5. februára 1987.

Hoci táto správa môže znieť senzačne, v priemere asi tretina až polovica ročnej dávky žiarenia, ktorú dostaneme, pochádza z radónu a jemu príbuzného rádioaktívneho plynu tória. Radón ako plyn je v niečom odlišný od ostatných prvkov v rade rádioaktívneho rozpadu začínajúceho uránom. Vychádza trhlinami v kamenných vrstvách, preniká cez základy do domu a zamoruje vzduch rádioaktivitou.

Podľa štúdie britského Národného ústavu pre rádiologickú ochranu boli objavené oblasti, kde je vzduch tak kontaminovaný radónom, že by sa to „netolerovalo ani na území jadrovej elektrárne“, hovorí správa v časopise New Scientist. Podľa odhadu tohto ústavu má v skutočnosti 20 000 britských domácností desaťnásobne vyššiu koncentráciu rádioaktivity, ako je zvyčajná ročná dávka žiarenia. Keďže mnohé moderné domy sú stavané tak, že prirodzené vetranie je v nich takmer vylúčené, zadržiavajú rádioaktívne plyny vnútri domu, a tak zapríčiňujú zvýšenie výskytu rakoviny pľúc.

Hoci riziká môžu byť malé‚ nie sú bezvýznamné. Podľa súčasných odhadov dostane vo Veľkej Británii rakovinu následkom rádioaktivity radónu asi 2 500 ľudí ročne. Odhaduje sa, že v Spojených štátoch je ročne 2 000 až 20 000 úmrtí zapríčinených rakovinou pľúc vyvolanou radónom. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zahŕňal desať štátov a ukázal, že asi pätina všetkých domácností má takú hladinu radónu, ktorá sa nepovažuje za bezpečnú. Švédski výskumníci oznamujú, že nakoľko sa plyn radón zachytáva v štrku, počíta sa s tým, že úroveň rádioaktivity v niektorých domoch môže byť aj štyrikrát vyššia, ako bola zistená vo Veľkej Británii.

Nakoľko reálne sú riziká?

„Ako každý vie,“ komentuje The Economist, „hociktorý jednotlivý [gama] lúč môže spôsobiť rakovinu, a čím väčší je počet lúčov, ktoré prejdú cez vaše telo, tým väčšia je pravdepodobnosť, že jeden z nich spôsobí škodu.“ Ale potom upokojujúco dodáva: „Pravdepodobnosť, že by k tomu došlo, je veľmi malá.“

Riziko, že sa u niekoho vyvinie zhubná rakovina pri vystavení dávke jedného milisievertu (okrem dávky z prirodzeného prostredia), je podľa ICRP (Medzinárodný výbor pre rádiologickú ochranu) 1 ku 80 000.b Preto ICRP dáva radu, že „by nemali byť prijaté žiadne postupy, ak by ich zavedenie napokon neprinášalo istý úžitok“. Odporúča, že „všetky dávky žiarenia by mali byť udržiavané na takej nízkej úrovni, ako je to len rozumne dosiahnuteľné, pričom by sa mali brať do úvahy ekonomické i sociálne faktory“.

Úrad pre atómovú energiu Spojeného kráľovstva zastáva názor, že riziko rakovinových ochorení vyvolaných ožiarením takouto dávkou môže byť ešte nižšie. Naproti tomu ochranárske nátlakové skupiny podporované niektorými vedcami požadujú, aby odporúčané najvyššie prípustné dávky boli znížené. Niektorí navrhujú, aby sa smernice ICRP zmenili v tom zmysle, že všetky dávky žiarenia by mali byť udržiavané „také nízke, ako je to len technicky dosiahnuteľné“.

Môžete zatiaľ niečo urobiť vy, aby ste sa chránili pred ohrozením zo žiarenia? Áno, môžete.

Opatrenia, ktoré môžete urobiť

Tak ako sa môžete chrániť pred nadmerným prijímaním slnečného žiarenia, aby ste sa vyhli rakovine kože, môžete urobiť bezpečnostné opatrenia aj v tom, aby ste sa chránili pred nebezpečenstvami rádioaktivity. Preskúmajte si upozornenia a konajte podľa nich.

Ak žijete v oblasti, kde sa nachádzajú horniny produkujúce radón, azda si budete môcť inštalovať vetracie zariadenie v najnižšom podlaží vášho domu, a tak zabrániť nebezpečnému hromadeniu plynu v dome. Ak vám predpíšu lekárske vyšetrenia, pri ktorých sa používajú rádioaktívne látky alebo röntgenové lúče, spýtajte sa vášho lekára, do akej miery je to nevyhnutné. Možno bude môcť navrhnúť menej riskantnú alternatívu. A keď niekde uvidíte tabuľku so značkou upozorňujúcou na rádioktívne nebezpečenstvo, urobte zodpovedajúce opatrenia, aby ste poslúchli bezpečnostné pokyny vyznačené pre túto oblasť.

Rádioaktivita, neviditeľná a nehmatateľná, je tu. Ale ak je udržiavaná na svojom mieste, nebezpečenstvo rádioaktivity sa znižuje. Za dokonalých podmienok už nikdy nebude hrozbou.

[Poznámky pod čiarou]

[Nákres/obrázok na strane 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

A

B

C

D

E

F

A — Jedlo a nápoj

B — Radón a tórium

C — Horniny a pôda

D — Kozmické žiarenie

E — Zdravotníctvo

F — Jadrový odpad

[Prameň ilustrácie]

Obrázok D: Holiday Films

[Pramene ilustrácií na strane 11]

Foto: Vľavo hore a vpravo dole U.S. National Archives; vľavo dole USAF, druhá fotografia zľava dole Holiday Films