Kriket, či baseball — aký je medzi nimi rozdiel?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Austrálii

KEĎ v roku 1897 oslavovala anglická kráľovná Viktória svoje jubileum, štvrtina zemského povrchu bola pod britskou správou. Dnes existuje niekdajšie mocné Britské impérium už len v spomienkach. Je však prekvapujúce, že jeho vplyv ešte stále vidieť a cítiť v mnohých častiach sveta. Jedným takým dedičstvom je príťažlivá anglická hra kriket.

Je populárna v mnohých krajinách, ktoré v minulosti patrili pod britskú správu, napríklad v Ázii, v Západnej Indii a v Afrike — nie však v Spojených štátoch, kde zaujíma popredné miesto baseball. Napriek tomu je podľa správ v tejto bývalej kolónii najmenej sto kriketových klubov. Pre tých, čo kriket nikdy nesledovali, treba povedať, že je to hra, ktorá sa hrá na veľkom oválnom ihrisku, všetci hráči sú oblečení v bielom a hádzači sa snažia zasiahnuť priamo alebo falšom bránku chránenú pálkovačom. O tom však viac neskôr.

Podobá sa kriket baseballu?

Aj áno, aj nie. Väčšine fanúšikov baseballu kriket pripadá ako pokojná, skôr pomalá hra. Niektoré výrazy z kriketu sú im známe. Avšak zmysel a pravidlá hry sa dosť líšia. Keď porozumiete tomu, o čo sa každé zo súperiacich družstiev na ihrisku snaží, môže sa vaša nechuť zmeniť na nadšený záujem.

Kriket, rovnako ako baseball, hrajú dve súperiace družstvá. Každé má 11 hráčov a jedného náhradníka, známeho ako dvanásty hráč, na rozdiel od deväťčlenných baseballových družstiev. Hráč, ktorý vyráža loptu, sa u oboch hier nazýva pálkovač. Tvar kriketovej pálky sa celkom odlišuje od baseballovej. (Pozri obrázok na strane 23.) Hráčovi, ktorý hádže loptu, sa hovorí hádzač, nie nadhadzovač. „Prebeh“ je výraz spoločný pre obe hry, avšak spôsob získavania bodov je rozdielny. Výraz „zmena“ sa používa v oboch športoch. Nemalo by nás prekvapiť, že tieto výrazy sú podobné, pretože podľa diela Encyclopedia International sa baseball vyvinul koncom devätnásteho storočia z anglického kriketu a hry známej ako pasák.

Avšak napriek týmto spomenutým podobnostiam je medzi kriketom a baseballom veľa odlišností. Dres a postoj hráčov, tvar a usporiadanie oválneho ihriska na rozdiel od baseballového štvorca, rozmiestnenie hráčov v poli a rýchlosť hry, to všetko má málo spoločného. Napriek týmto rozdielom, tí, čo rozumejú jednej hre, bez väčších problémov pochopia a obľúbia si aj druhú, ak im vysvetlíte základné pravidlá.

Vlastná hra

Ideálna hracia plocha na kriket je oválne ihrisko asi 140 metrov široké a 150 metrov dlhé. Blízko stredu ihriska je hádzacia dráha, pás 20 metrov dlhý a 3 metre široký. V zápasoch najvyššej súťaže tvorí tento pás starostlivo pokosený a zvalcovaný trávnik. Pri iných zápasoch to môže byť betón či zem pokrytá hrubou tkaninou. Na oboch koncoch pásu sú bránky, ktoré sú zhotovené z troch vzpriamených drevených kolíkov, vysokých 71 centimetrov, rozostavených na šírku 23 centimetrov, takže lopta nemôže pomedzi ne prejsť. Dve malé drievka sú vytvarované tak, že zapadajú do drážok na vrchu kolíkov a všetky tri kolíky spájajú.

Naprieč pásu hádzacej dráhy je vo vzdialenosti 1,2 metra od každej bránky biela čiara, ktorej sa hovorí predná čiara pálkoviska. Označuje bezpečné územie pre pálkovača, pokiaľ je lopta v hre. Hádzač nesmie prekročiť túto čiaru, keď hádže loptu. Inak je to „neplatný hod“ a druhá strana získava automaticky bod.

Hodením mince rozhodnú súperiaci kapitáni, ktoré družstvo bude pálkovať prvé. Ten, čo vyhrá, môže nechať pálkovať najprv svoje družstvo, alebo môže poslať na pálku druhú stranu, ak to považuje pre svoje družstvo za výhodné kvôli počasiu, stavu hádzacej dráhy alebo iným podmienkam.

Dvaja pálkovači nastúpia na prednú čiaru pálkoviska — každý z jednej strany pásu. Obaja majú chrániče nôh, vypchávky a pálkárske rukavice, a v ostatných rokoch nosí väčšina profesionálnych pálkovačov aj prilbu. Všetci hráči nepálkujúcej strany sú strategicky rozmiestnení v poli, v rôznej vzdialenosti od pálkovača, ktorý je na príjme. Dobre chránený strážca bránky (obdoba lapača v baseballe) stojí za pálkovačovou bránkou, aby chytil každú loptu, ktorá pálkovačovi ujde; snaží sa ho vyradiť chytením lopty skôr, než by dopadla na zem, či zhodením bránky, keď je pálkovač mimo pálkoviska. — Pozri rámik na strane 24.

Kapitán podľa svojho uváženia určí na istú dobu dvoch hádzačov. Každý hádže šesť lôpt za sebou (v Austrálii a Južnej Afrike osem), vždy z opačnej strany pásu. Tejto sérii šiestich hodov sa hovorí zmena. V každom družstve je obvykle niekoľko hádzačov, a kapitán rozhoduje, kedy vymeniť rýchleho či stredne rýchleho hádzača za pomalšieho alebo za takého, čo hádže falšom. Lopta sa nesmie vrhať či hádzať ako v baseballe, ale hádzač musí hádzať vrchom, držiac vystretú ruku bez zohnutia lakťa až do dokončenia pohybu a samotného hodu. — Pozri stranu 2.

Kriketová lopta je zvyčajne zošitá z červenej kože, hmotnosť má asi 160 gramov a je o niečo menšia, tvrdšia a ťažšia než baseballová. Falš, ktorý hádzač dáva lopte, je dosiahnutý vďaka pevnému švu, ktorý ovplyvňuje jej let vzduchom a určuje jej smer po odraze, pretože na rozdiel od baseballu sa lopta zvyčajne raz odrazí, kým doletí k pálkovačovi. Len niekedy hodí hádzač loptu priamo na bránku tak, že ju pálkovač môže chytiť skôr, než sa odrazí od zeme. Zvyčajne sa hrá oveľa ťažšie proti hádzačovi s falšom, než proti hádzačovi so silným hodom. Falš sa dosiahne stočením lopty doľava alebo doprava pri vypustení z ruky. Tak vznikajú dva druhy falšu — ľavý a pravý.

Dôležitá úloha pálkovača

Každý pálkovač ma dvojakú úlohu: chrániť bránku a vyhnúť sa akémukoľvek inému druhu vybitia; robiť čo najrýchlejšie prebehy, a tak získavať body. (Pozri rámik na strane 24.) Prehnane opatrný pálkovač, ktorý sa sústredí len na stráženie bránky a nerobí prebehy, je často kritizovaný za defenzívnu hru a za to, že mení hru na nudu.

Skúsený pálkovač má dobrú súhru očí, rúk a nôh, rýchle reflexy a dokáže rýchlo prebiehať medzi bránkami. Zakaždým, keď bezpečne prebehne od jednej bránky k druhej a vymení si stranu s druhým pálkovačom, získava jeden bod. Ak pošle ranou loptu k pomedznej čiare skôr, než je v hre v poli, získava štyri body bez toho, že by musel behať. Ak je rana taká silná, že lopta bez odrazu preletí pomedznú čiaru, k jeho skóre sa priráta šesť bodov.

Družstvo zostáva na pálke, kým nie je vyradených 10 hráčov, pretože jedenásty pálkovač je vždy „neporazený“, keďže zostáva bez druhého pálkovača. Potom nastupuje súperiaci tím, aby sa pokúsil získať viac bodov ako jeho súper. Ak sa hrá zápas na jednu zmenu, najvyššie celkové skóre rozhodne o víťaznom družstve. Avšak väčšina zápasov najvyšších súťaží sa hrá na dve zmeny pre každé družstvo, takže takýto zápas môže trvať (teraz pozor, fanúškovia baseballu!) od troch do piatich dní, a každý tím môže získať stovky bodov! Istí slávni pálkari odolávali vybitiu až niekoľko dní a získali vyše 400 bodov! To je značný rozdiel oproti baseballu, v ktorom, hoci sa hrá na deväť zmien, je zápas obvykle dohraný za tri až štyri hodiny. A dokonca aj v tom prípade môže skončiť víťazstvom 1:0.

Každý z dvoch rozhodcov stojí na jednom konci hádzacej dráhy. Jeden stojí obďaleč z jednej strany pálkovača, druhý priamo za bránkou na strane hádzača. Rozhodnutie rozhodcov je konečné. Hádať sa s rozhodcom sa považuje za nefér.

Prídete mu na chuť

Keď sa vložíte do hry, príťažlivosť kriketu je nákazlivá. Tom, ktorý sa presťahoval aj s rodičmi z Európy do Austrálie ešte ako deväťročný chlapec, to zistil veľmi rýchlo. Nikdy predtým ani nepočul o tejto hre, ale čoskoro sa stal nadšencom kriketu. Tom spomína: „Keď som sa učil hrať kriket a dobre som sa zoznámil s pravidlami, moje nadšenie vzrástlo. Zakrátko som chápal, že pálkovač potrebuje ostrý zrak, rýchle reflexy a pokojnú myseľ, keď proti nemu letí kriketová lopta rýchlosťou 150 kilometrov za hodinu.“

Samozrejme, existuje ešte veľa pozoruhodných zaujímavostí o krikete, ktoré nie sú spomenuté v tomto krátkom článku. Dúfame však, že až budete nabudúce vidieť hrať kriket, budete ho sledovať s väčším porozumením, a snáď i s obdivom, keď budete pozorovať odvážne údery pálkovača a ľstivú obratnosť hádzača.

[Rámček na strane 24]

Hlavné spôsoby vybitia pálkovača

Priamy hod. Keď hádzač zasiahne bránku tak, že drievka vypadnú.

Chytenie lopty. Ak je lopta, ktorú odrazil pálkovač, chytená skôr, než sa dotkne zeme.

Zrazenie bránky. Ak je pálkovač mimo pálkoviska a strážca bránky vyrazí drievko loptou, ktorú má v ruke.

Noha pred bránkou. Ak pálkovač zachytí ktoroukoľvek časťou tela okrem ruky loptu, ktorá by podľa mienky rozhodcu zasiahla bránku.

Aut. Ak poliar hodí loptu a zasiahne bránku, ku ktorej beží pálkovač, skôr než dobehne do pálkoviska.

Zhodenie bránky. Ak si pálkovač sám zhodí bránku pálkou alebo niektorou časťou tela, keď sa snaží trafiť loptu.

[Obrázky na strane 23]

Vývoj kriketovej pálky počas storočí

Pohľad na dnešnú pálku spredu a zboku

Bránka s drievkami

[Obrázok na strane 24]

Pálkovač chytá loptu od hádzača. Všimnite si rozhodcu (úplne vľavo), strážcu bránky (úplne vpravo) a druhého pálkovača bežiaceho v hádzacej dráhe