Od našich čitateľov

Pomoc smrteľne chorým Keďže som zdravotná sestra a pracujem v nemocnici na kardiologickej jednotke, zaujalo ma vaše číslo časopisu Prebuďte sa! s článkami „Pomoc smrteľne chorým“. (22. októbra 1991) Myslím však, že by ste mali napraviť menší omyl, pretože píšete: ‚Mnohí lekári a etici... prišli k záveru, že je morálne prestať podávať umelú výživu niektorým umierajúcim, beznádejne chorým alebo pacientom, ktorí sú v stálom bezvedomí.‘ Uisťujem vás, že by bolo kruté a mimoriadne bolestné zastaviť podávanie umelej výživy chorým ľuďom. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že to by spôsobilo ešte viac utrpenia.

M. S., Francúzsko

Vyjadrenie, o ktoré tu ide, je citát prebratý z časopisu „The New England Journal of Medicine“ a odráža názory mnohých lekárov. Lekári sú presvedčení, že mnohí pacienti s vážne poškodeným mozgom nemôžu pociťovať bolesť a utrpenie. Okrem toho podávanie umelej výživy vyžaduje skutočne veľkú lekársku zručnosť a znamená samo osebe nepohodlie a riziko. Niektorí lekári sú preto presvedčení, že v určitých situáciách toto riziko je väčšie ako možný úžitok. Nech je to akokoľvek, keď dôjde k takýmto bolestným a citovým problémom, každý kresťan sa musí rozhodnúť podľa vlastného svedomia. — VYD.

Pred dvadsiatimi rokmi som rozhodol o odpojení systému na udržiavanie života svojho syna, ktorý mal iba jeden deň. Narodil sa predčasne s odumretým mozgom. Doma som mu sám pomohol na svet, pretože sme sa nemohli dostať včas do nemocnice. Nedokážem vyjadriť utrpenie a pocit viny, ktorý som prežíval celé roky. No po prečítaní článkov som sa dokázal citovo vyrovnať so svojím 20-ročným bremenom.

S. M., USA

Zjazdy vo Východnej Európe Hlboko ma dojali články „Ľud milujúci slobodu sa raduje vo Východnej Európe“. (22. decembra 1991) Bola som vychovaná ako Jehovova svedkyňa a mala som sklon považovať duchovný pokrm, ktorý dostávame, za samozrejmosť. No keď som sa dozvedela o svedkoch vo Východnej Európe, ako dostali prvýkrát vo vlastnom jazyku publikácie, ktoré my máme už niekoľko rokov, priviedlo ma to k väčšiemu oceneniu prednosti, že patrím k takej vynikajúcej organizácii.

T. O., Japonsko

Čítanie Mám 13 rokov. Článok „Čítaním si rozšírite svoj obzor“ (22. júla 1991) bol práve tým, čo som potrebovala. Obyčajne som čítala slovo za slovom. Často sa mi myseľ zatúlala, preto som musela všetko čítať znova, aby som tomu porozumela. Vaše výborné tipy mi veľmi pomohli.

A. K., Poľsko

Náprava zločincov Mám syna vo väzení, kde pravidelne odoberá časopis Prebuďte sa! a ja som sa veľmi modlila, aby vyšli články, ktoré by sa dotkli jeho srdca. Preto som si veľmi ocenila články „Pravda má moc naprávať“ (22. júla 1991) a „Bol som zlodej profesionál“. (8. septembra 1991) Čítala som ich so slzami v očiach a s hlbokou vďačnosťou voči Bohu, ktorý „si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Dúfam, že jedného dňa k tomu dospeje aj môj syn.

A. F., USA

Kriket Kriket je jednou z obľúbených hier, ktoré hrávame v Karibskej oblasti. Bola som však skutočne prekvapená, keď som našla článok „Kriket či baseball — aký je medzi nimi rozdiel?“ (8. novembra 1991) Nikdy sa mi ani nesnívalo, že takýto článok nájdem v tomto časopise. Bol veľmi poučný a vďaka nemu som mohla rozšíriť mnoho čísiel časopisu Prebuďte sa!

J. D., Jamajka